Pravda, jún 1972 (LIII/127-152)
1972-06-24 / No. 147
Prvý tajomník ŰV KS Kuby a predseda kubánskej vlády na Slovensku VITAJTE FIDELOVI ČASŤAMI Bratislava (Od nášho spravodajcu) — Vitajte u nás, objatia a srdečné podanie ruky — to boli prvé chvíle pobytu legendárneho vodcu kubánskej revolúcie na pôde Slovenska. Mimoriadnym lietadlom z Prahy prišiel prvý tajomník Komunistickej strany Kuby, predseda kubánskej revolučnej vlády a hlavný veliteľ kubánskych revolučných ozbrojených síl včera krátko po deviatej hodine ráno so svojím sprievodom do Bratislavy z Prahy na trojdenný pobyt, počas ktorého navštívi aj Nitru a Vysoké Tatry. ■ PRIVÍTANIE NA LETISKU Slávnostne vyzdobeným letiskom, nad ktorým zneli piesne kubánskych študentov, volanie Fidel, Fidel a nad ktorými dominovalo obrovské heslo v španielčine Vitajte, drahí kubánski priatelia, sa rozliehajú slávnostné salvy. So súdruhom Castrom sa vítajú hneď pri schodíkoch lietadla člen Predsedníctva pV KSC, prvý tajomník ŰV KSS Jozef Lenárt, člen Predsedníctva Ov KSS, predseda Slovenskej národnej rady Ondrej Klokoč, člen Predsedníctva ÚV KSC, predseda vlády SSR prof. JUDr. Peter Colotka a kubánsky konzul v Bratislave súdruh Severino Mansur-Jorge. Na ceste po Prejav dr. Fidela Castro pri udelení hodnosti doktora právnych vied honoris causa 22. júna v pražskom Karolíne prinášame na 3. strane. Slovensku sprevádza súdruha Castra člen Predsedníctva a tajomník ÚV KSC Vasil Bifak, podpredseda vlády ČSSR Ing. Jindřich Zahradník a minister zahraničných vecí Ing. Bohuslav Chňoupek, ktorí s ním prileteli z Prahy. Znejú prvé tóny kubánskej hymny — bayamesi, potom československej štátnej hymny. Fidel Castro Ruz prijíma hlásenie veliteľa čestnej vojenskej jednotky pplk. Gavalca. Po prehliadke súdruh Castro pozdravuje nastúpenú jednotku Nazdar! Po slávnostnom ceremoniáli vybuchujú na letisku znovu výkriky, heslá, volania. Fidel Castro sa víta s ďalšími činiteľmi SSR, členmi Predsedníctva ŰV KSS Herbertom Ďurkovičom, Elenou Litvajovou, Ľudovítom Pezlárom, Jánom Janíkom, predsedom Ústrednej revíznej komisie KSS Viliamom Salgovičom, členom Sekretariátu ÚV KSS Bohušom Trávničkám, vedúcimi oddelení ÜV KSS, podpredsedmi SNR, ministrami vlády SSR a predstaviteľmi NF a Západoslovenského kraja. Na privítaní sa zúčastnili aj predstavitelia konzulárneho zboru v Bratislave. V Castroyom náručí pribúda kvetov — tento defí ich bude ešte veľa — pozdravuje sa s radmi vítajúcich obyvateľov hlavného mesta Slovenska. Kolóna na čele s otvoreným autom, v ktorom sprevádzajú Fidela Castra súdruhovia Lenárt a Biľak, sa vydáva na niekoľkokilometrovú cestu. Z letiska ide cez nové, moderné štvrte novostavieb do centra, do starého' mesta, až na Bratislavský hrad. Ako sa sprievod blíži k centru, stále väčšmi a väčšmi, hustnú špaliere, miestami je dlažba pokrytá kvetmi, autá spomaľujú, Fidel Castro v tradičnej zelenej uniforme majora kubánskej armády (čo je najvyššia hodnosť) odpovedá srdečne na pozdravy občanov, ktorí premenili ulice na pestrú rieku plnú kubánskych a našich zástav, srdečnosti a priateľskej v atmosféry. Také bolo' aj stretnutie reprezentačných miestnostiach Bratislavského hradu, nad ktorým po prvý raz viala kubánska štátna zástava. ■ Z PRIVÍTACIEHO PREJAVU SÚDRUHA J. LENÄRTA V prívete súdruh Jozef Lenárt pripomenul, že robotníci, roľníci a pracujúca inteligencia na Slovensku s veľkými sympatiami sledovali revolučný zápas kubánskeho ľudu a jeho komunistickej strany. „Život potvrdzuje,“ povedal, že aj v Amerike je revolúcia zákonitá a socializmus je jedinou alternatívou pre budúcnosť. V poslednom čase o tom svedčí aj čílsky príklad.