Pravda, máj 1972 (LIII/102-126)
1972-05-16 / No. 113
VÝTVARNÍCI ZO SALGÔTARJÄNU Užitočná spolupráca V Stredoslovenskom múzeu na námestí Slovenského národného povstania v Banskej Bystrici vystavovali svoje práce členovia Výtvarného štúdia Novohradskej župy zo Salgótarjánu. Je známe, že toto maďarské mesto už niekoľko rokov udržiava s metropolou stredného Slovenska čulý družobný styk Na výstave bolo 52 prác sedemnástich autorov. Popri olejoch to bola najmä grafika, pastel, ale aj plastika. Túto zaujímavú akciu zorganizoval odbor školstva a kultúry okresného národného výboru, okresný osvetový dom a skupina banskobystrických amatérskych výtvarníkov, ktorú poznáme pod názvom BAV. Medzi oboma osvetovými zariadeniami, Okresným osvetovým domom v Banskej Bystrici a Župným vzdelávacím strediskom Józsefa Atilla v Salgótarjáné, vznikla v jeseni minulého roku vzájomná dohoda o spolupráci. Na báze reciprocity už v októbri 1971 vystavovali „bavisti“ v Salgótarjáné svoje výtvarné práce. Výstava mala úspech. Teraz sa svojou tvorbou predstavili maďarskí amatérski výtvarníci. Výtvarné štúdio Novohradskej župy vzniklo v roku 1965 s 22 členmi. Cieľom štúdia bolo združiť do organizácie výtvarníkov-amatérov z celej župy, zabezpečiť pre nich ďalší systematický vývoj a možnosť každoročne pripraviť výstavu. Doteraz malo sedem výstav. Tohto roku ho zreorganizovali. Zintenzívnila sä jeho činnosť a začal sa viac zvýrazňovať jeho charakter samovzdelávacieho krúžku. V súčasnosti má asi 20 členov. Zaoberajú sa cvičeniami ktoré napomáhajú a zdokonaľujú ich amatérsky technický prejav. PAVOL M. KUBIŠ Ukážka z práce výtvarníkov župy zo Salgótarjánu. — amatérov Výtvarného štúdia Novohradskej Spomienka na Bernoláka Osvetový ústav v Bratislave a Okresné múzeum v Nových Zámkoch otvorili le Antona Bernoláka. V zastúpení Ministerstva kultúry SSR výstavu otvoril riaditeľ Osvetového ústavu v Bratislave Ctibor Tahy. Exponáty sú síce inštalované v malých a nedostačujúcich priestoroch múzea, ale zaujímavou formou, takže už pri vstupe pôsobia na návštevníka skrytou a zachovanou minulosťou. Výstava sa viaže k 210. výročiu narodenia A. Bernoláka. ktorý nepochybne patrí k najvýznamnejším postavám v kultúrnych dejinách Slovenska. Rodák z oravskej Slanice, správne videl, že účinným prostriedkom budovania národnej kultúry zjednocovacou reťazou, môže byť len živá reč ľudu. Bol prvým uzákoniteľom spisovnej slovenčiny. Svojimi jazykovednými prácami, ktoré sú premysleným zavŕšením starších úsilí o slovenský písomný prejav, položil základy slovenského jazyka a utvoril tak podmienky pre rozvoj slovenskej literatúry a slovenského kultúrneho života. Jeho pravopisné reformy sa stali základom pravopisn Štúrovej stredoslovenskej kodifikácie spisovnej slovenčiny. Gramatickú stavbu spisovnej slovenčiny spracoval A. Bernolák v Gramatike a spôsob tvorenia nových slov ustálil v príručke Etymológia. Vyvrcholením a dovŕšením Bernolákových kodifikačných úsilí je jeho celoživotné dielo Slovar. ktorý vyšiel až po autorovej smrti. Okrem jazykovedných prác je významný aj spoločenský dosah Bernolákovho diela. Jeho zásluhou dostáva v r. 1792 povolenie pre svoju činnosť Slovenské učené tovarišstvo, ktorého poslaním bolo vydávanie kníh v slovenskej reči, ako aj podnecovanie slovenského národného povedomia a šírenie osvietenských, sociálnych a politických myšlienok. Bernolákov príklon k slovenskému jazyku, pestovanie slovenského slova v literatúre, národné povedomie bernolákovcov a ich kultúrna aktivita pôsobila ako jasný a príťažlivý príklad aj pre ďalšie generácie. Možno vari dodať, že otvorenie tejto výstavy je významný a záslužný čin, aby sme vzdali hold pamiatke prvého kodifikátora spisovnej slovenčiny. (iris) Osveta a branná výchova Mestský dom