Pravda, máj 1972 (LIII/102-126)

1972-05-16 / No. 113

Utorok 16. mája 1972 50 halierov ORGAN ÚSTREDNÉHO VÝBORU KOMUNISTICKEJ STRANY SLOVENSKA Ročník Llll. • Číslo 113 A* O Desatina za nami tom, ako rýchlo „beží" ôos, presviedčame sa nielen na dospievaní svojich detí, na výstavbou sa meniacej tvári miest i obcí, ale je tu aj jeden dôkaz, bezprostredne sa týkajúci týchto dní: v závere — presnejšie — 26. mája uplynie prvý polrok, teda desatina volebného obdo bi a poslancov zastupiteľských orgánov, ktorým sme spontánne odovzdali svoje hlasy v novembrových voľbách minulého roku. Ako plnia predpokla­dané očakávania, ako zabezpečujú ďalší rozkvet obcí, miest, okresov a kra­jov? V čom sú klady a v čom slabšie miesta ich práce i práce orgánov, ktoré predstavujú? Na čo sa najmä sústrediť do ďalších mesiacov? —■ To sú iste aktuálne otázky, na ktoré už možno odpovedať zo zorného uhla polročných skúseností a výsledkov práce poslancov i orgánov. Nástup poslancov národných výborov všetkých stupňov do funkcií sa spájal s ich pravidelným zasväcovaním do obsahu i hlavných foriem práce prostredníctvom rôznych školení, seminárov a besied. Splnili svoj účel v tom, že najmä tým poslancom, čo doteraz v národných výboroch nepra­covali, poskytli základnú orientáciu, no súčasne ukázali, že bude treba na­ďalej vhodnými formami v školení i vo výmene pracovných skúseností poslancov pokračovať. Za aktívnej' účasti väčšiny poslancov, hneď v pr­vých mesiacoch volebného obdobia, sa konkretizovali podujatia päťročného volebného programu, ktoré sa uskutočnia v tomto roku. Na národných vý­boroch sa ujasnili stanoviská k pripomienkam a námetom občanov, odzne­­lým na predvolebných zhromaždeniach a do tohto času prakticky už všetci navrhovatelia vedia, čo a kedy sa z prednesených návrhov uskutoční o čo reálne nie je. Naše možnosti totiž nie sú neobmedzené. Ako je známe, súhrn záväzkov, hodnota podujatí, ktoré národné vý­bory v tomto roku za širokej pomoci občanov, závodov n spoločenských or­ganizácií pri usku­točňovaní / voleb­ných programov na Slovensku realizujú, predstavuje úcty­hodnú sumu okolo 2,3 miliardy Kčs. Sú­hrn požiadaviek a nárokov uplatnených občanov, na predvolebných zhromaždeniach napríklad len vo Východoslovenskom kraji presahuje však sumu päť miliárd Kčs. V celoslovenskom meradle sa vy­slovili požiadavky na výstavbu 437 kultúrnych domov, 611 základných a materských škôl, 134 národných výborov, 417 vodovodov atď. Mnohé z nich sa realizujú podľa naliehavosti — z celkového počtu okolo 2200 požiadaviek začne sa v tomto roku budovať približne polovica akcií. No vyhovieť všetkým požiadavkám, to je naozaj nad naše možnosti. Toto hľa­disko sa napokon zdôrazňovalo aj v priebehu celého zostavovania voleb­ných programov: nemali ísť najmä v investičnej výstavbe nad rámec mož­ností piatej päťročnice a využitia mestnej iniciotívy, zdrojov a rezerv. Kde napriek tomu nad tento limit išli — a stalo sa to napríklad vo viacerých obciach okresov Poprad, Spišská Nová Ves, Veľký Krtíš a ďalších, treba ich urýchlene spresniť a upraviť v súlade s plánom a inými reálnymi mož­nosťami. A ešte no ďalší moment treba upozorniť: volebné programy Národného frontu sa vo svojej realizačnej