Pravda, január 1972 (LIII/1-25)
1972-01-15 / No. 12
i Veľká osobnosť Ak vyslovíme meno Spejbl, musíme ho doplniť menom Hurvínek. Ak sme už vyslovili dve mená slávnych bábkových postáv, zostávajú neodmysliteľne späté s ich tvorcom prof. Josefom Skúpom, jeho bábkárska tvorba sa stala neoddeliteľnou súčasťou českého divadelného umenia a reprezentantom československej kultúry doma i v zahraničí. Skupov herecký talent a organizačné schopnosti sa začali prejavovať postupne v amatérskom divadielku F,eriálnych osád v Plzni. V tomto prostredí sa zrodil r. 1920 otec 'Spejbl a o šesť rokov neskoršie jeho syn Hurvínek. Skupa ich obdaril svojím hlasom, a to tak, že všetečné otázky synčeka a domotané odpovede otca Spejbla, sa stali vítanou zábavou nielen detí, ale aj, a najmä, dospelých. Áno, popri programoch pre deti šiel Skupa vermi cieľavedome za dospelým divákom. Na bábkovom javisku tak vytvoril popri zábavných, revuálnych alebo varietných programoch aj politickosatirické divadlo. Treba si pripomenúť, že jeho tvorba nikdy nesmerovala k. lacnej zábave alebo k bezvýznamným návratom do bábkárskej minulosti. Od tridsiatych rokov budoval v Plzni profesionálny súbor, ktorý sa práve vďaka dvom dreveným protagonistom divadla stal novou renesanciou bábkového divadla. Profesor Skupa v profesionálnych podmienkach povýšil bábkové divadlo na umenie, na samostatný divadelný útvar, schopný citovo hlboko zasiahnuť aj dospelého diváka. Tvorca Spejbla a Hurvínka si uvedomil, že prostredníctvom svojich dvoch postáv môže prehovoriť aj o najzávažnejších otázkach existencie vlastného národa. V osudných mesiacoch r. 1939 dostávajú sa na reperZačal ako herec v ochotníckych krúžkoch už počas štúdia na užhorodskom gymnáziu. Ako študent Filozofickej fakulty Karlovej univerzity v Prahe založil dramatický krúžok Verchovina, v ktorom účinkovali študenti zo Zakarpatskej Ukrajiny. Z jedo mnohorakej činnosti hodno ešte spomenúť založenie drematickej a spevohernej scény, tzv. Novej scény v Chuste a Ukrajinského dramatického štúdia v Prahe. Avšak jeho najbohatšia a najrôznorodejšía činnosť sa viaže k východnému Slovensku, kde pracoval v Slovenskom divadle (teraz v Divadlo J. Záhorského) v Prešove, Ukrajinskom národnom divadle v Prešove, v Štátnom divadle v Košiciach, kam ho angažoval Janko Borodáč ako prvého režiséra opery. Obdobie v Košiciach bolo najplodnejším obdobím jubilantovho života. V priebehu siedmich rokov tam pripravil 28 premiér, oboznamoval kolektív hercov so systémom K. S. Statoár divadielka Spejbla a Hurvínka alegorické hry, ktoré povzbudzovali vlastenecké cítenie a bojovali proti fašistickému útlakuHPakto tvoril ] fesor Skupa až do svojho zatknutia a nacistického väzenia. Po oslobodení, už v pražskom prostredí, púšťa sa Skupa do realizácie nových umeleckých zámerov. Jeho« postavy bojujú proti malomeštiactvu, lajdáctvu a vysmievajú sa nešvárom, ktoré brzdia vývoj novej spoločnosti. Za jeho neúnavnú a cieľavedomú činnosť ho v roku 1948 odmenili titulom národný umelec. Ale Skupa-umelec hľadal ďalej v bohatosti hereckého prejavu, podtextov a ľudskej úprimnosti nové priestory pre Spejbla a Hurvínka. Silou svojho talentu podarilo sa mu preklenúť aj obdobie schematizmu a svoje postavy vyviedol z bludného kruhu. Vychoval si nástupcov, ktorí naďalej oživujú jeho odkaz. Veľkí umelci a dobrí ľudia odchádzajú obyčajne vtedy, keď to nikto nepredpokladá. Veľká osobnosť, umelec a človek, tvorca Spejbla a Hurvínka, národný umelec Josef Skupa by sa 16. januára t. r. bol dožil 80 rokov. nislavského, vyučoval na filiálke Štátneho konzervatória, prekladal z ukrajinčiny a jeho inscenáciu Mladej gardy hodnotila porota Divadelnej žatvy ako jednu z najúspešnejších v košickej opere. Profesionálnu divadelnú činnosť zakončil v Maďarskom