kultúry a osvety uskutočnil celodenný seminár, venovaný jednotnému systému brannej výchovy obyvateľstva ČSSR v rezorte kultúry a osvety. Členovia rady obrany Národ ného výboru hl. mesta Slovenska Bra tislavy, Slovenského ústredného vý boru Zväzarmu a Štábu CO hlavné ho mesta SSR informovali pritom ných kultúrno-politických pracovní kov o jednotnom systéme brannej vý chovy, o účasti osvety pri realizácii tohto systému medzi obyvateľstvom v obvode svojej pôsobnosti. Tematický deň. ktorý pripravil MDKO v spolupráci s Mestským výborom Socialistickej akadémie Slovenska, ozrejmil prítomným potrebu zúčastniť sa na formovaní branných črt našej mládeže, ako aj postoja ostatného obyvateľstva. Osvetové zariadenia prispejú k pozitívnemu chápaniu brannej výchovy vlastnými prostriedkami — umeleckými a historickými dielami z tejto oblasti, usporadúvaním stretnutí s účastníkmi význačných bojov druhej svetovej vojny, organizovaním besied s bojovníkmi SNP, literárnymi večerami, na ktorých budú prednášatelia hovoriť o dielach, ktoré ukazujú hrdinstvo a obetavosť Sovietskej armády, partizánov a všetkého ľudu v boji proti fašizmu, jeho vojenskú, hospodársku i politickú pomoc v národnooslobodzovacom boji a pri výstavbe socializmu. K utuženiu zväzku medzi civilným obyvateľstvom a našimi ozbrojenými zložkami iste prispejú aj stretnutia členov posádok, ktorých kultúrnoosvětoví pracovníci budú pozývať na besedy do osvetových stredísk. MAGDA ŠUBOVÁ Hra o statočnosti Bábková hra sovietskeho autora I e v - g e n i j a Speranskáho KRÁSA NEVÍDANÁ, v preklade a dramaturgickej úprave J. Mákosa a P. U h e r a , mala slovenská premiéru v Krajskom bábkovom divadle v Banskej Bystrici. Hra sa evojimi kvalitami dramatickými, estetickými, aj etickými stala režisérovi P. Uhrovi matériou pre zaujímavý pokus: vyjadriť základné etické problémy (priateľstvo a statočnosť) jednoduchými prostriedkami bábkového divadla. Nekonvenčný prístup k predlohe, skratky a metafory dávajú inscenácii jedinečnú atmosféru ruských bylín. PoskytujB divákovi príležitosť na zamyslenie, stotožnienie sa, či odsúdenie jednotlivých postáv na scéne. Postavy žijú, konajú. menia sa, podnecujú k vnútornému dialógu o láske, priateľstve, statočnosti. Režijný zámer umocnila výprava a scéna K. Hojcmana a samozrejme, väčšina čelnov hereckého súboru. -ŠŠ pod záštitou Ministerstša kultúry SSR mm * • ' i / > . . . _ . a Okresného národného výboru v No IVI C Cl Z I H Q T O Cl n V FOK K ľ! I H V II O SIOVeilSKU vých Zámkach výstavu o živote a die- ' KNIHY PRE KAŽDÉHO Generálna konferencia UNESCO na svojom 16. zasadnutí dňa 9. novembra 1970 vyhlásila na podnet sovietskej delegácie rok 1972 za Medzinárodný rok knihy. Cieľom tejto celosvetovej akcie je poukázať na úlohu knihy v spoločnosti, na jej význam pre vzdelávanie, spoločenský pokrok a spoluprácu medzi národmi. Ústredné heslo Medzi národného roku knihy je: Knih y pre každého. Túto ušľachtilú myšlienku — propagovať prostredníctvom knihy ľudskosť, mier, sociálny pokrok, priateľstvo a vzájomné porozumenie medzi národmi — budú naše kultúrne inštitúcie a všetok náš ľud iniciatívne podporovať ako významné kultúrnopolitické a pre všetky národy osožné podujatie. Slovenská kniha ako prostriedok zvyšovania kultúrnej úrovne ľudu zohrala v dejinách národa veľmi významnú úlohu. Od svojho vzniku mala demokratický charakter. Slúžila výhradne potrebám slovenského' ľudu. Pomáhala konštituovať národný jazyk, šíriť kultúru a osvetu medzi ľud, pomáhala udržiavať národné povedomie. Veľkú úlohu zohralo osvietenstvo, keď sa kniha dostala medzi ľud v národnom jazyku. Nevšednú aktivizáciu slovenskej knihy zaznamenalo štúrovské a matičné obdobie. Okrem významných literátov a národných dejateľov veľkú úlohu zohrali aj šíritelia