praxi nesmú zúžiť na volebné programy národných výborov. Spoločenské organizácie v miestnom i okresnom me­radle v predvolebnom období prichádzali s častými podnetmi, o čo obohatiť návrhy volebných programov. Teraz je čas, aby pri ich uskutočňovaní — práve tak ako závody, JRD a ostatné zložky s rovnakým pocitom spoluzod­povednosti odviedli svoj pracovný podiel. Poslanci národných výborov sa vo svojej vysoko prevažujúcej väčšine úspešne ujali výkonu funkcie v rozhodovacej činnosti, teda v pléne i v ďal­ších orgánoch i vo vzťahu k voličom. Niektorí z nich sa však ešte dosta­točne nepresadili vo vlastnom volebnom obvode, vo vytvorení a upevnení priamych a pravidelných kontaktov s občanmi. Bez rozpakov by moli vy­užívať aj také formy, ako sú ich verejné vystúpenia ha rôznycn aktívoch a schôdzach spoločenských organizácií, prostredníctvom závodných rozhla­sov, miestnej tlače i v osobných stretnutiach s občanmi, informovať o zá­meroch národného výboru, overovať si občianske stanoviská na rôzne otáz­ky a tlmočiť ich na orgáne. S potešením treba zaznamenať, že mnohí mladí poslanci a poslankyne sa veľmi dobre uplatňujú vo svojich funkciách. V rámci MsNV v Trnave napríklad 20 mladých poslancov a 16 žien stojí na čele skrášľovania a zve­ľaďovania mesta V rámci ONV Košice-vidiek sa ako jeho podpredsedníčka dobre uplatňuje Božena Gardová a aj ďalšie poslankyne — Milota Krista­­nová, Marta Foltýnovó a Anna Petrová, zastávajúce súčasne popredné funkcie v rámci MNV na obciach, patria k najaktívnejším. V okrese Po­važská Bystrica sa v minulých týždňoch zišiel aktív vyše 500 mladých poslancov, veľmi vecne rokujúci o problémoch, za ktorých riešenie sa chcú mladi poslanci angažovať. Vyzdvihnúť treba ďalej celý rad úspešných pracovných foriem, ktoré sa v jednotlivých okresoch uplatňujú. Vo Východoslovenskom kraji vykonali komplexné hodnotenie práce národných výborov v okrese Vranov za pria­mej previerkovej účasti funkcionárov ONV z celého kraja. Vo Zvolenskom okrese zorganizovali stretnutie poslancov všetkých zastupiteľských orgá­nov za tento okres vrátane poslancov Federálneho zhromaždenia. Dobré skúsenosti sú z okresov Trenčín, Trnava, Vranov, Trebišov, Čadca, Topoľ­čany a ďalších s verejnými zasadaniami plén MNV, na ktorých sa prero­kúvajú otázky ďalšieho rozvoja obcí, za účasti početných občanov. V okrese Levice i niektorých ďalších poskytli poslancov ONV presný prehľad roz­pracovaných úloh z volebných programov, ktoré sa budú realizovať v tomto roku. V týchto dňoch sa v mestách, väčších obciach a obciach so spoloč­nými MNV dokončujú aj voľby do občianskych výborov, v ktorých budú mať národné výbory veľmi účinných pomocníkov. Naozaj veľa sa toho na národných výboroch deje. Toľko, že niektorým úsekom práce sa nevenuje taká pozornosť, ako by bolo treba. To platí predovšetkým o kultúrno-výchovnom poslaní národných výborov medzi oby­vateľstvom, o rozvíjaní výchovnej činnosti v celej šírke, vrátane cieľave­domej osvetovej práce, ale aj riešenia občianskych sporov, neľahostajnosti k alkoholizmu o iným nešvárom, narúšajúcim hladinu pokojného života v mestách a obciach. Prvý polrok — desatina volebného obdobia zastupiteľských orgánov je prakticky za nami. Aj keď