Pravda, apríl 1968 (XLIX/91-119)

1968-04-08 / No. 98

Pondelok 8. apríla 1968 VÝCHODNIARI PRAŽANOM Košice (CTK) — Vyše 500 obča­nov z Východoslovenského kraja na čele s delegáciou KNV sa zú­častni na oslavách stého výročia položenia základného kameňa Ná­rodného divadla v Prahe a 85. vý­ročia znovuotvorenia divadla. Obyvaterom Východoslovenského kraja venujú pondelňajšie pred­stavenie Smetanovej slávnostnej spevohry Libuše. Pražské Národné divadlo, ktoré zohralo významnú úlohu v ná­rodnom a vlasteneckom cítení nie­len českého, ale aj slovenského rudu, pozdraví delegácia KNV. Ako dar odovzdá našej prvej scé­ne umeleckú plastiku a prsť z du­kelského bojiska. Umelcov praž­ského ND pozdravia aj umelecké súbory PUES a Zemplín. ČESKOSLOVENSKÝ PIONIER Hradec Králové (ČTK) — V medzinárodnom pionierskom tábo­re v Seči pri Chrudimě sa skon­čilo včera 4-dňové zasadanie Ústrednej rady Pionierskej orga­nizácie CSM. o Členovia rady na ňom rozhodli zmene názvu organizácie na Československý pionier. Organizá­cia bude samostatná a je ochotná spolupracovať s ostatnými mlá­dežníckymi zložkami na pôde pri­pravovanej federácie. ZVOLILI NOVÉ VEDENIE Praha (ČTK) — V neskorých ve­černých hodinách v sobotu sa skončilo mimoriadne zasadanie OV Čs. strany socialistickej. S prihlad­­nutím na požiadavky krajov a okre­sov rozhodol ÚV odložiť okresné konferencie na jeseň t. r. V závere mimoriadneho zasadania boli taj­né voľby do straníckych funkcií v Predsedníctve ÚV Čs. strany so­cialistickej. Novým predsedom stra­ny sa stal dr. Bohuslav Kučera, podpredsedom strany Včroslav Jedlička a doc. Ing. Karel Löbl, CSc., ústredným tajomníkom Jiří Fleyberk a zástupcom ústredného tajomníka Slavomil Olšák a dr. Jiří Pavlis, ktorého súčasne novo zvolili za člena Predsedníctva ÚV čs. strany socialistickej. SVÄZ BOJOVNÍKOV ZA SLOBODU Ostrava (ČTK) — Čs. vojaci pr­vého a druhého zahraničného od­boja z celého Severomoravského kraja sa včera zišli v Ostrave. V prijatej rezolúcii sa postavili za uznesenie januárového pléna ÚV KSČ a vyhlásili, že v socialistickej demokracii vidia záruku, že ide­ály, za ktoré bojovali, sa splnia. V rezolúcii sa ďalej hovorí: Ako aktívnym bojovníkom za slobodu nám záleží najmä na bezpečnosti našej vlasti a bojaschopnosti armá­dy. Preto nám nie je ľahostajné, kto bude na vedúcich miestach našej armády. Chceme mať armá­du s čestnými, schonnými a bojom přešlými veliteľmi. Žiadame, aby z armády odišli všetci príslušníci OBZ, ktorí si po roku 1948 pošpi­nili ruky prenasledovaním prísluš­níkov odboja. Vzhľadom na to, že celoštátne vedenie SPB nemá našu dôveru, žiadame dôrazne jeho od­stúpenie a nahradenie demokratic­kým spôsobom zvolenými ľuďmi. Žiadame zvolať celoštátny sjazd za­hraničných vojakov. Žiadame, aby všetky funkcie odbojových organi­zácií boli čestné a platený aparát bol čo najmenší. Žiadame utvoriť samostatnú skupinu zahraničných vojakov prvého a druhého odboja v rámci celoštátnej organizácie s názvom Sväz bojovníkov za slo­bodu. LIBERECKÁ LICENCIA PRE CELÚ REPUBLIKU PAN GAŠPAR SA DOČKAL Liberec (Od našej redaktorky) Výrobné družstvo Fotografia v Li­berci získala od švajčiarskej firmy Ciba licenciu na použitie ich naj­novšieho patentu zhotovovania fa­rebných fotografií. Predbežne táto licencia platí pre celú republiku, avšak uvažuje sa aj s rozšírením na