Pravda, október 1968 (XLIX/272-298)

1968-10-14 / No. 283

IHIITIťlW PRÍPAD S TACHOMETROM Demeter Pánka zvážal každý deň mlieko z okolitých usadlostí do istej syrárne. Raz sa vrátil z obvyklej ob­chádzky smrteľne vyčerpaný. Bolo na ňom vidno, že vynaložil pošledné sily; o niekoľko okamihov zomrel. Pred smrťou stihol ešte zašepkať: „Otrávili ma, v poslednom- dome ma ponúkli kávou ...“ Poručík Filip začal s objasňovaním prípadu. Najprv si nakreslil mapku každodennej Pánkovej cesty. Začínala vždy v bode 1 a v tom istom bode končila. Pri obchádzke sa Pánka za­stavoval len v štyroch, farmách (2 — 3—4 — 5]. Okrem toho sa nikdy ne­vracal tým úsekom cesty, ktorým v ten deň už raz prešiel. Keď vychá­dzal na cestu, išiel alebo smerom k farme 2 alebo smerom k farme 5, ale nikdy smerom k farme 4! V kri­:ický deň prešiel podľa tachometra 28 km. Podľa týchto oznámení a fak­tov poručík čoskoro zistil, kde Pánku otrávili. Ak ste na to prišli aj vy, pošlite nám to do piatku do redakcie na ko­rešpondenčnom lístku, označenom FILIP. Riešenie Prípadu v novo­stavbe: Strela musela byť vypá­lená s použitím tlmiča a ten sa na lôžku pri pištoli nenašiel. Len Lan­­čarič mal príležitosť zabiť svoju manželku. Oklamal správcu keď mu povedal, že zvonku nemohol zastr­čiť kľúč. Dvesto korún vyhráva Malvína S t u La j t e r o v á z Veľkej Caloml­­je, po sto korún Stefan Š t u 1 r a j t e r zo Šiah, Ján Krúpa z Hnúšte-Likie­­ra a V. Paulini z Dobrej Vody. NAD LISTAMI UPLYNULÉHO TÝŽDŇA Nalejme si čistého vína Zásadou žurnalistiky, povedal by som priam jej chrbtovou kosťou, je prinášať vždy niečo nového, zaujímavého pre čitateľa. Ale ako napl­niť túto zásadu, keď má človek písať o listoch, ktoré prišli do redak­cie v uplynulom týždni? Väčšina z nich má rovnaký obsah, aký mali v predošlom týždni i predošlom mesiaci. Pisatelia žiadajú, aby sme ich list uverejnili, no všetky sa podobajú ako vajce vajcu. A predsa ich obsah poteší nás všetkých, dodáva nám sily, vieru v budúcnosť, lebo sa týka nositeľov novej politiky, po ktorej už veľa rokov túžil náš ľud. Tu je jeden z takých listov: „My, účastníci boja za oslobodenie našich národov za prvej a druhej sve­tovej vojny a za vytvorenie spoločné­ho štátu Čechov a Slovákov, účastníci boja proti fašistickým okupantom za druhej svetovej vojny vyjadrujeme svoju odanosť prezidentovi Svobodo­vi, A. Dubčekov!, J. Smrkovskému, O. Černíkovi, dr. G. Husákovi. Predstavi­telia strany, štátu a našich národov sa mô.žu na nás spoliehať, že v nás nájdu vžay nezlomnú oporu. ‘ Citovaná stať z rezolúcie členskej schôdze miestnej organizácie Zväzu protifašistických bojovníkov v Brati­slave iste hovorí aj za delegátov kon­ferencie ROH v závode Matador v Bra­tislave, za CZV KSS pri Vysokej ško­le technickej v Košiciach a za mnohé ďalšie závody a inštitúcie. Zdá sa teda, že citovaný úryvok z listu nehovorí nič nového. Zamyslí­me sa však nad skutočnosťou, že ta­kéto listy chodia už mesiace s rovna­kou intenzitou. Priam prýšti z nich poznanie, že nejde o nijakú novú od­rodu kultu osobnosti, ale o schvaľo­vanie pojanuárovej politiky strany 1 súčasných opatrení. Náš ľud vyjad­ruje obdiv, lásku a podporu nosite­ľom tejto politiky, ktorí — ako sa ho­vorí v rezolúcii konferencie ROH v zá­vode Matador — „svojím charakter­ným postojom preukázali oddanosť nášmu ľudu“. Dôveru možno vyjadriť rôznym spôsobom, ako napríklad JRD v Ivan­ke pri Nitre. Poslali nám odpis listu súdruhovi Dubčekovt, v ktorom o. í. hovoria: „Predstavenstvo JRD Ivanka pri Nitre sa jednomyseľne rozhodlo, aby naše družstvo nieslo Vaše meno »JRD Alexandra Dubčeka — Ivanka pri Nitre«. Naše JRD Je v okolí Nitry medzi pr­vými a] čo do histórie, ale aj čo do prosperity. Ďakujeme vám za krásnu ideu, ktorá sa stala krédom Vášho ži­vota a prostredníctvom Vašej osoby aj života celej našej spoločnosti.