Práca, január 1983 (XXXVIII/1-25)

1983-01-19 / No. 15

Premiéra Euripidových Trójaniek v Divadle A. Bagara Zodpovednosť človeka V sobotu 15. januára t. r. uviedlo nitrianske Divadlo Andreja Baga­ra v celoslovenskej premiére hru antické­ho tragéda Euripida Trójanky (preklad M. Okál, básnická adaptácia P. Stilicha, úprava J. Bednárik a D. Kárová). Na slovenské javisko sa takto dostala ďalšia dráma jedného z veľkej trojky starogréc­kych dramatikov, ktorá sa svojím ideo­vým posolstvom, v tomto prípade umoc­neným kvalitami nitrianskej realizácie, aktuálne prihovára k súčasníkovi. Dráma Trójanky vznikla v roku 415 pred naším letopočtom pravdepodobne ako odozva na aténsky masaker pôvod­ného obyvateľstva na ostrove Mélos (rok 416 p. n. I.). Tento údaj pripomíname preto, lebo už v starom Grécku vedela dráma aktuálne reagovať na skutočnosť prostredníctvom historických či mýtických tém. Trójanky totiž vychádzajú z udalostí Trójskej vojny. Zobrazuje osudy žien po­razeného mesta, kráľovnej Hekaby, a ďalších členiek rodu a dvora, ako aj praktiky víťazných Grékov a postoje bohov. Skoro zanedbateľná epizóda zo zná­mej historickej udalosti sa v podaní dra­matikovho textu stáva vášnivým protes­tom proti nezmyselnosti vojny, vraždeniu, zabíjaniu pre zabíjanie ospravedlňované­mu často pochybnými ideovými či morál­nymi argumentmi. Euripides ukázal sku­točnú tvár vojny, zbavil ju heroiky, slávy a hrdinstva, vznešených ideálov, a sú­stredil sa na tých, ktorí sú skutočnými obeťami - ženy a deti. Odtiaľto vychádza aj obžaloba tých, ktorí vojnu vyvolávajú. A v Euripidovi to nie je ani tak kráľovná Hekaba, ako skôr Andromacha, strácajú­ca manžela a potom i dieťa. Androma­cha, milujúca žena a matka, tvor vo svojej podstate tak etický, ako aj biologický. Euripidova hra prešla pre potreby nit­rianskej scény istými dramaturgicko-re­­žijnými úpravami, ktoré mali nielen „ušiť" predlohu na možnosti konkrétneho javis­ka, ale predovšetkým smerovali k zosú­­časneniu témy. Inscenátori ohradili javis­ko drôteným plotom, ktorý až príliš pripo­mínal koncentračný tábor, bohovia, pô­sobiaci na Olympe a zhliadajúci na ľud­ské hmýrenie, pri malom aktualizačnom posune sú skoro presným zrkadlom mi­lionárskych špičiek, pre ktorých akási „vojna", akési „ľudské utrpenie“ je iba objektom zábavy. Hŕby štylizovaných mŕtvol, uniformy dobyvateľov, či pochod víťazov nie je ničím iným, ako nezakrytým'' úmyslom pripomenúť len nedávne bitún­ky druhej svetovej vojny a zároveň ab­strahovaným obrazom každej vojny. Tu je posolstvo inscenácie dostatočne jasné a čitateľné i dostatočne apelujúce. Insce­nátori ho podčiarkli aj malou epizódkou, keď gréckeho vojaka Talhybiosa, zhroze­ného mechanizmom vojny, nechajú vy­kročiť z vojnovej arény, vkladajú mu do úst melódiu z Beethovenovej Deviatej symfónie, aby tak zdôraznili nevyhnut­nosť ľudského bratstva, pokoja, mieru, ako aj zodpovednosť človeka (nie bohov) za svet. Režisér Jozef Bednárik pripravil nielen aktuálnu, ale z divadelného hľa­diska čistú, jednotnú inscenáciu, ktorej všetky zložky podporujú vyznenie hlavnej myšlienky. Opäť (ako to bolo pri jeho inscenácii Domu Bernardy Alby) pociťu­jeme herecký kolektív ako celok, ako orchester znejúci čistým tónom, pritom s interpretmi dostatočne odlíšenými na to, aby sme mohli vnímať sólistické výko­ny, či už ide o E. Matějkovu (Hekaba), Kassandru