ďalšie socialistické štáty. Bazilej­ská firma v roku 1984 zvládla pa­tent, vynájdený síce v roku 1902, ale pre jeho obťažnosť a nároč­nosť dovtedy nerealizovaný. Nie je bez zaujímavosti, že aj systém fa­rebnej fotografie, ktorý je dnes bežný, vznikol v roku 1911, avšak praktizovať sa začal až v roku 1935. Autorom zdokonaleného pa­tentu je istý pán Gašpar, ktorý šesťdesiatdva rokov trpezlivo čakal v Amerike na prihlásenie patentu. Dožil sa toho. Hlavnou prednosťou švajčiarske­ho materiálu Cibachrom print je je­ho stálosť, hodí sa predovšetkým na reklamné a reprezentačné fo­tografie. Veľké pole pôsobnosti má i vo vede, pretože má vzácnu schopnosť cez infračervený filter zachytiť i častice z oblasti nevidi­teľného spektra. Celý dovoz zariadenia má na starosti Merkúria, výrobca sa za­viazal vyškoliť vo svojom závode dvoch-troeh našich laborantov. Hoci fotografie na novom princípe vyžadujú zvýšené náklady, okrem toho ako nodklad majú nie papier, ale plastickú látku, cena bude rovnaká s doterajšou. (iš) i 40 halierov Ročník XLIX. • Číslo 98 A* MÁ NÁS RÁD V minulý piatok čosi pred trinástou som sa ponáhľala po tretom hradnom nádvorí do kancelárie prezidenta republiky súdruha Ludvíka Svobodu. Mala som, priznám sa, trému. Pred pol hodinou mi oznámili, že moju žiadosť 0 krátky rozhovor súdruh prezident prijal a o trinástej hodine ma čaká. Nuž a čože sa už dá za pol hodiny, aké otázky pre prezidenta vymyslím, aké myšlienky zmobilizujem, keď sa mi potroche aj kolená trasú. Súdružka Radovská v predizbe prezidentovej kancelárie mi povedala, že do pol jednej prijímal návštevy, potom sa šiel rýchlo naobedovať a a chví­ľočku že určite príde. Mala som výčitky svedomia, že som svojou žiadosťou spôsobila prezidentovi skrátenie obedňajšej prestávky, že som sa akosi vo­trela mimo poradia, lebo som v tichom rozhovore začula, že po mne sú na rade iní. — Súdruh prezident vás očakáva —- ozvalo sa. Vošla som. Nikdy pred­tým som sa s tým človekom nestretla tak zblízka, ale od prvej sekundy som vycítila, že oná iskra, ktorá pretepľuje ľudské rozhovory, vyskočila z neho na mňa a bolo, predstavte si, po tréme. Spýtal sa, aké mám otázky, a keď som úprimne povedala, že verabože nijaké, oči mu zaiskrili, usmial sa, ponúkol mi stoličku, a že je vraj rád, že sa môžeme len tak normálne, ľudsky porozprávať. Hovorili sme o súčasných udalostiach v republike a, pravdaže, reč prišla 1 na Slovensko a Slovákov. Možno aj nie celkom múdro, ale predsa som sa ho spýtala, aký má vzťah k Slovensku. Povedal: — Reči o vzťahu Cechov a Slovákov sa mi zdajú čudnél To je pre mňa samozrejmá vec a o samozrejmých veciach sa mi ťažko rozpráva. Ešte za mojich mladých rokov, za Rakúsko-Uhorska, som bytostne cítil, že sm.e svoji, že patríme k sebe, a nikdy ma ani nenapadlo, že by to malo byt inak. Vždy som rád chodieval, chodím a budem chodiť na Slovensko, nielen preto, že mám rád Tatry, že rád vystupujem na Gerlach, Lomničák, Belan­ské Tatry, ale poznám aj veľa miest, dedín a najmä ľudí. Viete, ja som sa po oslobodení často a rád stretával napríklad s Lacom Novomeským. Na tému Česi—Slováci sme málo hovorili, ale_ zato sme viac cítili. Poviem vám to krátko. Ja nie som na Slovensku ako doma, ja som tam doma. Keďže vravel o Tatrách a Gerlachu, zadívala som sa na jeho bielunké šediny,. pokúšalo ma, už som