“ Tematika listov sa mení. Prichádza­­iú sťažnosti na národné výbory na dô­chodkové zabezpečenie, na obchod atď. Najčastejšie sú prípady kalvárie okolo televízorov, a to s obchodom a opravovňou. Obchod predá televízor, a keď nefunguje, nech sa stará zá­kazník o opravu, hoci má záruku. Andrej Zábredský z Nitry sl nám posťažoval na JRD Víťazný február v Kežmarku. Kúpil totiž vrece zemia­kov s visačkou tohto družstva. Keď ich prebral, zistil, že z 50 kg bolo 13,60 kg zhnitých. „Pravda,“ píše nám v liste, „môže­te povedať so Shakespearem: Veľa kriku pre nič. Kvôli tým 13 kg nehod­­no písať, lenže v jednom vagóne je to skoro 24 metrákov.“ Teda nalievajme si čisté víno a vre­cia naplňajme zdravými zemiakmi. JOZEF MLČOCH SPLAVY PÝTAJÚ REPU Rimavská Sobota (amš) — Až v týchto dňoch sa začína v okresoch Lučenec a Rimavská Sobota rýchlejšie rozbiehať zber cukrovej repy; Lučenčania ju zo­brali viac ako z tretiny a susedia zo štvrtiny. Na zber ešte stále ča­ká podstatná časť úrody, takmer 2800 ha. V okresoch Veľký Krtíš, Zvolen, na hornom Považí a na hornej Nitre začali zberaf túto sladkú plodinu len v minulom týž­dni. Nebola by to bohvieaká chy­ba, keby jednotlivé poľnohospodár­ske závody splnili harmonogram dodávok do rimavskosobotského cukrovaru. Na skládkach cukrova­ru však v týchto dňoch chýbalo 60—70 tisíc metrákov repy. Nie­ktoré JRD napriek dohodám nedo­viezli do cukrovaru ešte ani met­rák repy. V NAJSTARŠOM NAJMODERNEJŠIE Sládkovičovo fsk) — Náš druhý najstarší cukrovar, sládko­­vičovský, prežíva svoju 99. kam­paň. V ňom ako v prvom začali tohto roku uplatňovať fakturačný stroj Soemstrom z NDR, ktorý me­chanizuje administratívne práce pri nákupe repy. Je určený pre nový cukrovar v Dunajskej Strede. Účtujú na ňom celý nákup repy, dodávku rezkov jednotlivým pes­tovateľom a vyhotovujú príslušná sumáre za nákupná strediská a po­dľa okresov. Stroj znižuje potrebu pracovných síl, vypracúva hlavné pohotové výkazy a uzatvára každý deň kampane. Dodávateľ si môže správnosť účtovania včas prekon­trolovať. Na činnosť stroja sa boli pozrieť z viacerých cukrovarov a želajú si, aby sa dostal do kaž­dého. POTRAVINÁRSKE STREDISKO Žarnovica (r) — Mestečko Žarnovica sa čo nevidieť stane po­travinárskym centrom okresu Žiar nad Hronom. Po Nákupnom závo­de, ktorý tu stavia moderné silo na uskladnenie 1200 vagónov obi­lia (má byť hotové v budúcom ro­ku), začnú v najbližšom čase sta­vať Inžinierske stavby z Prešova pre Jednotu celý areál moderných skladov na potraviny a iný tovar. V súčasnosti sa už pripravuje pro­jekcia a je schválená úloha na vý­stavbu vyše 4000 m2 skladovacej plochy pre n. p. Potraviny Žiar nad Hronom. Tento podnik si tu vybuduje aj dopravná a odminis­­tratívne centrum. UŽ TEČIE SLZAVÁ VODIČKA Banská Bystrica (amš) — V páleniciach na strednom Sloven­sku sa začala sezóna pálenia sli­vovice. Tohtoročná úroda slivák je priemerná a len v liehovaroch Stredoslovenských konzervární za­ložili na zakvasenie 150 vagónov slivák. Očakávajú, že z tohto množ­stva vypália približne 150 000 lit­rov slivovice. Na hornej Nitre, hornom Považí a na Krupinskú začali už pred niekoľkými dňami páliť v pestovateľských páleni­ciach. Možno predpokladať, že ten­toraz nevyjdú slivky na skazu ako po minulé roky. V bratislavskom závode Západoslo­venského hydinárskeho priemyslu in­štalovali nedávno novú anglickú