oblastnom divadle v Komárne, ale divadlu ostal verný doteraz. V Dome kultúry a vzdelávania v Bratislave-Starom Meste spolu s ochotníkmi pripravuje program na oslavy najväčšieho ukrajinského básnika T. Ševčenka, skladateľa Mykolu Lysenka, Niščinského, K. Stecenka, M. Leontoviča a program z tvorby súčasných sovietskych spisovateľov. Pracuje ako režisér a umelecký vedúci v novozaloženom Dramatickohudobnom klube T. Ševčenka Bratislava—Kyjev a teší sa z prvých úspechov. Želáme mu veľa zdravia, spokojnosti a úspechov do budúcich rokov. M. ROJKOVA VLADIMÍR PREDMERSKÝ ml. Neúnavný režisér a herec Juríj Augustin Šeregij sa v týchto dňoch dožíva 65 rokov svojho plodného života, ktorý zasvätil divadlu ako herec, režisér, dramatický spisovatel a organizátor. PuHkäda o Slovákoch v zahraničí Nedávno sa zjavil na knižnom trhu zborník prác Ostavu pre zahraničných Slovákov MS, nazvaný Slováci v zahraničí I. Vydala ho Matica slovenská, Martin, 271 strán. V úvode článku Prehľad novšej literatúry v dejinách a živote krajanov, Slovákov v zahraničí sa hovorí: „Na našej domácej pôde sa potreba sústavného štúdia slovenských etnických celkov v inonárodných hospodárskych a kultúrnych podmienkach vynára čoraz nástojčivejšie. Touto otázkou sa začal zaoberať Cstav pre zahraničných Slovákov MS, ktorého pracovnici a spolupracovníci si vytýčili úlohH oboznámiť slovenskú verejnosť s dejinami a životom tej časti národa, ktorá žije mimo nášho štátu.“ Tejto koncepcii zodpovedá aj náplň a vnútorná štruktúra zborníka. V prvej štúdii Súčasný slovenský národopis a tradičná kultúra menšín Svetozár Švehlák, pracovník Národopisného ústavu SAV, nastoľuje problematiku zachytenia strácajúcej sa ľudovej kultúry našich krajanov v zahraničí. O účasti Slovákov v Amerike na národnom oslobodení z područia rakúsko-uhorskej monarchie pojednáva štúdia profesora Miloša Gosiorovského Americkí Slováci a vznik Československa. Gosiorovský poukázal na politické postavenie Slovákov v bývalom Rakúsko-Uhorsku pred prvou svetovou vojnou. O politickej vyspelosti amerických Slovákov v tom čase svedčia ich reálne a prezieravé návrhy na riešenie budúceho postavenia Slovákov v pripravovanom štátnom útvare {Clevelandská dohoda z 22. X. 1915, Pittsburská dohoda z 31. V. 1918). Žiaľ, tieto návrhy a požiadavky sa podarilo uviesť do praxe až po päťdesiatich rokoch v Československej socialistickej republike. Slovákom v Juhoslávii sú venované dve štúdie: prvá Spoločný postup Slovákov a Srbov v južnej Báčke pri voľbe Viliama Paulínyho-Tótha v Kulpíne 1869 je od riaditeľa Ostavu pre zahraničných Slovákov MS Jána Sirackého, druhá Sto rokov slovenského divadla u juhoslovanských Slovákov spracovala pracovníčka Slovenského národného múzea Štefánia Poláková. Zatiaľ čo Siracký vo svojej štúdii poukázal na spoluprácu Slovákov a Srbov pri voľbách do uhorského snemu — r. 1865 Slováci v Báčke odovzdali svoje hlasy pre srbského kandidáta Miloša Dimitrijeviča, o štyri roky neskoršie zasa srbskí voliči hlasovali za slovenského kandidáta Viliama Paulínyho- Tótha — Poláková sledovala vzťahy medzi divadlom na Slovensku a divadlom našich krajanov v Juhoslávii a zhodnotila jeho význam pre národný a kultúrny rast Slovákov vo Vojvodine. Známy slovenský dialektológ Jozef Štóle v štúdii Slovenské jazykové ostrovy na Dolnej zemi ako predmet jazykového výskumu sa zaoberá charakterizovaním slovens'kých nárečí na Dolnej zemi. Okrem troch základných typov (stredoslovenský, západoslovenský a východoslovenský) nachádza tu Štóle typ ďalší, ktorý sa nevyskytuje na našom súvislom jazykovom území. Je to nárečie v Mátranskom pohorí, v Bukovom pohorí a v rumunskom Rudohorí. Po dôkladnej analýze nárečí (hláskoslovnej, tvaroslovnej a slovníkovej) a Ich lokalizácii na Dolnej zemi usiluje sa