Z. Jezerskej, Andromachu E. Hlaváčovej a ďalších. Režisér opäť po­tvrdil, že mu je blízky svet ženy, schopnej citlivo a nástojčivo reagovať na vonkajšie podnety. Na úspešnej inscenácii sa podieľali významnou mierou i tvorcovia scény a kostýmov (F. Perger a Ľ. Obuchová) i adekvátna hudba (J. Revallo, a. h.). Nitriansku premiéru Euripidových Trója­niek môžeme hodnotiť ako skutočný ja­viskový čin, ktorý cez klasickú predlohu vypovedal vážne slovo o súčasnosti. A za to patrí inscenátorom uznanie. E. BORČIN Impresie Evy Bachratej-Linhartovej Ponor do ľudského vnútra Dielami inšpirovanými prírodou sa predstavila na samostatnej výsta­ve v Galérii Cypriána Majernika v Brati­slave mladá bratislavská výtvarníčka Eva Bachratá-Linhartová. Sú to obrazy, kto­ré nám majú rozprávať o človeku, citli­vosti ženy, vnímaní jej okolia, o precítení prežitého. Maliarka našla svoju reč v prí­rode, v jej ohraničených celkoch a vybra­ných detailoch, v jej krajinárskych scené­riách a rastlinných jedincoch, v prírode dynamicky pulzujúcej a pritom bezhranič­ne statickej. Pastel, maliarska technika, ktorej sa Eva Bachratá-Linhartová prog­ramovo venuje, jej umožňuje prejav jem­ných koloristických prechodov, na seba ukladaných valeurov, zamatovú mäkkosť plochy. Hornatá krajina okolia Banskej Štiavni­ce, jej vzdúvajúce sa vlny kopcov - to je najbližší zdroj maliarkinej umeleckej reči, ohraničenej a vloženej do obrazového rámu. Krajinná realita vychádza zo sku­točnosti v jej nespočetných obmenách a pocitu zachyteného v malom plenéris­­tickom zázname. Ten sa stáva potom materiálom, hmotou pre pretváranie, ab­strahovanie. Je materiálom, ktorý umož­ňuje vytvárať krajinu novú, podávanú nie­len pre zrakový vnem. Priťahuje nás atmosféra, dotyk s časovým momentom, okamžik, ktorý môže byť lenivo sa prebú­dzajúcim ránom aj nostalgiou večera, môže byť spomienkou na stretnutie s priateľmi. Spomienky sú aj pohľadom na more v jeho scenérii mohutnosti, v ho­rizontoch hladín, na ktorých sa vzďaľuje plachta člnu s prežitými chvíľami. Ostáva myšlienka, spomienka v podobe krehkej lastúry, živočíšnej schránky, ktorá vo svojej časovej nemennosti ukrýva minu­losť a vchádza do budúcnosti. No pre úplné myšlienkové a výtvarné vyjadrenie Evy Bachratej-Linhartovej ne­stačí len motív krajiny. Vnára sa doň, sonduje, vyberá z neho najvhodnejší de­tail, potenciálnu hodnotu pre svoje ma­liarske slovo, napríklad kvet, biologický symbol, ktorý sám o sebe rozpráva. Ma­liarka mu nedáva meno, pečať zaradenia. Ním sa prihovára ako zovšeobecneným znakom, jeho magickou silou prednesu. Hovorí vo svojej farebnej eufórii o svetle šťastia i bolesti smútku, o výskoku vo víťazstve i páde v prehre, hovorí o život­ných pochodoch. Je ľudským zrkadlom, odrazom jeho pocitov, jeho vnútorného vesmíru. Najnovším inšpiračným zdrojom ma­liarky Evy Bachratej-Linhartovej sú živly­­vody. Sú obsahovo najširším a najhlbším ponorom do ľudského vnútra autorky. Životný dej burcuje k záznamu, k zachy­teniu svojho pokoja, ktorý ako tichý vodný príliv a odliv pri svojom nekonečnom pohybe miesi piesok a jeho trenie je jediným zvukom, ktorý počujeme. Každá približujúca sa vlna prináša na svojom čeriacom sa chrbte novú etapu, nový životný okamih. No len čo sa svojím jazykom dotkne piesočného brehu, už sa aj vzďaľuje, začína byť minulosťou. Výstavné diela Evy