lin­ku Gordon Johnson na spracovanie hrabavej hydiny. Jej hrubý výkon je 2GE0 kusov hydiny za hodinu, čo je oproti predchádzajúcej viac takmer o 100 percent. Foto Dubovský — ČSTK Chytili nebezpečného vraha Praha (ČSTK) — Kriminálna služba Mestskej správy VB v Prahe za spolupráce s Krajskou správou VB v Českých Budčjoviciach vy­pátrala a chytila vraha mladého muža, ktorého časti v minulých dňoch vylovili z Vltavy. V histórii československej kriminalistiky je to jeden z najväčších a najzložitejších prípadov tohto druhu. Páchateľom vraždy je J. D., stredného veku, niekoľkokrát súdne trestaný, v poslednom čase za príživníctvo. Pracoval ako robotník na poľnohospo­dárskej brigáde v južných Čechách. Pri vyšetrovaní vypovedal, že mla­dého muža pozval do svojho pražské­ho bytu prespať. Ráno osudného dňa sa pohádali a J. D. ho trikrát udrel kladivom do hlavy. Mŕtvolu potom rozrezal pílkou na železo a kuchyn­ským nožom. Dva dni ju odnášal v športovom vaku k železničnému mostu v Prahe-Braníku a tu hádzal postupne do rieky. Motív vraždy nie je doteraz objas­nený. je potrebné nájsť hlavu obete a tým si overiť výpoveď páchateľa. V najbližšom čase sa J. D. podrobí psychiatrickej prehliadke, ale dosial sa uňho nejaké známky nepríčetnosti neprejavuiú. Celý prípad — ako uviedli prísluš­níci MsVB v Prahe novinárom — sa začal vyšetrovať 25. mája 1968, keď pri „Žlutých lázní“ v Prahe vylovili prvú časť ľudského tela. Postupne sa podarilo nájsť 13 rozrezaných častí te­la a v spolupráci so súdnymi lekármi v druhej polovici septembra identifi­kovať zavraždenú osobu. Obeťou sa stal 20-ročný K. B. z Prahy-Spoŕilova. Naposledy ho rodičia videli doma z 5. na 6. marca a poslednú jeho stopu zistila bezpečnosť 8. marca v centre Prahy. Pátranie po vrahovi sa stalo veľmi zložitým, lebo odpadli všetky osoby z priameho styku s obeťou. Navyše v letných mesiacoch bolo hlásených v Prahe 5 vrážd. Definitívna stopa sa objavila vo štvrtok 10. októbra pri vyšetrovaní majetkovej trestnej činnosti v obvode Prahy 10, keď pri výpovedi Jedného z obvinených príslušníci bezpečnosti zistili niektoré poznatky súvisiace s týmto prípadom. Celý aparát krimi nálnej služby VB sa ihneď rozbehol naplno a už druliý deň — v piatok 11. októbra — páchateľa zadržali v juž­ných Čechách. 214. OKTÓBRA 1988 reportáž týždňa TELEVÍZORY Z ORAVY POD PULTOM...? V predajniach niet dostatočné množstvo televíznych prijímačov vyráboných v nižnianskej Tesle-Orava. Väčšina kupujúcich chce okurát tie - oravské, o dovezené nie je taký dopyt. Prečo? Výrobcovia slaboprúdovej techniky spod Roháčov sa za pár rokov dopracovali k najvyšším technickým métam, takže ich výrobky sa predávajú samy. Teslu opúšťajú televizory s jednoroč­nou zárukou a opravári dosvedčia, že majú skutočne veľkú životnosť. S otázkou, prečo nie je na trhu dostatok televízorov z Oravy, sme zašli medzi samotných výrobcov. Už od začiatku ro­ka tu vedeli, že množstvo 280 tisíc apa­rátov nebude stačiť na vnútorný i za­hraničný trh. Zvýšiť úlohy však neboli schopní pre subdodávateľov a v nepo­slednom rade i Dre nedostatok výrob­ných priestorov. Čudné — pre nedosta. tok výrobných priestorov. Áno, pre krát­kozrakosť! Pred dvoma rokmi mali totiž s odbytom značné ťažkosti a aby mohli udržať osadenstvo pokope, rozhodli sa využiť časť výrobných kapacít na ďalšie výrobné programy. Začali vyrábať mo­duly pre samočinné počítače a vykrýva­­cie aparatúry. Museli, lenže zbytočne tvrdili na najvyšších miestach, že nezá­ujem o televízory je len prechodný, že... Prieskum trhu bol a ešte aj je v plienkach, takže ťažko bolo chytiť