vysvetliť ich dnešný stav. V rubrike Materiály v prvom článku Juraj Synčok sleduje pôsobenie Jozefa Gregora-Tajovského v Nadlaku a v druhom Pavel Rozkoš podrobne opisuje svadbu Slovákov v Nadlaku. Rozkošove záznamy dobre poslúžia ako študijný materiál. V rubrike Informácie je referát o publikácii Dokumenty k slovenskému vysťahovalectvu od Františka Bielika a Ela Rákoša, ktorá prináša na základe archívneho štúdia nové doklady o príčinách a rozsahu slovenského vysťahovalectva. Pôvodné informácie podáva vo svojom článku Slovenská kultúra na zahraničných univerzitách aj Jozef Kuzmík. Zborník uzatvára bibliografia kníh, ktoré sa týkajú Slovákov v zahraničí alebo sú nimi napísané (za roky 1966 až 1968). Nedostatkom bibliografie je, že je spracovaná na základe sekundárnych prameňov v časopisoch alebo v knižných katalógoch. Okrem bibliografických záznamov sa uvádza približný počet Slovákov v jednotlivých štátoch a zoznam novín a časopisov, ktoré tam Slováci vydávajú: v Argentíne žije približne 10 C00 Slovákov a vydávajú 2 mesačníky, v Austrálii 5000 Slovákov a majú jeden časopis, vo Francúzsku 10 000 má jeden časopis, v Juhoslávii 90 000 dostáva 4 časopisy, v Kanade 70 000 6 časopisov, v Maďarsku asi 110 000 jeden časopis, v Rumunsku 20 000 nevydáva slovenský časopis, v Taliansku 2000 2 časopisy, v USA 625 000 34 titulov novín a časopisov, z toho 8 týždenníkov, 18 mesačníkov a ostatné vychádzajú v dlhších periódach. Štúdie a články v zborníku konkrétne poukazujú, čo sme ešte dlžní našim krajanom, o ktorých hrdo vyhlasujeme, že tvoria tretinu slovenského etnika. — jg— PRAVDA S LIST INŽINIERA HAVRÁNKA talo sa, z čoho mal inžinier Vladimír HAVRÄNEK obavy. Pohovorová komisia navrhla, aby ho vyškrtli z radov členov strany, a základná organizácia KSČ v závode ZPA Pečky jej odporúčanie schválila. Znášal to ťažko. Mal pocit, že každé slovo z náhodného rozhovoru, ktoré začul, je o ňom, a v pohľadoch, s ktorými sa stretol, hľadal najskôr nedôveru. Zo všetkého sa však najviac bál osamotenia ... Čo by teraz dal za to, keby všetko zostalo tak, ako bolo! Zastával funkciu vedúceho prevádzky - a keď sa ľudia na neho obracali koľkokrát s maličkosťami, hromžil, že sa nemôže venovať hlavným úlohám, a tešil sa na popoludnie, ,ktoré prinášalo do jeho kancelárie pokoj. Teraz ten vytúžený pokoj mal mat Nijaké stranícke povinnosti - a o od delení racionalizácie, kam prešiel, ve -deVže~ v -ňom nie je veľkú-frekvencia Lenže udrž myšlienky! Rozbiehajú sa preskakujú čas a vyvolávajú spomienky na minulosť. Do strany vstúpil v roku 1950. Mal len 19 rokov. „Tú poctu, keď som dostal červenú legitimáciu, som si vážil vo svojom živote zo všetkého najviac," napísal na sklonku minulého roku v liste celozávodnému výboru KSČ. Zastával veľa funkcií, naposledy bol aktivistom OV KSČ, základnej organizácie, lektorom večernej univerzity marxizmuleninizmu a predsedom závodnej odbočky Vedeckotechnickej spoločnosti v pečskom závode ZPA. Voľného času nemal nikdy dostatok. Túžil po ňom, a keď mu ho teraz budúcnosť sľubovala, nevedel, čo s ním. Aj domov akoby sa mu odcudzil. Manželka, otec, svokra, všetci sú stranícki funkcionári. Prichádzali zo schôdzí a ešte plní dojmov debatovali o tom, čo bolo, a on musel len počúvať. Zrazu bol len divákom. Rieka politického života bežala kdesi ďaleko od miesta, kde stál, a vzďaľovala sa mu. Odniesla so sebou hromadu jeho predchádzajúcich starostí, a predsa sa necítil šťastnejší - ako nijaký človek, ktorý sa vie rozdávať a zvykol si venovať kolektívu viac, ako je jeho základná povinnosť. M uselo sa to, čo sa stalo, stať, bolo rozhodnutie preverovacej komisie správne? Pýtal sa seba aj druhých. Boli a) takí, ktorí sa vysmievali a odporúčali mu, aby si už nerobil ťažkú hlavu. Hádam by s nimi aj