nebola bez nedostatkov, možno povedať, že presvedčivo dokumentovala akcieschopnosť nových národných výborov, užitočnú snahu i prvé výsledky ich poslancov. Štart teda naozaj nebol zlv Vytvoril predpoklady, aby ďalšie pokračovanie bolo ešte úspešnejšie. JAROSLAV MEŠKO Svedomití cestári dávajú do poriadku zverené úseky ciest a oastranuiú ná­sledky zimy. Snímka Vojtek — ČSTK PROLETÁRT VŠETKÝCH KRAJÍN, SPOJTE SA! Vo VSŽ budujú uí tretí výklopník že­leznej rudy, ktorá k nám prichádza po širokorozchodnej trati zo Sovietskeho zväzu. Bude najväčší v republike — vyklopí 200-tonové sovietske vagóny. Výklopník dajú do prevádzky v no­vembri t. r. Na obrkonštrukcia tre­tieho výklopnika vo výstavbe. Snímka Haščák — ČSTK Ani nepriaznivé počasie nezastavilo víťazný postup na tranzitnom plynovode Tep veľkej stavby Keď ide o záväzok, zrieknu sa aj voľna • Nepriaznivé počasie robí ťažkosti • Tla­kové skúšky pokračujú • Tempo prác je stále vysoké © Boj so zaostávaním Bratislava (Od našich redaktorov) — Jedna z najdôležitejších stavieb päťročnice — medzinárodný plynovod zo Sovietskeho zväzu do západnej Európy — prežíva dni veľké i všedné. Ten včerajší patrí medzi tie druhé, v ktorých sa úm ornou, náročnou a obetavou prácou rodia predpoklady na oslavy víťazstiev. Kým predchádzajúci mesiac kvôli nízkym zrážkam vyhovoval budovateľom plynovodu, dažde v po­sledných dňoch robia dosť starostí. Avšak aj tak život na plynovode neustrnul, chlapi idú vpred, i keď pomalšie, ako býva zvykom. Na celom osemdesiatkilometrovom úseku Inžinierskych stavieb Košice mali včera pracovníci zaslúžené voľ­no za dni nadpracované y posledných týždňoch. Trasa však predsa neosiřela. V hlbinách Slánských hôr sa ozýval rachot motorov bagrov a buldozérov, ktoré odhŕňali zeminu a buldozéry stáli pripravené vziať ťažké stroje do vleku, keby zapadli. V tomto čase, keď každú chvíľku prší, je terén okolo výkopu rozbahnený po kolená. • KEĎ BAGRISTI DALI SLOVO „My nemôžeme odpočívať, nesplnili by sme záväzok“ — povedal bagrista joze-f S e m a n , ktorého sme našli pri výkope prechádzajúcom cez lesný priesek neďaleko Slanca. „Keď sa ostatní poberali minulý týždeň domov, prišli za nami vedúci, či by sme ne­zostali, lebo treba urýchliť zemné prá­ce. Ináč by vraj výkopy neboli hotové do konca mája, čo je termín nášho so­cialistického záväzku. Samozrejme, že sme pristali. Na tranzite nikto nechce byt tým, ktorý brzdí napredovanie*, usiluje sa, aj keď ho to stojí pár voľ­ných dní.“ Bagrista Jozef Seman zastavil svoj stroj len na pár minút, kým nevyfaj­čil cigaretu. Na bagre pracuje už 15 rokov a z jeho hlasu cítiť hrdosť. Ne­chýba ani pri jednom z predchádza­júcich plynovodov a ropovodov. Aj tu vie presne povedať, kadiaľ vedú pod hustou trávou trasy „päťstovky“, kde „sedemstevka“ a kadiaľ ide „Družba“. „Rozkopávam Slánské hory už po štvrtý raz, ale také náročné termíny ešte nikdy neboli. No všetci sme* pre­svedčení, že ich dodržíme." Potom nasadol a jeho stroj pravidel­nými zábermi začal ukrajovať kubíky pre dva a pol metra hlbokú ryhu. Okrem neho strávili v práci včerajší voľný deň, ale aj predvčerajšiu nedeľu a ešte niekoľko voľných sobôt a nedieľ v predchádzajúcich týždňoch aj bag­risti Jozef Koča