Práca, marec 1978 (XXXIII/51-76)
1978-03-15 / No. 63
Fond medzinárodnej solidarity Praha (r) — Ústrednej rade odborov dochádzajú socialistické záväzky pracujúcich kolektívov a jednotlivcov, ktorí sa rozhodli venovať výnosy z mimoriadne odpracovaných smien na fond IX. Svetového odborového zjazdu. ÜRO oceňuje túto iniciatívu a doporučuje, aby tieto čiastky boli poukázané na konto Českej štátnej sporiteľne, pobočka pre ROH v Prahe 1, s udaním účelu platby: „Fond medzinárodnej solidarity“ č. 11 3000 2. Predsavzatie trnavských stavbárov Koordinačná porada Trnava (Gstk) — Za prítomnosti zástupcu vedúceho oddelenia OV KSS ]. M o r v a i a a námestníka ministra stavebníctva J. Sémantika konala sa viera koordinačná porada trnavských Pozemných stavieb. Ako sa na porade konštatovalo, čakajú v tomto roku pracovníkov VHf Pozemné stavby náročné úlohy. V hodnote. „S“ na investičnej výstavbe musia prestavať vyše deväť miliárd Kčs a odovzdať 28 859 bytov, z toho v Bratislave 4750. V hlavnom meste ČSSR v Prahe prestavajú v tomto roku vyše dvesto miliónov Kčs. V závere rokovania vyhlásili nový združený celoodborový socialistický záväzok na počesť 30. výročia Víťazného februára. Celoštátny aktív na ŰR0 Z vystúpenia tajomníka ÚRO V. Marika a ministra práce a sociálnych vecí ČSSR M. Štancla Praha (Práca) — Bezpečnosť práce a ochranu zdravia pri práci treba považovať za prvoradú úlohu štátnych, hospodárskych i odborových orgánov v celej oblasti našej sociálnej politiky. V duchu tejto zásady z uznesenia IV. všeodborového zjazdu zišiel sa včera vo veľkej zasadacej sieni ŰRO celoštátny aktív, aby bilancoval výsledky pozjazdového obdobia a dohodol prípravu verejných previerok OBP v roku 1978. Účastníkmi aktívu boli predsedovia odborových komisií OBP zo 61 vybraných, podnikov, inšpektori bezpečnosti práce zväzových orgánov, ministerstiev, KNV, KOR i predstavitelia a zástupcovia ekonomického oddelenia ÚV KSČ, ČOR, SOR, úradov bezpečnosti práce, banských úradov, výskumných ústavov i hygienických inštitúcií. Hlavné referáty na celoštátnom aktíve predniesli tajomník ÚRO V. Marík a minister práce a sociálnych vecí ČSSR M. Štancel. Tajomník ÚRO V. Mařík vo svojom vystúpení zrekapituloval a zhodnotil hlavné etapy sociálnej politiky strany i odborov. Konštatoval, že dnes pokračujeme v sústredenom úsilí naplniť veľkorysý sociálny program prijatý XV. zjazdom KSČ. Ten položil základy na rozvíjanie starostlivosti celej spoločnosti o dalšie zvyšovanie (Pokračovanie na 2. strane) IMICIATlVA PRACUJÚCICH POKRAČPJE Dôraz na kvalitu Rozvíja sa zlepšovateľské hnutie ♦ Tisícky brigádnických hodín na splnenie volebných programov Bratislava (Práca) — Výročie Februára bolo zdrojom inšpirácií k zvýšenej aktivite a iniciatíve našich pracujúcich. Zvolen — Pracujúci Dopravného závodu ČSAD vo Zvolene sa rozhodli prekročiť plán o 200 tisíc korún. Mimoriadnu pozornosť budú venovať úsporám pohonných hmôt a energií — zaviazali sa ich ušetriť za 100 tisíc korún. Počet dopravných nehôd z vlastnej viny znížia oproti roku 1977 o 10 percent. V osobnej doprave budú presne doržiavať jednotlivé turnusy a