Pravda, február 1973 (LIV/27-50)
1973-02-05 / No. 30
Na tému miestneho stavebníctva v ČSR Strechy a režim My ľudia sme už raz takí, že .posudzujeme zriadenie aj podľa toho, či nőm načas opravia v byte vodovodné potrubie, zasklia okno alebo urobia generálku na streche. V porovnaní s ostatným dianím je to všetko malichernosť. Maličkosť, lenže z takých sa skladá celý život. A ony vedia narobiť najviac mrzutosti, ak sa im nevenuje patričná pozornosť. Vari najvýstižnejšie platia predchádzajúce riadky pre tzv. úsek miestneho stavebníctva, ktorého základným spoločenským poslaním je oprova o údržba celého bytového majetku a domového fondu, stavebné a remeselnícke práce pre obyvateľstvo a drobná investičná výstavba pre rozvoj miest a obci. V tejto súvislosti sa okresné a miestne stavebné podniky javia ako hlavní a skoro jediní garanti plnenia volebných programov, pretože nikto iný ako OSP nepostaví na dedine materskú školu, družstevnú predajňu, neopraví okresnú nemoonicu a pod. A volebné programy vo svojej väčšine zahŕňojú práve tieto úlohy smerujúce k vyššej životnej úrovni obyvateľstva. Pozrime sa dnes, aká je v tejto sfére situácia v Českej socialistickej republike. Okresných a mestských stavebnýoh podnikov je dovedna 105, pracuje v nich 72 000 zamestnancov a 15 000 učňov. Ich ročné práce predstavujú hodnotu šesť a pol miliardy korún a skladbou činnosti sa čoraz viac približujú svojmu základnému poslaniu — na rozdiel od rokov 1968—1969, keď sa pri tzv. zvýšenej právomoci zaoberali vioc investičnými akciami, ako im prislúchalo. Z celkového objemu prác predstavuje investičná výstavba už len 39 percent a v tom treba vidieť aj rozptýlenú bytovú výstavbu; zvyšok tvoria vlastné spoločenské úlohy, ako sme už o nich hovorili. Často sa hovorí o tradícii a zlatýoh rukách českého remeselníka, o jeho fortiele. Vlastne tu by bol celkom namieste gramaticky minulý čas, pretože .. . Z tých pätnósťtisíc učňov, čo majú podniky miestneho stavebníctva (v porovnaní s inými odvetviami je ich dosť: učeň tu pripadá na 5—6 robotníkov), len málo si zvolilo profesiu pokrývačov, tesárov, klamplarov, dlóždičov. Bez nioh sa však miestne stavebníctvo nezaobíde. Vláda ČSR venovala tomuto problému pozornosť a zaradila tieto profesie do prioritných učebných pomerov. Hádam to veci pomôžel O to viac, že sama Praha so svojimi nárokmi na tradičné remeselnícke práce by si bez takýchto odborníkov neporadila už vôbec. Skoro polovica zo všetkých českých OSP a MSP sa totiž zúčastňuje na obnove hlavného mesta ČSSR, booi sú tu dva vlastné podniky — Pražská stavebná obnova a Pražský stavebný podnik. Sami by však na to nestačili. Za poslednýoh osem rokov opravili 5222 pražských domových fasád, vrátane striech a tohto roku určuje plán vykonať len práce tohto druhu zo 20 až 30 miliónov korún. Nevraviac už o miliónoch, ktoré sa využijú na modernizáciu staršieho bytového fondu, akého má Praha neúrekom. Pre zachovanie jedinečného historického jadra, tvoriaceho neodmysliteľnú súčasť mesta, venujú mu stavebné podniky veľkú pozornosť. Celková hodnota bytového majetku v Prahe tvorí vyše 34 miliárd korún. Ministerstvo stavebníctva ČSR rešpektuje zásadu, že priame riadenie podnikov miestneho hospodárstva je v právomoci národných výborov, avšak vláda ČSR mu stanovila odvetvovú spoluzodpovednosť za tento úsek. Po dôkladnom rozbore činnosti, problémov a perspektív v ďalších rokoch päťročnice ministerstvo vyčleňuje časť devízových prostriedkov na nákup male| mechanizácie pre podniky miestneho stavebníctvo. Okrem toho pomôže pri aplikácii výsledkov výskumu na podmienky miestneho stavebníctva a dáva k dispozícii ním riadené ústovy a organizácie na poskytovanie pomoci podnikom miestneho stavebníotva pri