n, Štefan Béreš a Ján Mydla. • STAVBA V BLATE Päťdesiatkilometrový úsek tranzit­ného plynovodu v obvode Lučenca sa po posledných dažďoch topil v bla­te. Pracujúci pardubického Plynosta­­vu mali byť už koncom týždňa po de­saťdňovej nepretržitej robote pri svo­jich rodinách. Zostali, však na praco­visku, aby v dňoch voľna nezmeškali prípadné zlepšenie počasia. Chcú do­hnať zaostávanie, no podarilo sa im zvariť iba 500 metrov rúr. Zvárači le­žia pod rúrami v mlákach. Izolačná kolóna zapadla pri Novej Vsi do blata tak, že je úplne vyradená z prevádz­ky. Počasie sa neumúdrilo, stále prší, blata je čím ďalej tým viac. Včera zvá­žali panely k zapadnutej izolačnej ko­(Pokračovanie na 2. str.) Poďakovanie ľudu ČSSR Praha (ČSTK) — Predseda vlády ČSSR dr. Lubemír Štrougal prijal vče­ra v Prahe veľvyslanca VDR v Česko­slovensku Duong-duc-Haa. Veľvysla­nec vyjadril poďakovanie našej vlá­de a všetkému čs. ľudu za interna­cionálnu podporu a pomoc poskyto­vanú bojujúcemu Vietnamu. Súdruh Štrougal ocenil hrdinstvo vietnam­ského ľudu, ktorý bojuje vo svojom spravodlivom boji za slobodu a ne­závislosť a ubezpečil veľvyslanca so­lidaritou vlády a ľudu ČSSR i ďal­šou plnou podporou. Praha (ČSTK) — Tajomník OV KSČ Jan Fojtík prijal včera delegáciu mi­nisterstva školstva Bulharskej ľudovej republiky, vedenú ministrom prof. Šte­fanom Vasilevom. Na prijatí bol prí­tomný podpredseda vlády ČSSR dr. Matej Lúčan. vedúci oddelenia škol stva a vedy CV KSČ Jaromír Obzina, minister školstva ČSR Ing. Josef Hav­­lín a minister školstva SSR prof. Ing. Štefan Chochol. Predmetom besedy bo­li otázky prehĺbenia stykov medzi oboma bratskými krajinami v oblasti školstva, politicko-výchovného pôso­benia škôl a zvyšovania politickej i odbornej výchovy mladej generácie Na výmenu skúsenosti Praha (ČSTK) — Na pozvanie ÜV KSČ priletela včera do Prahy študijná delegácia Ústredného výboru Poľskej zjednotenej robotníckej strany, ve­dená členom predsedníctva poľnohos­podárskej komisie pri ÚV PZRS a ria­diteľom inštitútu ekonomiky poľno hospodárstva prof. Tadeuszom Rýchli­kom. Delegácia sa bude v Českoslo­vensku oboznamovať so skúsenosťami z oblasti poľnohospodárskej politiky KSČ. J. Moskva (ČSTK) — Predseda Rady ministrov ZSSR Alexej Kosygin prijal včera v Kremli veľvyslanca Českoslo­venskej socialistickej republiky v So­vietskom zväze Jana Havelku. Rozho­vor oboch predstaviteľov sa konal v priateľskom ovzduší. Manifestácie pratí barbarstvu USA vo Vietname Neprestajne znie hlas proteste Bratislava (ČSTK) — Dnes, včera, predvčerom — nieto dňa, aby sa v niektorom kúte republiky, v niektorom kúte sveta neozval pro­testný hlas proti barbarskej vojne, ktorú vedú USA vo Vietname. Den­ne by sme ich mohli uverejňovať desiatky. Aspoň niekoľko z nich: Predstavitelia ľudovej armády NDR na návšteve u nás Upevňovanie hojivej drožhv Praha (ČSTK) — Na pozvanie straníckych a vládnych orgánov a ministra národnej obrany ČSSR prišla včera predpoludním do Pra­hy na šesťdňovú návštevu ČSSR delegácia Národnej ľudovej armády NDR, ktorú vedie or : tr#r národnej obrany NDR armádny generál Heinz Holtmann. Tisícky občanov mesta Brna sa včera zúčastnili na veľkej protestnej mani­festácii, ktorú usporiadali výbory