“ Súdruh J. Lenárt sa poďakoval za stanovisko Kubánskej republiky k situácii v ČSSR v roku 1968 a za sympatie s našimi vlasteneckými silami. Bolo veľkou pomocou vtedy — povedal — a je ňou aj dnes. V osudoch Slovenska — pripomenul — je veľa podobného s osudmi kubánskeho ľudu. Na Slovensku, kedysi zaostalej poľnohospodárskej krajine s nevyriešenou otázkou priemyslu, rozvoja (Pokračovanie na 2. str.) Ozimné pšenice na Južnom Slovensku sú už vo vývojovom štádiu mliečnej zrelosti, preto agronómi poľnohospodárskych závodov pozorne sledujú dozrievanie. Niekde robia starosti nielen silne potáhnuté porasty, ale i rozširovanie chorôb. Na obr.: agronóm JRD v Báhoni kontroluje korienky ozimnej pšenice z porastu napadnutého steblolamom jOphiobulus Qraminisj. Snímka M. Bušo Celoslovenská konferencia poľnohospodárskych závodov ČSSP Behatä.vpem skúseností Zástavu sovietskych kolchozníkov získali Gajarania 9 Družba i ľudom Sovietskeho zväzu — cenný klenot nášho ľudu Gajary (Od nášho redaktora) — V Gajaroch, okrese Bratislavavidiek, bola včera celoslovenská konferencia poľnohospodárskych podnikov československo-sovietskeho priateľstva, ktorú zvolal Slovenský ústredný výbor Zväzu československo-sovietskeho priateľstva a Ministerstvo poľnohospodárstva a výživy SSR. Zhodnotili na nej súťaž v plnení výrobno-ekonomických ukazovateľov celoročných výrobnofinančných plánov za rok 1971 v poľnohospodárskych podnikoch, nesúcich názov československo-sovietskeho priateľstva. Účastníci konferencie sa pred jej otvorením zišli pred novou modernou administratívno-sociálnou budovou JRD, ktorú dali včera do užívania. Konferenciu otvoril tajomník SÚV ZCSSP Gustáv Cech. Privítal na nej N. S. Poloskává, konzula generálneho konzulátu ZSSR v Bratislave, hrdinu socialistickej práce ZSSR I. M. Semionova, predsedu kolchozu No-vaja Žizií zo Ščokinskej oblasti v Tulskej oblasti ZSSR, poslanca Najvyššieho sovietu ZSSR a podpredsedu Všezväzovej rady kolchozníkov ZSSR. O naliehavých úlohách, ktoré- vyplývajú pre poľnohospodárov z ďalšieho rozvoja poľnohospodárskej výroby po aprílovom plenárnom zasadnutí ÜV KSČ a VIII. zjazdu JRD, hovoril Ing. Július Medveď, námestník ministra, poľnohospodárstva a výživy SSR. Po ňom zhodnotil vlaňajšiu súťaž poľnohospodárskych podnikov ČSSP dr. Tibor Bohdannvský, podpredseda Slovenského- zväzu družstevných roľníkov. Súťaž vyhralo JRD č esko® loven s k o -so v ietskeho p r i a teľstva, nositeľ Radu práce v Gajaroch, ktorému odovzdal dr. Jozef Baláž, podpredseda Slovenského ústredného výboru Zväzu československo-sovietskeho priateľstva, putovnú červenú zástavu sovietskych kolchozníkov z Tulskej oblasti ZSSR. Účastníci konferencie srdečne privítali prívet súdruha Semionova. Odovzdal im pozdrav od sovietskych kolchozníkov a povedal, že družba, ktorú Ich kolchoz má s družstevníkmi v Liptovskom Mikuláši, prináša obojstranne veľa úžitku. V diskusii účastníci konferencie hovorili o