Pravda, máj 1971 (LII/102-127)
1971-05-05 / No. 105
Z galérie vyznamenaných Pocta slovenským spisovateľom Spomedzi deviatich predstaviteľov českej a slovenskej kultúry prevzali v predvečer 1. mája z rúk prezidenta republiky na Pražskom hrade čestný titul Národný umelec JÄN PONIČAN a ANDREJ PLÁVKA. V jubilejnom roku Komunistickej strany Československa a v období intenzívnych priprav na jej XIV. zjazd oceňuje vedenie strany a Státu v osobách dvoch významných slovenských literárnych tvorcov prínos slovenskej literárnej tvorby ku kultúrnej výstavbe Slovenska i ČSSR a zároveň aj fconsolidačné úsilie slovenských literárnych pracovníkov v posledných rokoch. ■ JÄN PONIČAN ako jeden zo zakladateľov pokrokovej skupiny DAV stál pri kolíske slovenskej socialistickej literatúry v predmníchovskej republike, dielo Andreja Plávku je spojené s hrdinským bojom slovenského ľudu proti fašizmu v Slovenskom národnom povstaní a s povojnovým budovaním slovenskej socialistickej kultúry. V budúcom roku oslávia obidvaja spisovatelia svoje životné jubileá — Poničen dovŕši 70 rokov a Plávka 65 rokov. Napriek tomu, .že už nepatria k najmladším, zúčastňujú sa aktívne na práci vo Zväze slovenských spisovateľov — Andrej Plávka ako jeho predseda a Ján Poničan ako predseda kontrolnej a revíznej komisie. Poničanov článok Slováci a internacionalizmus v májovom čísle Nejedlého časopisu VAR v roku 1922 bol jedným z podnetov, aby sa utvorilo v Prahe Voľné združenie študentov-socialistov zo Slovenska. V novembri 1922 sa stal Poničan tlačovým referentom Zväzu slovenského studentstva a redaktorom časopisu Mladé Slovensko. V článkoch provokoval študenstvo aj širšiu verejnosť buričským pátosom a programovým hlásaním nového, proletárskeho umenia. Krátko na to vydal svoju básnickú prvotinu s výstižným názvom, Som, myslím, cítim a vidím, milujem všetko, len temno nenávidím (1923). Pokroková tlač ju privítala ako vstupnú zbierku slovenskej proletárskej poézie. V DAVe uverejnil množstvo veršov, próz, reportáží, kritických a kultúrnopolitických článkov. Veľa jeho prác z dvadsiatych a tridsiatych rokov ostalo doteraz na stránkach Pravdy, gottwaldovského Spartaka, Ročeniek slovenskej chudoby, Ľudového denníka, Slovenských zvestí a Iných časopisov. Po zaujímavom pokuse o revolučnú drámu Dva svety (1925) nasledovali ďalšie výrazné zbierky básní Demontáž (1929), Večerné svetlá (1931) a Angara (1934), v ktoré] spracoval zážitky z cesty po ZSSR. V Bratislave, kde pôsobil ako právnik, Poničan aktívne pracoval v Literárnom odbore Umeleckej besedy Slovenskej, Ľavom fronte, Bloku Inteligencie Slovenska a v Spoločnosti pre kultúrne a hospodárske styky so Sovietskym zväzom. Ako člen výboru zúčastňoval sa na pokrokovej protifašistickej línii Spolku slovenských spisovateľov. S Jilemnickým a Eraňom Král'om zastupoval Slovensko vo vedeni Václavkovho Bloku a za komunistickú stranu bol v bratislavskej mestskej rade. Pokúsil sa o revolučné romány v dielach Stroje sa pohli (1935) a Pavučina (vyšla 1945) a o nové dramatické témy — Iskry bez ohňa (1935), Boj (1935) a Vzbura na rozkaz (1936). Jeho básnická tvorba tých čias vyvrcholila v zbierke Póly (1937), ktorá je syntézou Jeho ideových výbojov. Rovnako jeho práce z obdobia