Bachratej-Linhar­tovej sú dôkazom zmyslovej a citovej spontaneity a tým i autorkinej výtvarnej vyrovnanosti. PETER KRIVDA • Akad. maliarka Eva Bachratá-Linhartová, Fialové zátišie, pastel. Foto: Milan Lehký KRONIKA I (práce') ! I 19. januára 1983 SLNKO vyjde o 7.28 hod., zapadne o 16.20 hod. MESIAC zapadne o 21.41 hod., vyjde o 10.12 hod. Dnes je DRAHOMÍRY Zajtra bude DALIBORA Premenlivá časom zmenšená oblačnosť. Na väč­šine územia snehové prehánky. Denné teploty nula až 4 stupne. Čerstvý až silný, na horách búrlivý severozápadný vietor. Najkrajšia je,,šestka“ Druhé kolo 21. ročníka Maturity odborára je za nami. Pred pár dňami došli aj posledné odpovede súťažiacich, ktoré z tých alebo iných príčin trošku meškali, ale to stihli. Druhé kolo - odpovede na súťažné texty 3 a 4, sú svojím spôsobom rozhodu­júce pre maturantov: či majú šance dostať sa medzi vyznamenaných alebo tých, ktorí „iba“ prospeli, alebo zo súťaže celkom vypadnú. Tých však býva veľmi málo. Ale aj to „spracovávateľov“ Maturity mrzí. Každý z nich najradšej píše známku 6; žičí a fandí všetkým neznámym tisícom súťažiacich odborárov, len aby „uhádli“ všetkých desaťkrát šesť chybných \iet, nezabudli nalepiť kupóny... Tento rok je zase o poznanie úspešnejší ako vlaňajší. Maturanti sú z roka na rok fundovanej­ší. (ala) ♦ Strechy nad hlavami Žilina (chi) - Výrobné družstvá Ľudová tvorba a Svetom vo Veľkon Rovnom za­mestnávajú z obce a jej okolia vyše tisíc obyvateľov. V šiestej päťročnici postavili pre nich viac ako 180 bytov a do konca tejto plánujú postaviť d’alšich osemdesiat. ♦ Nehôd ubúda, ale... Spišská Belá (ma) - V Popradskom okrese zaznamenali za minulý rok 835 do­pravných nehôd, o 173 menej ako za rok predchádzajúci. Pri nich však prišlo o život ätnásť ľudí, o jedného viac ako predvlani, tyridsaťsedem osôb bolo ťažšie a 130 ľahšie zranených. Príslušníci Verejnej bez­pečnosti sa aj v tomto roku budú zameria­vať najmä na obmedzenie jázd pod vplyvom alkoholu, ktoré sú stále najväčším nebez­pečenstvom na cestách. Z našej pošty Činnosť Závodného klubu ROH pri Slovenskej armatúrke v Myjave je mnohostranná a rozsiahla. V minulom roku pracovalo pri ZK ROH 14 krúž­kov a súborov, ktoré mali vyše 200 vystúpení. Medzi podujatia, ktoré si zaslúžia pozornosť, pat­ria ajvystúpenia detského folklórneho súboru Ko­­paničiarik a súboru Kopaničiar, ktorý reprezento­val našu vlasť v NDR a Juhoslávii. Pracujúcim Armatúrky a občanom Myjavy pripravil závodný klub aj päť výstav i Večery pracovnej slávy. Podieľal sa tiež na prípravách osláv významných výročí a pre mládež, najmä žiakov SOU, pripravil kvízy a besedy s premietaním filmov. A. Klčová, Myjava OSUDNÉ SEKUNDY • POŽIAR NA NÁMESTÍ. Piatková polnoc na Velickom námestí v Poprade bola neobvykle rušná a smutná. Zhorela tu maringotka JRD Spišská Teplica. Pravdepodobne z neopatrnosti ju podpálil od cigarety Samuel Š., ktorý sa túlal a nocoval na rôznych miestach. Doplatil na to životom. (epa) Zintenzívnia mestskú dopravu Trolejbusy v Bystrici Rýchly rozvoj Banskej Bystrice si vyžaduje ďalšie zintenzívnenie mestskej hromadnej do­pravy. Okrem posilnenia autobusmi, vítanou novinkou budú trolejbusy. S výstavbou trole­jového vedenia začnú už na budúci rok. Vozidlá poháňané elektrickou energiou pre­pravia prvých cestujúcich o rok neskôr. Budú premávať na trase železničná stanica - námes­tie