Ná­rodného frontu I. a II. obvodu mesta proti postupu USA voči VDR a stup­ňovaniu vojny v oblasti Indočíny. Účastníci manifestácie v Brne schvá­lili text protestnej rezolúcie, v kto­rej kategoricky žiadajú zastavenie bombardovania VDR, dodržiavanie me­Vzácnych hosti prišli na ruzyňské le­tisko privítať podpredseda federálnej vlády František Hamouz, minister národnej obrany ČSSR armádny ge­nerál Ing. Martin Dzúr a ďalší pred­stavitelia velenia Čs. ľudovej armá­dy á predstavitelia straníckych a vládnych orgánov. Delegáciu prišiel privítať aj starší predstaviteľ hlavné­ho velenia Spojených ozbrojených síl štátov Varšavskej zmluvy v ČSSR ge­s nerálplukovník K. G. Kožanov spolu ďalšími predstaviteľmi hlavného velenia ozbrojených síl. Prítomný bol aj veľvyslanec NDR v ČSSR dr. Her­bert Krolikowski s členmi veľvysla­nectva. Na privítanie prišli aj vojen­skí a leteckí pridelenci členských štátov Varšavskej zmluvy v ČSSR. Po prijatí delegácie ministrom Mar­tinom Dzúrôm položila delegácia NDR veniec pri Hrobe neznámeho bojov­níka a poklonila sa pamiatke Klemen­ta Gottwalda položením kytice čer­dzinárodných práv o volnej plavbe v pobrežných vodách v tejto oblasti a úplné rešpektovanie parížskych do­hôd o Vietname. V rezolúcii odoslanej veľvyslanectvu USA sa plne stavajú za vyhlásenie vlády ČSSR 4 sovietskej vlády, ktoré odmietajú súčasný po­stup USA v indôčínskej oblasti. „S pocitmi hlbokého rozhorčenia čo najrozhodnejšie protestujeme proti v vených klinčekov pri jeho sarkofágu pamätníku oslobodenia na hore Vítkov v Prahe, Píetné akty zakončili hymny NDR a ČSSR a Internacioná­la. Najvyšších predstaviteľov Národ­nej ľudovej armády NDR sprevádzal minister národnej obrany ČSSR ar­mádny generál Ing. Martin Dzúr s dalšími predstaviteľmi ČSEA. Po prehliadke siene Sovietskej armády sa vojenská delegácia NDR odobrala z Vitkova na čestné pohrebisko So­vietskej armády na Olšanoch, kde sa pri pamätníku sovietskych hrdinov poklonila pamiatke padlých soviet­skych vojakov. Minister národnej obrany ČSSR ar­mádny generál Ing. Martin Dzúr usporiadal včera v Černínskom paláci v Prahe večeru na počesť delegácie Národnej ľudovej armády NDR. Mi­nistri národnej obrany oboch brat­ských krajín predniesli prípitky. akciám agresie a teroru, uskutočňova­ným vládou prezidenta Nixona proti hrdinskému vietnamskému ľudu, ak­ciám, priečiacim sa medzinárodnému právu a zákonom, ktoré podpísali i USA. Staviame sa za vyhlásenie vlá­dy ČSSR o vystupňovaní agresie USA vo Vietname. Solidarizujeme s viet­namským ľudom a plne jeho spravod­livý boj podporujeme.“ To sú slová protestnej rezolúcie, ktorú schválili ženy hlavného mesta ČSSR na svojom včerajšom zhromaždení v Prahe, uspo­riadanom Čs. radou žien a ŰV a mest­ským výborom Českého zväzu žien. „My, ženy vo Svidníku neďaleko Dukly, sme prežívali všetky hrôzy druhej svetovej vojny. Vieme si preto veľmi živo predstaviť utrpenie, hrôzu a strach vietnamských žien o svoje deti,“ — povedala podpredsedníčka Okresného výboru Slovenského zväzu žien vo Svidníku Mária Sýkorová. „Mierové sily a verejná mienka, od­sudzujúca tento počin, však napokon zvíťazia a aj vo Vietname bude mier.