druhej svetovej vojny — poéma Divný Janko (1941), veršovaná dráma Jánošík (1941) a lyrický zápisník Sen na medzi (1942) patria k výrazným dielam socialistické] literatúry. Z obsiahle] povojnovej tvorby treba spomenúť aspoň poémy Povstanie (1946) , Ivan Klas (1946) a Mesto (1947) , novely Z čias-nečias (1949), A svet sa hýbe (1960), zápisky Po horách-dolinách (1959), ako a] verše Riava neutícha a Držím sa zeme, drží ma zem (1967). Popri výbere z ľúbostnej poézie Ohne nad riekou (1962) vyšli v minulých rokoch štyri zväzky jeho vybraných spisov: Boje a láska (1970), Drámy (1962), Stroje sa pohli (1966) a v Ohni a búrkach (1961) v redakcii Michala Chorvátha. ■ ANDREJ PLÁVKA začal publikovať svoje verše v polovici dvadsiatych rokov v študentských časopisoch. Jeho knižná prvotina vyšla v roku 1928 s názvom Z noci i rána. Už v tejto knižke nachádzame niektoré črty, ktoré neskôr formovali charakter Jeho poézie.. Sú to hlboká láska k domovine, realistický básnický výraz, nadväzujúci na odkaz klasického dedičstva našej literatúry, a napokon poctivé zamýšľanie sa citlivého; tvorcu had znepokojivými otázkami a protirečeniami doby. Jeho poézia dozrievala zvoľna. Druhá zbierka Vietor nad cestou vyšla iba po dvanásťročnom odstupe na začiatku vojnového besnenia. Úspornosť výrazu a vrúcnosť precítenia skutočnosti sú jej' dominantami spolu.s. láskou k ťažko skúšanému Slovensku, ktorú Plávka rozvíja v ďalšej básnickej knihe Tri prúty Liptova (1942) do mohutného spevu o rodnom Liptove. Po rokoch znova sa vrátil k tejto básnické] skladbe a vydal ju doplnenú s názvom Liptovská' píšťala (1957). Mohutným Inšpiračným zdrojom pre Plávkovu básnickú i prozaickú tvorbu bola jeho priama účasť v Slovenskom národnom povstaní. To výrazne poznačilo celý jeho ďalší život a dalo smer aj jeho literárnemu úsiliu. Zbierka Ohne na horách (1947) je preniknutá pátosom spravodlivého boja za lepší zajtrajšok. S Plávkovou kultúrnopolitickou aktivitou po oslobodení Súvisela a] ďalšia etapa jeho básnickej tvorby, v ktorej prevažovala mierová tematika a budovateľské motívy. Je to obdobie zbierok Zelená ratolesť (1950), Domovina moja (1953), Sláva života (1955) a Kosodrevie (1958). Napriek aktuálnosti myšlienok zachovali si silu básnickej prenikavosti a cit vlastenectva. Od zbierky Vyznanie (1960) datuje kritika jeho najnovšiu etapu s knižkami Palmy a limby (1961), Zrelosť (1963), Korene (1965), Sto dolín — sto vŕškov (1965) a Zbohom, lásky moje (1967). Ich spoločným znakom je životná múdrosť a vrúcna evokácia všetkého, čo prirástlo k jeho srdcu. Je to zrelá poézia občianska aj intímna, mnohostranná aj mnohostrunná, ktorá znie osobitným tónom v dnešnej slovenskej poézii. Druhú Plávkovu tvorivú oblasť zahŕňa próza. Od psychologického románu Obrátenie Pavla (1941) a dvoch zväzkov povstaleckých noviel Návrat Petra Hugáňa (1949), Siedmi (1952), po jeho reportáže zo Sovietskeho zväzu V krajine šťastných ľudí (1952) a z cesty do Rumunska Rumunská jar (1954) je suverénnou zložkou jeho literárneho diela. Najmä jeho prózy zo Slovenského národného povstania patria medzi živé knihy, ku ktorým sa čitatelia radi vracajú. V týchto dňoch vychádza medzi publikáciami k 50. výročiu KSČ prvý zväzok jeho pamätí Smädný