slovenskej knihy, osvetoví pracovníci, učitelia, pokroková inteligencia, ktorí zachraňovali vzácne knihy a rukopisy, dával! ich čitateľom a vštepovali do ich vedomia vieru v lepšiu budúcnosť. V mestách i na vidieku sa zakladali kultúrne spolky, pomocou slovenských kníh sa šírili medzi ľud nové poznatky vedy a techniky. Štúrovci prekročili horizont feudálnej epochy. Utvorili syntetický kultúrny a sociálny program pre národ. Realizovali ho takými nástrojmi, ako bolo písané i hovorené slovo a literatúra. Na všetky snaženia slovenských vzdelancov nadviazala Matica slovenská. Medzi jej najzákladnejšie úlohy popri kultúrnopolitickej a vedeckej činnosti patrilo aj vydávanie a rozširovanie slovenskej kultúry. ■ V sociálnom zápase Vysokú priebojnosť po prvej svetovej vojne nadobúda robotnícka a komunistická literatúra. Stáva sa účinnou zbraňou proti triednemu a sociálnemu útlaku, pomáha šíriť medzi proletariát nové pokrokové myšlienky, odkrýva pravé príčiny ťažkého položenia pracujúcich, nastoľuje otázku nevyhnutnosti boja proti kapitálu, predkladá pred slovenský ľud ideu Socializmu a komunizmu. Predstavitelia tejto kultúry vychádzali z poznania tradícií národnej kultúry, zo snáh predošlých generácií pokrokovej inteligencie a zo skúseností medzinárodného robotníckeho hnutia. Publicistické marxistické diela vychádzali na stránkach Pravdy chudoby, v Proletárke, v edíciách DAV-u a fnde. Po nastolení fašizmu v Nemecku a Taliansku burcuje ľud pomocou literatúry a publicistiky Komunistická strana Československa a pokroková inteligencia do boja proti fašizmu, proti vojne, odhaľuje pravé zámery medzinárodného imperializmu. Po- oslobodení Československa vydavateľský život, najmä pokrokovú edičnú činnosť usmerňovala Komunistická strana Československa. Do literatúry sa dostáva tematika Slovenského' národného povstania, boja proti fašizmu, tematika budovania vojnou zničeného národného hospodárstva, budovania socializmu, kolektivizácie dediny a pod. V roku 1945 sa uskutočnila čiastočná demokratizácia knižnej politiky a utvoril sa Zväz slovenských nakladateľov. , ■ V socialistickej epoche Dôslednú prestavbu knižnej kultúry však umožnilo až víťazstvo robotníc-kej triedy v r. 1948. Socialistická kultúra sa dostala do popredia' spoločenských záujmov. Roku, 1949 bola vyhlásená Hviezdoslavova akcia. Bol tozačiatok nového vzťahu k pokrokovému odkazu našej literárnej minulosti. Zaviedli sa osobitné formy práce s knihou ako Knižná žatva, Mesiac knihy, založili sa špeciálne kníhkupectvá, vzniklo veľké množstvo nových edícii, na školách sa zaviedlo povinné čítanie, v r. 1952 sa vytvoril Jednotný knižný obchod Slovenska. V podmienkach ľudovej demokracie a obdobia budovania socializmu sa na Slovensku začali rozvíjať aj iné národné literatúry — maďarská a ukrajinská. Tento prierez históriou slovenskej knihy nás dostatočne presviedča, akým ťažkým bojomvsa náš národ dopracoval súčasných materiálnych a kultúrnopolitických výsledkov. Nielen u nás, ale aj v iných socialistických krajinách sa Medzinárodnému roku knihy prikladá mimoriadny význam už aj preto, že sa koná v jubilejnom 50. výročí založenia Sovietskeho zväzu. Socialistické štáty v tomto roku budú zvlášť koordinovať svoju činnosť a na medzinárodných podujatiach propagovať úspechy svojich krajín. Medzinárodný rok knihy poskytuje veľké možnosti pre spoluprácu ■socialistických krajín v oblasti knižnej kultúry, najmä pri vydávaní a rozširovaní literatúry, spoločných vydaní, pri organizovaní knižného' obchodu a propagácie. ■ V súčasnosti Medzinárodný rok knihy v Československu je organizovaný v celoštátnom rámci a v národných republikách. Ústredným koordinátorom je Prípravný výbor Medzinárodného' roku knihy na čele s podpredsedom vlády ČSSR dr. Matejom