“ Chystajú už celookresný seminár SZŽ, zameraný na túto situáciu vo Vietna­me. Aj aktív žien, pracujúcich v poľ­nohospodárstve, využijú na objasňo­vanie udalostí vo Vietname. V mene 60 000 členov Kultúrneho zväzu maďarských pracujúcich v Čes­koslovensku — Csemadoku — vyjad­ruje jeho Ústredný výbor internacio nálnu solidaritu a podporu spravodli vému boju vietnamského ľudu. „S hlbokým znepokojením, rozhor čením a odsúdením sledujeme správy o nových, stále bezočivejších agresív nych akciách amerických imperialis tov proti vietnamskému ľudu i ostat­ným národom Indočíny,“ hovorí se o. i. v rezolúcii Predsedníctva ÜV Zväz­­armu, zaslanej na Ústredný výbor NF SSR. Aj pracovnici Matice slovenskej v Martine sa plne stavajú za spravod­livý boj hrdinského vietnamského ľu­du proti vzrastajúcej americkej agre­sii a intervencii v Indočíne a za ne­odškriepiteľné právo slobodomyseľ­­ných národov rozhodovať slobodne o svojom osude. Rokujú ministri školstva Priekopníci technického pokroku Lúče svetla medicíny Na tom istom pracovisku pracuje už vyše štvrť sto­ročia. Histologické labora­tórium Patologického ústa­vu Univerzity Komenského v Bratislave a Fakultnej nemocnice jej natoľko pri­rástlo k srdcu, že by túto prácu nemenila za nič na svete. Pomohla jej nájst miesto v živote, lásku k povolaniu a tu sa zozná­mila aj so svojím neskor­ším manželom. Svoju prácu má nesmier­ne rada, hoci je pre ženu veľmi ťažká, namáhavá, a veru aj nepríjemná — tre­ba narábať s parafínom rozohriatým na vyše 1.00 stupňov Celzia, dennoden­ne mikroskopicky zhodno­covať vzorky, ktoré posie­lajú nemocnice z Bratisla­vy a širokého okolia, a najmä — nepomýliť sa. Aj malý omyl by totiž mohol mat nenapraviteľný násle­dok pre vyšetrovaného pa­cienta. Je tu aj veľa su­chej administratívnej práce treba viesť prísnu eviden­ciu. Teda stručne — typic­ká práca ústavu. Je naozaj náročná a výsledky sa do­stavia len vtedy, keď sa jej človek oddáva bez zvyšku. Ako však zladiť s povin­nosťami ženy-matky povin­nosti ženy-pracovníčky? Elena Brož manová nerada rozpráva o sebe. O svojej práci však hovorí rada. Napokon, sa čo-to podozvedáme aj o jej osob­nom živote. „Bez veľkej pomoci a pochopenia man­žela by to všetko nešlo. Azda. je šťastím, že pracu­jeme blízko seba. Je pro­fesorom na lekárskej fa­kulte. Pomohol mi vždy, keď bolo najviac treba. V štyridsiatom piatom sa vrátil z koncentračného tábora, ja som bola sirota. Od malička som sa muse­la starať sama o seba. Pre­žitý ťažký život nás oboch zocelil.“ O svojom povolaní ho­vorí s takou láskou a ver­vou, že aj laik sa musí po­zorne započúvať do výkla­du, a nielen zo •slušnosti, aby neurazil. Zrazu si člo­vek uvedomí, že vlastne každá práca je niečo viac ako každodenné chodenie do zamestnania, viac ako Z len profesionálna záľuba. rozprávania súdružky Brozmanovej človek pocho­pí, že pri správnom vzťa­hu sa práca stane studni­­cou poznania a poučenia a vášeň na celý život. His­tologické laboratórium je častou patologického ústa­vu. Elena Brozmanová o patológii vraví ako o svet­le medicíny a o výsled­koch práce histologického laboratória ako o lúčoch v tomto svetle, bez ktorých by nebolo ďalšieho pokro­ku o lekárskej vede. Kto sa započúva do jej vysvet­ľovania a snaží sa pocho­piť zložité detaily labora­tórnej práce, bude napokon presvedčený o správnosti pekných prirovnaní. Má dve deti. Dvadsať ročný Miroslav sa pustil po otcových šľapajach. Studu­je medicínu. Sedemnásť­ročnú Slavomíra chodí do gymnázia. „Viete si pred­staviť, ako deti dokážu ro­dičom dodať impulzy a hú­ževnatosť? Som rada, že zatiaľ mám z nich len samú radosť. Dobre sa obaja vždy učili a poslúchali.