niektorej z tvrdiacich stranu. Vlaňajší rok potvrdil pravdivosť oravskej inicia­tívy, a tak sa od začiatku tohtoročného januára snažili plánované množstvo te­levízorov prekračovať. Prvé narušenie nastalo v apríli, keď v obrodnom pro­cese niektorí pracovníci chceli príliš smelo riešiť mzdové a sociálne problé­my. Vraj, neštrajkovali, len diskutova­li... Výsledok? Strata 1700 televízo­rov ... V Tesle prisľúbili dohnať resty mi­moriadnymi směnami. To sa im nielen podarilo, ale ku koncu júla už mali v naďoláne o sedemtisíc prijímačov na­vyše. Predčasne si však mädlili ruky . . . V posledne! augustovej dekáde nebývalé poklesla výroba. Stratili predstih a do septembrového plnenia plánu išli so stratou 5452 televízorov. Ani september ich z krízy nevytrhol. Narušené dodáva­­teľsko-odberateľské vzťahy začali vyru­­bovoť daň. Finálnu výrobu im ohrozujú takmer každú hodinu partneri z Tesly Lanškroun, Tesly Rožnov, Prometu Šum­­oerk, Lisovne nových Hmôt vo Vrbne, Tesly Liberec, Gumonu Bratislava a Pre­glejky Žarnovica. Mrzí ich, že vo väčšine tovární orga­nizujú Dubče'kave smený a u nich je to nemožné. Ako aj, keď trpia nedostat, kom súčiastok. V uplynulom týždni na­príklad prácne zháňali obyčajné držiaky pod elektrónky, čo vyrábajú v libereckej Tesle. Problémy mali aj s elektrónkami dovážanými z Poľska. Cez obchodné za­stupiteľstvo vo Varšave sa dohodli, že súrnu zásielku elektrónok im pošlú naj­bližšou cestou cez Chyžné. Poslali tam osobné auto, ale — colníkov máme pro­sili! Zásielka neprišla. Až po nebýval­­lých prieťahoch zistili, že predsa elek­trónky sú, nie na prechode v Chyžnom, ale v Českom Těšíne. Hybaj autom na druhý koniec a tí na výrobnom páse čakali, čakali. Denne chodi z Oravy šesť nákladných áut po celej republike, aby „čosi" doviezli, čo už tu dávno mala byť — podľa zmluvy a záväzkov! tahko sa dá vypočítať, že denne len na do­prave, a ta nedán ovane orerobia naj­menej 10 000 korún. Ročne zhruba 3 milióny, ktoré by mohli presunúť na bytovú výstavbu, alebo na rozšírenie to. várenskýčh priestorov. Nemajú tu ani meter skladovacích priestorov. Využívajú chodby v administratívnej budove .. . Môže byť takýmto soôsobom dostatok kvalitných prijímačov? Dajana, Orava 126, Orava 128 sa predávajú na mno­hých miestach doslova pod pultom! A do tohto prišla výhodná ponuka na do­dávku 20 tisíc televízorov z dolárovej sféry. Bolo možné zamietnuť, keď nám je dnes vzácna každá tvrdá mena? Oravskí výrobcovia aj napriek ťaž­­kpstiam pôvedné množstvo 280 tisíc te­­levírorov zvyšujú o rovných 15 tisíc, lebo chcú byť v ažurite voči zahraničným partnerom, ale nezabúdam ani na na­šich ľudí. V minulom týždni dodali zá­kazníkom 6 tisíc prijímačov, z toho 2250 do zahraničia. Na dôvažok majú ešte ťažkosti s uzavretými nákladnými želez­ničnými vozňami. Ani za ten svet ich železnica nechee pristavovať, vraj, niet ich. Nuž odošli veľkoobchodu televízory v otvorených vozňoch ,.. Uoozorňulú te­da odberateľov, aby si prichádzali pre úzkoprofilový tovar nákladnými autami, sťahovacími väzmi... Oravská „oapučová kultúra" má svo­je špecifické problémy. V najbližších rokoch sa neukazuje východisko z nich, lebo plnenie dodacích lehôt nie je u nás zákonom. Ani jedna továreň nepríde 0 výrobnú náplň, niet konkurencie a z nej vyplývajúce víťazstvá, alebo poráž­ky ... Veľkoobchod by ihneď potreboval zhruba 70—80 tisíc televízorov. To je číslo, o ktoré znížili plán pred dvoma rokmi. Opäť sa nám narušenie zákonov ekonomiky vypomstilo. Trpia výrobcovia 1 záujemoi. Odpoveď prečo sa zaiste niekde stráca v známej výhovorke o ob­jektívnych .príčinách... 