prospechu, ktorý plynie ich podnikom a celej našej spoločnosti z priateľskej výmeny skúseností so Sovietskym zväzom. Zároveň zdôrazňovali, že naše vzťahy k Sovietskemu zväzu boli, sú a vždy sa budú niesť v duchu gottwaldovského hesla So Sovietskym zväzom na večné časy. Účastníci konferencie odoslali pozdravný telegram Ústrednému výboru KSČ, ÚV KSS a telegram veľvyslanectvu Vietnamskej demokratickej republiky v Prahe, v ktorom vyjadrujú solidaritu s bojom vietnamského ľudu a odsudzujú Spojené štáty za agresiu. EDUARD FAŠUNG Autogram od F. CASTRA.' Hodny s Metom Celú trasu z Bratislavy do Nitry lemovali stovky obyvateľov; čo mohlo, to prišlo uvítat Fidela Castra na jeho ceste. No Nitra prekonala všetko. Niekoľko vysokoškolských súborov i ľudových kapiel, rozospievaní a roztancovaní zahraniční študenti, medzi nimi aj študenti z Latinskej Ameriky a Kuby, razom pohltili Fidela Castra. Stisky rúk a objatia nemali konca. Fidel nesmieme bezprostredný a nediplomatický sa hneď po uvítaní chytil mikrofónu a povedal: „Postavili ma pred mikrofón v tejto škole, ale ja o nej nič neviem. Iba teraz ju spoznám. Keď ju prezriem, poviem vám svoje dojmy!“ Po prehliadke Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre predseda kubánskej vlády splnil slovo. Masy zhromaždených študentov pripravili preňho pódium, aby ho všetci dobre videli. Súdruh Castro využil příležitost a hneď začal diskusiu so všetkými. „Videl som aulu, videl som pavilóny, videl som túto peknú školu, laboratóriá, učebne, ale neviem nič o vás, neviem kedy ráno vstávate!“ Ktosi z davu kričí: O siedmej! Fidel na to: „Ako je to možné, — veď to je tri hodiny po svitaní!“ A potom pokračoval. „Prešiel som celý areál, videl toľko vecí, že som už len čakal, kedy ma zavedú do spálne, lebo som taký ustatý. A tak cái ' povedal za všeobecného smiechu a potlesku študentov, „keď vám budú ponúkať, neberte si funkciu prvého tajomníka, ani predsedu vlády, lebo ia budú nazdávať, že ste zo železa. Ale žarty nabok,“ povedal potom Fidel: „Som rád, že som to videl, lebo to všetko je prejav priateľstva. Túto školu by mal človek prezerať celý deň.. Dúfam, že všetci ste dobrí študenti, máte pred sebou obrovskú úlohu a dúfam, že nerozmýšľate iba o problémoch Slovenska, Československa, ale aj o ľudstve. Vy máte vyspelé poľnohospodárstvo, ale je tu Afrika, Ázia, Latinská Amerika, jedna miliarda podvyživených ľudí. Dúfam, že budete dobrí technici a dobrí internacionalisti zároveň. Vy nemusíte prežiť ako Fučík prežil svoju Reportáž spod šibenice, ste st istí svojou budúcnosťou. A to je ovocie boja robotníkov ..." To je len úryvok z tých. mnohých prejavov Fidela Castra, čo stihol včera povedať v príhovoroch slovenským ľuďom, ktoré strhli gj Nitru. Boli to hodiny rušné, nabité veselou atmosférou, ktorú okolo seba Fidel šíril, ale aj vážnymi úvahami o politike, o komunistickej zodpovednosti. Chvíle so strhujúcim človekom, ktorý s hŕstkou dvanástich ľudí začal v roku 1956 hnutie, čo dnes pozná celý svet pod menom kubánska revolúcia. Chvíle s človekom, ktorého pozná svet a ktorého dnes máme medzi sebou. DUŠAN KERNÝ Letisko v piesni 9 Cesty ob \ sypané kvetmi 9 Tisíce Bra- , tisíavčanov pripravilo srdečné j privítanie legendárnemu Fidelovi Castrovi 9 Stretnutie s poprednými predstaviteľmit SSR na Hrade 9 Veniec červených klincov — hold hrdinom na Slavíne 9 Popoludní privítala kubánskych hostí Nitra 9 Od prvých chvíľ úprimná a bezprostredná atmosféra 9 Dnes a zajtra ku-1 banskí hostia vo Y. Tatrách 'súdruhovia Fidel Castro a Jozef Lenárt na bratislavskom Slavíne. Snímka Dubovský—ČSTK ■ PRIJATIE A. DIMITROVA.