Práca, október-december 1950 (V/263-347)

1950-10-13 / nr. 275

Bratislava, piatok 13. októbra 1950 Ročník V. Číslo 275a Všetok ľud sa chystá na krajské mierové konferencie , / Tvorivou prácou znásobujeme sily mieru Mierové záväzky vyjadrujú odhodlanie nášho ľudu brániť mier a zabezpečiť výsledky budovateľského úsilia Bratislava (rp) — Blížiace sa Krajské konferencie obrancov mieru vita celý pracujúci ľud ako príležitosť opäť ukázať celému svetu svoju vôľu a odhodlanie brániť mier. Všetci si úprimne želajú mier. A viac ako želajú: činne sa zúčastňujú boja proti osnovateľom nového krvi_ preliatia a ničenia výsledkov svojej neúnavnej práce. Zúčastňujú sa svo^ jím úsilím pracovať čo najlepšie, tvorivou prácou upevňovať ľudovodemo_ kratiekú vlasť. Krajské konferencie budú prebie­hať po celý október. V Bratislave sa obrancovia mieru aídu už najbližšiu nedeľu. Všetky složky Národného frontu volia na osobitných schôdz_ kach svojich delegátov — najlepších synov pracujúceho ľudu. Pri tejto príležitosti vyhlasujú stovky pracú, júcich svoje mierové záväzky. Dele. gáti budú na mierových konferen­ciách tlmočiť vôľu robotníkov, roľ. nikov j pracujúcej inteligencie svo. jou tvorivou prácou budovať vlasť a tak znásobiť sily mieru. Zástupcovia traťovej správy v No. vých Zámkoch oznámia na konferen­cii. že do tristo zamestnancov pod. písalo na počesť mierovej konferen. cie socialistické smluvy. Osadenstvo mlynov v Tekovských Lužanoch a v Šurianskom cukrovare spevnilo nor. my o 10 pere. Zamestnanci Západo­slovenských elektrární v Hlohovci úsporou materiálu a réžie získajú ročne 80.000 Kčs. Traktoristi zo ŠSS v Hurbanove sa zaviazali, že každý zvýši orbu s denných dva a pol na na tri ha. 320 zamestnancov ČSSZ v Nových Zámkoch odpracuje týždeň úderníckych smien. 70 pere. za mestnancov štátnej cestnej služby v Nových Zámkoch sa zapojilo do so. cialistického súťaženia a zaviazalo sa splniť plán na 107 pere. Sväzáci v kraji získajú do JRD do konca roku 7000 príslušníkov GSM. Dote, raz získali už 4000 mladých druž­stevníkov. Do JRD vstúpily mani. festačne celé skupiny sväzákoy, z Výčap.Opatoviec Nededu, Chrénovej a Cígla. V socialistickom súťažení na počesť konferencie obrancov mieru je zapojených 1900 sväzákov. členky živeny.CSŽ odpracujú pri jesenných poľných prácach do 10.000 pracov­ných hodín. Malí a strední roľníci vo Svätom Petre, okres Hurbanove, pri. jali prevádzkový poriadok IH. typu JRD a do konca roku si zriadia spo. ločnú maštaľ pre hóvädzí dobytok, práčovňu a uplatnia celoobecný osevný postup. Roľníci v Pribete prejdú na III. typ, odpracujú pre JRD 1000 hodín a založia si čitateľský krúžok. Družstevníci z Turej prekročia ce. loobecný dodávkový plán o 200 pere. a ostatní roľníci o 50 pere. Malí a strední roľníci v Zelenom háji, okres Hurbanovo zorajú medze a do konca roku získajú 50 pere. roľníkov pre spoločné obrábanie pôdy. Roľnícke ženy v kraji Nitrianskom sa zavia­zaly odpracovať pre JRD niekoľko tisíc brigádnických hodín ä zvýšia dodávku mäsa, mlieka, vajec, hydiny a obilovín. Tieto i ostatné záväzky sni preja vom mohutnej túžby žiť v mieri, už nikdy nevymeniť svoj pracovný ná_ stroj za ničivú zbraň, nikdy nevidí'-'.' v troskách dielo svojich rúk, výsl ky svojho budovateľského snaženia. Prezident Republiky ďakuje rudňaHským baníkom Prehlbovať spoluprácu technikov s baníkmi Rudňany (rp) — Baníci rudných bani pri príležitosti krajského aktívu v Rudňanoch dostali z kancelárie prezidenta Republiky Klemen­ta Gottwalda ďakovný list tohto znenia: Vážení súdruhovia! Prosíme, aby ste účastníkom kraj­ského aktívu baníkov, úderníkov a technikov rudných baní o ústretovom plánovaní tlmočili poďakovanie za ich pozdravy e sľuby, adresované prezidentovi Republiky súdruhovi Gottwaldovi. Každodenná