cestovný poriadok, zamedzia vynechávanie a meškanie z vlastnej vlny, Pri skrášľovaní životného a pracovného prostredia odpracujú 12 tisíc brigádnických hodín. Svit — Pracujúci Tatrasvitu, závodu 01 vo Svite svojím záväzkom, ktorý prijali na počesť 30. výročia februárových udalostí, nadväzujú na výsledky socialistickej súťaže k výročiu VOSR. Výrobu chcú oproti vlaňajšiemu roku zvýšiť o vyše 16 miliónov korún. Zintenzívnia medziope račnú kontrolu a prehĺbia činnosť zá vodnej komisie na riadenie kvality. Týmito opatreniami ušetria 250 tisíc korún. Rozvojom zlepšovateľského hnutia by mali získať viac ako 2 milióny ko(Pokračovanie na 2. strane) 0 Jednou z úloh stanovených XV. zjazdom KSČ v zdravotníctve je koncén tráicia farmaceutickej výroby. Do no vých, moderných prevádzok tav. farma blokn sa přesunuje doteraz roztrieštená výroba liečiv podniku Léčivá v Prahe Měcholupech. V prvej časti už dali do prevádzky najmodernejšie stroje a linky. Na obrázku plnenie injekcii na nových linkách v sterilnom prostredí. Foto: ČSTK — Z. Humpálová 0 Trikoía Vrbové, nositeľ Radu práce, dodáva na náš trh pletené vrchné ošatenie pre. dospelých a deti. V tomto roku vyrobia v Trikote takmer 12 miliónov kusov rôznych druhov dennej a nočnej bielizne. Na obrázku pohľad do osnovnej pletiarne v modernej hale. Foto: Zd. Svrček KOZMONAUTI ŠPINILI VEDECKÉ VÝSKUMY Prípravy na návrat Moskva (čstk) — Ako oznámil osobitný spravodajca TASS zo strediska pre riadenie letu, blíži sa dlhodobý orbitálny let kozmonautov jurija Romanenka a Georgija G r e č k a k záveru. Posádka vedeckovýskumného kozmického komplexu Saľut B—Sojuz 27 dokončila prevažnú časť plánovaného programu výskumov a experimentov. Kozmonauti včera pokračovali v príprave na prevedenie stanice Saľut B na automatický let a pripravujú kozmickú loď Sojuz 27 na návrat na Zem. Na programe boli taktiež telesné cvičenia na komplexnom trenažéri, tréning s použitím vákuového obleku „Čibis“, upratovanie miestností stanice a spracúvanie palubnej technickej dokumentácie. Pokračovali taktiež výskumom okolitého prostredia; kozmonauti fotografovali územie Sovietskeho zväzu. Podľa hlásenia posádky a telemetrických údajov pracujú palubné systémy kozmického komplexu Saľut S— Sojuz 27 normálne. Kozmonauti Romanenko a Grečko sa cítia dobre. K X X Moskva — Fotografia a autograf prvého československého kozmonauta Vladimíra Remeka a snímky z práce prvej medzinárodnej posádky v kozmickom priestore sú najnovšími exponátmi múzea Konstantina Ciolkovského v Kaiuge. Do zbierok, zhromaždovaných v domčeku, kde tento veľký vedec žil a pracoval, pribudla v posledných mesiacoch i fotografia letca kozmonauta ZSSR Georgija Grečka, ktorý navštívil kalužské múzeum v čase príprav na let vo vedeckovýskumnom komplexe. ŠTRAJK BANÍKOV V USA POKRAČUJE Neúspešný pekne Carters Washington (čstk) — Úplným neúspechom sa zatiaľ skončil pokus vlády prezidenta {amesa C a r t e r a rozbit najdlhší banícky štrajk v dejinách USA použitím reakčného Teľt-Hartleyovho zákona. Ako uvádza agentúra Reuter, poslúchlo predvčerom súdny príkaz na nástup na šachty len necelých sto zo 