milenec. Okrem obsiahleho dokumentárneho materiálu prináša množstvo záberov z tvorivej dielne umelca a jeho životných skúseností. B B Sme radi, že obidvoch spisovateľov zastihuje najvyššia pocta, akej môže umelec u nás dosiahnuť, doslova uprostred literárne] práce, nad stránkami nových rukopisov i korektúr, v plnej práci spoločenskej i kultúrnej. V mene slovenskej kultúrnej verejnosti im blahoželáme a do ďalších rokov im prajeme' potrebný pokoj a sústredenie sa na literárnu tvorbu, ako a] plný úspech v ich záslužnej činnosti v záujme rozvoja naše] socialistickej kultúry. LIBOR KNEZEK t Naša anketa * Naša anketa • Naša anketa • Umelci a kultúrni pracovníci k XIV. z|azdu KSČ Augustin malička, námestník primátora hlavného mesta Slovenska Bratislavy V živote našej strany každý jej zjazd je určitým medzníkom vývoja. XIV. zjazd KSČ bude nepochybne výraznou etapou v histórii nielen strany, ale aj celej spoločnosti, budujúcej socializmus a socialistický spoločenský poriadok. Bude to zjazd po hlbokej kríze, ktorá zasiahla nielen stranu, ale celú spoločnosť. Ako kultúrny pracovník vidím, že najmä oblasť kultúry bola hlboko zasiahnutá. Myslím si preto, že XIV. zjazd KSČ bude tejto oblasti nášho života venovať mimoriadnu a obsiahlu pozornosť. Svedčia o tom už niektoré vystúpenia vedúcich predstaviteľov strany, najmä prvého tajomníka Ov KSČ súdruha Gustáva Husáka. Veď strane, národu a spoločnosti nemôže byť ľahostajné, ako sa rozvíja tá oblasť, ktorá podstatne vplýva na ideovú a citovú stránku života socialistického človeka. PRAVDA Zo zákulisia československých udalostí v roku 1968 (2.) Explózia „záujmu“ o Československo Noviny Times o vývoji československých udalosti v roku 1968 napísali, že sú „jedným z najoptimistickejších hnutí v komunistickom svete". Buržoázna tlač sa priam prekonávala v superlatívoch, chválach a sympatiách k tzv. obrodnému procesu v ČSSR. „Československo sa odpútava od Moskvy“ - jasali Washington Daily News a dodávali, že „Spojené štáty by chceli urobiť všetko možné, aby tejto krajine pomohli stiahnuť sa zo sovietskeho orbitu". e Ako demonštrovať sympatie Také pohnútky viedli senát USA, keď 17. mája 1968 začal posudzovať návrh zákona o tzv. československom obchodnom akte. Projekt zákona dával prezidentovi USA právo uzavrieť s Československom obchodné zmluvy s poskytnutím tých najvyšších výhod, urovnať otázku československého zlata, ktoré sa od druhej svetovej vojny nachádza v USA, a poskytnúť Československu úvery až do výšky 500 miliónov dolárov. „Československo nastúpilo vynikajúci kurz," vyhlásil autor predlohy zákona senátor Walter Mandate. „Táto krajina potrebuje nové kontakty so Západom. Prijatie návrhu zákona bude demonštrovať náš záujem a naše sympatie k udalostiam v Prahe.” Pravda, verejné vyjadrovanie podpory takému vývoju, akým bolo narastanie kontrarevolučnej situácie, nespadalo do plánov oficiálnych vládnych kruhov USA, pretože nechceli hneď v očiach svetovej verejnosti takým stanoviskom demaskovať skutočné ciele československej liberalizácie. Inštrukcie oficiálnym predstaviteľom USA o zdržanlivosti vo vyjadrovaní podpory československému obrodnému procesu sa preto noviny New York Times snažili zabaliť do odôvodnenia, že „žiaľ, vojna