a prehlbovaná spolu­práca technikov s baníkmi a úder­níkmi na podklade sovietskych skú­seností a pod vedením strany je naj­bezpečnejšou zárukou ' pešného spl­nenia a prekí cenia plánu. Predpo­kladom je poriadok v normách, boj za zlepšenie organizácie práce a pro­ti časovým stratám zavedením práce v rytme, plným využitím strojov a zavedením ďalších strojov. Všetkým účastníkom prajeme plný úspech a zdar v ich ďalšej práci a spolupráci. vMinister Erbar o účasti žien v pracovnom procese Ženy účinne pomáhajú výrobe Praha (šš) — Medzinárodná federácia demokratických žien, ktorá orga­nizuje 72 miliónov žien skoro všetkých štátov sveta už od roku 1948, posta­vila pred ženy krajín ľudovej demokracie zásadu, aby pomáhaly výstavbe svojej vlasti. Ako túto úlohu plnia československé ženy, na to poukázal mi­nister práce a sociálnej starostlivosti Evžen Erban, keď na tlačovej porade v Prahe uvedoi, že v prvej polovici tohto roku sa prihlásilo do zamestnania toľko žien, ako v celom minulom roku. Je to dôka'z ich vlasteneckého po­stoja a občianskej zrelosti. Proti vôli úradných miest sa hlásily učnice do baníckeho povolania a práve nedáv­no dokázaly, ako chápu svoje poslanie. Keď došlo k nešťastiu v bani Michalka na Ostravsku, dievčatá sa okamžite príhlásily do práce v poškodenej bani a ťažko bolo možné dosiahnuť, aby sa us-pokojily s jednou dievčenskou^ sme­nou, ktorú tu odpracujú. Hlavným (článkom nlašej výstavby je prvovýroba a ťažký priemysel. Do týchto úsekov práce chceme predo­všetkým mužov, ktorých miesta môžu ženy dokonale zastať. Dobrovoľnosť zostane však i v budúcnosti základným princípom našej organizácie práce, po­vedal minister Erban. Za nábor žien do zamestnania po­ďakoval minister Gs. sväzu žien, kto­rého predsedkyňa posl. A. Hodinová- Spurná vyhlásila na porade, že ku zvýšeniu našej životnej úrovne, ku stavbe hrádzí proti podpaľačom vojny potrebujeme pomoc žien. Len svojou hospodárskou nezávislosťou môžu naše ženy využiť všetky práva a možnosti, ktoré im umožňuje ústava .deviateho mája. Minister Erban (záverom vyhlásil, že celý národ musí byť vďačný všetkým ženám, ktoré v úsilí pomáhať budo­vaniu hlásia sa do práce na všetkých miestach, pre ktoré majú dostatok síl, bez zanedbávania svojich rodinných povinností. Dr. Oldŕich John v B. Bystrici B. Bystrica (čtk) — Vo štvrtok predpoludním pricestoval do Ban­skej Bystrice predseda NS Dr. Old­­ŕich John vo funkcii generálneho ta­jomníka ÜAV NP Čechov a Slová­kov. Sprevádzali ho generálny ta­jomník ÜAV NF na Slovensku pove­reník Ladislav Holdoš a podpredseda Strany slovenskej obrody povereník Milan Polák. Pri príchode do Ban­skej Bystrice pozdravila hosťa čest­ná jednotka vojska. Po prehliadke čestnej roty a po štátnej hymne pri­vítali sa s ním vedúci tajomník KV KSS posl. NS Ondrej Klokoč, pod­predseda KNV posl. SNR Alojz Krist, vedúci tajomník KAV Dr. Mikuláš Joža a ostatní predsetävitelia jednot­livých složiek NF. Zrušili služobné odznaky N7B Praha (rp) — Ministerstvo ná­rodnej bezpečnosti oznamuje, že u všetkých, jemu podriadených slo­žiek sa zrušily osobné odznaky. Orgány národnej bezpečnosti sú po­vinné legitimovať sa služobnými preukazmi. Ministerstvo upozorňu­je verejnosť na zrušenie odznakov a vyzýva, aby boly ihneď zadržané osoby, ktoré by sa legitimovalý odznakmi a vydávaly za orgány národnej bezpečnosti. Za/Siatkom tohto mesiaca už sa začala vykopávka cukrovej repy. JRD a ostatní drobní roľníci usilujú sa repu hneď po vykopaní od­­vážaf na stanice alebo do cukrovarov. Na obrázku záber z odvozu repy v Ludaniciach Navrhujeme, kritizujeme, diskutujeme Prehĺbiť socialistickú súťaž na ŠSS Zodpovedné úlohy ZS ROH pri organizovaní súťaže — Svedomité hodnotiť a odmeňovať výkony súťažiacich Bratislava (ha) — Priebeh