mala na jazyku otázku, kedy si naposledy vyskúšal sily výstupom na Gerlach. Myslíte, že to nevycítil? Zaskočil ma. — Vlani v júli som bol hore na Gerlachu s mojím vnukom. Mal desať rokov. Keď sme to úspešne zdolali a dívali sme sa do okolia, povedal mi: — Vidíš, dedunko, keby si ty sem so mnou nevyšiel, nikdy by som tu nebol, lebo ocko by ma sem nevyviedol. Aby bolo jasno, „obvinený" ocko je dr. Klusák, náš veľvyslanec v Spoje­ných štátoch, jeho manželka je dcéra súdruha Svobodu. Majú toho syna a osemročnú dcérku, a tí milujú svojho „dedunka“. Ale áj on ich, lebo keď mi farbisto opísal vlaňajší výstup na Gerlach, pokračoval: — Nemyslite si, že moja kandidatúra na prezidenta sa v rodine stretla len so súhlasom. Na voľbu priletela dcéra spoza mora a rozprávala, ako môj vnuk ostro a búrlivo protestoval: Ja nechcem, aby deduno bol prezi­dentom, lebo potom už nebude nič z výletov do Tatier a nepôjde s nami ani do Sovietskeho sväzu. V tomto roku som chcel vnúčencom ukázať Za­karpatskú Ukrajinu, Krym, Kaukaz, Volgograd, Moskvu, Charkov, Kyjev, Ľvov a na Ostravu sa vrátiť. Mal som to premyslené, bol by som šiel autom, no a vidíte ... Bola som si stále vedomá, že som žiadala krátku návštevu, pozrela som sa na hodinky, zbadal to. Vtom prišiel súdruh upozorniť, že čakajú ďalšie návštevy. — Že prosím, nech chvíľku počkajú, — povedal súdruh prezident. Ja som sa zdvihla na odchod, ale on ma upokojil, naozaj svobodovsky. Stisol gom­­bičku na stolčeku, prišla súdružka a on objednal občerstvenie. Čašník nám nalial tuhého čaju do šálok s prezidentským znakom, reč ďalej tiekla po­kojne, spytoval sa na moje skúsenosti zo schôdzí po januárovom pléne Ústredného výboru strany, chvíľami sa srdečne smial na žartoch, ktoré som mu povedala, až sme prešli na naše rodiny. A tá iskra preteplenia spôsobila, že už mi nevykal, milo ml ponúkol otcovské tykanie a potom som sa už veľmi ľahko odvážila spýtať, ako jeho ťažký život za vojny i ne­skôr znášala súdružka Svobodová. Vypočula som si charakteristiku ženy, ktorá vedela byť mužovi oporou t pýchou. — Moja manželka je vzácny a statočný človek. Keď som pred druhou svetovou vojnou pomýšľal na odchod za hranice, najviac mi ležali na srdci Žena a deti, ako a čomu ich tu zanechám. Spýtal som sa manželky, čo by povedala na môj odchod. A ona, že veď ty si už myšlienkami aj tak inde, už nepatríš iba rodine, viem to, cítim, súhlasím s tebou, choď, lebo ja by som sa musela za teba hanbiť, keby si sa nechal chytiť a odvliecť Nem­cami. Neboj sa, deti sú odrastené (syn mal pätnásť a dcéra trinásť rokov), my sa uživíme. Navrhol som jej formálny rozvod, aj s právnikom som to dohovoril, aby mala pokoj a mohla povedať, že som po rozvode odišiel. Odmietla. Zostala mojou ženou, hoci to mala potom ťažké. Radil som jej, aby sa po mojom odchode do ničoho nestarela, ale ona ilegálne praco­vala. Potom sme k nej posielali parašutistov, ba áj rádiostanicu. Skrývala sa s dcérkou na Vysočine v Novom Telečkove u chudobného tkáča, neskôr u kováča, ale keď tam malé dievčatko začalo džavotať na tému — teto, schovat — odišla žena do Ľžbánic, kde s dcérkou dočkali oslobodenie. O synovi súdruh prezident nevravel a ja som nejatrila ranu v otcovskom srdci. Syna mu popravili nacisti. Minútová ručička na mojich hodinkách sa poriadne zahryzla do druhého okruhu, my