vo Vietname a úbohý stav platobnej bilancie nedajú Spojeným štátom možnosť hrať v najbližšom období dostatočne výraznú úlohu v pomoci Československu. No aj napriek tomu — dodávali — vláda by mohla podniknúť niektoré užitočné kroky, aby demonštrovala svoj záujem a spoluúčasť, ktorú nedávno vyjadrila voči udalostiam v Prahe.” ® Dolárové fondy k dispozícii Popri oficiálnej „zdržanlivosti" Spojené štáty podnikli nie „niektoré", ale množstvo pre ne „užitočných" krokov prostredníctvom všemožných kanálov., najmä fondov CIA — americkej spravodajskej služby. Napriek prísnemu utajovaniu stalo sa známe, že na podporu československého obrodného procesu a jeho predstaviteľov boli v Spojených štátoch, v západnom Nemecku, v Rakúsku a v iných štátoch hneď k dispozícii vysokými sumami dotované rozličné nadácie a finančné zdroje - fond 5 miliónov dolárov na sociálne zabezpečenie tých československých emigrantov, čo sa v priebehu ro>ka 1968 vrátili domov a „zúčastňovali" sa na obrodnom procese v Československu, tzv. Ebertov fond, dotovaný západoeurópskymi sociálnodemokratickými stranami a Socialistickou internacionálou, 260 miliónov mariek v západnom Nemecku na podplácanie československých turistov, prichádzajúcich do západných štátov, ďalšie vysoké sumy na podporu emigrantských organizácii, a samozrejme, na rozšírenie relácii štvavých vysielačiek — Hlasu Ameriky, Slobodnej Európy, Deutsche Welle, Madridu, Vatikánu a iných, ktorých úlohou bolo bezprostredne ovplyvňovať vývoj udalostí v Československu smerom, želateľným západným ahtikomunistickým stratégom. 0 Diverzia cez éter Noviny Frankfurter Allgemeine Zeitung ešte 22. júla 1968 písali o príčine stále nástojčivejších výčitiek na ofíresu NSR, že „zasahuje do medzikomunistického boja s československým vedením, alebo že dokonca tento boj usmerňuje". V článku sa hovorilo, že stanica Nemecká vlna, ktorá má k dispozícii pomerne oveľa väčší čas pre relácie, trikrát väčší ako vysielačka Deutschlandfunk, podnikla v minulom roku nemálo úsilia pre rozšírenie pôsobnosti vysielania. „Príčinou zosilnenia pôsobenia relácií oboch rozhlasových organizácií spolkovej republiky," — napísali noviny, „sú zásadné zmeny politickej situácie v Československu." O tomto zasahovaní do vnútorných vecí Československa sa však ešte lapidárnejšie vyjadril Both Kirsch, jeden z vedúcich redaktorov Deutsche Welle, oficiálnej vysielačky NSR pre vysielanie do zahraničia. V podnikovom časopise tejto rozhlasovej inštitúcie napísal, že „politickú pražskú jar priaznivo ovplyvnilo práve vysielanie Deutsche Welle pre východnú Európu". Noviny Welt der Arbeit sa hneď snažili Kirscha zahriaknuť, lebo vraj týmto nepatričným tvrdením poskytol Prahe dôkazy, že Deutsche Welle zasahovala do vnútorných záležitostí Československa. No tých dôkazov, že tak DeutscMe Weile, ako aj ďalšie oficiálne výsielačky NSR, USA, Veľkej Británie a iných štátov, sa celkom nezakryto miešali do vnútorných vecí Československa, je oveľa viac, nie iba tento výrok B. Kirscha, ktorý nakoniec toto zasahovanie plne priznáva. f Kontakty s rezidentmi Jestvoval celý systém priamych kontaktov vnútorných a vonkajších nepriateľských sil proti základom socializmu v Československu. Neuskutočňoval sa iba