zavádzaní výsledkov technického rozvoja do praxe. Je to veľké, odvážne a dôležité slovo rezortu. Ide totiž najmä o to, aby české miestne stavebníctvo už nebolo vo funkcii príštipkára, žijúceho iba z omrviniek „milosťvej" podpory tzv. veľkého stavebníotva, ako sa ešte celkom nedávno hovorilo stavebným organizáciám budujúcim závody, štátne objekty, plynovod a podobne. Funkcia okresnýoh a mestských stavebných podnikov je rovnako významná. O to viac, že (vrátim sa k prvým slovám dnešného listu z ČSR) my ľudia 6‘me už raz takí: posudzujeme zriadenie aj podľa toho, či nám načas opravia v byte vodovodné potrubie, zasklia okno, dajú generálku streche ... IVETA ŠUCHOVÄ * Odborári Juhoslávie odcestovali do Prahy Starý Smokovec (ČSTK) — Trojčlenná študijná delegácia Zväzu odborov Juhoslávie zavítala v sobotu na čele s tajomníkom zväzu Rajkóm Bobotom do Vysokých Tatier. Hostia si v sprievode tajomníka SOR Jána Dužiho prezreli rekreačné zariadenia a zotavovne ROH v Tatranskej Lomnici, Smokovci a na Magure. Na záver návštevy vo Východoslovenskom kraji zavítala delegácia včera do Zdiaru. Hostia si prezreli osídlenie s okolím tejto rázovitej podtatranskej obce a navštívili miestne ľudové múzeum folklóru. Podľa ich slov si z dvojdňového pobytu v Tatrách odnášajú nezabudnuteľné dojmy z prekrásnej prírody, ale najmä zo stretnutí s našimi ľuďmi. V popoludňajších hodinách odletela trojčlenná delegácia odborárov z Juhoslávie do Prahy. Plody hnutia Zenit Brno (ČSTK) — Prvé stovky návštevníkov prišli v sobotu na II. celoštátny veľtrh hnutia Zenit v Brne, ktorý je vyvrcholením účasti mladých ľudí na rozvoji vedy a techniky. Patrónom prvého veľtržného dňa bol celesta veniskový výbor SZM z elektrárne Tušimice II, odkiaľ do Brna prišlo 34 mladých ľudí. Boli medzi nimi aj kubánski a sovietski brigádnici, ktorí sa podieľali na tušimickom kultúrnom programe vo veľtržnom pavilóne. Tušimickí zväzácl priviezli na veľtrh štyri panely, ktoré obrazom i slovom dokumentujú ich prácu a záujmovú činnosť. Svoju prácu skončila v sobotu hodnotíteľská komisia, ktorá udelila najlepším z 592 exponátov zlaté, strieborné a bronzové medaily hnutia Zenit. Nové ceny strukovín Bratislava (ČSTK) — Slovenský cenový úrad určil nové nákupné ceny a príplatky jedlých a kŕmnych strukovín merkantilných. Nové výhodné ceny sa týkajú tohtoročnej úrody. Nákupné ceny určil Slovenský cenový úrad takto: hrach kŕmny 100 kg čistej váhy 260 korún, peluška — 250, vika siata — 150, vika huňatá — 150, vika panonská — 150, lupina sladká — 150, lupina horká 90, bôb obecný — 300, bôb konský — 300, šošovica kŕmna — 150, fazuľa kŕmna — 250, hrach siaty kŕmny — 150 a cícer baraní — 150 korún. Jedlé a kŕmne strukoviny sa takto preraďujú do kategórie pevných cien. Aj doterajšie triedenie sa týmto ruší a zavádza sa nové kvalitatívne hodnotenie podľa novovydaných ČSN pre jednotlivé druhy. Nákupné ceny sú vyhlásené pre tzv. základnú kvalitu. V Otexe každý po socialisticky Žilina (ms) — V tomto roku si pripomenieme 25. výročie vzniku socialistického obchodu. V podniku OTEX — obchod s textilom v Žiline chcú aj v tomto jubilejnom roku splniť náročne postavený plán maloobchodného obratu. Na dosiahnutie tohto zámeru má prispieť plán racionalizačných opatrení. No veľa sa očakáva aj od iniciatívy pracujúcich. V socialistickej súťaži Každý po socialisticky je ich zapojených 98 percent. V podniku majú už 70 kolektívov — držiteľov titulu Brigáda socialistickej práce a 57 kolektívov o tento titul súťaží. Už 14 nositeľov titulu BSP má Cestný odznak I. stupňa BSP. Za vynikajúce pracovné výsledky získalo 191 pracovníkov titul Priekopník socialistickej práce a niekoľkí dostali aj štátne vyznamenania. Milióny z okresu Žiar Žiar nad Hronom (ok) — Pracujúci okresu Žiar nad Hronom prejavili vlani mimoriadnu aktivitu. Pôvodné predsavzatie na počesť slávnych výročí si dvakrát spevnili a ešte vysoko prekročili. Konečná hodnota splnených záväzkov predstavuje sumu vyše 170 miliónov korún. A to už koncom minulého roka sa začala v okrese rozvíjať nová, veľká iniciatíva ako odpoveď na výzvu okresu Martin. Naozaj každý po socialisticky je heslo týchto dní vo všetkých závodoch, mestách, obciach okresu. Na čele iniciatívy stoja národné výbory. Každá obec, mesto má už vlastný, konkrétny záväzok. V Žiari utvoria hodnoty za 18 miliónov, v Žarnovici za 12, v Novej Bani za 6 miliónov. Nedali sa zahanbiť ani inde. Obec Bad'an má 200 obyvateľov a utvorí hodnoty za 300 000 korún, o málo väčší Kozelník za 150 000, Kosorín až za 2 milióny. Celková hodnota záväzku je doteraz 99 miliónov korún. Ďalšie milióny prinesie iniciatíva podnikov a závodov. Plyn v podzemných zásobníkoch Bratislava (no) — Spotreba zemného plynu ako energetického zdroja je v priebehu roka nerovnomerná (leto— zima), na rozdiel od jeho nepretržitej dodávky do ČSSR tranzitným plynovodom zo ZSSR. Táto disproporcia sa dá odstrániť jedine vybudovaním vyhovujúceho systému uskladňováních podzemných zásobníkov. Rezort slovenskej geológie v spolupráci s rezortom palív a energetiky v rámci tohto programu vypracoval vlani rozsiahlu štúdiu, v ktorej sú vybrané lokality a štruktúry územia SSR a sú zhodnotené z hľadiska ich vhodnosti pre použitie na vybudovanie podzemných zásobníkov plynu. Geologicky, ekonomicky 1 technicky je najvýhodnejšie využiť na podzemné uskladňovanie plynov štruktúry vyťažených plynových ložísk. Xa tomto princípe sa v súčasnosti buduje prvý podzemný zásobník plynu na Slovensku v Lábe. PREDPOVEĎ POČASIA Na dnes: Zrána a miestami a] predpoludním v nižších polohách hmla alebo oblačnosť z hmly. Cez deň prevažne polojasno. Nočné teploty —1 až —5 stupňov, denné +1 8ž +5 stupňov. Slabý vietor. Na utorok a stredu: Polojasno, zrána miestami hmlisto. V stredu prechod premenlivej, časom zväčšenej oblačnosti k s prehánkami, najmä na severe územia. Nočné teploty —2 až —6 stupňov, denné 0 a +4 stupne. Do slávnostného rámca Majstrovstiev sveta v krasokorčuľovaní a v tancoch na ľade chcú prispieť aj pracovníci Drobného tovaru. Irena Kováčová, Ľuba Nadová a Jana Škvareninová z bratislavského Erpa pripravili 900 plagátov zameraných na ich propagáciu. Snímka Pravda — Karolín ZAVŔŠILI BILANCIE VLAŇAJŠIEHO HOSPODÁRENIA JRD Družstvá opäť zosilneli Trnava (Od nášho redaktora) — V týchto dňoch dokončujú na okresných poľnohospodárskych správach výročné bilancie vlaňajšieho hospodárenia JRD. V Trnavskom okrese najlepšie zavŕšili lanský rok družstevnici v Pavliciach, Pastuchove, Veľkých Kostoľanoch, Hrnčiarovciach a Ružindole. Menej radostné boli bilancie JRD v Borovej, Dolných Orešanoch, Hublne-Ducovom a Rakoviciach, kde sa nemajú čím pochváliť, ale naopak, majú véla dôvodov na poctivé spytovanie svedomia, lebo treba urobiť dôsledné opatrenia na zlepšenie ich ďalšieho spoločného gazdovania vo vlastnom záujme a, samozrejme, aj v záujme spoločností. Celkove možno povedať, že vlaňajší rok družstevníci v Trnavskom okrese skončili úspešne. V priemere 26 percent z celkove použitého hrubého dôchodku odviedli na fond akumulácie a zvýšili jeho dotáciu v prepočte na jeden hektár pôdy z 1576 Kčs v roku 1971 na 1761 Kčs. Plánované výkony splnili na 111,6 percenta a v porovnáni s rokom 1971 ich zvýšili zo 14 318 Kčs na 16 090 Kčs na ha pôdy. Efektívnejšie využívali aj materiálne náklady, keď oproti plánu 2,11 Kčs výkonov na jednu Kčs materiálových a iných nákladov dosiahli výkony 2,20 Kčs. Ďalej vlani plánovali, že na jedného pracovníka dosiahnu