tohoročných poľných prác ukázal našim roľníkom, akú pomoc pri práci zna­menajú stroje. Štátne strojové stanice majú pri nastávajúcich jesenných prácach opäť väčšie úlohy, ako doteraz. Záujem o stroje je o 300 pere. väčší ako ich prírastok. Preto treba prácu traktoristov i strojov (zorganizovať dô­kladnejšie a zodpovednejšie, ako minulej jesene a tohto leta. Prirodzene, pritom nejde len o množstvo vykonanej práce. Tohoročné jesenné práce uskutočníme tak, aby aj hektárové výnosy boly čo najvyššie, aby práca poľno­hospodárskych výrobcov bola čo najproduktívnejšia. Traktoristi štátnych strojových staníc budú pracovať na smený. Nový nábor z radov družstevníkov bol úspešný. Normy na staniciach sa opäť širšie a akordné mzdy uplatňujú, prémiové umožňujú spra­vodlivejšie odmeňovať množstvo vykonanej práce. To všetko je prí­nosom k úspešnému zvládnutiu veľ­kých úloh. No, vieme, že hnacou silou pjr,i - 'zvyšovaní produktivity práce je široko rozvetvené socia­listické súťaženie. Dnes už na vše­tkých strojových stanioiach osaden stvá súťažia; Pravda, nie ešte všade je súťaž vecou všetkých traktoristov. Nie všade sú osobne zainteresovaní na jej výsledkoch. Nejde tu ien o súťaženie medzi stanicami, to už len dáva celkový obraz o tom, ako celé osadenstvá súťažia — o čo lepšie pracujú — vnútri každej sta nice. Rozhodujúce je súťaženie jed­notlivcov a brigád. V (záujme toho, aby súťaž , za­pustila pev-né a široké korene, -treba predovšetkým svedomité politicky pripraviť osadenstvá. Je prvoradou úlohou závodných rád a závodných skupín ROH, aby trpezlivo pre­­sviedčaly a získavaly každého jed­notlivca do súťaže. Na celozávod­­ných -schôdzkach prerokovávať pod­mienky súťaže, starostlivo vyhľa­dávať spôsoby, ako pri špecifických pracovných podmienkach na jed­notlivých staniciach čo najprimera­­nejšie oceniť prácu súťažiacich. Vštepiť každému traktoristovi ušľachtilú snahu a ctižiadosť lepšie pracovať, viac produkovať. No, nebolo by organizovanie sú­ťaže dokonalé, keby sme'nevedeli dosiahnuté výkony traktoristov i spravodlivo odmeniť. Súťaž jo me­radlom technickej i politickej vyspe­losti pracovníka. Preto rovnako sve­domité ako súťaž organizujú, ZR a ZS ROH dbajú aj na odmeňovanie podľa vykonanej práce, podľa zá­sluhy. Ruka v ruke so socialistickým sú­ťažením kráča údernícke a 'zlepšo­vateľské hnutia. Čím hlbšia bude na našich strojových staniciach súťaž, tým úderníckejšie budú výkony trak­toristov, tým produktímejši-a bude i práca výrobcov na poliach. Pripraviť stavby na zimu ANDREJ MAJCHRÁK Predovšetkým skúsenosti zo So­vietskeho sväzu nám presvedčivo ukazujú, že stavebníctvo nie je se­zónna výroba. Stavať mož -> po ce­lý rok, teda aj v zime. Pr oznat­­ky a skúsenosti už má aj naše sta­vebníctvo. V uplynulej zime sme pokračovali vo výstavbe viacerých diel. Opierali sme sa o sovietske skúsenosti. Stavby dostaly veľké množstvo pomôcok, ako treba po­stupovať pri stavaní v zime. Prav­da, naša prakticky prvá zimná sta­vebná prevádzka mala ešte všetky znaky začiatočných pokusov. Sta­vali sme v zime predovšetkým prí­liš draho. Nedokázali sme zorgani­zovať a pripraviť stavby tak, aby nám stavebné náklady nestúpaly v mnohých prípadoch na neúnosnú výšku. Jedno je však isté, že sme sa presvedčili o možnostiach stavania v zime. V mnohých prípadoch do­siahli sme pekné výsledky, často prekvapujúce. Stav-'-pé diela vy­­rastaly úspešne a r ’i sme ich celkové ukončenie po.., iatne skrá­tiť, pričom kvalita neutrpela. Boly to ďalej výsledky zimného stavania, ktoré v značnej miere umožnily, aby stavebníctvo prevzalo v priebe­hu roku zvýšené úlohy a tieto úlo­hy možno doteraz v podstate úspeš­ne plniť. Aj rozsah stavebných prác na jar bol omnoho priaznivejší ako po- iné- roky. Nébolo potrebné začí nať úplne od