sme o reči obchádzali republiku, mestá i dediny, „zašli" sme aj do Hroznétína, kde súdružka Svobodová, dobrá organizátorka, pracovala v družstve ako vedúca stavebnej skupiny a materiálová zásobovačka. Skon­čili sme tam, kde sme začali. Na Slovensku. Súdruh prezident nadšene vyhlásil: Slovensko, najmä východné, je moja láska. Videl, zažil i precítil som za vojny, ako nám ľudia pomáhali a na ich vlastenectvo vo vtedajšom utrpení nezabudnem nikdy. Ospravedlnila som sa za dlhý rozhovor. — Vinovatý som ja, — povedal srdečne súdruh Svoboda. Odprevadil ma a ponúkla som mu, že to, čo na­píšem, prinesiem ukázať, aby som nebodaj nespravila chybu. Odmietol a vyslovil mi dôveru. Dajbože, aby som ju nesklamala. Ale má nás rád. a všetkých vás srdečne pozdravuje. MÁRIA SEDLÁKOVÁ ZVOLILI DOČASNÝ PRÍPRAVNÝ VÝBOR na ochranu ľudských práv Bratislava (Od nášho redaktora) — Po založení Klubu 231 v Prahe zišli sa včera bývali politicki väzni v Bra­tislave na aktíve. Zaoberali sa prípra­vou založenia slovenskej organizácie na ochranu Iudských práv. V úvod­nom prejave velitefa spojovacieho vojska povstaleckej armády v SNP, generála J. Marku, ďalej v programo­vom vyhlásení, prednesenom dr. E. Vidrom, ako aj v rôznorodých diskus­ných príspevkoch viacerí bývali poli­tickí väzni zdôrazňovali, že sa pri­hlasujú k činorodej práci. Organizá­cia si berie za svoju prvoradú úlohu pomáhať v dôslednej rehabilitácii všetkých bývalých politických väz­ňov, ktorí boli po roku 1948 nezákon­ne väznení alebo ináč prenasledovaní. Na zhromaždení zvolili dočasný prí­pravný výbor a pracovné komisie, ako programovú, organizačnú, právnu, do­kumentačnú a ďalšie. Za súhlasu všet­kých prítomných odoslali pozdravné listy prezidentovi republiky armád­nemu generálovi L. Svobodovi, prvé­mu tajomníkovi ÚV KSČ A. Dubče­­kovi, prvému tajomníkovi ÚV KSS V. Bilakovi, ako aj sústrastný telegram rodine zavraždeného černošského vodcu dr. Martina Luthera Kinga. —kh— Na podnet sväzákov z bratislavského letiska v Ivanke pri Dunaji zišli sa v sobota 6. apríla mladí Bratislavčania na mieste, kde 4, mája 1919 havaro­valo lietadlo generála dr. Milana Rastislava Štefánika. Mohyla, ktorá na tomto mieste stojí, je už dosť poznačená znbom času, preto prví brigád­nici začali upravovať jej okolie. Do dňa výročia tragédie má byť rekonštruk­cia mohyly skončená. Foto Alojz Frakeš — ČTK i ZO ŠPORTOVEJ NEDELE I. FUTBALOVÁ LIGA: Slovan-Sparta 2:0 Teplice-Trnava 1:1 Lok. Košice-Bohemians 1:1 Plzeň-Žilina 2:0 Slávia-lnter 1:0 II. FUTBALOVÁ LIGA: Prešov-Bardejov 0:1 Gottwaldov—Třinec 2:1 Ostrava B—Michalovce 1:0 Slovan B-Pov. Bystrica 1:1 Banská Bystrica-Nitra 4:0 Prievidza—Brno 1:2 Družstvo Prahy prehralo s Varša­vou 1:3, ale stalo sa víťazom X. ročníka volejbalového, turnaja o Pohár oslobodenia Bratislavy Ženy Vilniusu vyhrali hádzanár­sky turnaj v Bratislave ČSSR—Juhoslávia 2:0 na futbalo­vom turnaji UEFA Staněk a Lužová majstrami ČSSR v stolnom tenise ------------------------------------------------------------► Tvrdé a húževnaté súboje vtlačili pečat včerajšiemu zápasu na Tehelnom poli. Stopper Sparty Táborský j v bielych trenírkach) sa márne usiluje zadržať dravého MÓDÉRA, ktorého akciu sleduje JOKL a celkom vpravo HRDLIČKA. Slo­van bol včera úspešnejší a zvíťazil nad majstrovským mužstvom pražskej Sparty 2:0. Fotografoval