SNP - križovatka Hušták-Fončorda - nová nemocnica. (pš) ♦ Rovno do tašiek Topoľčany (krb) - Pracovníčky v pre­dajni Ryby, ktorá je umiestená v hoteli Nitra v Boáanoch, už štvrtý rok zabezpečujú nákup do odložených tašiek. Tejto forme ponuky zákazníkom prispôsobili aj harmo­nogram predaja. Podľa želania zákazníčok naplnia denne priemerne až 30 tašiek. Ob­ľúbenú formu predaja a nákupu využívajú predovšetkým matky, pracujúce v Koželuž­­niach Bošany. Navyše, kým preberajú to­var, ich deti sa môžu pobaviť v detskom kútiku v predajni pri akváriu. ♦ Bližšie na poštu Bratislava (cr) - Obyvateľov Kramárov potešilo, že na Stromovej ulici zbadali v týchto dňoch novučičkú oranžovú tabuľu s nápisom Pošta. Donedávna museli totiž chodiť po svoje doporučené zásielky kom­plikovaným dopravným spojom na Západ­ný rad. V novej pošte je oddelenie balikov, listových a peňažných zásielok atď. Väčši­na oddeleni Pošty č. 37 je otvorená do 19. hodiny. fáZn&etotko/ dipl. technikovi é Michalovi Boron­­kayovi, predsedovi výrobného družstva Zemplín vo Vranove nad Topľou. # Čo pripravuje vaše družstvo v tomto roku pre spotrebiteľský trh? - Po úspešnom roku 1982 rozširujeme počet výrobkov, zlepšujeme vyrábané QJ a zriaďujeme nové služby. Naším cieľom Oj je čo najviac dodávať pre maloobchodnú ^ sieť. Predovšetkým to budú nové náklad­­né prívesy za osobné autá s vekom a pre- Q- dĺženou i rozšírenou ložnou plochou. Ve- ^ ko dovoľuje príves zamknúť. Privítajú to najmä záhradkári, individuálni stavebnici, včelári a turisti. Včelári môžu na prívese CJ napríklad kočovať až s 20 úľmi a turisti hvľ postaviť klasický stan. Okrem toho vyrá- ^ bame skladacie parkové lavičky z dreva a železa i ležadlá na opaľovanie. Rozširu­jeme služby o montáž ťažných zariadení na osobné automobily, zbernú službu na opravu dáždnikov, opravu odevov aj in­zertnú službu, ktoré doteraz v okrese Vranov chýbali. (dz) Že by sme nepomohli? Včera nás čitateľka Alica Kušková z Bratislavy požiadala vo svojom liste o pomoc starším obča­nom. Robí im veľké problémy nastupovanie i vy­stupovanie z autobusov mestskej hromadnej do­pravy. Kôli vysokým schodom. S tým sa však už nedá nič robiť: autobusy sú také, aké sú a ich konštruktéri sledovali určité racionálne ciele. Ško­da, že pritom trošku pozabudli na ľudí, ktorí už nemôžu mať gazelí krok. Slúži však na česť vodi­čom bratislavských autobusov, električiek i trolej­busov, že sa neponáhľajú, ak vidia staršieho alebo zdravotne postihnutého človeka. No a my spolu­cestujúci, prečo by sme im neponúkli tiež svoje rameno? (ala) V NÁŠ FEJTÓN češtine sa názov fil­mu nádherné rý­muje - Vrchní prehni! Pre­to ho v našich kinách ani neprekladali. Každý vie, že vrchní je hlavný, čiže účtu­júci čašník. Elita tejto pro­fesie, ku ktorej sa treba roky prebíjať, aby sa ušla iba najlepším, najschopnej­ším, najusilovnejším. Po­chopiteľne, je rozdiel me­dzi zodpovednosťou pikolí­ka a účtujúceho čašmka. No je tiež rozdiel nabehať za smenú v rajóne dvadsať kilometrov s nákladom ta­nierov a pivného skla, či s peňaženkou a blokom úč­­teniek. Neviem, podľa aké­ho kľúča sa neskôr zainte­resovaní delia o prepitné. Isté je, že ho od hosťa nedo­stane obsluhujúci, ale účtu­júci. A hoci si niekedy su­mu na účtenke nijako ne­vieme vysvetliť, isto je ten­to úkon menej namáhavý, ako naložiť dvadsať kilo­gramov skla s nápojmi na