súhlasil, keby nepoznal ich postoje v krízovom období; nie, s tými ľuďmi sa nemohol ani po tom, čo sa mu stalo, stotožniť. Desaťkrát, stokrát’ a znova preberal v mysli udalosti na svojom úseku v roku 1968 ... Nepodpísal nijakú protistranlcku a protisovietsku rezolúciu. Ale je tiež pravda, že v útvare technickej obsluhy výroby, ktorý viedol, nebolo všetko v poriadku. Pravicové sily tam mail voľnú ruku. Vylepovali plagáty so štvavým obsahom, agitovali, rozvracali. Pohovorová komisia vyčítala inžinierovi Havránkovi viac vecí, ale predovšetkým to, že ako vedúci pracovník a komunista sa proti pravúiarom nepostavil, nevyužil svoju autoritu a nepodporil zdravé jadro základnej organizácie, ktoré hneď od začiatku politickej a spoločenskej krízy zaujímalo pevné postoje. „Veľmi neskoro som si uvedomil," citujeme opäť z listu inžiniera celozávodnému výboru KSČ, „že nebolo správne podliehať depresii z kritiky niektorých nedostatkov v minulosti, keď strana za ich nápravu začala sama a prvá bojovať. Situácia vyžadovala výrazne sa postaviť za úspechy dosiahnuté za štvrť storočia výstavby socializmu.” Vtedy, v období pohovorov, bol inžinier Havránek len na začiatku cesty k tomuto záveru. Vypočul stanovisko komisie, ale nebol presvedčený o jeho správnosti. „Mal si súhlasiť a bol by si možno prešiel,“ našepkávali mu rôzni dobrí „priatelia". Nepočúvol ich, na taký úskok je príliš svedomitý a z práce v strane zvyknutý konať priamo. Hádam by bol o tom, čo sa dialo v ZPA, a o svojej spoluzodpovednosti viac premýšľal, keby sa nebál samoty, ktorú čakal, a nedostatku záujmu o to, čo s ním bude ďalej. „Rozhodnutie o zrušení môjho členstva v strane na mňa zapôsobilo veľmi depresívne," uvádza v spomínanom liste. S tranícka organizácia v pečskom závode ZPA mala v etape pohovorov úloh doslova vyše hlavy. Jej jadro odolalo aj tým najzúrivejším útokom pravicových a nacionalistických síl, privítalo pomoc bratských socialistických krajín, pozvalo zástupcov sovietskych vojsk na návštevu a pod porilo nástup nového vedenia strany Ale niektorí komunisti sklamali. Početne síce oslabená, ideologicky však o to pevnejšia organizácia sa musela doslova poruvať o verejnú mienku, odhalit škodlivé názory a ich nositeľov a navyše mobilizovať za splnenie výrobných úloh. Sotvakto zráta, koľko hodín súdruhovia v tom čase spali a koľko času im zostalo na osobné záležitosti. Čas delili na minúty a nevedeli, čo skôr. Inžinier Havránek za roky práoe v strone poznal, aké vypätie síl stojí každa mimoriadna situácia, a tak nepredpokladal, že by niekto v straníckej organizácii mai čas myslieť na neho. Preto oni nebral príliš vážne slová predsedu 5. základnej organizácie súdruha Mojžiša, ktorý ho raz zastavil a po dlhšom lozhovore mu povedal: ,,Ak to so stranou mieniš úprimne, nehádž flintu do žita. Ukáž svojou prácou i vy stupovaním, kam sa chceš zaradiť." Nevedel, že stranícka organizácia presne v duchu uznesenia Ústredného výboru, ktoré ukladá podporovať rozvoj pracovnej iniciatívy vyškrtnutých členov a ich postupné a diferencované zapájanie sa do verejného života, prerokovala s vedením i jeho ďalšie pracovné využitie a myslí na to, aké funkcie by mohol zastávať. Keď sa inžinier sám vzdal predsedníctva v odbočke Vedeckotechnickej spoločnosti, organizácia mu odporučila, aby kandidoval do jej výboru. Zvolili ho. Potom za ním prišli súdruhovia z od bočky ZČSSP v mieste jeho bydliska, v Podšbradoch, s otázkou, či by prijal funkciu tajomníka, do ktorej ho chcú navrhnúť. Odpovedal, že rád, že členstvo v zväze od roku 1949 nikdy neprerušil. V období volieb a ich príprav bol inžinier členom obvodnej volebnej komisie. Urobil oveľa viac, ako vyplývalo z tohto poverenia. Hovoril som o inžinierovi Havránkovi s mnohými funkcionármi straníckej organizácie v