J. Alexy NADŠENÉ OVÁCIE PO PREDSTAVENÍ Krútňava v Antverpách Z Antverp telefonuje náš vy­slaný redaktor M, POLÁK V kráľovskej flámskej opere v Ant­verpách publikum už dávno nepri­jalo s takými nadšenými ováciami žiadne dielo — povedal mi riadite! tohto divadla po premiére Sucho­­ňovej opery Krútňava. Sucboňova opera si doslova pod­manila ináč chladných a zdržanli­vých Flámov a jej antverpská ins­cenácia bola veľkým úspechom čs. kultúry v Belgicku a dôstojnou re­prezentáciou našej národnej slo­venskej opernej tvorby. Premiéra sa stala významnou spoločenskou udalosťou, pretože okrem predsta­viteľov vrcholných belgických štát­nych inštitúcii sa na nej zúčastnil aj čs. veľvyslanec v Haagu a soviet­sky veľvyslanec v Bruseli. Za prí­tomnosti skladateľa majstra Sucho­­ňa a námestníka povereníka SNR pre kultúru a inľormácie A. Micha­­ličku stali sme sa svedkami veľkej kultúrnej udalosti. Tvorcami insce­nácie boli režisér pražského ND Ka­rel Jernek, ktorý pred 14 rokmi naštudoval prvé predstavenie Krút­ňavy v Bratislave a teraz v Ant­verpách jej 30. premiéru, ďalej di­rigent SND Ján Valach, choreo­graf SEUK-u Štefan Nosáf a scé­nograf Oldřich Šimáček. Na modernej náznakovej scéne sme obdivovali nielen spoľahlivé herecké výkony hlavných predsta­viteľov v slovenských národných krojoch, ale aj spevácke a taneč­né majstrovstvo tohto pozoruhod­ného flámskeho operného súboru. Zvlášť silne zapôsobilo na viace­rých prítomných odborníkov pre­cízne hndobné naštudovanie opery Jánom Valachom. To, že z javiska sa nám prihovorila typicky sloven­ská atmosféra, je okrem iného aj zásluha vynikajúcej choreografie Štefana Nosáfa. Tance, ktoré na­študoval, vyslúžili si nadšený po­tlesk na otvorenom javisku a ma­jú vefkú zásluhu na vysokej úrov­ni predstavenia. Ovácie po skonče­ni premiéry nemali konca. BUDE SVÄZ ŠTÁTNYCH MAJETKOV? Praha — Medzi rezolúciami, kto­ré prišli redakcii CTK je aj sta­novisko zástupcov štátnych ma­jetkov k novo sa rodiacej záujmo­vej organizácií poľnohospodárov. Odporúčajú v ňom založiť sa­mostatnú spoločenskú i hospodár­sku organizáciu roľníckych druž­stiev a ustanoviť aj sväz štátnych majetkov a štátnych poľnohospo­dárskych podnikov. To nevylučuje možnnst výhodnej a účelnej koope­rácie s akýmikoľvek inými pod­nikmi. ATLANTA SA LÚČI S M. L. KINGOM Napätá atmosféra, výtržnosti, rabovanie a požiare v mnohých amerických mestách • V Afrike vzrástli pro­­tiamerické nálady Atlanta j CTK) — Desaťtisíce čiernych Američanov prišlo včera vzdať poctu svojmu zavraždenému vodcovi dr. Martinovi Lutherovi Kingovi, ktorého ostatky od soboty vystavujú v kaplnke černošskej univerzity v Atlante, rodnom meste zavraždeného. Včera prichádzali od skorého rána ku kaplnke zástupy čiernych, al© aj bie­lych občanov z Atlanty, blízkeho oko­lia aj z ostatných miest v USA. Rak­vu s ostatkami dr. Kinga nechajú vy­stavenú až do utorňajšieho pohrebu, na ktorom sa zúčastní prezidentský kandidát, brat zavraždeného americ­kého prezidenta Robert Kennedy. Bie­ly dom však dementoval zprávu, že do Atlanty odíde na Kingov pohreb aj prezident USA Johnson. Prezident však predsa odložil na neurčito svoj prejav na spoločnom zasadaní Kongresu, plá­novaný na dnes. NEPOKOJE PRERÁSTLI VO VZBURU New York — Velmi vážna je si­tuácia v Chicagu, kam vyslal prezi­dent Johnson na guvernérovu výzvu 