vo sfére éteru a tlačeným slovom, ale aj vo forme osobných kontaktov. Podľa údajov Štátneho departmentu USA prichádzalo v priebehu roka 1968 do Československa priemerne 1500 amelických turistov mesačne. V auguste ich tu bolo okolo 3000. Isteže boli medzi nimi aj turisti, ktorí k nám prišli s dobrým úmyslom či zo zvedavosti, ale väčšina z nich, ako o tom svedčia mnohé vyjadrenia zahraničnej tlače, boli agenti americkej špionáže. Podobní „turisti“ prichádzali k nám aj zo západného Nemecka. Iba za prvý polrok 1968 prišlo k nám z NSR 368 tisíc návštevníkov, medzi nimi veľké množstvo bývalých sudefákov, agentov spolkovej spravodajskej služby a vysokých štábnych dôstojníkov bundeswehru, ako napríklad plukovník Fechner, zástupca veliteľa 12. pancierovej divízie, veliteľ 35. tankovej brigády plukovník Trentsch, štábni dôstojníci 4. tankovej brigády, no hlavne veliteľské kádre 2. západonemeckého armádneho zboru, ktorý mai dve divízie rozmiestené priamo pri hraniciach s Československom. Bezprostrednou rezidentúrou imperialistických rozviedok v Československu sa stal Klub 231, ktorého generálnym tajomníkom bol fašista Jaroslav Brodský, vedúcim informačného oddelenia Radovan Procházka a predsedom dokumentačnej komisie Otakar Rambousek, agenti americkej špionáže. Spojkou s Tigridovou skupinou v Paríži a Slobodnou Európou v Mníchove, najmä s agentom CIA Pecháčkom ako vedúcim československej sekcie bol František Pouil. S prísľubmi dolárovej pomoci prišiel z USA do Československa agent CiA Stanislav Jenčík, ktorý bol tiež spojkou pražského ústredia K-231 s jeho filiálkami v Spojených štátoch a v Kanade. □ □ Kým oficiálne vládne kruhy a činitelia imperialistických štátov vraveli v súvislosti s udalosťami v Prahe o sympatiách, záujme a spoluúčasti, štvavé vysielačky začali svoju diverziu a ovplyvňovanie vývoja maskovať socialistickou frazeológiou, boli tu už sily, najmä v Klube 231, ktoré svoje ciele vyhlasovali bez akéhokoľvek zastierania. Boli to antikomunistické a protisovietske plány, ontisocialistické a protinárodné zámery likvidácie KSČ a spojenectva so Sovietskym zväzom, RUDOLF NITTMANN Koncom roku 1973 majú dokončit podchod pre chodcov na križovatke pri Centrálnom trhovisku v Bratislave, ktorý vyrieši terajšiu zložitú situáciu tohto dopravného uzla. Na stavenisku teraz robia prípravné práce. Na obr.: Centrálne trhovisko dnes. Pohľad od Trnavskej cesty. . Snímka Lotaj ČSTK Všeličo sa deje v hospodárení na školách Biele miesta v kontrole Pre koho so stavajú garáže? £ Autá pre rodičovské združenia? ^ Postarať sa o pravidelné kontroly a revízie Sumy, ktoré naša spoločnosť vynakladá na vzdelávanie budúcich generácií, sú nemalé; len tohtoročný rozpočet škôl druhého cyklu na strednom Slovensku predstavuje zhruba 300 miliónov Kčs. Prirodzene, veľmi záleží na tom, ako sa s týmito prostriedkami hospodári. Vykonané kontroly a revízie ukazujú, že nie vždy dobre. Pri inventarizácii spravovaného majetku na školách sa sťalo takmer pravidlom, že fyzické stavy sa neporovná v.a j ú s údajmi v účtovnej evidencii., Neprešetrujú s-a príčiny rozdielov a veľmi často dochádza k „napasovaniu“ fyzického stavu na účtovný. Dôsledkom týchto tzv. In-' ventartzácií sú aj desaťtisícové