ZPA. Vedia o ňom, o jeho vnútorných konfliktoch o zmene postojov viac, ako tuší. Stanovisko k chybám, ktorých sa dopustil, nezmenili, v tom sú aj naďalej zásadoví. Majú stále na mysli Poučenie z krízového vývoja i jeho varovanie, a nezabudli ani na vlastné skúsenosti. Mnohí z nich skúsili veľa, od ohoväračiek až po vyhrážky vari všetko. A napriek tomu zostali až úzkostlivo spravodliví. K bývalým členom strany pristupujú citlivo. Usilujú sa získať tých, ktorí zakolísali, dnes sa chcú aktívne zúčastňovať na realizácii politiky strany a postupne sa vyrovnávajú so svojimi nesprávnymi názormi o postojmi. Medzi takých patrí oj inžinier Havránek. Pri našom rozhovore mi inžinier niekoľkokrát nadhodil, ako ho posilňovala hoci taká maličkosť, že si s predsedom organizácie mohol ďalej tykať a oslovovať ho krstným menom. Naozaj je to maličkosť, ale pre toho, kto tápe, sa môže aj taký detail stať oporou, potvrdením hľadaných istôt. vŤ ažko sa dopátrať, kedy nastane zlom v myslení človeka. „Postavilo ma na nohy a pookrial som, keď som videl, že sa so mnou ďalej ráta,“ pokračuje list inžiniera Havránka. Je možné, že práve toto zistenie bolo onou kvapkou, ktorá naplnila pohár. Jej však muselo predchádzať niečo viac ako osobná skúsenosť. Boli to burcujúce fakty v dokumente Poučenie z krízového vývoja v strane a spoločnosti po XIII. zjazde KSČ, odhalenie zámerov pravice a antisocialistickýcľr síl, na obrat verejnej mienky zapôsobili aj úspechy, ktoré sme dosiahli pod novým vedením strany, a perspektívy vytýčené XIV. zjazdom KSČ. Inžinier Havránek porovnával, uvažoval a zvažoval svoj podiel na tom, čo sa stalo. Koncom minulého roka poslal list celozávodnému výboru KSČ. Neobsahuje len spoveď, tá má totiž vždy trocha pasívny nádych. Jeho list je niečo viac. Presnejšie by bolo hádam pove dať, že ide o bilanciu, v ktorej bývalý komunista účtuje s minulosťou a premýšľa nad svojím budúcim životom. „Mal som dosť času," opäť citujeme, „uvedomiť si svoje chybné postoje a ich príčiny - aj to, kde je moje miesto. Pokladám rozhodnutie pohovorovej komisie a uznesenie členskej schôdze za tvrdé, ale opodstatnené ... Myslím, že všetci, ktorí poznajú moje názory a zásady a minulú etapu mojej straníckej aktivity, uveria a pochopia, ako ťažko som znášal a znášam stranícky trest... Verte mi, že mi ide o zásadné Stano visko k životu. Zrástol som za uplynulých 25 rokov s problémami krajiny a strany tak, že si nemôžem predstaviť svoj život bez aktívnej účasti na uskutočňovaní zásadnej a zodpovednej po litiky strany..." ■ ■ Ťažko sa hovorí o omyloch. Ani inžinierovi Havránkovi neplynula reč bez prerušenia. Občas sa zasekol uprostred slova a márne hľadal iné, ešte presnej šie. To sa stáva, keď cit zaplaví srdce a jazyk zdrevenie. A tak bude najlepšie, keď skončím záverom z inžinierovho listu: „Dostal som sa mimo radov strany, ale neprestal som sa cítiť komunistom. Východisko som našiel: budem sa čo najaktívnejšie zúčastňovať na práci na svojom pracovisku a vo verejnom živote ..." F. ZDOBINA Jedným zo 170 exponátov na výstave vynálezcov a zlepšovateľov Východočeského kraja v Pardubiciach je zariadenie na plynulé meranie opotrebenia trolejového drôtu elektrických lelezničných trati lng. Rudolfa Papíka z elektroúseku CSD v Pardubiciach■ Toto zariadenie, patentované nielen v ČSSR, ale i v zahraničí, zvyšuje 10-násobne produktivitu práce, meria bez výluky a vypínania elektrického prúdu a zabezpečuje väčšiu bezpečnost práce. Naobr.: záber z priebežného merania na trati. Snímka Havlíček ČSTK 15. JANUÄRA 19723 PRED VÝROČNÝM) ČLENSKÝMI SCHÔDZAMI V P0VA2SK0BYSTRICK0M OKRESE Bez formálnosti, pracovne S každým členom strany osobitný pohovor # Zvážia perspektívy jednotlivcov • Nezabúdajú na registrovaných • Ostro proti nedostatkom v