5000 príslušníkov armády, zatiaľ čo Národná garda a polícia bojujú so „zákernými strelcami“. Guvernérov ná­mestník odôvodnil žiadosť o federál­nu vojenskú pomoc slovami, že „čer­nošské nepokoje v Chicagu prerástli na niektorých miestach vo vzburu“. Federálne jednotky posilnilo 11500 policajtov a 6900 príslušníkov národnej gardy. Zatiaľ bolo zabitých deväť čer­nochov a vyše 1100 demonštrantov zatkli. V meste je po 19. hod. zákaz vychádzania, ale len pre mladistvých do 21 rokov. Zákaz však dosť často porušujú. Najviac postihnutá severná časť ne­ďaleko západnej Madisonov©] ulice bola v noci na nedeľu pomerne po­kojná. Veľkú skazu tu zapríčinili po­žiare, ktoré vyčíňali v priestore nie­koľkých desiatok blokov. Škody sa odhadujú na milióny dolárov. V noci na 7. apríla hlásili prvé čer­nošské nepokoje v Baltimore nedaleko Washingtonu. V meste sa ozýva streľba, vznikajú požiare a drancujú sa obchody. Päť domových blokov v strede mesta je „izolovaných“ a marylandský guvernér vyhlásil „stav krízy“, čo obvykle signalizuje povola­nie Národnej gardy. V New Yorku je naďalej napätá at­mosféra. Polícia je v pohotovosti, ale zatiaľ nehlásili žiadny väčší incident. Mnoho športových a zábavných podu­jatí odvolali alebo odročili. Starosta Lindsay sa už druhýkrát vydal na obchôdzku do Harlemu a hovoril s ľuďmi. Jeho obľúbenosť medzi här­­lemskými obyvateľmi, za ktorými sta­rosta často dochádza, vysvetľuje do značnej miery pokoj v štvrti, kde žije niekoľko stotisíc farebných obyvate­ľov. V noci na 7. apríla sa priostrila si­tuácia v oceliarskom meste Pittsbur­ghu, tri prápory gardistov v počte 1000 mužov uviedli do stavu pohoto­vosti. Na 19 miestach vznikli požiare a 19 osôb zatkli pri drancovaní a pod­paľačstve. Jedného policajta strelili do’ nohy. Starosta mesta uzavrel všetky výčapy liehovín a pennsylvánsky gu­vernér rozšíril neskoršie tento zákaz na celý štát. PROTIAMERICKÉ NÁLADY V AFRIKE Pápež Pavel VI. včera odsúdil „zba­belé a hanebné“ zavraždenie dr. Kin­ga a vyslovil obavy, že vražda vyvolá ďalšie rasové nepokoje v Spojených štátoch. Prakticky na celom svete pokračujú demonštrácie a protestné zhromažde­nia proti zavraždeniu vodcu americ­kých černochov. S veľkým rozhorče­ním prijala zprávy o zákernej vražde čierna arabská Afrika a Blízky vý­chod. Všetky africké rozhlasové a te­levízne stanice i všetka africká tlač zdôrazňujú, že vražda dr. Kinga nie je len vnútornou vecou Spojených štá­tov. Všade v Afrike sa prejavuje zor strenie protiamerickej nálady a pozo­rovatelia usudzujú, že by táto politic­ká vražda mohla značne ovplyvniť po­litiku afrických krajín voči USA. „Zavraždenie dr. Kinga dokazuje, že ozbrojený revolučný boj je jedinou cestou k skutočnej slobode,“ vyhlásil v Havaně Sekretariát Organizácie so­lidarity národov Ázie, Afriky a Latin­skej Ameriky, Podobne komentuje vraždu v Memphise aj pekinský Žen­­min Ž’pao, ktorý konštatuje, že ame­rickí černosi sa musia z vraždy po­­(Dokončenie na 2. strane) NOVÝ MOSKVIČ - 412 Moskva (ČTK) — 75 konských sil pri 5600 až 5800 obrátkach za minútu, to je výkon motora cel­kom novej konštrukcie s obsahom 1478 ccm v novom Moskviči — 412. Ďalšie charakteristiky motora: kompresný pomer 8,8, výkon 50 konských síl na jeden liter obsa­hu, spotreba 6,75 litra benzínu na 100 km. Maximálna rýchlosť 140 až 150 km za