produktivitu práce 63 063 Kčs a v skutočnosti dosiahli 66 865 Kčs. Oproti predchádzajúcemu roku zvýšili hrubú poľnohospodársku produkciu z 12179 Kčs na 12 411 Kčs na ha poľnohospodárskej pôdy. Dosiahli to najmä zvýšenou úrodou cukrovej repy priemerne 451 q/ha, kukurice na zrno priemerne 55,1 q/ha a kukurice na siláž priemerne 382 q/ha pôdy. V živočíšnej výrobe sa im darilo najmä vo výrobe bravčového mäsa. Na rozdiel od predchádzajúcich rokov poľnohospodári Trnavského okresu väčšou mierbu dotovali obratový fond, lepšie pokryli vlastnými prostriedkami trvalú potrebu zásob. V roku 1971 dali na obratový fond 3 580 000 Kčs a za vlaňajší rok 34 808 000 Kčs. Treba povedať, že takéto počínanie hlavne v ekonomicky silnejších jednotných roľníckych družstvách je rozumnejšie ako bezdôvodne vysoké dotovanie prevédzknvozabezpečovacieho fondu. —fg— Medzi dobrých pracovníkov STS v Novom Meste nad Vähom patria dvaja zvárači z kolektívu BSP FrantiSek Hladil a jozef Dološ. Snímka Pravda—Alexy Široký ohlas výzvy Martin - B. Bystrica (Dokončenie z 1. str.) cionári zložiek NF navštevovali občanov a prinášali na národné výbory ďalšie individuálne záväzky. Dnes už rozhodnutia občanov predstavujú odpracovanie skoro štyroch miliónov brigádnických hodín a celková hodnota prijatých záväzkov spolu s kolektívnymi presahuje desať miliónov. Napríklad v obci Horné Saliby občania chcú odpracovať 11 080 brigádnických hodín, v obci Šintava hodnota záväzkov dosahuje 700 000 Kčs, v Čiernom Brode 650 000 Kčs atď. V podnecovaní a získavaní ďalších záväzkov sa pokračuje vo všetkých obciach a mestách okresu. So svojím príspevkom prichádzajú aj spoločenské organizácie. Napríklad základná organizácia Zväzarmu v Šintave so svojimi 65 členmi sa zaviazala odpracovať 2000 hodín, najmä pri rekonštrukcii objektu automotoklubu, zväzácl z Vlčian 450 hodin pri výstavbe prírodného kina, ZO SZM z Pórobetónky Sereď si vybuduje športový areál, zväzáci z Abrahámu odpracujú 1200 hodín na výstavbe obchodného strediska a pri novom klube mládeže. Doteraz 54 škôl prijalo záväzky na odpracovanie 35 000 brigádnických hodín v úprave areálov škôl a obcí. Vo zveľaďovaní pomôžu svojimi mechanizmami aj závody a JRD. Tak ZIPP Sereď poskytne na práce v meste buldozér a nákladné auto, Pórobetón Sereď traktor a nákladné auto, Konopárne Sládkovičovo dva traktory, žeriav, družstevníci JRD Selice odpracujú 300 hodin v obci a vypomôžu mechanizačnými prostriedkami. Tak sa postupne rodia celoobecné a okresný záväzok. ■ PRIPRAVUJO JARNO smenú „Veta si srubujeme od dobrej prípravy jarnej okresnej smený NF, s ktorou počítame v druhej polovici apríla. Pred ňou i v súvislosti s prípravou osláv 1. mája pripravujeme okresné agitačné dni“ — uzatvára svoju informáciu súdruh Mužlay. Martinská a bystrická výzva nachádza teda všade veľmi plodný ohlas. V týchto týždňoch by bolo užitočné zintenzívniť podujatia na konkretizovanie záväzkov obcí a okresov tak, aby ku dňu 25. výročia februárového víťazstva mali už všetky obce a okresy obsah svojho záväzku, jeho realizáciu i kontrolu ujasnenú. JÁN KOMEŠ Vyhlasujú boj ciu. Deratizácia, o ktorej som sa dozvedela pros-Zavinil to všetko Zelený letáčik, nalepený na okne jedinej z bratislavských električiek, — Vyhláška Národného výboru hlavného mesta SSR Bratislavy o vykonaní komplexnej deratizácie v meste. A potom to už bola taká obyčajná ženská zvedavosť dozvedieť sa viac o deratizácii. Mestá na celom svete sú zamorené hlodavcami. Je to už určitá danosť prírody, že niektoré druhy hlodavcov, predovšetkým potkany, žijú v blízkosti ľudských obydlí. O to je väčší ich výskyt, ak v blízkosti mesta je velká rieka, ktorou prúdi vodná doprava, nachádzajú sa v jej blízkosti skladištia. A Bratislava takúto