1 ťr Oravskí výrobcovia slaboprúdovej techniky robia čo je v ich silách, aby zásobili trh žiadanými televízormi. Kiež­by našli pochopenie u svojich dodáva­teľov. Potom by sa situácia podstatne zlepšila, lebo v silách Nižnej je produ­kovať kvalitne i viac. MIROSLAV RUTTKAY SEZ V KREMNICI - PRÍKLAD PRE VŠETKÝCH Nevzdychajú, ale robia Do Slovenských elektrotechnických závodov v Kremnici je radosť prísť. Vždy tu človek nájde niečo nové. Ž malej prevádzky, kde sa mali pô­vodne vyrábať sudy, je dnes moderná továreň na elektrotechnické zariade­nia pre vysoké napätia, elektrifikáciu železníc a elektrické pouličné dráhy. A toto všetko závod vyrába ako jedi­ný v republike. Celkove vyrábajú vyše 2000 druhov výrobkov. A vyznať sa v nich pomáha im strojnopočítacia stanica. Stále sa rozširujúca výroba pre do­mácich a zahraničných odberateľov núti SEZ závod rozširovať. Kto pozná najvyššie položené miesto v Kremni­ci pri železničnej stanici vie, že to nie je jednoduché. Kúsok roviny a okolo strmé svahy. Preto úsporne využívajú každý kúsok miesta. Napríklad zria­dili moderný sklad s paletizáciou a úplnou mechanizáciou. Na priestor malý, na výšku velký. Na doterajšie prízemné priestory technického úseku závodu nadstavali dve poschodia s moderným sociálnym zariadením, šatňami, sušiarňou odevov, ženským kútikom atď. Z druhej strany budovy už pristavujú novú halu, kde bude nástrojáreň a skúšobňa výrobkov. Zá­roveň budujú ďalšie zariadenia, najmä pre závodné stredisko OÚNZ, moder­nizujú závodnú jedáleň a podobne. To všetko vo veľmi krátkom čase a svojpomocne. Naskytá sa otázka, odkiaľ berú v kremnickej SEZ-ke na stálu výstav­bu a modernizáciu peniaze, keď inde plačú na ich nedostatok. Obrovské hodnoty vytvárajú pod vedením veľmi iniciatívnych vedúcich samotní pra­covníci závodu. Vedia, že robia pre seba. Niečo ušetria z vlastného a ak niektorý závod zaostáva, nestačí vy­čerpať peniaze, v Kremnici ich zužit­kujú. A výrobky elektrotechnikov z Krem­nice? Tie majú taký punc, až sú sta­rosti, ako uspokojiť odberateľov. Na budúci rok pýtajú napríklad za 20 mi­liónov tovaru viac, ako sú výrobné možnosti Kremnlčanov. LADISLAV ŠEDIVOK 0 NOVEJ PRACÍ KONTROLNÝCH A REVÍZNYCH ORGANOV STRANY (Dokončenie z 1. str.) nov. Ďalej sledovať konkrétny vývoj vnútrostraníckych vzťahov z hľadiska dôsledného dodržiavania zásad demo­kratického centralizmu a všestranné­ho rozvíjania vnútrostraníckej demo­kracie a vytvárania ideovej a akčnej jednoty strany. Sem patrí aj dodržia­vanie rokovacieho a kádrového po­riadku a ďalšie vnútorné normy práce strany. Okrem toho mali by aj dôsled­ne odhalovat odchýlky od straníckej línie a stanov strany, byrokraticko­­formalistické prejavy a ostatné defor­mácie v straníckom živote. Vážnu po­zornosť musia venovať aj prehlbova­niu vedeckosti straníckeho poznania, napomáhať zvyšovanie spôsobilosti strany plniť vedúcu spoločenskú úlo­hu a podľa možnosti predchádzať ne­dostatkom. PRAVDA: Aké základné väzby sa očakávajú, súdruh Koscelan­­ský, medzi KRK na rôznych stupňoch? J. KOSCELANSKÝ: Komisie, ktoré budú pracovať na jednotlivých stup­ňoch straníckej výstavby, by nemali byť vzájomne podriadené. Vzťahy me­dzi nimi sa majú rozvíjať na zása­dách súdružskej spolupráce a pomo­ci. Komisie vyšších stupňov straníckej výstavby majú oboznamovať komisie na nižších stupňoch so svojimi pra­covnými plánmi, stanoviskami k rôz­nym aktuálnym problémom, poskyto­vať im metodickú pomoc, svoje po­znatky, rozbory a revízne správy, kto­ré sa týkajú ich pôsobnosti. Podob­ne aj komisie na nižších stupňoch poskytujú komisiám vyšších stupňov