stranícko-politickej práci • Y marci verejné členské schôdze vo všetkých organizáciách # Dôkladná príprava výročných snemovaní Považská Bystrica (Od nášho redaktora) — Okresná stranícka organizácia v Považskej Bystrici žije v znamení príprav na výročné členské schôdze. Budú významnou vnútrostraníckou udalosťou po XIV. zjazde KSČ, ktorý dal konkrétny program ďalšieho rozvoja. Na nich komunisti posúdia, ako sa v ZO KSS zaslúžili o spln enie úloh, aké úspechy dosiahli a kde ešte majú rezervy. Komunisti na strednom Považí sa vrátili k skúsenostiam z príprav minuloročných výročných schôdzí. Opäť sa rozhodli hovoriť s každým členom strany. Dvadsaťšesť skupín poverených OV KSS vyhodnocuje činnosť predsedov ZO KSS, aktivistov, ako aj výborov. Tento materiál zároveň poslúži pre výročnú správu. V ďalšej fáze budú hovoriť členovia výborov s každým členom, aby pred výročnými schôdzami mali jasný obraz o aktivite členstva. V straníckych skupinách a vo výboroch prediskutujú závery a zároveň uvážia, aké majú členovia perspektívy a schopnosti riešiť problémy, čí požívajú dôveru, navrhnú im formu ďalšieho vzdelávania. U predsedov zhodnotia najmä ich autoritu získanú prácou. Analýza ukáže, aký bol podiel jednotlivcov na úspechoch, ako splnili záväzky prijaté na previerkach, ich aktivitu na schôdzach, vo verejnosti, v masových organizáciách. Po prehodnotení záväzkov nezabudnú na prijímanie nových. Každému opäť stanovia konkrétnu stranícku úlohu. Potom na výročnej členskej schôdzi budú môcť najlepšie posúdiť, nakoľko v straníckej organizácii uplatňovali vedúcu úlohu strany a čo urobia v dalšom období pre jej všestranné uplatňovanie a posilnenie, aké majú predpoklady na zvýšenie akcieschopnosti. V prípravách na významné rokovanie nezabúdajú ani na registrovaných členov. V obciach ich hodnotia z hľadiska podielu každého člena na práci v DO KSS, vo verejnej činnosti a spoločenských organizáciách. Výsledky dávajú k dispozícii ZO KSS, kde člen pracuje. Početný stranícky aktív bude pomáhať jednotlivým organizáciám až do dňa schôdze. Z prvých správ sa dá usúdiť, že tohtoročné výročné členské schôdze zásadne vystúpia proti nesprávnym názorom v ekonomike, sebauspokojovaniu, živelnosti, chytráčeniu a chcú odzvoniť aj špekuláciám. Budú klásť dôraz na zvýšenie účinného vplyvu strany na dôsledné dovŕšenie volebných výsledkov, v obciach a mestách zvýraznia prácu straníckych skupín pri volených orgáhoch, upriamia pozornosť na plnenie volebných programov, na plné rozvinutie funkcií socialistického štátu v miestnych orgánoch štátnej moci, na dôsledné rozvíjanie masovopolitickej a organizačnej práce pri plnení zjazdových uznesení. V referátoch nezabudnú ani na vyhodnotenie účasti na schôdzach a ďalších straníckych podujatiach, lebo v priebehu roka sa v niektorých ZO KSS aj DO KSS zjavne znížila. To hovorí jasnou rečou, že niektorí jednotlivci nepochopili nevyhnutnosť vlastnej, aktívnej politickej práce pre stranu a spoločnosť. Tak je to napríklad v Hornej Maríkovej, Bodinnej, Dolnej Maríkovej, Hornom Lieskové a Šebešťanovej. Komunisti v Považskej Teplej iste veľmi zodpovedne prehodnotia aktivitu a účasť členov na schôdzach, aby sa im už nikdy nestalo, že schôdzu budú zvolávať dva razy! Vyrovnajú sa aj s dalším neduhom. Totiž niektorí funkcionári MNV i hospodárski pracovníci dosť často zanedbávali účasť na rokovaniach, ako to bolo počas roka v Prečine a v JRD v Beluši. Výbory straníckych organizácií nerobili v týchto organizáciách z neúčasti závery a to sa im vypomstilo. Dôkladná príprava výročných snemovaní, ako aj samotný priebeh schôdzí, bude znamenať další významný krok k všestrannému uplatňovaniu a posilneniu vedúcej úlohy strany v závodoch, mestách a na všetkých pracoviskách, k zvýšeniu reálnych schopností ZO