“ Podľa slov Eleny Brozma­novej aj toto veľmi pri­spelo k úspechu, pre kto­rý sme ju vlastne na pra­covisku navštívili. Prvotným podnetom bol list, ktorý Ústavu vynálei­­covstva a priemyselného práva v Bratislave prišiel z Bruselu. Konala sa tam prednedávnom Svetová vý­stava vynálezov. Dostal sa na ňu aj vynález Eleny Brozmanovej. Spomínaný list spôsobil rozruch. Oz­namoval, že jej vynálezu — zariadeniu na zalievanie vzoriek do parafínu a od­kladanie zaliatych vzoriek a mikroskopických prepa­rátov — udelila medziná­rodná jury zlatú medailu. Prišli aj prvé zahraničné ponuky; prví prejavili zá­ujem Švajčiari, neskôr od­borníci zo Sovietskeho zvä­zu a z Bulharska. Hoci sa zariadenie teraz vyrába prakticky na kolene, vy­užíva sa už vo viacerých slovenských nemocniciach-. „Bola som veľmi pre­kvapená," hovorí súdruž­ka Brozmanová. „Neverila som, že na svete nič po­dobného ešte nevymysleli. Hoci som veľmi šťastná; že sa tým vlastne ocenila moja dlhoročná práca, tro­chu ma mrzí, že u nás do­ma si to nik nechcel Vysvetľuje, o čo vlastne pri vynáleze ide: „Dosiaľ bolo treba vzorky zalievať dvojfázovým spôsobom, a to horúcim parafínom. Te­raz umožňujú kovové po­­súvateľné tvárnice so špe­ciálnou formičkou z plas­tickej látky šetřit čas, od­straňujú nepríjemnú zdraviu škodlivú prácu a a excízie sú oveľa kvalitnej­šie. Ďalej sa dosiahlo, že na štandardné medziná­rodné sklíčka sa vmestia až tri mikroskopické pre­paráty. Tie sa musia archi­vovať desať rokov. Zname­nalo to, že dosiaľ zaberali veľký archívny priestor. Dnes sa do jednej skrine jednoduchej konštrukcie zmestí až 112 000 prepa­rátov alebo ■ 76 000 prázd­nych záchytiek a vyše 50 tisíc záchytiek s parafíno­vými bločkami.“ Vynález je výhodný naj­mä preto, že si vyžaduje veľmi rňalé náklady. Efekt je však mimoriadne veľký. Pričinila sa 0 to skromná, nenápadná žena. Žena vynálezkyňa. MILAN ŠPANlR všimnúť. Až teraz, keď prišla medaila z Bruselu, je plno záujemcov.“ Napätie na Madagaskare Tananarive (ČSTK) — Stotisícová demonštrácia na podporu požiadaviek malgašských študentov bola včera rá­no pred prezidentským palácom V Ta nanarive. Ako výraz solidarity so štu­dentmi vyhlásili zamestnanci štátnych i súkromných podnikov v Tananarive na výzvu odborov štrajk. Pri týchto demonštráciách prišlo o život 24 ľudí a bolo zatknutých viac ako 400 de­monštrantov. Ú 1 Hosť z Kuby na OV KSS Bratislava (ČSTK) — Člen Pred­sedníctva ÚV KSČ a prvý tajomník ÚV KSS Jozef Lenárt prijal včera v bu­dove ÚV KSS profesora dr. Aguirre Severa, člena ÚV KS Kuby, dekana Veterinárnej fakulty Havanskej uni­verzity. V srdečnej besede súdruh Le­nért informoval hosťa o rozvoji Slo­venska a zvlášť o úspechoch, ktoré sme dosiahli v poľnohospodárstve. Predmetom rozhovoru boli aj otázky čs.