Lúčanom. Jeho členmi popri zástupcoch federálnych orgánov sú národné prípravné výbory. Prípravný výbor SSR tvoria: minister kultúry SSR Miroslav Válek, minister školstva SSR prof. Ing. Štefan Chochol, CSc., prof. Ing. Jaroslav Celku, CSc., správca Matice slovenskej, predseda SAV akademik Karol Šiška, predseda Zväzu slovenských spisovateľov Andrej Plávka a vedúci oddelenia kultúry a umenia OV KSS prof. dr. Michal Hruškovic, CSc. Celoštátny program Medzinárodného roku knihy a jeho kultúrnopolitický charakter pozostáva z celoštátnych podujatí, ako sú knižné veľtrhy, medzinárodné porady a sympóziá, knižné výstavy, porady predstaviteľov nakladateľstiev socialistických krajín, vedecké» konferencie, celoštátne putovné výstavy kníh, celoštátne súťaže a pod. Do podujatí Medzinárodného roku knihy zaradili aj celoslovenské oslavy významných osobností ako napr. 150. výročie narodenia Janka Kráľa, 100. výročie narodenia Ľudmily Podjavorinskej, 150. výročie smrti Jána Palárika a 100. výročie smrti Andreja Sládkoviča, ktorých cieľom bolo' dôstojným spôsobom pripomenúť si a zhodnotiť ich život a dielo. V Bratislave, Banskej Bystrici, Liptovskom Mikuláši, Martine, Zlatých Moravciach, Novom Meste nad Váhom, Rakovej, Bzinciach sa uskutočnili literárne večery, semináre a sympóziá. Výstavy o knižnej kultúre z odbornej, umeleckej a detskej literatúry sú rozložené vo' všetkých krajoch Slovenska a ich gestormi sú štátne vedecké knižnice, Matica slovenská, Univerzitná knižnica, Ústredná knižnica SAV, Slovenské ústredie knižnej kultúry a jednotlivé vydavateľstvá, ako napríklad Pravda, Mladé letá, Slovenské pedagogické nakladateľstvo a iné. V Medzinárodnom roku knihy vyjde viacero publikácií v edícii Zlatý fond slovenskej literatúry, výber z poézie Janka Kráľa, Andreja Sládkoviča, výber z balád Ľ. Podjavorinskej, monografie a bibliografické diela. Otvárajú sa pamätné izby A. Bernoláka v Nových Zámkoch, J. Palárika v Rakovej, J. Kráľa v Liptovskom Mikuláši a Zlatých Moravciach, Ľ. Podjavorinskej v Bzinciach, kde pomenovali ZDŠ po národnej umelkyni. Uskutočňujú sa súťaže v umeleckom prednese poézie v Martine, literárny večer v Kežmarku. súťaž o najkrajšiu knihu roka, besedy spisovateľov s pracujúcimi a čitateľmi, besedy s novinármi a súťaže mladých. Rátame s tým, že akcie Medzinárodného roku knihy preniknú do okresov a obcí a že okresné a krajské orgány a organizácie využijú všetky akcie ako prostriedok na zvyšovanie kultúrnej úrovne a výchovy ľudu v súlade s rezolúciou XIV. zjazdu KSČ. LADISLAV BEŇO, vedúci literárneho oddelenia Ministerstva kultúry SSR OTRÁVENA AMERIKA PAVEL K 0 Y S Na vietnamskom krehkom nebi explodujú biele hviezdy Lincolnových zástav. Nekonečno detských očí. Bomby pália do ich dychu. Žena rodí slzy. V napalmovomodrom vzduchu dochvelo sa slovo láska. Na vietnamskej zemi spopolňuje nadpriemerný Američan nadpriemernú česť. Kde smrť máva svoju pravdu? Kam až človek slepotou svojou vládze? Kam až smie ju niesť? Po vietnamskej zemi plíži sa a plazí prestrelené svedomie Ameriky. Dostihnú ho umučení starci? Dostihnú ho zohavené nehy žien, krvavé výkriky matiek? Dostihnú ho nedozvlykané vzlyky nenarodených detí? V zelenom ohni nepokorenej džungle strácaš Amerika svoju ľudskú stopu, oceľovú tvár. Pre koho tvoji ostrí chlapci kopú masový hrob? A paľbe i hnevu cítiš vlastný krutý rozsudok? Príde deň, keď celá zahanbená, porazená až po svoj prapôvod, odídeš odtiaľ k materskému mlieku prvotriednych dráh, odídeš odtiaľ, ako sa stráca na úsvite vrah. Ako sa stráca z vyplienených osád, z ktorých ani vták na vtáka nezavolá, Amerika, pôjdeš na úsvite bosá, nečujným krokom ústupu až do seba, aby vyklaté detské oči, vypálené a vybité nevideli to neplakať. Na vietnamskom smutnom nebi explodujú biele hviezdy Nixonových zástav Unavená Amerika, svet je tebou otrávený, otrávená Amerika, svet je tebou unavený. Kde vezmeš síl zastaviť sa, kde vezmeš síl zastať? PRAVDA É Tridsiate piate výročie konferencie, ktorá ukázala smer KOMUNISTICKÁ STRANA -zástavník práv ľudu Pred tridsiatimi piatimi rokmi — 16.