KSS. Utvoria sa ďalšie konkrétne predpoklady pre zabezpečenie každodennej trvalej a činorodej aktivity jednotlivých komunistov pri uskutočňovaní konkrétnych úloh politiky strany v miestnych podmienkach za širokej spoluúčasti pracujúcich. Prispejú k ďalšiemu posilneniu ideovej, organizačnej a akčnej jednoty každej straníckej organizácie. MIROSLAV RUTTKAY AKO V ĎALŠEJ PLYNOFIKÁCII SLOVENSKA HAiiimäinv. ale náročný program Už sme mohli byť o niekoľko krokov vpredu v ďalšej plynofikácii Slovenska, ale v rokoch štvrtej päťročnice sa nesplnili vytýčené ciele na tomto úseku. Príčin bolo niekoľko. Zaostávala výstavba diaľkových plynovodov, miestnych sietí a nedosiahol sa plánovaný počet plynofikovaných miest a odberateľov plynu. Nedostatočne sa zabezpečovala najmä plynofikácia domácnosti, ktorá v porovnaní s Českou socialistickou republikou je na nfzkej úrovni. Ďalšia plynofikácia Slovenska, ktorou chceme vyrovnať pasívnu palivovo-energetickú bilanciu, riešiť najnaliehavejšie úlohy rozvoja priemyslu dusíkatých hnojív a zásobovanie obyvateľstva palivom v najušľachtilejšej forme, má zároveň prispieť k obmedzovaniu protismernej prepravy palív a k vyrovnávaniu ekonomickej úrovne SSR s úrovňou ČSR. Rozvoj plynárstva v celej ČSSR v piatej päťročnici, a teda aj na Slovensku, je podmienený zdrojmi plynných palív a ich rozdelením, investičnými a materiálovými prostriedkami a teehnicko-organizačnými podmienkami tohto odvetvia. Z domácich zdrojov, ktoré na to využívame, nie sme schopní zabezpečiť ďalšiu plynofikáciu; budeme ju môcť realizovať prevažne vyššími dodávkami zemného plynu zo ZSSR cez medzištátny plynovod Bratstvo a práve budovaný medzinárodný tranzitný plynovod. • URÝCHLIŤ TEMPO Podľa údajov Slovenskej plánovacej komisie plynofikácia miest a obcí na území SSR vážne zaostáva za stupňom plynofikácie v ČSR. Koncom roku 1970 bolo v ČSSR 1 mil. 313 tisíc odberateľov zemného plynu a svietiplynu, na Slovensku iba 193 tisíc (14,7 % J. Z toho vyplýva nevyhnutnosť, ' ak nechceme zaostať za priemyselne vyspelými štátmi využívajúcimi na zvýšenie efektívnosti hospodárstva technické a ekonomické prednosti ušľachtilých palív, najmä zemného plynu naftového, že na Slovensku musíme pridať do kroku. Pretože na Slovensku je plošná plynofikácia málo rozvinutá pre menšiu koncentráciu osídlenia a plynofikácia dámocností propán-butánom v rozptyle je veľmi efektívna, mal by tento druh plynu zohrať progresívnejšiu úlohu. Rýchlejší rozvoj plynofikácie na báze propán-butánu a zlepšenie súčasného veľmi nevyhovujúceho stavu, ktorý vyvoláva v niektorých oblastiach (najmä v Stredoslovenskom kraji) vážne politické problémy, je však podmienený dalším zvýšením zdrojov, vybudovaním dvoch nových plniacich staníc v Bratislave a na strednom Slovensku a zlepšením podmienok v doprave a distribúcii propán-butánu a zvýšením dodávok spotrebičov. Odborníci sú toho názoru, že plnením tohto druhu plynu v plniarňach na Slovensku sa zlepší pružnosť zásobovania odberateľov, znížia sa náklady na jeho dopravu, klesne aj cena plynu, čím sa podnieti väčší záujem obyvateľstva o propán-bután. • HLAVNÝ ZDROJ Hlavným zdrojom plynofikácie Slovenska v nastávajúcom období bude zemný plyn naftový, ktorého technické a ekonomické výhodv použitia v národnom hospodárstve sú všeobecne známe. Pri vymedzení jeho použitia sa rešpektovali všeobecne platné zásady na určovanie palivových základní a hľadiská dopravné, energetickej a národohospodárskej efektívnosti, hygieny pracovného prostredia a čistoty ovzdušia. Žiaľ, zdroje, o ktorých sa uvažuje pre použitie v SSR, sú oproti pôvodným dohodám nižšie, najmä do roku 1973, a na krytie potreby na Slovensku nedostatočné. Pretože energetická bilancia Slovenska je trvale vysoko pasívna pre nedostatočné vlastné zdroje