^ V sú: vislosti s odchodom delegácie ÚV KSČ do Bulharska prijal včera vedúci delegácie, tajomník ÚV KSC František Ondri’ch mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca BER v Československu Atanasa Dimitrova. ■ MAĎARSKÁ DELEGÁCIA NA ÚV KSČ. Člen sekretariátu a tajomník ÚV KSČ František Ondřich prijal včera delegáciu ÚV Maďarskej socialistickej robotníckej strany, ktorú vedie zá stupca vedúceho oddelenia straníckych orgánov a masovopolitických organizácií ÚV MSRS L. Égető. Na prijatí bol prítomný aj veľvyslanec MĽR v ČSSR József Vince. ■ POSLANCI O TELOVÝCHOVE. Po súdif otázky rozvoja telovýchovy a športu v okrese Banská Bystrica bolo hlavnou úlohou včerajšieho stretnutia pracovnej skupiny poslancov kultúr nych výborov Snemovne ľudu a Snemovne národov FZ s vedúcimi funk cionármi ONV, zložiek NF a zástupca mi niektorých telovýchovných organi zácií v Banskej Bystrici. ■ JUBILUJÚCA ČARN1CA. Známy folkloristický hudobno-tanečný súbor Čarnica v Košiciach, nositeľ štátneho vyznamenania Za vynikajúcu prácu včera oslávil 15 rokov činnosti. Počas pätnástich rokov vystúpil súbor 630 ráz a jeho program videlo vyše pol milióna 566 tisíc divákov. Na vče rajšom predpoludňajšom plenárnom zasadaní súboru tajomník VSKV KSS Rudolf Blaho odovzdal členom súboro čestné uznanie KV KSS a 11 členov tohto súboru dostalo vyznamenanie Za vynikajúcu prácu v súbore. Dr. MICHAL PALOVÖÍK Zodpovednosť socialistického umenii Po nedávnom zjazde Zväzu slovenských spisovateľov schádzajú sa dnes do Bratislavy slovenskí dramatickí umelci, aby v zastúpení stovák umeleckých pracovníkov divadiel, filmu, televízie a rozhlasu, v tvorivej diskusii a so súdružskou otvorenosťou bilancovali zložité problémy uplynulých rokov a v zmysle uznesení XIV. zjazdu KSČ i zjazdu KSS vytýčili si perspektívne ciele, ako pomáhať ďalšiemu politickému, hospodárskemu a kultúrnemu rozvoju našej socialistickej vlasti. Niekoľkomesačná príprava, rokovania zväzových orgánov, uvážlivé a niekedy azda aj netrpezlivosťou poznačené diskusie sledovali dôležitý cieľ: vyrovnať sa so všetkými omylmi rokov 1968 až 69, očistiť rady umelcov od jednotlivcov i sku pin, ktorých činnosť sa nezhodovala s kultúrnou politikou strany a štátu, a vytvoriť maximálny priestor pre ďalšie rozvíjanie novej socialistickej kultúry a umenia, v duchu učenia marxizmu-leninizmu, vedeckého svetového názoru, s ohľadom na stupeň kultúrnej vyspelosti nášho ľudu i jeho každodenné duševné potreby. Sú to ciele nemá lé, avšak všestranná morálna i materiálna podpo ra riadiacich straníckych i štátnych orgánov je zárukou, že pri cieľavedomej činnosti bude mož né aj tieto náročné úlohy splniť. Činnosť našich masovokomunikačných pro striedkov - rozhlasu a televízie, ako aj činnost divadelných scén a 1097 kín je bezprostredne spätá so životom nášho ľudu, je pod stálym dohľadom miliónov divákov, ktorí v týchto kultúrnych a umeleckých zdrojoch hľadajú informácie, ponaučenie i zábavu, a