160 000 štrajku júcich. V nijakej z 1800 uholných baní, ktorých osadenstvo štrajkuje, nebola obnovená ťažba. „Najviac“ baníkov sa objavilo v bani v Keystone v Západnej Virginii — tridsať — to, pravda, ani zďaleka nestačilo na zač.atie práce. A aj títo baníci povedali, že do práce znova nenastúpia. „Bojkot báni baníkmi je prakticky stopercantný a pôsobí rovnako účinne, ako celá táto štrajková akcia, ktorá vstúpila už do 99 dňa,“ konštatuje americká agentúra UPI. Poukazuje ďalej, že orgány prokuratúry majú príkaz zatknúť každého účastníka štrajku, ktorý by sa podieľal na činnosti štrajkových hliadok alebo inak zabraňoval ostatným v nástupe do práce. Nemajú však dôvod na zatýkanie, pretože všetky štrajkové hliadky boli stiahnuté a do baní napriek tomu nikto nenastúpil. Vo Washingtone sa mali včera obnoviť rozhovory medzi predstaviteľmi jednotného odborového zväzu baníkov a banských koncernov o novej pracovnej zmluve. Obe strany o doterajšom priebehu predbežných sondážmych rokovaní mlčia. LIBEREC SA PRlPRAVtl)E JARNĚ PRACE POKRAČUJÚ Ruch na poliach Bratislava (čstk) — Poľnohospodári v Západoslovenskom kraji do končujú v týchto dňoch prvú nitratáciu ozimín. Ukazuje sa, že druhé nitratácia už ani nebude potrebná. V sejbe jarných obilnín, najmä jačmeňa najviac postúpili v Novozámockom a Komárňanskom okrese. Zaostávajú najmä poľnohospodári okresu Dunajská Streda. V kraji sa začala už aj sejba maku a strukovín a postupuje aj výsev ďatelinovín, najmä lucerky. Mechanické ošetrenie trvalých trávnych porastov poľnohospodári v okrese Komárno už urobili na polovici plôch. Prihinojovanie lúk a pasienkov postupuje rovnakým tempom. Ruch na poliach kraja sa stup ňuje každým dnom. Michalovce — V Michalovskom okrese sa už intenzívne pripravujú na sejbu jarín. Poľnohospodári smykujú, prihnojujú pšenicu a ošetrujú viacročné krmoviny a trvalé trávne porasty. Ak to počasie dovolí, roz behne sa sejba v okrese už v tomto týždni. Michalovce zasejú jačmeň na 3930 ha, ovos na 520, jarné miešan(Pokračovanie na 2, strane) P odobne ako v predminulom roku aj vlani prišlo na národné výbory najviac sťažností na oblasť služieb a obchodu. Občania sa ponosovali na ich nízku úroveň i kvalitu a nedodržiavanie určených termínov opráv, alebo objednávok. Obdobne sa nedávno vyjadrovali v malom prieskume pracovníčky zo štyroch závodov. Keď sme sa rozhovorili o praní, väčšina opýtaných žien z Calexu Zlaté Moravce uviedla, že perie doma. Možno zo zvyku, alebo preto, že majú automatické práčky a nebudú predsa voziť špinavú bielizeň z dediny do mesta. Ž púchovskej Makyty ani trenčianskej Meriny neboli spokojné s praním v komunále. Z bratislavského závodu MDŽ v ňom perú prevažne mladšie pracovníčky. V tejto súvislosti sme si spomenuli na vlaňajšie stretnutie s vedúcimi pracovníkmi služieb nodnikov v jednom okrese Stredoslovenského kraja. Ani jedného manželka nenosila bielizeň do práčovne. Zrejme ešte stále platí, že krajčír chodí otrhaný, obuvník bosý ... Podnikom služieb by mohli byt príkladom bratislavské komunálne služ by, ktoré dôsledne zisťujú, aké služ by občania najviac hľadajú. Tohto