hodinu. Auto má dve ďalšie technické zaujímavosti: ria­diacu páku na želanie buď pod vo­lantom, alebo v podlahe, a nový generátor striedavého prúdu, kto­rý sa potom usmerňuje. KATASTROFÁLNY VÝBUCH Richmond (ČTK) — Sobotňaj­ší katastrofálny výbuch strelného prachu v skladišti športových zbra­ní v Richmonde v americkom štáte Indiana si vyžiadal 18 ľudských ži­votov. Podľa prvých zpráv bolo vy­še 10D ľudí zranených. Príčinu vý­buchu, po ktorom nasledoval po­žiar, šíriaci sa rýchlo do okolitých budov sa zatiaľ nepodarilo zistiť. Väčšinu obetí tvoria deti, ktoré v okamihu výbuchu boli v blízkos­ti budovy. Usudzuje sa, že počet mŕtvych sa po odkrytí trosiek ešte zvýši. POMNÍK P. BEZRUČOVI Kostelec na Hané (ČTK) — Za veľkej účasti občanov z miesta i širokého okolia odhalili včera v Kostelci na Hané pomník národné­mu umelcovi Petrovi Bezručovi. Na slávnosti boli prítomní aj zástup­covia Juhomoravskéhô KNV, okre­su Prostějov, delegácia Sväzu čs. spisovateľov na čele s národným umelcom Vilémom Závadom a účastníci vedeckej konferencie o ohlase Bezručovho diela, ktorá bo­la koncom týždňa v Olomonci. So­cha v nadživotnej veľkosti, odliata z bronzu, je dielom akad. sochára Karla Otáhala. Vypustili L u n u 14 Sovietska raketa k Mesiacu Moskva (ČTK) — V nedeľu o J3.09 hod. moskovského času vy­pustili v Sovietskom sväze k Mesiacu kozmickú raketu s automatic­kou stanicou Lunu 14, ktorá má ďalej skúmať prostredie okolo Me­siaca. O 15. hod. bola stanica vzdialenú 40 000 km od Zeme nad bodom zemského povrchu, ktoíý má súradnice: 34 stupňov 48 minút severnej šírky a 99 stupňov 38 minút východnej dĺžky. Prístroje na palnbe stanice pracujú normálne; s Lunou 14 sa udržiava stále spoje­nie. SPRAVODLIVOSŤ ČASU - „Nezaujíma ma, čo povie Novotný, je dôležitejšie, čo povie história!“ - tento výrok nášho popredného činiteľa, ktorý sa známym spôsobom kuloárových informácií dostal na svet pred ro­kom, nás svojou čestnosťou a — vtedy aj náramnou osobnou odvahou - priam šokoval. Históriu síce robia víťazi — ale nie na tisíc rokov. Keby to boio bývalo v januári do­padlo opačne, história by najbližších päf, možno desať či pätnásť rokov ho­vorila o likvidácii nebezpečnej na­­cionalisticko-liberalisticko-revizionistickej frakcie, predĺženej ruky Paríža či New Yorku. Ale história po dlhšom období? Nesporne by odhalila ďalších hrdinov a ďalších katov. Na vývoji socializmu je podľa nášho názoru neobyčajne optimistické, že ví­ťazi a diktátori robia históriu na čo­raz kratší časí Na korektúru stalinskej histórie sa čakalo 30-35 ro­kov, my sme sa dočkali onoho s čier­nym humorom očakávaného XX. sjazdu KSČ po dvadsiatich rokoch, mnohí z na­šich funkcionárov skladajú účty po de­siatich či piatich rokoch. Čím kratší čas - tým čistejšie, resp. menej špinavé ruky, Na onom čerstvo rozvitom krehkom púčiku, akým je sloboda tlače, je po­zoruhodné jedno: že reprezentanti vôle ľudu vlastne skladajú účty denne! Je nádej, že nesúhlas sa strhne hodinu po prvom čine, ktorý si nesúhlas za­sluhuje. Pocit, že čas nebude moju prácu objektívne hodnotiť až po mojej smrti, za 30 alebo za 10 rokov — ten je iste vážnym mementom v každodennej prá­ci, A súčasne vytvára predpoklady, aby novšie garnitúry mohli odchádzať z funkcie s úctou a láskou národa. Aspoň dúfame ... ŠANCA PRE HLUCHONEMÝCH? - „Mal som kolegu, ktorý