svoje informácie, iniciatívne návrhy, upozornenia a poznatky, ktoré svojím významom presahujú Ich pôsobnosť. PRAVDA: Aké vzťahy sa predpo­kladajú medzi kontrolnými a revíznymi komisiami a riadiaci­mi orgánmi? J. KOSCELANSKÝ: Už som spomenul, že KRK by mali podľa návrhu zásad kontrolovať predovšetkým činnosť or­gánov strany na rovnakom stupni. Svoje zistenia, informácie a odporú­čania predkladajú riadiacim a výkon­ným orgánom strany a Ich aparátu. Stranícke orgány budú povinné sa s nimi v čo najkratšom čase zaoberať a prijímať k nim stanoviská alebo rozhodnutia. Prípadné sporné problé­my medzi KRK a riadiacimi orgánmi strany by sa podľa návrhu zásad mali riešiť na úrovni vyššie postavených orgánov. PRAVDA: Súdruh predseda, prin­cipiálnou ostáva iste aj otázka, či môže KRK ako samostatný orgán po neukončenej polemi­ke zvolať napríklad konferenciu alebo zjazd. Môžete sa k tomu vyjadriť? j. KOSCELANSKÝ: Ano, s touto otázkou sa stretávame, najmä v súvis­losti s tým, čo je o KRK uvedené v ná­vrhu nových stanov našej strany a ktoré už boli uverejnené v tlačí. Za­stávam názor, že daf takéto právo KRK, aj keď to znie paradoxne, by nebolo demokratické. Prečo! Naprí­klad by to znamenalo, že menejpočet­­ný kolektív členov KRK by v skutoč­nosti mal väčšie právo ako trojnásob­ne väčší počet členov určitého riadia­ceho orgánu strany. Odporúčam preto zakotviť v zásadách právo navrh­núť zvolať najvyšší orgán, a nie právo zvolať ho. PRAVDA: Niektoré hlasy vravia, či z príliš veľkej právomoci KRK nemôže dôjsť v strane k vzniku dvoch centier, ba až k jej roz­kolu. Vidíte takéto nebezpečen­stvo? J. KOSCELANSKÝ: Nevidím ho, ale v navrhovaných zásadách aj na toto pamätáme. Aby sa KRK nestali dru­hým centrom a nemohli svoje posta­venie zneužiť, zásady predpokladajú, že komisie okrem rozhodovania o vlastných vnútorných záležitostiach nemajú priamu riadiacu a rozho­dovaciu právomoc. Na rozhodovaní sa môžu podieľať len nepriamo poskyto­vaním informácií a návrhov plénam, predsedníctvam, výborom a členom strany. Kontrolné a revízne komisie majú byť aj naďalej súčasťou vnútrostra­níckej kontroly, ktorú chápeme ako súhrn demokratických vzťahov me­dzi všetkými časťami straníckej vý­stavby. Vychádzame však z toho, že KRK môžu byť účinnou súčasťou vnú­trostraníckej kontroly len za predpo­kladu, že dostanú správne postavenie, úlohy a smery kontrolnej činnosti. Ide o to, že nezávislý kontrolný org,án v snahe zvyšovať kvalitu straníckeho riadenia a prehlbovať poznávaciu a realizačnú činnosť strany má túto prácu uskutočňovať ako špeciál­nu činnosť. Jej samostatnosť v celkovej delbe práce v strane vy­žaduje objektívna nutnosť, aby naj­vyššie orgány strany, zjazd a Ústred­ný výbor dostávali kvalitné podklady, vystihujúce skutočný stav, podklady neovplyvnené stanoviskom vý­konných a riadiacich orgánov strany, ktoré bezprostredne zodpovedajú za plnenie uznesení. PRAVDA: Môžete pri tejto prí­ležitosti informovať našich čita­teľov o tom, ako Ústredná kon­trolná a revízna komisia KSS rieši problémy rehabilitácie na Slovensku? J. KOSCELANSKÝ: Táto problemati­ka je v pojanuárovom období hlavnou oblasťou činnosti KRK všetkých stup­ňov, teda aj Ústrednej KRK KSS. Naša komisia dostala za 9 mesiacov t. r. 350 žiadostí o stranícku rehabilitáciu. Pravda, v tom boli aj žiadosti, ktoré nepatria do kompetencie našej komi­sie. Preto 130 prípadov odovzdala krajským a okresným komisiám. Do­teraz sme v našej komisii vybavili 91 prípadov. Z toho členstvo v strane sme vrátili 50 súdruhom a súdružkám. Medzi nimi bolí aj viaceré prípady rehabilitácie známych zaslúžilých