rieku má. Potkany okrem toho trvalo žijú v kanalizačnej sieti, kde ich nič neruší a majú dosť potravy. Bezpečnejšie sú najmä v odstavených častiach kanalizačnej siete, ktoré sa stávajú najväčšími liahňami hlodavcov. Odstavené časti, niekedy i vyše storočné, ústia v domoch a dvoroch v starom meste, v zasypaných pivniciach. Pri búraní, rozkopávaní ich kráľovstvo je často narušené, utekajú, rozliezajú sa, hľadajú nové skrýše. Nevyriešenou vecou sú odpadové nádoby na sídliskách. To sú ďalšie semeništia hlodavcov. Hromadenie smetia, nedôsledné uzatváranie kontajnerov 1 smetných kanvi láka všežravých potkanov. Je to dobrá výkrmňa — úplný raj. Okrem toho sa v okotí turistických prírodných areálov vyskytuje množstvo myší a hrabošov. Deratizácia, to j© boj proti týmto hlodavcom. V Bratislave ho metodicky vedie a zároveň zdôrazňuje zdravotné hľadiská Mestská hygienická stanica — povedal ml vedúci odboru dezinfekcie, dezinsekcie a deratizácie RNDr. Ladislav Polák. Deratizácia, to sú opatrenia proti prenosným chorobám v meste. Potkany sú našimi veľkými nepriateľmi. Rozmnožujú sa veľmi rýchlo. Za ideálnych podmienok z jedného páru by ich bolo do roka osemsto kusov, a preto ten neúprosný boj! Hygienická stanica najmenej dvakrát do roka — na jar a na jeseň — robí v Bratislave celomestskú hubiacu aktradníctvom letáčika, je jednou z tých pravidelných akcií, ktorých vykonávateľmi sú Komunálne služby mesta Bratislavy. Zasahujú vo všetkých objektoch socialistického 1 súkromného sektora bez ohľadu na to, či sa tam hlodavce vyskytujú alebo nie. Systém hubenia ide podľa kanalizačných ťahov z okrajových oblastí mesta do stredu. Okrem toho hygienická stanica organizuje v meste podľa potreby cielené akcie. V minulom roku to bolo napríklad hubenie škodcov v potravinárskych zariadeniach a v 164 objektoch domových správ. Na ničenie sa používajú kumulatívne jedy, to znamená postupné pomalé hromadenie jedu v organizme. Potkany zomierajú pomalou smrťou, na predčasnú starobu. Je to veľmi dôležité, pretože ak by to bol prudký jed skuvíňajúei potkan odoženie svojich súkmeňovcov od otravy. V tomto čas© po požití návnady strácajú hlodavce svetloplachosť, a preto sa nám zdá, že je potkanov viac, lebo vyliezajú priotrávené zo svojich skrýš. Samozrejme, proti hlodavcom bojujú aj ohrození jednotlivci. Ak spozorujú niekedy výskyt týchto nepohodlných štvornohých nájomníkov, pomáhajú si, ako vedia. Mnohí nevedia, že odborne a rýchlo zasiahne asanačná služba komunálnych služieb z Leningradskej ulice. Ak sú to iba myši, najúčinnejší prostriedok sú pasce. Hygienici zasahujú i pri fcalamitnom výs-kyte hmyzu. Zabezpečujú postrek ohrozených oblasti, najmä proti komárom. Veľkými nepriateľmi je aj domáci hmyz, najčastejšie nepríjemné chrobáky s odborným názvom BlateLa germanica, po našom šváb. I keď má ich výskyt klesajúcu tendenci-u. predsa aj proti nemu vedú hygienici a asanační pracovnici boj. V Bratislave je napríklad povinná prehliadika nábytku a obrazov pred ich presťahovaním do nového bytu. Tým chránia novostavby pred nepríjemným hmyzom. Stáva sa, že najmä majitelia družstevných bytov toto nariadenie ob chádzajú. Asanační pracovníci — je ich dvanásť — chodia celý rok do terénu a podľa objednávok súkromníkov 1 podnikov kladú návnady pre hlodavcov čl hubia nepríjemný hmyz. Pri veľkých akciách, ako je každoročná deratizácia, by však na tieto práce nestačili. Pomáhajú Im požiarnici a pri kladení návnad v kanalizačnej sieti pracovníci vodární a kanalizácii, ktorí sú jedine oprávnení otvárať mestskú kanalizačnú sieť. Stretnúť sa s týmito pracovníkmi nebolo také jednoduché. Ich pracovisko, to je celé mesto. Ba 1 okolie. Aj teraz jedna skupina dokončievala deratizáciu v Slovnafte, druhá pracovala na objednávku v Technomate. Nakoniec sme sa predsa len zišli po práci u vedúceho Bytovej hygieny Komunálnych služieb Júliusa Schmidta. „Na nezáujem podnikov i občanov sa nesťažujeme. Práce je vždy dosť, hoci by sme boli radšej, ako občania mesta, keby jej bolo čo najmenej.