palív a viac ako pätina zemného plynu sa spotrebuje ako surovina na výrobu dusíkatých hnojív a na klesajúci podiel Slovenska na celoštátnych zdrojoch v celkovej spotrebe, energetickej spotrebe i konečnej užitočnej spotrebe, je tu opodstatnená požiadavka zvýšiť dodávky zemného plynu naftového z 2 mld 30 mil. mJ v roku 1972 na 3 mld m3 v roku 1975. A to najmä preto, že značným prevodom zemného plynu do svietiplynu, zvlášť v zimnom období, vznikne kritická situácia v zásobovaní plynom na Slovensku. Tieto problémy má riešiť federálne Ministerstvo palív a energetiky, aby sa predišlo zbytočnej komplikácii situácie v národnom hospodárstve SSR, ktoré už prežilo viacero kalamitných a havarijných situácií pre nezodpovedné zabezpečovanie výstavby kompresorovej stanice v Lučenci generálnym riaditeľstvom Československých plynárskych podnikov v Prahe. • PRÍNOS PRE OBYVATEĽSTVO A MESTÄ Koncom roku 1970 bolo na Slovensku plynofikovaných 25,7 pere. do mácností, ktoré používajú bud zemný plyn, svietiplyn alebo propán-bután. Do roku 1975 rátajú Slovenské plynárske závody zvýšiť počet odberateľov v domácnostiach na 488 342, čím by sa upravil ich stav na 36,2 pere. GR Slovenských plynárskych závodov v Bratislave zabezpečuje opatrenia, aby prírastok odberateľov z radov obyvateľstva v rokoch piatej päťročnice sa zvýšil ■ v zemnom plyne z plánovaných 100 tisic na 110 tisíc, ■ v prepán-butáne z plánovaných 90 tisíc na 110 tisíc. Predtým však musia vyriešiť niekoľko problémov, najmä v inštalačných kapacitách a vo zvýšení finančných prostriedkov. V piatej päťročnici sa má na Slovensku plynofikovať dalších 25 miest. Tohto roku by mali prísť na program Senica a Hurbanovo v Západoslovenskom kraji, Brezno a Sliač v Stredoslovenskom a Rožňava s Čiernou nad Tisou vo Východoslovenskom kraji. O rok neskoršie Bánovce nad Bebravou, Skalica, Kolárovo, Banská Štiavnica, Dudince, Púchov a Bardejov, v predposlednom roku päťročnice Holíč, Bytča, Detva a Sabinov a v roku 1975 Nová Baňa, Vranov a Veľké Kapušany. • PLNIŤ INVESTIČNÝ PROGRAM Vytýčený program ďalšej plynofi kácie Slovenska si vyžaduje vybudovať počas piatej päťročnice viacero vysokotlakových plynovodov zabezpečujúcich odstránenie úzkych miest v plynárenskej sústave, dopravu plynu do jednotlivých oblastí Slovenska, prevádzkové objekty zabezpečujúce servis a údržbu zariadení nai odber a dodávky plynu, zariadenia na plnenie a distribúciu propán-butánu, miestne rozvodv a prípojky pre plynofikáciu odberateľov a pod. Pri realizácii načrtnutého programu plynofikácie pripadnú vážne úlohy projektovým a stavebným organizáciám, bude treba vybudovať nové kapacity Slovenských plynárskych závodov a riešif aj úsek vedeckovýskumnej činnosti, pretože na Slovensku nejestvuje žiadna organizácia, ktorá by sa zaoberala touto problematikou. Očakávaný rozvoj sústavy zemného plynu do roku 1980 s prihliadnutím na podiel plynu v palivovo-energetickej bilancii si priam vynucuje zrod takejto inštitúcie. Nemalé úlohy pripadajú aj radám KNV, ktoré majú zabezpečit prostredníctvom- organizácií riadených NV budovanie domových a bytových inštalácií a súčasne zabezpečiť rozšírenie siete plynoinštalačných zložiek v podnikoch riadených národnými výbormi. Je na škodu veci, že tieto úlohy, ktoré im uložila vláda ČSSR uznesením č. 33 ešte v roku 1961, jednotlivé KNV neplnia dôsledne. Zámery ďalšej plynofikácie Slovenska, ktoré aj odborníci a Slovenská plánovacia komisia považuje za minimálne, sú veľmi náročné predovšetkým v ich rozhodujúcej fáze — realizácii. No a tu si musia vstúpiť do svedomia najmä tí, ktorí o osudoch týchto plánov rozhodujú v dennej praxi. Aby sme časom opäť nemuseli hořekovat, že ani piata päťročnica neprispela k podstatnému zlepšeniu situácie v plynofikácii Slovenska. JÁN rajnič