roku ďalej rozšíria žiadané hladenie do ma vypratej bielizne, požičiavanie posteľnej bielizne, upratovacie slúž-by, zlepšia podmienky na pranie plie nok a bielizne pre detské jasle. So službami pôjdu predovšetkým do no vých sídlisk. V poskytovaných službách, — po vedal vlani na 7. zasadaní ÚV KSC L. Aby lepšie Štrougal, — sú a budú i naďalej rozdiely medzi veľkými a ostatnými mestami a obcami. Vyplývajú predovšetkým z rozdielnej hustoty osídlenia, z niektorých zvláštností v životnom Stý le i vo využívaní voľného času. Ako tvrdia štatistiky, žena venuje domác nosti až 40 hodín týždenne. A treba sa jej aj o seba postarať. Na pomoc jej prichádzajú služby, ktoré však ešte nie vždy zodpovedajú potrebám. Raz im v tom prekáža nédostatôk ma teriálu, inokedy kvalifikovaných pracovníkov alebo iné „objektívne príčiny“. Na služby sme čoraz náročnejší, čo zodpovedá stále sa zvyšujúcej ži votnej úrovni. Veď preto aj XV. zjazd KSČ určil, aby objem služieb v tejto päťročnici vzrástol o vyše dvadsať percent a na Slovensku, kde sú menej rozvinuté, zjazd KSS stanovil, aby sa zvýšili až o tretinu. Splneniu zjazdovej smernice venujú pozornosť jednotlivé okresy aj v tohtoročných socialistických záväzkoch, ktoré prijali na počesť Februára. Napríklad v okrese Prievidza sa zaviazali, že budú ambulantne zbierať bielizeň a šatstvo v ďalších obciach okresu, otvoria plienkovú službu v Handlovej, rozšíria externé opravy rádií a televízorov, elektrospotrebičov a plynospotrebičov. V okrese Čadca otvoria dom služieb v Nesluši a začnú stavať nový v Krásne nad Kysucou. Budú čistiť koberce v bytoch občanov, opravovať bielizeň a scelovať látky. V Rimavskej Sobote zriadia pre motoristov službu na ochranu karosérie proti korózii. V Bratislave využitím ďalšieho projektu pri rekonštrukcii umývacej linky rozšíria poskytovanie servisných služieb pre motoristov a kapacitu pri umývaní osobných áut. ]e chvályhodné, že podniky miestneho hospodárstva nielen služby rozširujú, ale v poslednom čase sa zameriavajú na ich skvalitnenie. Postupne si osvojujú či už saratovské hnutie práce bez chýb alebo Ivovské hnutie komplexného zabezpečenia kvality práce. A.. SLOTOVÁ w Stúpajúci záujem o literatúru dokumentujú čísla z minulého roku. Len v Stredoslovenskom kraji nakúpili obyvatelia vyše 3,5 milióna kníh v hodnote 72 miliónov Kčs, čo je takmer päťnásobok z roku 1960. Niekoľkonásobne sa zvýšil aj počet stálych čitateľov vo vyše 2300 knižniciach, ktoré majú 6 miliónov 200 tisíc kníh. Na snímke vedúca knižnice v B. Bystrici Edita Húlová pomáha študentom pri výbere literatúry. Foto: T. Bäbjak — ČSTK Prehliadka módy Liberec (čstk) — „V duchu revolučného odkazu februára 1948 za splnenie programu XV. zjazdu KSC." Pod týmto ústredným heslom bude od 21. júla do 8. augusta usporiadaný tohtoročný XXIII. ročník Libereckých výstavných trhov. Na našej najväčšej prehliadke módy a odievania sa zúčastní vyše 500 vystavovateľov z celého Československa. Výtvarné usporiadanie výstavných pavilónov oboznámi návštevníkov so vznikom módy, jej vývojom 1 s tým, čo módu ovplyvňuje a ako sa medzi ľuďmi šíri a popularizuje.