—17. mája 1937 — zasadala v Robotníckom dome v Banskej Bystrici Celoslovenská konferencia Komunistickej strany Československa. Jej rokovanie sa líšilo od predošlých a vošlo do histórie strany a slovenského národa tým, že prijala známy Plán hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho povznesenia Slovenska. Plán vypracovalo Celoslovenské vedenie KSC a predložilo delegátom konferencie n» prerokovanie a schválenie. Plán nevznikol náhodou. Vznikol na určitom stupni vývoja strany a spoločnosti, vznikol z konkrétnych hospodárskych a politických potrieb slovenského národa a ukazoval cestu, ako tieto potreby možno splniť. Je v ňom len málo požiadaviek, ktoré by strana nebola propagovala — i keď ňie tak komplexne — už predtým, vo svojich uzneseniach, parlamentných prejavoch, v časopisoch, najmä v Pravde, Ľudovom denníku, Slovenských zvestiach a Dave. Avšak skutočnosťou je, že tieto požiadavky, boli po prvýkrát zhrnuté do jasného, komplexného a uceleného programu riešenia slovenskej otázky až na banskobystrickej konferencii. □ □ ■ v Pri vzniku Československej republiky roku 1918 nebolo takej politickej strany, takej politickej sily, ktorá by bola schopná vplývať na rovnoprávne začlenenie Slovenska do štátoprávneho usporiadania republiky. Pre svoje triedne záujmy túto reprezentáciu nemohla tvoriť Národná strana ani hlasisti a na škodu slovenského proletariátu a pracujúcich más netvorila ju ani sociálnodemokratická strana, ktorá bola vtedy najmasovejšou a najvplyvnejšou stranou a bola jedinou reprezentantkou nášho proletariátu. Účasť spomínaných strán pri začlenení Slovenska bola bez perspektív, vznik republiky chápali ako splnenie najvyšších cieľov. Koncepcia republiky sa zakladala na teórii čechoslovakizmu. Vychádzajúc z nej, dopúšťala sa vláda republiky vážnych chýb, ktoré sa prejavovali najmä v politike voči Slovensku. V dôsledku neochoty československej vlády z men i í politiku voči Slovensku šírili sa ľudácke autonomistické ilúzie, ktoré získavali najmä v tridsiatych rokoch stále silnejšie pozície a Slovensko sa v dôsledku toho stávalo slabým článkom republiky. A stávalo sa ním práve v období, keď aj medzinárodné postavenie Československa bolo' stále labilnějším, keď existenciu Československa bezprostredne ohrozovalo fašistické Nemecko a keď v záujme udržania antisovietskeho frontu opúšťali Československo jeho dovtedajší tzv. priatelia a spojenci — Anglicko a Francúzsko. % BURŽOÁZIA JE ZASLEPENÁ Tieto varujúce skutočnosti sa však neodrazili ani v zahraničnej, ani vo vnútornej politike československej vlády, reprezentujúcej triedne záujmy československej buržoázie. Hoci široké ľudové masy vedené KSČ donútili československú vládu uzavrieť spojeneckú zmluvu so Sovietskym zväzom, československé vládnúce kruhy sa aj naďalej jednoznačne orientovali na kapitalistický západ, a preto zmluva so ZSSR nesplnila úlohu, akú od nej masy antifašistov očakávali. Vo vnútornej politike v druhej polovici tridsiatych rokov prebiehal boj o charakter republiky medzi profašistickýrai stranami a silami, ktoré bránili demokraciu a pokrok, a tým aj jednotu, celistvosť a nezávislosť republiky. V tomto zápase československá vláda sústavne odmietala návrhy KSČ a ňou vedených protifašistických a pokrokových síl na energický zákrok proti výčinom fašistov, fašistom ustupovala, udobřovala ich a hlavný smer svojho ťaženia viedla proti KSČ a revolučnému proletariátu. KSČ dôsledne stála na pozíciách