“ Mnohí pracujú v tejto profesii už šestnásť rokov, ako napríklad Ľudovít Zlwczak, Róbert Kročán, Alojz Nagy, ktorí mi o svojej práci povedali veta zaujímavého. Ich remeslo vyžaduje určitú rutinu, systém. Naklásť otravu, — kukuričný šrot len tak? Kdeže! Najprv si obhliadnu objekt — terén ako hovoria — povypytujú sa, kde sa potkany zjavujú a až potom začnú klásť návnady. Na svoju prácu sú všetci dobre pripravení, majú skúšky spôsobilosti o manipulácii s jedom a mnohí z nich aj štátne skúšky. — Potkan, ten si vždy nájde cestu k človeku, — hovorí Ľudovít Ziwczak. — A my s ním vedieme vždy neľútostný boj. Viete, prejsť 450 kilometrov kanalizačnej siete nie je maličkosť. Hladáme ich pri smetných nádobách, nájdeme ich v káblových kanáloch závodov. A ani by ste neverili, v nových sídliskách majú raj najmä v tzv. technických suterénoch. Priestory jeden a pol metra vysoké, niekde aj nižšie popretkávané káblami, potrubiami, navŕšenou špinou po stavbároch, bez prístupu svetla ... Ťažko je potom liezť s baterkou ako sa dá, dakedy aj po bruchu, klásť návnady či dezinfikovať takéto priestory. Dvanásť mužov vychádza každý deň do terénu. Ak treba pracujú aj cez volné soboty a nedele, ba 1 noci sa zmenia na pracovný deň, aby prevádzky v závodoch mohli ráno ďalej nerušene pracovať. JANA DROBOVÁ 9 4m s- FEBRUÁRA 1973 é t \ Bez pochopenia to nepôjde Pred týždňom sme z bloku redaktora priniesli informáciu o tom, že niektoré činžiaky v Bratislave navštívili tnStalatéri a paopravavalí pokazené vodovody, vymenili tesnenia. Bola to akcia naozaj veľmi vítaná a prospešná. Skoda, že sa to dotklo len malého počtu bytov. Žiadalo by sa to urobit v širšom meradle' a po celej Bratislave, vari aj za pomoci ochotných brigádnikov. Pár korún výdavku by nájomníci ochotne znteslt. Mali by čisté svedomie pred sebou í voči verejnosti, že Im netečte z kohútikov a zo splachovačov voda. V takomto zmysle nám telefonovali viacerí naši čitatelia. Pomoc ľudia potrebujú, lebo často doma nemajú tesnenie ani potrebné náradie. Viacerí sa nám postažovalt. Medzi nimi Vladimir Spígel z Vajnorskej öle. Píše, že koncom roku požiadali najmenej 3-krát stredisko údržby na Družstevnej 2 o opravu splachovača. Áj tam o to napísali. V prevádzkovom úseku bytového podniku III. im neodpovedali, ani sa nikto na chybu neprišiel doteraz pozrieť. Voda, jej nedostatok v Bratislave, rovnaká tlačí všetkých obyvateľov mesta. Preto vari viac ako inokedy platí, že bez nezaobídeme. pochopenia sa ani teraz L. SKOKNA Papierové parametre Uznávam, že nemôže byť všetko z betónu a vydržať do konca tisícročia. Stačí, keď funguje za čas, primeraný svojmu poslaniu. Ale nebýva to so všetkým. Ponajviac ide o maličkosti. Napríklad o nový kancelársky nábytok, ktorý sme nedávno dostali do našej košickej redakcie. Len máloktorá zámka sa dá hladko otvoriť, v niektorých sa zasekáva kľúč a akási záhadná poistka premieňa zásuvky na nedobytnú kasu. Minule som kúpil hromadu obálok, na ktorých lepidlo vôbec nelepilo. Suseda nazlostila žiarovka, čo zhasla hneď po prvom zapnutí, drevorubači hromžia na akosť ocele, použitej na sekery, na rozhlasovom aparáte, talianskej výroby sa mi odlepili všet ky ozdobné lišty. Mrzutosti, nad ktorými len mávneme rukou. Nad niektorými novými zariad n lamí, ktoré neslúžia riadne, by sa však nemalo len mávnuť. Napr. nad novým vodojemom, ktorý tečie ako starý hrniec (Je takú v Košiciach!, alebo nad tým, že uhorková link» v jednej