straníckych funkcionárov, ktorí boli v predjanuárovom období neprávom prenasledovaní. O týchto prípadoch bola naša verejnosť už informovaná. Ďalších 48 prípadov komisia uzatvo­rila odporúčaním nového vstupu do strany alebo odložením do záverov súdnej rehabilitácie. PRAVDA: Boli aj taki, ktorí sa neoprávnene dožadovali vráte­nia straníckej a občianskej sta­točnosti pod zámienkon politic­kej rehabilitácie? J. KOSCELANSKÝ: Ano, boli. A prá­ve preto naša komisia po dôkladnom preskúmaní 41 žiadostí o vrátenie členstva v strane zamietla. Stalo sa tak v takých prípadoch, kde pôvodné stranícke závery bolí v súlade so sta­novami strany a zásadami disciplinár­neho pokračovania a žiadatelia nevy­vrátili dôvody, pre ktoré boli straníc­ky potrestaní. Ďakujem vám, súdruh predseda, za rozhovor. Zhováral sa f. Ištvančin Co vás čaká... odpovedajú pracovníci z Oblastné­ho riaditeľstva Štátnej sporiteľne pre Slovensko v Bratislave a po­bočky v Březne: „Máme pred se­bou už XIII. Dni spořivosti na Slovensku. Cieľom akcie v dňoch 14.—20. októbra je podporiť ďalší rozvoj spořivosti u nás, najmä u mládeži.“ — Horehronská pobočka spori­teľne v Březne zaznamenala zvý­šenie o vyše 2000 vkladateľov, tak­že vkladový Stok menovej spori­teľne je v súčasností takmer 100- miliónový. Tieto peniaze slúžia na povznesenie životnej úrovne pra­cujúcich Brezna a okolia; ľudia si z úspor stavajú domy, vymieňajú bytové zariadenie a pod. 15 Juhoslávia začne rozhovory s Eu­rópskym hospodárskym spoločen­stvom; Medzinárodný veľtrh hračiek v Osake; Medzinárodný týždeň soli­darity s vietnamským tudom; Plenár­ne zasadnutie Čs. výboru žien; 10. festival amatérskych zdravotnických filmov v Brne. 16 Medzinárodná automobilová výsta­va v Londýne. 19 Medzinárodný rybársky veftrh v Goteborgu; 5. celoštátna prehliadka filmov o umení „Ars film Kroměříž 1988“. UPLYNIE 90 rokov od narodenia Ferdiša Kôst­ku, slovenského fudového kerami­­kára, národného nmelca. 125 rokov od narodenia Ambra Pieto­­ra, slovenského publicistu, redaktora Národných novín. 80 rokov od narodenia Eugena O'Neil la, pokrokového amerického spisová­­teta, dramatika, nositeľa Nobelovej ceny za literatúru. 80 rokov od narodenia Martina Rázu­­sa, slovenského realistického spiso­vateľa. 25 rokov od konferencie ministrov zahraničných vecí ZSSR, fSA a An. glicka v. Moskve, na ktorej sa do­hodli na ďalšom boji proti hitlerov­skému Nemecku a vypracovali doho­du o povojnovom usporiadaní pome­rov v Nemecku. ...a čo vás minulo odpovedajú „meninári“ minulého týždňa: ELIŠKA Nosáľová, herečka Di­vadla SNP, Martin: Som v rozpa­koch. Všetkým Eliškám v našej republike želám od najmladšej po tú najstaršiu, aby naše budúce meniny a po nich každé ďalšie oslávili bez obáv, úzkosti a nepo­koja. Pripíjam nám teda na to „bez“. BRIGITA Hyžová, Bratislava: To viete, dcérka priniesla kyticu, syn je na vojne, ale pozdrav poslal. Priateľky z roboty priniesli bon­boniéru a manžel — ten sl spome­nul na kalendár až keď to všetko videl doma. (Je to už hádam cho­roba „odrastlejších manželov“, že na mená svojich lepších polovi­čiek radí zabúdajú.) DIONÝZ Vrzgula, Inžinier: Me­niny oslavoval už asi na Sicílii, v spoločnosti mojej dcéry — jeho manželky — povedala nám stará mama, ktorá dva týždne opatruje v Bratislave vnúčence. Iste to pek­ne oslávili, veď v Taliansku je ví­na dosť a dobrého. Dnes tch prá­ve očakávam aj s blahoželaním. SLAVOMÍRA: Napriek úsiliu ne­našli sme žiadnu ženu tohto me­na. Každú pozdrav, každé uvíta­nie na ulici, čl po telefón© sme zakončili otázkou: Nemáš známu Slavomíru? Bezúspešne. Takže nám