tým sa stávajú každému z nás dôverne známymi, blízkymi a potrebnými. Pravda, zavše si vyslúžia aj slovo kritiky a hodnotenie tejto činnosti nevyznieva vždy na prospech vynaloženého úsilia. To je prirodzené i správne. Vkus človeka našich čias sa vyvíja, citlivo reaguje na vonkajšie podnety, má vlastný úsudok, jeho názor sa cibrí každým dňom a to všetko ho oprávňuje vysloviť sa aj o divadelnej, filmovej, televíznej či rozhlasovej produkcii. Tieto kritické hlasy často pomáhajú stovkám pracovníkov v našich umeleckých a kultúrnych inštitúciách, lebo sú to hlosy zdravé, opreté o životné skúsenosti. V našom kultúrnom a umeleckom dianí sa ešte dlho bude vychádzať z podnetných téz rezolúcie, prijatej na XIV. zjazde KSČ, kde sa hovorí, že „strana bude podporovať umenie vychádzajúce z leninských zásad straníckosti a ľudovosti, z princípov socialistického realizmu, výrazovo a žánrovo rôznorodé, pevne späté so záujmami a bojom robotníckej triedy a všetkého pracujúceho ľudu”. Je to dlhodobý plán nepretržitého procesu, ktorý bude sústavne mobilizovať vedomie a tvorivé schopnosti umelcov a umeleckých pracovníkov na hľadanie ciest pre návrat kultúry a umenia jeho pôvodnému poslaniu v socialistickej spoločnosti. Ešte dlho bude potrebné zamýšľať sa nad povinnosťou umenia, ako najúčinnejšie slúžiť v kultúrnom raste, formovaní a výcho ve človeka socialisticktj epochy. Vždy novou, umelecky výraznejšou, obsahové bohatšou o nápaditejšou tvorbou bude treba napĺňať pojem straníckosti a ľudovosti v umení ako základnými ideovo-estetickými kritériami. Nemožno brať do úvahy hlasy, ktoré tvrdia, že straníckosť obmedzuje priestor pre umeleckú tvorbu. Straníckym bolo koždé umenie, všetkých vývinových epoch. Dôkazov je viac ako dosť. Ani naša spoločnosť sa ho nezrieka. Naopak, všetko cenné, čo sme prevzali ako dedičstvo minulosti, čo svojimi kvalitami preklenulo veky, lebo vyslovilo všeľudský platné pravdy, také umenie si osvojuje aj náš dnešok. V. I. Lenin v roku 1920 k zjazdu Proletkultu napísal: „Marxizmus si vydobyl světodějný význam ako ideológia revolučného proletariátu tým, že vôbec nezavrhol najcennejšie výdobytky buržoáznej epochy, ale naopak, osvojil si a prepracoval všetko, čo bolo cenné vo viac než dvetisícročnom vývine ľudského myslenia a kultúry. Len ďalšia práca na tomto základe, oživovaná praktickými skúsenosťami diktatúry proletariátu ako jeho posledného boja proti každému vykorisťovaniu, môže byť uznaná ako rozvíjanie naozaj proletárskej kultúry." Táto zákonitá úloha nestratila svoju platnosť ani po vyše polstoročnom odstupe, i keď jej aplikáciu na súčasnosť treba chápať s ohľadom na určitý vyšší stupeň vzdelanosti a kultúrneho rozvoja, aký naša spoločnosť dosiahla za roky budovania socializmu. Poučení skúsenosťami, víťazstvami i prehrami, s osobitnou obozretnosťou budú sa musieť hodnotiť umelecké kvality, zabrániť prenikaniu „taktiež hodnôt", ktoré posluhujú ne vzdelanosti, odvádzajú človeka od podstaty ži vota do plytkých vôd zabúdania, zľahčujú život né problémy a tým podporujú nepřipravenost' más pre boj za socializmus. Takáto tvorba je spoločensky škodlivá, ľudu nepriateľská. Pravdu mal K. S. Stanislavskij, keď sa vyslovil o divadle: „Divadlo je dvojsečná zbraň: jednou stranou bojuje za svetlo, druhou za tmu. Tou istou silou vplyvu, ktorou divadlo zušľachťuje divákov, môže ich aj demoralizovať, ponižovať, kaziť ich vkus, urážať čistotu, vyvolávať nízke vášne, slúžiť nevkusu a lacnej meštiackej kráse. Vtedy sa divadlo stáva mohutnou zbraňou spoločenského zla, tým nebezpečnejšou, čím väčší je jeho vplyv.