na začiat­ku a na konci každej schôdzky povedal iba „Česť práci I" - a nič viac. Neve­deli sme, čo si myslí, a či vôbec mysli. Ale týmto štýlom sa dostal až na ministerstvo, lebo bol - „kladný." ... napísal nám nedávno náš čitateľ z východného Slovenska. Máme známeho - bystrú hlavu. Po­vedal nám svoje osobné hodnotenie dosť vysokej funkcionárskej garnitúry: dve — a jediné dve hlavy, čo vedia rozmýšľať, rozmýšľali, konali, boli na očiach — boli prosto exponovaní aj v posledných rokoch. Zvyšok garnitúry sú tak trochu.,. no, ťuťmáčikovia. V demokratických, tajných voľbách tie dve bystré hlavy s najväčšou pravde­podobnosťou padnú. Tí ťuťmáčikovia ostanú. Boli sme pobúrení, keď v roku 1963 jeden marxista vystúpil s plamennou obhajobou „vedúceho straníckeho aktí­vu", ktorý sa nám nerodí zo dňa na deň, a preto si ho údajne musíme ctiť a vážiť, lebo kdeže by sa mrňavé Čes­koslovensko na ďalší zmohlo?! Nechce­me ani dnes obhajovať farizejských obracačov kabáta pod firmou ich schopností - ani keď ich ozaj majú, akože mnohí ich VONKONCOM NE­MAJÚ. Obávame sa však, aby sme z prílišnej úzkoprsosti, akéhosi „de­mokratického dogmatizmu" nezačali iným typom hlasovacej mašinérie voliť ťuťmáčikov, ktorí nerobili chyby - pretože nerobili, nevedeli robiť nič. Teda nielen skúmať, či nič zlé ne­urobil. Pozrief sa, či bol schopný urobiť toľko dobrého, aby sa dalo predpo­kladať, že bude vedieť robiť dobre aj naďalej. KRIMINÁLNICI V BIELYCH TALÁROCH Takmer sme na pochybnostiach, či to vôbec spomenúť. Máme obavu, že sa kvôli pár jedincom, ktorých vari ozaj možno zrátať na prstoch páru rúk - pošpiní česť celého stavu. Tentoraz stavu ... lekárskeho. Mnohé veci sme roky priam geniálne tutlali, Pri odchode z basy či z vyšetrovania ste sa museli zaprisahať mlčanlivosťou, inde ste boli vypočúvaní s páskou na očiach, niekde ste mená nepoznali a po rokoch — pátrajte po tvárach! Hlas ľudu z 5. apríla v reportáži o popravenom Rudolfovi Lančaričovi uverejňuje „epizodku", ako sudca pre­rušuje pojednávanie v momente, keď pominie účinok - laicky povedané - oblbovacej medicíny, keď obžalovaný prestáva hovoriť naučené a začne Ho­voriť svoje - aby „pacient" mohol byt o znovu „lekársky ošetrený“. Podrobnejšie svojich osobných poznatkoch o účinnosti takéhoto „liečenia“ vypo­a vedá v Kultúrnych novinách JUDr. Jiří Ondráček, obžalovaný v Barakovom procese. Prirodzene, nejde o jediné dve výnimky. Etika lekára je vari jednou z najprís­nejších stavovských etík. Zneužitie me­dicíny proti životu a zdraviu človeka je poburujúce. A trestné i vtedy, ak o ta­kýto zákrok žiada trebárs zomierajúci. Zneužitie medikamentov v justícii, pri vyšetrovaní, k tupému násilnému pri­znávaniu sa k nejakému činu, je nie­len striktne zakázané medzinárodným právom, ale je vari strašnejším zloči­nom lekára, ako surové mlátenie primitívneho dozorcu, vyšetrovateľa. Lekár pri preberaní diplomu skladá, však áno, nejaký ten sľub! Trochu nás mrzí, že lekárska spoločnosť sama ne­žiada odhalenie týchto „mengeleov dneška“, o ich postih, prinajmenšom o zbavenie diplomu, o dôsledné vyšet­renie a uverejnenie mien. Sú, žiaľ, prípady, že stavovská kole­gialita je pevnejšia ako záväzok, skla­daný pri preberaní diplomu. V tomto prípade, sme presvedčení, určite nie je príčinou kolegialita. Teda - čo? MARTIN HRIC TIBOR MICHAL i i

Next