-kubánskej spolupráce. odletel do Sofie Praha (ČSTK) — Včera v poludňaj­ších hodinách odletel na pozvanie mi­nistra zahraničných vecí Bulharskej ľudovej republiky Petra Mladenova do Sofie na oficiálnu priateľskú návšte­vu minister zahraničných vecí ČSSR Ing. Bohuslav Chňoupek. Na letisku sa s ním a s jeho sprievodom rozlúčil prvý námestník ministra zahranič­ných vecí František Krajčír a ďalší vedúci pracovníci federálneho Minis­terstva zahraničných vecí. Na rozlú­čení boli prítomní aj vedúci pracovní­ci veľvyslanectva BER v Prahe na čele s mimoriadnym a splnomocneným veľvyslancom BER Atanasom Dimitro­­vom, ktorý ministra zahraničných ve­cí ČSSR Ing. B. Chňoupka sprevádza na jeho ceste. Sofia — Na sofijskom letisku mi­nistra Chňoupka srdečne privítal mi­nister zahraničných vecí Peter Mlade­­nov, jeho námestníci a ďalší vedúci pracovníci ministerstva zahraničných vecí. Na privítaní sa zúčastnil čs. veľ­vyslanec v BER Michal Chudík a bul­harský veľvyslanec v ČSSR Atanas Di­mitrov. Minister Chňoupek bude ro­kovať so svojim bulharským kolegom o ďalšom prehĺbení vzájomných vzťa­hov oboch krajín v zahraničnej poli­tike a o niektorých aktuálnych otáz­kach súčasnej politickej situácie, pre­dovšetkým o otázkach európskej bez­pečnosti. I. Gandhiévá navštívi ČSSR Praha (ČSTK) — Na pozvanie fe­derálnej vlády ČSSR navštívi Česko­slovensko v júni t. r. predsedníčka vlády Indickej republiky pani Indíra Gánďhíová. Krvavá nedeľa v Írsku Londýn (ČSTK) — Deväť mŕtvych, medzi nimi 13-ročné dievčatko, a do 70 ranených — taká je bilancia ne­pokojov v Belfaste a ďalších severo­irských mestách v nedeľu, kde pro­testantskí extrémisti vyprovokovali ďalšie krvavé nepokoje. Od začiatku nepokojov v lete 1969 dosiahol počet obetí v Severnom írsku už 327 ľudí. Včerajší útok na katolícke štvrte Bel­fastu a prestrelky v Belfaste a v Lon­donderry sa považujú za začiatok bo­jovej kampane krajného krídla unio­­nistov, vedeného predákom extrémis­tickej organizácie Vanguard Willia­­mom Craigom, ktorý tento úmysel ve­rejne vyhlásil. Súčasne začali severo­írski unionistickí poslanci kampaň za obnovenie ulsterského parlamentu a vlády. Niektorí pozorovatelia v Londý­ne usudzujú, že vystupňovanie násil­ností v úlsteri je zámienkou na útok na pozície Írskej republikánskej ar­mády v „slobodných“ oblastiach Bel­fastu a Londonderry, ktorý už dlho žiadajú mnohí konzervatívni poslanci a pravicová britská tlač. Zomrel Alexander KornejčÉ Moskva (ČSTK) — Po dlhej a ťaž­kej chorobe zomrel 14. mája vynika­júci sovietsky dramatik, štátny a vo rejný činiteľ Alexander Kornejčuk. Oznamuje to Ústredný výbor Komunis­tickej strany Sovietskeho zväzu, Prezí­dium Najvyššieho sovietu a Rada mi­nistrov ZSSR. Alexander Kornejčuk sa narodil v roku 1905 na Ukrajine. Pr­vú divadelnú hru napísal vo veku 24 rokov. Jeho nadanie sa plne prejavilo v dráme z dejín revolúcie Skaza eskadry, napísanej v roku 1933 a mi­moriadne úspešnej na sovietskych zahraničných scénach. V hre Chirurg Platon Krečet z roku 1934 vytvoril Kornejčuk obraz sovietskeho intelek­tuála, humanistu, bojovníka za nové. Alexander Kornejčuk bol členom Ústredného výboru KSSZ, predsedom Najvyššieho sovietu Ukrajinskej SSR, podpredsedom Svetovej rady mieru. Bo! nositeľom Medzinárodnej Lenino­vej ceny za upevnenie mieru medzi národmi.

Next