obrany demokratického charakteru, nezávislosti a celistvosti republiky. Línia KSČ v obrane republiky sa diametrálne líšila od linie vlády a buržoáznych strán — vrátane sociálnodemokratickej strany — odmietala koketovanie, Udobrovanie a ústupky fašistom a zdôrazňovala, že jedine utvorenie jednotného a ľudového frontu protifašistických a demokratických síl v republike a v prípade útoku fašistického Nemecka spojenectvo so Sovietskym zväzom môže zachránit Československú republiku. • KOMUNISTICKÁ STRANA UKAZUJE VÝCHODISKO Plán hospodárskeho', sociálneho a kultúrneho povznesenia Slovenska, predovšetkým žiada zastaviť odbúravanie' priemyslu na Slovensku a budovať nový priemysel, ktorý by využíval domáce pracovné sily a zdroje surovín. Na základe vybudovania nových podnikov by sa znížila nezamestnanosť a zvýšila životná úroveň slovenského proletariátu. Ďalej Plán žiada vyrovnať mzdy proletariátu medzi Slovenskom a českými krajinami a odstrániť všetko, čo brzdí rozvoj priemyslu na Slovensku, predovšetkým nevyhovujúce dopravné tarify (napr. doprava tovaru z Bratislavy do Trenčína bola drahšia ako z Prahy do Trenčína). Keďže prevažná časť obyvateľstva na Slovensku sa zamestnávala poľnohospodárstvom, Plán hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho povznesenia Slovenska sa v nie menšej miere ako potrebami rozvoja priemyslu zaoberá povznesením slovenského poľnohospodárstva. Navrhuje uskutočniť konfiškáciu všetkej veľkostatkárskej pôdy nad 50 ha a žiada, aby štát vydal zákon o oddlžení roľníkov a znížení neprimerane vysokých daní, ktoré privádzali slovenských roľníkov na mizinu. Okrem toho žiadal lacný úver pre roľníkov na kúpenie umelých hnojív, strojov, dobytka a uskutočnenie koma■sácie pôdy, aby sa na nej dali použiť mechanizačné zariadenia. Na základe takejto priamej podpory štátu malo sa prejsť od extenzívneho hospodárenia k intenzívnemu, a tým i k zvýšeniu životnej úrovne roľníkov. To boli hlavné hospodárske požiadavky, na základe ktorých bolo možné splniť aj požiadavky sociálne a kultúrne. Tu išlo najmä o výstavbu nových škôl v mestách' a na vidieku, o dobudovanie neúplnej univerzity, o založenie vysokej školy technickej, ktorá na Slovensku vôbec neexistovala, a o vybudovanie kultúrno-osvetových zariadení (kultúrne domy, knižnice, čitárne atď.). V oblasti politických práv Plán hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho povznesenia Slovenska žiadal očistiť štátny aparát od nepriateľov republiky a demokracie bez ohľadu na národnosť. Žiadal rozšíriť právomoc samosprávy na Slovensku a preniesť správu obcí, okresov a krajiny na volené zastupiteľstvá. Pritom bolo potrebné, aby zastupiteľstvá boli orgánmi skutočnej samosprávy a nielen príveskom okresných náčelníkov a notárov a bez akejkoľvek právomoci. Notár na Slovensku mal v pomere k uzneseniam obecného zastupiteľstva právo veta. Túto právomoc nemali notári ani za Rakúsko-Uhorska. Okrem toho v rámci demokratizácie verejného života Plán žiadal zrušiť staré feudálne uhorské zákony, ktoré československý štátny aparát používal na potláčanie robotníckeho hnutia na Slovensku a proti menšinovým národnostiam, najmä proti zakarpatskoukrajinskej. a PLATFORMA PRE RIEŠENIE NÁRODNOSTNÉHO PROBLÉMU Plán hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho povznesenia Slovenska bo] pokusom o demokratické riešenie národnostnej otázky v rámci existujúceho kapitalistického zriadenia. Jeho vznik podnietila skutočnosť, že útlak nečeských národností vládnúcou českou buržoáziou bol najvďačnejšou oblasťou, kde fašistické sily získavali masový vplyv. I na Slovénsku sa ľudákom darilo prenikať najmä medzi ubiedených roľníkov, remeselníkov, drobných živnostníkov, inteligenciu a čiastočne aj proletárov práve šovinistickými, nacionalistickými