konzervárni má štitkovú kapacitu strojov určenú na množ stvo 6000 ton, ale pre poruchovosť na nej sotva spracovali vlani 1800 ton. Sú to papierové, neskutočné parametre, ochudobňujúce niekedy vlastné a nalčastejšle na še spoločné vrecko. VOJTECH VESELŤ Nech sa páči otravy Keby nás niekto ponúkol otravou, ast by sme sl pomysleli, že sa zbláznil. No v mestách nám autta ky, najmä tie ťažké nákladné, pria mo dávajú tej otravy neúrekom, a to bez akéhokoľvek ponúkania. Napríklad v Bratislave na zastávke električiek číslo 3, 5 a 7 na križo vatke ulíc Februárového víťazstva a Malinovského. Tam totiž zastä vajú autá, keď im na cestnom semafore naskočí červená, doslova na pár decimetrov vedia ľudí, ktorí čakajú na električku. Ich motory, prirodzene, bežia ďalej a výfuko vé rúry majú namierené práve na ľudí na zastávke. Keď sa na semaforoch zmenia svetlá, vodiči pridajú plyn a kúdoly otravného dymu zahalia celý priestor. Ast by sme sa zhrozili, keby hygienici zmerali, čo to tam v takej chvíli zostalo ľuďom na dýchanie. Stav, aký je na tejto zastávke v súčasnosti, nemožno ponechať bez riešenia. Ideálne by bolo, keby vedľa zastávok, kde čakajú tudta na električky a iné prostriedky hromadnej mestskej dopravy, vôbec nesmeli zastavovať autá, najmä nákladné. Dalo by sa možno uvažovať aj o premlestenl takýchto najviac ohrozených zastávok. No veľa by pomohlo už aj to, keby nákladné autá mali inak vyriešený vývod výfukových rúr. A nad tým by mali uvažovať výrobcovia. MARTIN BELÁK Vandali na cestách Ako je známe, dopravné značky pri cestách majú svoje významné opodstatnenie. Včas signalizujú vodičovi, aká situácia ho v ďalšom pokračovaní jazdy čaká, aké pravidlá sa stanovujú pre prevádzku na najbližšom úseku. Z ťažko pochopiteľných dôvodov nájdu sa svojrázni vandali, čo sa zabávajú tým, že ničia tieto značky. Takto spôsobená škoda na Slovensku za minulý rok predstavuje dosť slušnú sumu: tri milióny Kčs. Príslušníci VB pritom — ako sa to spomínalo ai na nedávnej tlačovej norade — zaznamenávajú určité spoločné črty zamerania tohto vandalizmu podľa jednotlivých krajov. V Západoslovenskom ide o vandalov-silákov, ktorí dokrútia značky tak, že nemôžu plniť svoju funkciu. V Stredoslovenskom sú to najmä vandaii-zlodeji, čo popri ničení značiek kradnú ešte aj kovové zábradlia pri cestách. Napokon vo Východoslovenskom je veľmi častý zlozvyk oblámat aj drevené ochrany oknio stromov. Zrejme bude namieste dôraznejšie trestat prichytených „dobrodincov“. Pre lepšiu kontrolu cestnej premávky a jej bezpečnosti výraz ne sa zlepšuje v poslednom období vybavenosť orgánov VB technikou. Pribudnú snímacie kamery na križovatkách, automaticky zaznamenávajúce dopravné priestupky, hlukomery, končí sa vývoj dymomerov, zaraďujú sa rýchle motocykle so silnými rádiostanicami, umožňujúce stíhať porušovateľov predpisov, čo z miesta priestupku ušli, nebudú chýbať ani špeciálne vozidlá s kompletnou technikou pre vyšetrovanie cestných nehôd, čo všetko má prispieť k zníženiu nehodovosti v našej cestnej premávke. JÁN KOMES Jazdíme zadarmo? Nedávno som sprevádzal zahraničného hosťa po Bratislave. Viezli sme sa niekoľkokrát našimi ôlektrlčkami. V podvečer, pri besede ma hosť prekvapil otázkou: Prečo u vás väčšina cestujúcich v ‘električkách chodí zadarmo? Nepochopil som jeho otázku — ale začal som mu vysvetľovať, že mnohí cestujúci majú predplatné lístky, že tt teda neplatia za každú jazdu ... Nenechal ma dohovoriť. Povedal, že to vie, že aj u nich le taký systém, a že to videl 1 v iných štátoch. Ale všade, kde taký systém je, musf cestujúci předlož i ť svoj veľký alebo sieťový lístok sprievodcovi -— alebo «kázať ho ostatným spolucestujúcim. Že by to bolo také namáhavé? A ešte čosi. V bratislavských