“ A toto konštatovanie, ako nesmrteľná pravda, sa nevzťahuje len na divadlo, ale na každú umeleckú oblasť a na každú umeleckú produkciu. Nemožno z neho vyčleniť ani film ani výtvarné umenie, literatúru či poéziu. Protispoiočenské tendencie si vždy našli príslušné formy a nezriekli sa ich ani dnes. Chrániť ideovú o umeleckú čistotu socialistického umenia je teda príkazom doby. Dnešné stretnutie dramatických umelcov nebude teda len bilancovaním doterajšej činnosti jednotlivých umeleckých zložiek, ale najmä prihlásením sa k cieľom našej spoločnosti v podobe avantgardnej umeleckej sily. Nie je to jednoduché, vyžaduje to veľa príčinlivosti a bytostné stotožnenie sa talentu s úprimným pocitom budovateľa socializmu. Veď socialistické umenie berie na seba veľkú historickú zodpovednosť, lebo je spolutvorcom šťastia súčasníkov i pokolení. Už preto sa musí rodiť pod zorným uhlom triednosti a ľudovosti. Jeho ideovo-umelecké kvality možno merať iba kritériami toho, čomu slúži. Slúži veľkým ideálom ľudstva, humanizmu, spoločenskému pokroku, slúži kultúrnym potrebám socialistickej spoločnosti. S týmto zámerom schádzajú sa dramatickí umelci v Bratislave, aby na svojom II. zjazde pripravili pôdu pre ďalší rozkvet socialistickej kultúry a umenia v našej vlasti. My im želáme k zodpovednému rokovaniu mnoho podnetných nápadov. Otvorili sa brány IV. medzinárodného veľtrhu Incheba 72 CHÉMIA NA BREHU DUNAJA Možnosti nadväzovania všestranných kontaktov ® Súčasťou veľtrhu sú aj kongresy a sympóziá • Miesto vzájomného spoznávania sa Dnes už aj pre verejnosť Bratislava (Od nášho redaktora) — Včera popoludní prešli bránami IV. medzinárodného chemického veľtrhu Incheba 72 prví hostia. Na slávnostnom otvorení bola prítomná stranícka a vládna delegácia, vedená ministrom zahraničného obchodu ČSSR Ing. Andrejom B a r - Č á k o m. V delegácii boli ďalej: podpredseda vlády ČSSR Ing. J. G r e - g o r, minister predseda Štátnej plánovacej komisie Ing. K. Martinka, minister pre technický a investičný rozvoj ČSSR Ing. L. Šupka, člen Predsedníctva ÚV KSS a podpredseda vlády SSR. Ing. H. D u r k o v i č, podpredseda vlády SSR Ing. J. H a n u s, vedúci oddelení ÚV KSS J. GráčaP. Kováč a niektorí členovia vlády ČSR a SSR. Prítomní boli aj predstavitelia kon; zulámych zborov. Na slávnostnom^ otvorení, sazúčastnili aj zástupcovia ' vystavujúcich zahraničných a- domácich firiem. Po privítacom prejave námestníka primátora hlavného mesta SSR Bratislavy dr. F. Dubca predniesol otvárací prejav v mene vlády ČSSR minister zahraničného obchodu Ing. A. Barčák. Povedal, že - tohto roku sa stretávame pri príležitosti tohto špeciálneho' medzinárodného veľtrhu, ktorého náplň sa sústreďuje na perspektívny odbor chémia už!