tácňu a všetko odniesť na vzdialený koniec sály. Lež nezáviďme, predpo­kladajme, že každý čašník má možnosť vypracovať sa, predstavme si bdelé oko a bystré nohy pána hlavné­ho. Všetko vidí, všade je, skvelý režisér spokojnosti hostí. Takíto kvalifikovaní hlavní sú a je ich dosť. Ale ani druhá skupina hlavných nie je malá, o čom svedčia skúsenosti z Trenčí­na, Bratislavy, Žiliny, iných miest. Ak ich hosť pozoruje a príde s nimi do kontaktu, musí sa seba či iných opý­tať: - Ako môže byť tento človek účtujúci čašník? Bez najmenších schopností, bez taktu, základných vedo-mostí ako sa správať. Ako keby farboslepý maľoval. Ktorý príbuzný to má na svedomí? Inšpektori podni­ku tu nechodia, nevidia, či sa boja vidieť? Príklad trenčiansky. De­siatujeme, reštaurácia je takmer prázdna. Zjeme po­náhľame sa zaplatiť. V naj­menej vhodný čas. K tanie­rom sa práve posadil pán hlavný. Konzumuje 'e ne­­náhlivo, odkazy čašníkov, že trojka vľavo chce platiť najprv neregistruje, potom reaguje hnevlivo. Aj on má právo najesť sa. Nakoniec, keď sa napapkal a napojil, konštatuje, že iba začína, nemá nám vydať. Dvoch hostí si necháva v zálohe, tretieho posiela niekde roz­meniť. To sa vám nesníva, čítate dobre. Slovo hosť v tomto prípade má čudnú príchuť. Príklad horský. Stredné Slovensko, horský hotel. Mali sme toľko povinností, že na večeru sme sa dostali až po ôsmej. „Ľutujem, teplé už nemáme nič!“ O hodinu prichádza veselá spoločnosť, oslovujúca pá­na hlavného krstným me­nom. Bifteky sú okamžite na stole, ešte sa z nich parí. Príklad bratislavský - ošúchaný. Pán hlavný sa zle vyspal, nemá náladu dá-vaťsi obrúsok pred ústa. Je mu jedno, či ide o ženu, vzorného pracovníka a člo­veka, o akademika. Neob­­slúži, nabrýzga, Knihu sťaž­ností odmietne vydať, ta­jomník už odišiel. Veď ke­by čosi - Fero s Mišom mu za dva poháriky dosvedčia, že to bolo celkom ináč. V žiadnom prípade nej­de o paušalizovanie. Aj to je pravda, že hostia nie sú anjeli, že už som čítal veľa ponôs na čašníkov, no ani jednu opačnú. Kedy by sa čašník, a právom, mohol ponosovať na nedôstojné správanie sa hosťa, možno tiež ženy, či akademika. Je teda rozdiel? Je. Hosť nie je povolanie, čašník, to­bôž účtujúci, povolanie je. Človek bez hudobného slu­chu nemôže hrať v orches­tri prvé husle, ba ani bicie. Tomu ani ujo nepomôže. DOBROSLAV HRUBÝ Hostia? DIVADLA BRATISLAVA - Slovenské národné divadlo: Meštiaci (19) - Malá scéna: Ifigénia vTauride (19) - Nová scéna: Čardášová princezná (19) - PKO: Z ríše rozprávok (Malá sála) (14) ŽILINA - Mestské divadlo: Polnočné vlámanie (19) BANSKÁ BYSTRICA - Divadlo J. G. Tajov­­ského: Môj hrad (19) MARTIN - Divadlo SNP: Barbari (19) (19)KOŠICE - Štátne divadlo: Zasadnutie katedry * PREŠOV - Divadlo J. Záhorského: Tichý Don (19) KINÁ BRATISLAVA - Tatra: Lola (NSR - MN) 15, 1730 a 20 hod. - Hviezda: Votrelec (angl. - MN-18) 15.30, 18 a 20.30 hod. - Dukla: Agónia - koniec Rasputina (sov. - MN) 15.30,18 a 20.30 hod. — Slovan: S tebou mě baví svět (čes. — MP) 15.30, 18 a 20.30 hod. - Praha: Maléry pána účtovníka (tal. - MN) 11, 13.30, 16, 18.30 a 21 hod. - Metropol: 1+1=3 (NSR - MN) 15.30, 18 a 20.30 hod. - Pohraničník: Zbojnícka česť (rum. - MP) 1430,17 a 19.30 hod. - Mier: Predtanečník (poľ. - MN) 18 a 20.30 hod. BANSKÁ BYSTRICA - Hviezda: Maléry pána účtovníka (tal.) - Urpín: Zviera (franc.) ŽILINA - Dom odborov: Jako zajíci (čes.) - Fatra: Hodina dcér (nem.) - Úsvit: S tebou mě baví svět (čes.) KOŠICE — Slovan: Hriešne peniaze (sov.) - Družba: Šiesty, kto ide na smrť (sov.) - Tatra: Postrach noci (sov.) PREŠOV - Tokajik: Poéma o svedomí (slov.) DOM ROH - BRATISLAVA KINO — Tmovská cárovná (bulh. - MN) 17 a 19.30 hod. SPOLOČENSKÁ SÁLA - „Dotyky“ - vystúpe­nie súboru moderného scénického tanca ALFA 19.30 hod. ČITÁREŇ - „Stromy človeku“ 14. hod. ROZHLAS BRATISLAVA - 8.00 Svieže tóny - 8.35 Súčasník - 9.00 Vysielanie pre materské školy - 9.15 Stretnutie s umením - 10.05 Vysielanie pre ZŠ — 10.35 Kontakty — 11.30 Zdravíme vás - 12.00 To je náš rytmus - 12.45 Populárny symfonický koncert - 13.30 V rámci mojej zodpo­vednosti - 14.00 Veselo pri dychovke - 14.35 Rádio mladých poslucháčov - 15.30 Vysielanie pre kraje -16.35 Mikrofónmi - 17.15 Rádiomaják - 18.15 Dobrú noc, deti! - 18.30 Rozhlasové noviny - 19.00 Minúty s hudbou — 19.20 Na krídlach melódie - 20.00 Najkrajší klenot - 21.05 Rodina ’83 - 21.35 Pozor, zákruta! - 22.40 Melodické nokturno - 23.15 Nočný symfonický koncert. TELEVÍZIA 8.50 TVŠ - U lekára 9.10 Vysielanie pre materské školy 9.40 Dobrá voda. Repríza 3. časti 11.00 TVŠ - Dóžovo povstanie 12.00 24 hodín vo svete 16.00 TVŠ - Stretnutie s Leninom ^ 16.25 Stránky z histórie. Dokumentárny film 16.50 Na pomoc vzdelávaniu SZM. Ako proti neduhom 17.55 Auto-moto revue 18.30 Maják 19.10 Večerníček 19.30 Televízne noviny 20.00 Mestá našich dní. Cyklus Československej televízie o histórii, súčasnosti a perspektí­vach našich miest. Sušice 20.25 Koncert v Sušiciach z Posádkového domu armády 21.25 Azimut. Magazín o živote armády a bran­ných organizácií 22.05 24 hodín vo svete 22.20 J. Vanýsek: Poľadovica. Televízna ko­média II. PROGRAM 15.50 Spravodajstvo TN 16.05 B. Zelenková: Otec, už je čas. TV hra pre mládež 17.35 Poslucháči v rovnošate 18.00 Oskar sa odcudzuje. 3. časť animovaného filmu 18.05 Kto je vinný? Do roka a do dňa. Rekon­štrukcia súdneho procesu v Justičnom palá­ci v Bratislave 18.30 Krok za krokom (1. časť) Klub J. Verná 19.00 Albatros 19.30 Televízne noviny 20.00 Krok za krokom (2. časť) Televízny klub tvorivosti 21.30 Aktuality 22.00 Kto je vinný? Beseda o problematike z predchádzajúceho súdneho procesu BUDAPEŠŤ - 10.20 Petrocelli. Amer. film -16.40 Gepard. Sovietsky film -19.15 Rozprávka - 19.30 Televízne noviny - 20.15 Modrá žiara - 21.30 Kronika. II. program - 20.00 Anglický hudobný film - 21.10 Aristofanes: Lysistraté. ♦ Dotyky s tancom Bratislava (vrb) - Súbor moderného scénického tanca ALFA patri k predstavite­ľom špecifických foriem kultúmo-výchov­­nej práce. Za krátky čas pôsobenia v repre­zentačnom stánku bratislavských odborá­rov v Dome ROH naštudoval nový program Dotyky, ktorým sa úspešne predstavil už na vlaňajšej decembrovej premiére. Program je koncipovaný ako pôsobivé umelecké pásmo moderného tanca na hudbu súčas­ných skladateľov i džezových klasikov a poézie. Iste zaujme aj tých, ktorí sa roz­hodli prežiť dnešný večer v Spoločenskej sále Domu ROH. V západnej Európe je talianska pošta považova­ná za najpomalšiu. Táto situácia zrodila konkuren­ciu - individuálnu poštu. Sú to služby podnika­vých ľudí, ktorí zásielky. vrátane telegramov, doručujú osobne. Poskytujú ich najmä železničiari v dôchodku, ktorí majú voľné lístky. (mts) tof&täkas

Next