električkách možno nastupovať vpredu aj vzadu. Stred je však vyhradený výlučne na vystupovanie a všetkých cestujúcich na to upozorňuje výrazný červený nápis, ktorý upozorňuje, že v stredných dverách sa len vystupuje. Alebo že by u nás také veľké množstvo ľudí malo problémy s čítaním? VLADIMIR nňT,BNER Ruku na srdce Hovorí sa, obzvlášť teraz, v čase zvýšeného výskytu chrípky o vzťahu lekárov a zdravotníckych pracovníkov k pacientom. Najčastejšie s uznaním, sem-tam však aj s dávkou žlče. Ojedinelú vlastnú alebo počutú negatívnu skúsenosť považujú za charakteristickú pre prácu každého lekára. A čo naopak? O prístupe pacientov k lekárom sa už hovorí menej, hoci vzťalh, to je vždy záležitosť dvoch. Minulý týždeň besedovali novinári s niektorými lekármi Fakultnej nemocnice v Košiciach, nuž nadhodila sa aj táto téma. Ukázalo sa, že v tomto smere je veru čo naprávať. Prípady, keď pacient prichádza na vyšetrenie už s hotovou „diagnózou“, ktorú sl určil sám na základe kníh, brožúr, č: podľa receptára bylín, berú lekári s úsmevom a športovo. Ťažšie sa vyrovnajú s tým, keď chorý, čo má, ako sa hovorí, už dušu na jazyk«, sa vulgárne vyjadrí o ošetrovateľke, ba stal sa 1 prípad pokusu o telesné ublíženie lekárovi len preto, že zabezpečenie hospitalizácie na preplnenom oddelení si vyžiadalo trocha času na rozličné telefonovanie. Čo na to pracovnici v bielom? „Tiež sme ľudia a podobné, 1 keď zriedkavé javy sa nás istotne dotknú. Ale v zásade si uvedomujeme, že chorý človek je přecitlivější, nervóznejší ako zdravý a snažíme sa pristupovať aj v takýchto situáciách k chorému s pochopením. Ťažko predsa liečiť za existencie konfliktného vzťahu. Napokon , úsmev, hoci spočiatku možno trochu strojený, zvyčajne všetko napraví,“ odpovedali. Nuž, múdrejší «stúpi. Ale ruku na srdce: keď sa z nás na nejaký čas stanú pacienti, správame sa všetci k tým, čo sa o nás starajú tak, ako to očakávame od niclh? V. LENKA Pirát za volantom — § Do slobodárne bane Dolina vo Veľkom Krtlšl sa zišlo asi 300 ľudí. Boli svedkami verejného pojednávania v trestnej veci proti Vladimírovi Kmeťovi, narodenému 24. 9. 1935, pre trestné člny ublíženia na zdraví z nedbanlivosti a poškodzovania majetku v socialistic kom vlastníctve. Obžalovaný bol vodičom nákladného motorového vozidla. PH jazde zo Zvolena do Veľkého Krttša — podnapitý — na križovatke ciest Horná Strehová—Dolná Strehová— Veľký Krtíš—Lučenec pri vchádzaní z vedľajšej cesty na hlavnú nerešpektoval dopravnú značku Stoj, daj prednosť v jazde a nedal přednost osobnému autu. Osobné auto viedol ján Péter. Pre nezodpovednosť obvineného Kmeťa došlo k havárii, prt ktorej zahynuli trt osoby, celá rodina Péterovcov: matka, otec a dcéra. Ďalších 6 osôb sa zranilo; z nich 5 ťažko. V troch prípadoch zranenie zanechá trvalé následky. Na nákladnom aute vznikla škoda za 86 000 Kčs a na osobnom aute ast 52 000 Kčs. Bol to príklad naozaj mimoriadne hrubej nedbalosti v cestnej doprave. Okresný súd vo Veľkom Krtíšt uložil V. Kmeťovi trest 8 rokov odňatia slobody nepodmienečne zaradil ho na výkon tresa tu do U. nápravnovýchovnej skupiny a potom nebude 5 rokov viesť motorové vozidlá. Rozsudok okresného súdu z attaľ ešte nenadobudol právnu moc. Po súdnom pojednávaní bola beseda s prítomnými vodičmi, na ktorej rozoberali príčiny nehodovosti na cestách. Štatistický prehľad hovorí, že roku 1972 bolo v okrese Veľký Krtíš 196 dopravných nehôd, pri ktorých zahynuli 4 osoby, 49 bolo ťažko, 78 ľahko zranených, pričom spôsobená škoda dostahltf výšku 1 587 250. Kčs. Dopravné nehody najčastejšie vznikali pre neprimeranú rýchlosť, nesprávne predchádzanie, nerešpektovanie príkazu dať prednosť v jazde a pri vedení vozidla pod vplyvom alkoholu. —an— UifiVHJ 1 t