(po štvrtýkrát. Chémia sá stala ,a je; yp. všetkých priemyselných krajinách sveta dynamickým prvkom rozvoja , národného hospodárstva. V popredí hospodárskej a spoločenskej pozornosti; je aj v Československej socialistickej republike. Objem chemického priemyslu sa u nás zvýšil od konca druhej svetovej vojny nž takmer 20-násóbne. Toto postavenie a dynamiku si chémia aj naďalej udržiava v našom hospodárstve. Hospodárska smernica, , ktorú schválil XIV. zjazd KSČ, a piaty päťročný plán ukladajú zvýšiť produkciu československého chemického priemyslu asi o 60 %, čo je takmer dvojnásobok vysokého tempa rastu celej československej priemyselnej výroby. Tieto zámery hospodárskej politiky strany a štátu sa odzrkadľujú aj v oblasti investičnej politiky. Takmer 12°/o celkových investícií do čs. priemyslu smeruje do chémie. Potom konštatoval, že-CSSR sa-: vo ■ svojom hospodárskom rozvoji orientuj© predovšetkým na hospodársku spoluprácu so ZSSR a ďalšími socialistickými, krajinami, s ktorými ju spájajú pevné putá priateľstva z boja proti fašizmu, z boja a úsilia o* vybudovanie' spravodlivej socialistickej spoločnosti. Ide o skutočne bratskú spoluprácu a pomoc na všetkých úsekoch, vrátane hospodárskej. Zdôraznil, že aj toto- medzinárodné stretnutie na veľtrhu Incheba 72 nie je len. (Pokračovanie na 2. str.) Telegram zjazdu KS RÉmionu Praha (ČSTK) — OV KSČ zaslal Réunionskej KS telegram tohto znenia: Vážení súdruhovia, ÚV KSC Vám pri príležitosti III. zjazdu strany posiela súdružské pozdravy a želanie plného úspechu vo Vašom rokovaní, V mene československých komunistov aj ľudu Československa Vám želáme nové úspechy v úsilí za rozšírenie práv réunionských pracujúcich v boji proti imperializmu, za demokraciu a mier vo svete. Nech žije Réunionská komunistická strana! Nech žije proletársky internacionalizmus! Besedy s našimi pracujúcimi Žilina (ČSTK) — Na trojdennú návštevu prišla do Žiliny delegácia Spoločnosti sovietsko-čs. priateľstva. Vedie ju predseda spoločnosti, člen ÚV KSSZ, poslanec Najvyššieho sovietu ZSSR a predseda Štátneho výboru Rady ministrov ZSSR pre odborné a technické vzdelanie A. A. Bulgakov. Ďalšími členmi delegácie sú: hrdina ZSSR, letec kozmonaut plk. G. S. Šonin, poslankyňa Najvyššieho sovietu RSFSR T. P. Repkinová a vedúci tajomník spoločnosti B. G. Rajevskij. Delegáciu sprevádza prvý tajomník veľvyslanectva ZSSR v ČSSR I. A. Čerkasov, vedúci tajomník ÚV ZČSSP Antonín Kroužil, vedúci tajomník SÚV ZČSSP RSDr. Karol Šavel a ďalší. Sovietskych hostí privítali predstavitelia okresných straníckych a_ štátnych orgánov a zástupcovia OV ZČSSP v Žiline. Po srdečnej besede sa rozišli členovia delegácie do žilinských podnikov, učilišť a škôl. V nedeľu odíde delegácia priateľstva do Prahy a vráti sa do vlasti. Bvadsaťročné ferozliatiny Dolný Kubín (ČSTK) — V závodnom klube OFZ v Istebnom bol včera slávnostný aktív najlepších a zaslúžilých pracovníkov Oravských ferozliatinárskych závodov pri príležitosti 20.. výročia začatia výroby ferozliatin na Orave. Na aktíve sa zúčastnil pien Predsedníctva a tajomník ÚV KSS Václav Vačok, prvý podpredseda FZ ján Marko, námestník ministra hutníctva a strojárstva Ľudovít Golát, ako aj zástupcovia politických, štátnych hospodárskych orgánov a zástupcovia Strednej skupiny sovietskych vôjsk. Ferozliatinárskym závodom udelili pri tejto príležitosti čestné uznanie generálneho riaditeľa hutníctva a železa a 67 zamestnancom podniku udelili rozličné ministerské, okresné a podnikavé vyznamenanie" za dlhoročnú obetavú prácu v podniku.