rozdiely. Lapidárnym príkladom takéhoto postupu je evidencia autosúčiastok na jednom odbornom učilišti v Stredoslovenskom kraji,' kde podľa inventárnych karát vykazovali zásobu .autosúčiastok za 34 348 Kčs, podľa inventárnych hárkov inventarizačnej komisie zásoba bola za 47 874 Kčs a účtovná evidencia vykazovala zásobu za 59 498 Kčs. Rozdiel medzi prvým a posledným údajom j© „len“ 25 149 Kčs. ■ Krádeže cez prázdniny Nedostatočné bezpečnostné opatrenia v čas© prázdnin priam inšpirujú k rozkrádaniu. Len na dvoch školách zistili krádež magnetofónov za vyše 22 000 Kčs a na ďalšej škole počas prázdnin odcudzili, hudobné nástroje za 11 000 Kčs. V niektorých školách si robia z kabinetov požičovňu rozličných predmetov. V rozpore so smernicami zapožičiavajú pr© osobné účely stany, fotoaparáty, spacie vaky, hudobné nástroj©, lyžiarske potreby atd. Samozrejme, bez akéhokoľvek poplatku a okrem toho občas dôjde k zmene, vlastníka v neprospech štátu. Vo dvoch prípadoch — ako sa zistilo — „zabudli“ vrátiť športové potreby za vyše 10 000 Kčs. Aj dodržiavanie predpisov o hospodárení s motorovými vozidlami sa na niektorých školách prejavuje ako ich veľmi slabá stránka. Vyčíslené kilometre nesúhlasia so skutočnou vzdialenosťou a z prekračovanej normovanej spotreby pohonných hmôt sa nevyvodzujú hmotné postihy. Benevolencia na niektorých školách a zariadeniach j© taká veľká, ž© od vodičov nepožadujú nielen mesačné, ale ani polročné vyúčtovanie. Len tak sa mohlo stať, že Vodič školského zariadenia v Žiline, keď, mal zúčtovať bloiky na vyše tisíc litrov benzínu, viac sa na pracovisku neukázal. Niekde nezodpovednosť dosahuje také rozmery, ž© z majetku školy odpredávajú motorové vozidlá jednotlivcom za podhodnotené ceny ä bez súhlasu riadiaceho Orgánu. „Štedrosť“ niektorých riaditeľov išla tak ďaleko, že pripustili takto získané peniaz® vyplatiť vo forme odmien. Inde si zas© vystavali za štátne peniaze garáž©, ale v umiestení dali prednosť vlastným autám, no za garážovanie „zabudli“ platiť. Zistili sa prípady, že v autobus© školy z Lučenca vozili jednu-dve osoby, hoci je na tej istej trase výborné spojenie hromadnými dopravnými prostriedkami. ■ Klavír za 2000, či 12 000 Kčs? Semenišťom nedostatkov je aj hospodárenie s prostriedkami združení rodičov a priateľov školy. Nezriedka sa z nich financujú rozmanité podujatia pedagogického zboru, napr. uvítanie Nového roku, oslavy narodenín, menín a pod. Dokonca sa stali prípady, ž© z týchto prostriedkov zakúpili autá. Ťažko uveriť, že slúžia na dovážanie rodičov na schôdze združenia... Ni© j© ojedinelým zjavom, že pod rúškom nedostatkovosti niektorých tovarov v obchodoch školy zakupovali predmety od súkromníkov. Zistilo sa, ž© vedúci pracovník školy, len aby „pomohol“ výučbe, zakúpil prostredníctvom ďalšej organizácie pre školu vlastný klavír za 12 000 korún, hoci — akD sám priznal, on si ho zadovážil za polovičnú cenu. Tento tak „prepotrebný“ nástroj umiestili do zatekajúcej jedálne a ani nie po tri štvrte roku ho znalec ohodnotil na 2000 Kčs. ■ Zabezpečiť kontroly a revízie Prirodzene, že klenba spomínaných nedostatkov nevisí nad každou školou. Je dosť riaditeľov, ktorí si v plnom rozsahu uvedomujú zodpovednosť za zverené finančné prostriedky