základu, ale iba sta vebnú výrobu ešte viac rozšíriť. Úlohy stavebníctva sa ustavične zvyšujú. Keď chceme tieto úlohy úspešne plniť, nemožno rátať na zimné prestávky. Takú obrovskú stratu si nemôžeme dovoliť, najmä keď uvážime, že chceme urýchlene postaviť nové fabriky, byty pracu­júcim, sociálne a kultúrne zriade­nia, dohnať a predbehnúť všetko to, čo sa v minulosti zameškalo Značí to teda, že naše staveníctvo musí úplne skoncovať so sezónnos­ťou a prejsť na celoročnú normálnu prevádzku. To bude aj jedna zo zá­kladných podmienok, aby staveb­níctvo dostalo charakter priemysel­nej výroby. A je prirodzené, že sta­vebníctvo si zabezpečí kádre stálych a odborných pracovníkov a predo-všetkým tak, že bude výrobou s ce­loročnou prevádzkou. Začiatok zimného obdobia sa rýchle blíži. Najväčším nedostat­kom stavania v uplynulej zime bo­lo to, že sa stavebníctvo na túto prevádzku neskoršie začalo pripra­vovať. Technické a organizačné o­­patrenia boly potom nedostatočné a práce v zime nemohly nerušene prebiehať. V mesiacoch pred zimou išlo najmä o dokončievanie vonkaj­ších prác a ponechávanie vnútor­ných prác, u ktorých sú najvhodnej­šie podmienky pre zimnú pre­vádzku. Táto nepripravenosť sní­­žila množstvo stavebných prác, kto­ré sa mohly robiť v zime a zaprí­činila stúpanie stavebných nákla­dov. V nastávajúcej zime sa musí­me týchto nedostatkov vystríhať. Inými slovami to značí, že už teraz, pred nástupom do zimného obdobia, sa musime svedomité a dôkladne pripraviť ná zimnú prevádzku. Predpoklady na dobrú prípravu sú priaznivé. Najmä časové roz­pätie, ktoré nás deli od zimy, je ešte dostatočne dlhé, aby tieto prí­pravy vyznely naozaj úspešne. Včas­né zásobenie materiálom a technic­kými zariadeniami, bude zárukou dobrých výsledkov zimnej staveb­nej prevádzky. Stavebrié závody majú do konca novembra t. r. vykonať podrobpé prípravy a sostaviť plán stavebných­­akcií, ktoré uskutočnia v zime. Veľ­mi dôležitou súčasťou týchto prí­prav je starostlivosť o zimné oša­tenie, ubytovanie a stravovanie pracujúcich na stavbách. Tohto ro­ku sa ešte viac rozšíri podávanie teplých nápojov, čaju, kávy a pod. Veľké množstvo úloh čaká nás v príprave na zimnú prevádzku. Ich včasné splnenie vyžaduje, aby sa so všetkými prípravami začalo urých­lene už teraz. No, podľa hlásení jednotlivých stavebných závodov, doterajšie prí­pravy na zimnú prevádzku sú eš­te veľmi slabé. Niektoré závody do­konca na zimnú prevádzku takmer zabúdajú. Na prvý štvrťrok 1951 si zaplánovaly iba malé percento z tých úloh, ktoré majú v budúcom roku vykonať a rátajú s veľkým ob­medzením výroby na zimu. Tento po­stup je nesprávny, lebo treba roz­vinúť živú stavebnú prevádzku. Na tento rok malo stavebníctvo zaplánované veľké úlohy. V priebe­hu roku sa mu ešte viac zvýšily a celkom prekročily úroveň predošlé­ho roku o 56 percent. V budúpom roku sa tieto úlohy ešte viac" vy­stupňujú. A čo len na mesiac pre­rušiť stavebnú výrobu, znamenalo by, nesplniť plán. Űlohy stavebníc­tva žiadajú, aby sa po celý rok in­tenzívne pracovalo. Cím viac urobí­me v zime, tým úspešnejšie bude­me môcť plniť plán v jarnej a let­nej sezóne a tým viac postavíme za celý rok. V prípravách na nastávajúcu zimnú prevádzku oprieme sa ešte viac o sovietske skúsenosti a o skú­senosti, ktoré sme nadobudli v uply­nulej zime. Na mnohých stavbách dokázali súdruhovia i v najsilnej­ších mrazoch kvalitne betónovať, murovať, omietať a robiť iné práce, ktoré sa v minulosti pokladaly vý­lučne za letné práce. Na mnohých stavbách prišli na rozličné zlepšo­vacie návrhy pre zimné stavanie. Prenesením a uplatnením týchto skúseností a zlepšovacích návrhov na všetkých stavbách, zabezpečíme ešte väčši úspech zimnej prevádzky, ako možno očakávať. Možnosti sú veľké, treba ich len využiť,

Next