zostáva len skonštatovať, že Slavomíry svoje tohtoročné meniny oslavovali tajne. VALENTINA Andrusová, dôchod­kyňa, Bratislava: Meniny? Kedy? V piatok? Neoslavovala som. Dáko j© to v tom kalendári pomotané. Svoje meno som odjakživa osla­vovala 23. februára. No aj tak vám ďakujem za blahoželanie od­ložím si ho na február. MAXIMILIAN Záleský, grafik, Bratislava: Každý rok oslavujem len ticho, často sám, niekedy s blízkymi spolupracovníkmi, ak sl, pravda, spomenú. Od prírody som skromný, necítim potrebu hlučnej spoločnosti. A tak to bolo aj v tomto roku. KOLOMAN Cích, fotoreportér ČSTK, Bratislava: (jeho krásne zá­bery poznáme zo stránok našich novín): Ako som oslavoval? S priateľmi už tri dni vopred. A te­raz — nedeľa nenedeľa, meniny nemeniny, chystám sa robiť svia­točné zábery z renovovaného Bra­tislavského hradu. pri pohľade na tento inšpirujúci obrázok, že Hádom pripijeme aspoň takto symbolicky všetkým, čo mali v uplynulom týždni me­niny. S tým najväčším pohárom: Elišky, Brigity, Dionýzovia, Sla­vomíry, Valentíny, Maxmiliánovio a Kalomanovia: na zdravie! MARGINALIE -----­ PIVNÝ KONÍČEK Človek ut len (aká, kedy sa ob­javí dáky koníôkár, čo zbiera kon­ské kopytá. A nepochybujeme, že aj takí sú, keď sú zberatelia na­príklad podkov a bičov. Teraz však pár slov o klube zberateľov piv­ných etikiet a tácničiek. Majú ta­ký pri Dome kultúry v Ostí nad Labem a na 27.-28. októbra or­ganizujú ich výmennú burzu. LA­­BOLO KLUB má ut 350 členov z rôznych mtest republiky, vydáva si aj svoj časopis. Zo Slovenska majú 20 členov a chceli by ich počet, samozrejme, rozSirit. 2ENY S HVIEZDIČKOU Holandský, Švédsky a západóne­­mecký výskum sa zhoduje v tom, že na prvom mieste v riadení vy­­, sokozdvttných vozíkov v skladoch vedú ženy. Sú presné, výkonné a majú zmysel pre bezpečnú prácu. Toto zistenie viedlo popredných európskych výrobcov k tomu, že začali konstruovat vozíky podľa er­­gonometrie ženy — s prispôsobe­nými sedadlami, usporiadaním a dosahom ovládacích pák a pod. Komentár je skoro zbytočný, le­bo to, že sú ženy Šikovné, nemusí podľa nás potvrdzoval ani výskum. Poučné je vSak iné. Aj u nás sú vri vSeličom ženy zručnejšie, no veru málokto Im robotu usnadňuje prispôsobovaním strojov a nástro­jov. PYŠTEKY SVOBODOVI Chodím tade denne do práce. Po skrytej KoStckej uličke s malým krámikom na nároží. Nenápadný obchodík má výklad sotva väčSÍ ako okná susedných bytov. V au­guste doň vylepili portrét strieb­­rovlasého prezidenta. Znútra, pri­rodzene. A zvonku naň ktosi pri­chytil lepiacou páskou kytičku ži­vých kvetov. Nestihli zvädnúť. Den­ne ich ktosi vymieňa. Po kytičke tu bola ruža, po nej astra, po nej pySteky a zas čosi iné, vždy svieže. Hold milovanému mužovi. Trvalé vyznamenanie. Také skromné, bez stúh a medailí. Tichý prejav vrúc­neho vztahu, čo neochladol po dňoch, týždňoch, mesiacoch ... Troška Hľadali sme v Brati­slave jedno rodinu na Oblačnej ulici. Plánik s presným číslom domn a popisom červeného plo­ta nám nakreslil kole­ga, pretože tam býva jeho sestra. Našil sme, ibaže tam nebývala ses­tra, aia brat. Sestru sme museli hradaf na Bukovinskej. Ostatný popis sedel. A výhovor­ka kolego? — Môžem ja za to, že sa v augus­te pomiešali ulice? Činoherným kolektívom vidieckych divadiel sa nestáva často, aby jeho šiesti pracovníci naraz dostali štátne vyzname­nanie. Martinčania ta­ z rožka kýto rekord zaznamena­li v uplynulých dňoch. Nečudo, že aj oficiál­nych besied, gratulácii a prípitkov bolo dosť. Pri lúčení na OV KSS herec Ondrej Vandlík riekol: Keď nebudete mať čo robiť, opáť nás zavolajte, vďačne príde­me . ...

Next