a hodnoty a nakladajú s nimi s pocitom /riadneho hospodára. Sú však — žiaľ, aj inakší. A tí by potrebovali systematickejšiu kontrolu, revíziu hospodárenia. Po vytvorení KNV na Slovensku sa revízne oddelenia na odboroch školstva nezriadili a revíznym oddeleniam finančných odborov sa neupravil stav pracovníkov, hoci im do revízneho; „vienka“ pribudlo 230 škôl a zariadení (len v Stredoslovenskom kraji), kde majú povinnosť vykonať najmenej raz za tri roky periodické revízie. Pritom súčasný stav je taký, že niektoré školy neboli z hospodárskej1 stránky kontrolované od svojho vzniku. To má, prirodzene, nepriaznivý dopad jednak na právne vedomie zodpovedných osôb na školách a jednak na časté porušovanie štátnej a finančnej disciplíny. Domnievam sa — a výsledky to aj ukazujú — že súčasný stav ni© je dobrý a ž© by boto z neho treba nájsť východisko, aby kontroly a revízie na školách nepatrili k takým slabým strán-, kam. Dr. L. B'OŠEĽA Návíiznosf na předvýrobně etapy Trenčín (Od nášho redaktora) - Odevné závody v Trenčíne nikdy neustrnú na jednej forme socialistického súťaženia či na rovnakých socialistických záväzkoch. Vlani sa napríklad zamerali na úsporu materiálu; tú akciu úspešne rozvinuli najmä strihači. Tohtoročné socialistické záväzky robotníkov prijímané na počesť 50. výročia vzniku KSČ a pri príležitosti XiV. zjazdu KSČ a zjazdu KSS nadväzujú priamo na záväzky technických pracovníkov predvýrobných etáp, najmä zásobovania. Fodľa slov predsedníčky ZV ROH Moniky Páleníkovej v záväzku prisľúbili, že tohto roku vyrobia tovar v hodnote takmer 23 miliónov korún vyššej ako vlani, pričom zvýšia export až o 54 %. Tento záväzok podložili siedmimi celozávodnými a 42 kolektívmi. Svojím podielom prispejú brigády socialistickej práce, dielne a iné podnikové útvary, ktoré svoje úlohy zamerali na racionálne využívanie materiálu a strojov, uplatňovanie novej techniky a technológie výroby, šetrenie materiálom a pod. Pri súťažení vychádzajú zo zásad hnutia Každý po socialisticky. V mimopracovnej súťaži zamerali pozornosť na úpravu pracovného prostredia, okolia závodov, športových a rekreačných zariadení. Na týchto úsekoch odpracujú 25 000 brigádnických hodín. Výsledky prvého štvrťroka sú viac ako radostné. Veď plán výroby tovaru prekročil podnik o hodnotu takmer štyri a pol milióna korún a exportné úlohy z celoročného plánu splnil na 35,8 %. Na úprave pracovísk a prostredia od 5. MÁJA 1971 -ti □□□□□□□□ pracovali už 8200 brigádnických hodín* čo predstavuje hodnotu 560 000 korún. Pri plnení pracovných úloh nezabúdajú ani na politickovýchovnú činnosť svojho funkcionárskeho aktívu. Napríklad závodný výbor ROH zorganizoval niekoľko hodnotných prednášok, v ktorých hovorili o vedúcej úlohe KSČ, o jej uplatňovaní v odboroch, hovorili o leninskom štýle straníckej práce, o súčasných úlohách odborov pri rozvoji pracovnej iniciatívy, odmeňovaní za prácu a pod. Pravda, nezanedbávajú ani ďalšie osvedčené formy súťaže, najmä novátorské a zlepšovateľské hnutie. —nec— 3 Kráľovstvo klíčkov V tomto roku uplynie sto rokov, čo na Slovensku začali šľachtil poľnohospodárske kultúry. Bolo to na políčkach neďalekého Sládkovičova. Tohto roku uplynie aj dvadsaf rokov odvtedy, čo šľachtiteľstvo dostalo