heslami. kde vo vhodných podmienkach figurovala aj protikapitalistická terminológia. Prirodzene, za vykorisťovateľa bol označený iba český a neľudácky kapitalista. Odstránenie nacionálneho útlaku Slovenska — teda splnenie požiadaviek vyslovených v Pláne hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho povznesenia Slovenska — znamenalo zobrať Hlinkovej slovenskej ľudovej strane a maďarským iredentistickým stranám ich existenčnú základňu a posilniť tak pozície obrany .republiky. A hoci Plán obsahoval len tie najminimálnejšie požiadavky slovenského ľudu, československá buržoázna vláda s prezidentom Benešom na čele neuskutočnila z týchto požiadaviek vôbec nič. Jednoducho ho nebrala na vedomie, svoju politiku voči Slovensku nezmenila, a tak priamo posilňovala pozície ľudovej strany a jej separatizmu. Tak isto ignorovali Plán hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho povznesenia Slovenska aj všetky buržoázne strany, vrátane sociálnych demokratov. Pravda, KSC si nerobila ilúzie, že Plán hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho povznesenia Slovenska, ktorý síce sledoval posilnenie obranyschopnosti republiky, avšak žiadal obmedzenie triednych pozícií buržoázie v prospech pracujúceho ľudu. buržoázia kladne prijme, A nerobila si ani ilúzie, že prijatie a uverejnenie Plánu okamžite zmení situáciu a pomer síl na Slovensku. Zdôrazňovala, že za jeho realizáciu bude potrebné tvrdo a trpezlivo bojovať. # JEDNOTOU K OBRANE Realizácia Plánu sa chápala perspektívne. Boj za požiadavky vyslovené v Pláne hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho povznesenia Slovenska mal byt mostíkom na zjednotenie robotníckej triedy, protifašistických a demokratických síl na Slovensku a tým aj v republike a iba táto jednota zasa mohla donútiť buržoáziu splniť program demokratického riešenia slovenskej otázky, ako aj otázok iných národností. V rýchlom slede udalostí, ktoré nasledovali v druhej polovici roku 1937 a najmä v roku 1938, sa takúto protifašistickú jednotu ani na Slovensku, ani v Československu vytvoriť nepodarilo. Vývoj bol dočasne priaznivejší pre sily reakcie ako pre sily pokroku a mieru. I keď väčšina radových členov meštiackych strán — sociálnodemokratickej vrátane — nesúhlasila s politikou vedenia svojich strán voči Slovensku a v obrane republiky, predsa politická kríza v týchto stranách nedosiahla taký stupeň, aby sa masy členstva otvorene postavili proti antikomunizmu a rozbíjačstvu svojho vedenia. □ □ Plán hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho povznesenia Slovenska pre spomínané prekážky nezohral a ani nemohol zohrať rozhodujúcu úlohu pre upevnenie jednoty a bratstva našich národov a pre plnšie zapojenie sa Slovenska do obrany republiky. Po svojom vzniku zohral iba určitú úlohu propagačnú, no mobilizačnú úlohu začai plniť až v ďalších obdobiach — pravda, v nových podmienkach — pri zapájaní sa slovenského ľudu do zápasov za svoje hospodárske, sociálne a národnostné oslobodenie počas druhej svetovej vojny a pri povojnovom štátoprávnom usporiadaní republiky. Skúsenosti z ďalšieho vývoja dali za pravdu línii KSČ v národnostnej otázke, že dôsledné zrovnoprávnenie národov môže zabezpečiť len socialistické zriadenie, a preto boj za nacionálne oslobodenie je neoddeliteľnou súčasťou boja za hospodárske a politické oslobodenie robotníckej triedy a pracujúcich más. Ukázali, že zlepšenie postavenia a zrovnoprávnenie Slovenska nemožno dosiahnuť podporou separatistických tendencii nacionalistickej buržoázie, ale naopak, v upevňovaní bratských internacionálnych zväzkov, v spoločnom boji slovenskej i českej robotníckej triedy a pracujúcich más proti buržoázii vôbec, bez ohľadu na jej národnosť, ako to predpokladal Plán hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho povznesenia Slovenska. A v tom je jeho historický význam a poučenie aj pre dnešok. MILAN FILO, CSC. 18. MÁJA 19723 VPLYV STRANÍCKO-EKONOMICKEJ KONFERENCIE V PARTIZÁNSKOM DÔSLEDNE VOČI VLASTNÝM NEDOSTATKOM V uplynulých dňoch sa uskutočnila stranícko-ekonomická konferencia v Závodoch 29. augusta v Partizánskom za účasti 300 delegovaných členov KSS z rozličných pracovísk. Ústredným motívom konferencie bolo pretlmočenie úloh, ktoré vyplývajú z februárových plén UV KSČ a UV KSS. ich aplikovanie do konkrétnych podôb v podmienkach vlastného podniku. Pracujúcich Závodov 29. augusta v Partizánskom čakajú v tejto päťročnici úlohy náročné a progresívne. Ich výsledkom v roku 1975 bude výroba 49 miliónov párov obuvi, čo znamená zvýšenie v porovnaní s rokom 1972 o 10 miliónov párov. Stranícko-ekonomická konferencia kriticky rozobrala problém nerovnomerného plnenia piánu v jednotlivých dekádach, jestvujúce značné vý kyvy. V prvých dekádach t. r. realizovali len 23,7 percenta z mesačnej produkcie, v druhých dekádach 32,9 a v tretích 43,3 percenta. A to sú nedostatky, ktoré sú v rukách a v moci národného podniku, aby sa neopakovali. Najvážnejšie sú však problémy v kvalite výrobkov, podnik vysoko prekročil normu. Pri tomto fakte riaditeľ podniku Ing. J. Kožarik ako príklad spomenul obuvnícky priemysel v ZSSR, kde je kvalita výroby na vysokej úrovni. Sám sa o tom presvedčil začiatkom apríla t. r. pri návšteve Sovietskeho zväzu. Súčasne zdôraznil: „Budeme musieť urobiť všetko, aby sa aj u nás kvalita zlepšila, aby sme nestratili nášho najväčšieho odberateľa obuvi. ZSSR vlastnú výrobu obuvi neustále zvyšuje. V roku 1970 vyrábali 676 miliónov párov koženej obuvi a v roku 1975 vyprodukujú až 830 miliónov párov obuvi. Popritom zo 80 mil. párov topánok, ktoré Sovietsky zväz doviezol v roku 1971, bolo 28 mil. párov z ČSSR. A v tomto roku sa vyexpeduje na export do ZSSR vyše 10 mil. párov československých topánok. Z tohto vidieť, že sovietsky trh je pre nás z hľadiska zabezpečenia odbytu — výhodný. Nemožno sa však nijako ČHdovať, keď tak ako každý iný obchodný partner má aj partner sovietsky prirodzené nároky na kvalitu tovaru.“ Aj diskutéři na konferencii rozoberali poväčšine problémy a nedostatky, ktoré sa pri výrobe topánok v ZDA vyskytujú. Hovorilo sa o tom so zámerom, že len vtedy dokážu vlastnú prácu zlepšovať, keď dôverne spoznajú jej slabé miesta a spoločne si povedia, odkiaľ a ako začať s nápravou. To bolo tiež jedno z pozitív, príznačných pre túto stranícko-ekonomíckú konferenciu. Na nej prítomný tajomník z OV KSS v Topoľčanoch J. Solík o. i. pripomenul že popri všetkých technických, ekonomických a výrobných starostiach nemožno zabúdať na ideovo-výchovnú činnosť a neoddeľovať ju od národohospodárskych úloh. Aj preto, aby všetci komunisti a prostredníctvom nich nestraníci i mladí ludia vo fabrike sa zžili s realizáciou tých úloh, ktoré strana a spoločnosť ukladá všetkým bez rozdielu v zmysle XIV. zjazdu KSČ i februárových plén ústredných výborov strany. V náväznosti na to aj predseda CZV KSS J. Vaňo hovoril o úlohách v politickej práci a jej vplyve na plnenie plánovaných úloh podniku v tomto roku a v celej päťročnici. Stranícko-ekonomická konferencia na záver schválila jednotný postup CZV KSS, ZV ROH, PV SZM a vedenia podniku pri zabezpečovaní hospodárskej politiky v tomto i ďalších rokoch. Možno predpokladať, že sa im podarí zdolať nejednu ťažkosť i problém aj preto, že poznajú svoje úlohy, vedia, kde ich „topánka tlači“ a spoločne sa dohodli, ako na to. Navyše celé toto úsilie korunuje spoločné odhodlanie nesklamať očakávania strany, spoločnosti, obchodných partnerov a širokú spotrebiteľskú verejnosť. Anna ZIMÄNIOVÄ, Partizánske k