približne svoju dnešnú podobu. Rozličné menšie či väčšie organizačné zmeny nemohli už ovplyvniť systematickú prácu popredných odborníkov. Tak vznikali nové odrody pšenice, jačmeňa, repy, ale aj vínnej révy, krmovín a pod. Neviete si predstaviť radosť jednotlivca, či kolektívu, ak ich novovyšľachtenej odrode priznajú originalitu. Mnohí sa roky zaoberajú jednou jedinou úlohou, aby mohli dať spoločnosti odrodu výkonnejšiu, odolnejšiu, jednoducho ekonomickejšiu. Zoberme si len také jačmene. Či už Dvoran alebo Sladár. Dvoran má v ČSSR vedúce postavenie, Sladár je svetovou špičkou. Alebo ešte v roku 1969 sme dovážali 51 percent osiva kukurice. Vlani priznali originalitu hybridu kukurice TO-275, a ako sa ukázalo, svojou úrodou prevýšil všetky doteraz dovážané osivá. V tomto roku sa nová kukurica dostáva do praxe. Dá sa vypočítať, koľko úžitku bude mať z týchto odrôd celé národné hospodárstvo, celá spoločnosť? Len zhruba. Poslednou takou najväčšou novinkou je nepochybne jednoklíčkové semeno cukrovej repy. Dostalo meno Slovmona. Je dieťaťom niekoľkoročnej práce známeho výskumníka Ing. Šotrííka a jeho spolupracovníkov. Netreba ani hovoriť, že sa narodilo v Bučanoch pri Trnave. Ak sa niekto len trošku rozumie do pestovania cukrovej repy, určite vie, čo je to zä namáhavú prácu jednotiť cukrovú repu. A predstavte si teraz, že sejačka s presným výsevom vám na každom určenom mieste nechá semienko, z ktorého vyrastie len jedna rastlinka. Kto vyráta úsporu ľudskej driny, keď sa teraz už nebude musieť repa jednotit. V tomto roku je jednoklíčkové semeno už na desaťtisíc hektároch. Do konca päťročnice bude na celej ploche. V súvislosti s ním sa hovorí o mnohomiliónových úsporách a neporovnateľne vyššej efektívnosti výroby prepotrebného „bieleho“ zlata. Nerozlučne so šľachtiteľmi sú spätí semenáři, ktorí zase udržiavajú všetky nové odrody, ktorým priznali originalitu, venujú sa výrobe vyšších stupňov odrôd v rámci rozmnožovania osív, nákupu, moreniu, čisteniu, odbytu osív, sadbe a škôlkärstvu výpestkov pre vinohradníkov a ovocinárov a všetci dovedna poradenskej činnosti, vlastnej poľnohospodárskej výrobe na svojich hospodárstvach aid. Práca je to teda nanajvýš zaujímavá, náročná. Treba jej obětovat nielen rozum, ale aj srdce, treba ju milovať. Šľachtiteľský a semenársky podnik v Bratislave má ľudí s podobnými vlastnosťami neúrekom. Niet potom divu, že od vzniku šľachtiteľských podnikov na Slovensku (roku 1965) z 92 noviniek vyšľachtili práve oni plných 83. Nové odrody sa rodili na jedenástich šľachtiteľských staniciach roztrúsených po Západoslovenskom kraji, či už v Bučanoch, v Kráľovej pri Senci, Topoľníkoch, Kvetoslavove, Solároch, Sládkovičove, H. Strede a na ďalších miestach. Tu robili prvé kroky aj tie jačmene, cukrové a kŕmne repy, ovos, cirok, melóny, paradajky, papriky, ale aj sudánska tráva, peluška, mohár, hybridy kitkuríc a množstvo iných kultúr. Tomuto šľachtiteľskému podniku len za jediný rok priznali osem originalít nových odrôd! To je číslo, ktoré hovorí za všetko. MILOŠ KUNETKA Medzí nositeľmi Radu práce Minister poľnohospodárstva a výživy SSR Ing. j. Janovic odovzdáva Rad práce kolektívu Šľachtiteľského a semenárskeho podniku v Bratislave. Telefoto ČSTK