Pravda, apríl 1974 (LV/77-101)

1974-04-20 / No. 93

r PRINCÍPY MIERU, BEZPEČNOSTI A POKROKU Kunié u zasadaní Politického poradného výboru štátov Varšavskej zmlow V dňoch 17. a 18. apríla 1974 zasadal vo Varšave Politický poradný výbor Členských štátov Varšavskej zmluvy o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci. Účastníci zasadania Politického poradného výboru prerokovali aktuálne otázky upevňovania európskej bezpečností a ďalšieho zmierňovania medzi­národného napätia. Účastníci zasadania Politického poradného výboru s uspokojením konšta­tujú, že tendencia k uvoľňovaniu napätia je dnes prevládajúcou črtou vývoja situácie v Európe i na celom svete. V praxi medzinárodných vzťahov sa stále viac uplatňuje zásada mierového spolužitia štátov s rozdielnym spoločen­ským zriadením a také základné normy medzištátnych vzťahov, ako je reš­pektovanie nezávislosti a zvrchovanosti, rovnoprávnosti, územnej celistvosti, neporušitelnosti štátnych hraníc, ktoré sa utvorili v Európe, odmietnutie násilia a vyhrožovama silou a vzájomné nezasahovanie do vnútorných zále­žitostí. Zmierňovanie napätia podmienilo rozhodujúcou mierou prechod rie­šenia konfliktných situácií vo Vietname a Laose, na juhoázijskom subkon­tinente a na Blízkom východe do politickej sféry a utvára priaznivé pod­mienky pre boj národov za slobodu, nezávislosť, demokraciu a pokrok. Účastníci zasadania Politického poradného výboru zároveň konštatujú, že odporcovia zmierňovania medzinárodného napätia, stúpenci „studenej vojny“ a imperialistické a reakčné sily nezložili zbrane, ale usilujú sa klásť odpor uvoľňovaniu napätia, brzdiť tento proces, ktorý zodpovedá túžbam národov. Militaristické kruhy sa usilujú aktivizovať NATO. Vojenské rozpočty krajín tohto uzavretého imperialistického vojenského bloku ďalej vzrastajú. Členské štáty Varšavskej zmluvy však vyjadrujú pevné presvedčenie, že národy celého sveta a všetky pokrokové, demokratické, protiimperialistické a mierumilovné sily budú postupovať zomknuto, získajú prevahu, ubránia svoje životné záujmy a zabezpečia každému národu právo samostatne roz­hodovať o vlastnom osude. Konštruktívna zahraničnopolitická činnosť socialistických krajín a predo­všetkým Sovietskeho zväzu, najmä však uzavretie viacerých významných zmlúv a dohôd s Nemeckou spolkovou republikou prispeli k normalizácii situácie v Európe, k nastoleniu dobrých susedských vzťahov a k rozšíreniu mnohostrannej vzájomne výhodnej spolupráce medzi všetkými štátmi. Účastníci zasadania Politického poradného výboru s uspokojením konšta­tujú, že úsilie o zmiernenie napätia v Európe viedlo k zvolaniu konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe, ktorá sa stala spoločnou vecou všetkých národov a vlád európskych štátov. Celoeurópska konferencia má zmeniť Európu na oblasť skutočne rovno­právnej spolupráce všetkých štátov a má uskutočniť kroky, ktoré by posilnili ich vzájomnú dôveru. Táto konferencia musí v uzneseniach určiť zásady vzťahov medzi štátmi a opatrenia na ich dodržiavanie; uplatnenie týchto zásad by spoľahlivo zaručilo bezpečnosť všetkých európskych národov a utvorilo by priaznivé podmienky pre dlhodobú hospodársku, vědeckotech­nická a kultúrnu spoluprácu, pre výmenu informácií, pre kontakty medzi inštitúciami, organizáciami i občanmi a pre spoločné úsilie všetkých štátov pri riešení problémov ochrany životného prostredia. Úspešné dovŕšenie celo­európskej konferencie bude významným medzníkom na ceste k zabezpečeniu mierovej budúcnosti Európy. Snahy utvárať umelé prekážky, preťahovať prácu celoeurópskej konferen­cie a odvádzať Ju od riešenia je] základných úloh sú v rozpore s ušľachti­lými cieľmi, pre ktoré bola táto konferencia zvolané Účastníci Varšavskej zmluvy vyzývajú štátnych a politických činiteľov, aby sa usilovali o úspech celoeurópskej konferencie, o ďalšie prehlbenie a roz­voj uvoľňovania napätia a normalizáciu situácie v Európe. Účastníci zasadania Politického poradného výboru znovu potvrdzujú svoj názor, že je účelné uskutočniť záverečnú etapu celoeurópskej konferencie a podpísať jej dokumenty na najvyššej úrovni. Bude to zodpovedať histo­rickému významu tejto udalosti a zdôrazní to mimoriadnu dôležitosť uzne­sení a dokumentov schválených na celoeurópskej konferencii pre budúcnosť Európy My, účastníci Varšavskej zmluvy, sme sa v snahe položiť základy pevného a spravodlivého mieru v Európe dlhé roky aktívne usilovali o zvolanie celoeruópskej konferencie. Pokladáme zvolanie tejto konferencie za veľké víťazstvo veci mieru, za víťazstvo zdravého rozumu v medzinárodných vzťa­hoch. Urobíme všetko, čo je v našich silách, aby sme prispeli k úspešnému dokončeniu konferencie čo najskôr a aby výsledky jej práce zodpovedali túžbam mierumilovných národov. Nepokladáme však konferenciu za cieľ, ale za východisko historického budovania nových vzťahov medzi všetkými štátmi európskeho svetadielu. Európske štáty, opierajúc sa o zásady, ktoré konferencia vypracuje a autorita 35 štátov spečatí, dokážu nastoliť a rozvíjať rozsiahlu vzájomnú spoluprácu na veľký hmotný i duchovný prospech všet­kých jej účastníkov. Sme na takúto spoluprácu ochotní a nabádame k nej ostatných účastníkov celoeurópskej konferencie. Tomuto cieľu by zodpove­dalo utvorenie stáleho orgánu štátov zúčastnených na konferencii o bezpeč­nosti a spolupráci v Európe. Účastníci zasadania Politického poradného výboru sa zhodujú na tom, že je veľmi dôležité doplniť zmierňovanie napätia v politickej oblasti vojen­ským uvoľnením. Znovu potvrdzujú svoje stanovisko k zníženiu stavu ozbro­jených síl a výzbroje v Európe obsiahnuté v Pražskej deklarácii o mieri, bezpečnosti a spolupráci v Európe, ktoré schválilo zasadanie Politického poradného výboru v januári 1972. Úspech rokovania o znížení stavu ozbro­jených síl a výzbroje v strednej Európe by k tomu podstatne prispel a utvo­ril priaznivé podmienky pre budúce podobné rokovanie o ostatných čas­tiach Európy, zásada, že nesmie byť dotknutá bezpečnosť nijakej strany zúčastnenej na rokovaní — s prihliadnutím na bezpečnosť všetkých európ­skych štátov — plne umožňuje dosiahnuť konštruktívnu dohodu o znížení stavu ozbrojených síl a výzbroje. Účastníci zasadania Politického poradného výboru prerokovali situáciu na Blízkom východe a Jednomyseľne vyjadrili svoju úplnú solidaritu so spra­vodlivým bojom arabských národov proti imperialistickej agresívnej politi­ke, za odchod izraelských vojsk zo všetkých okupovaných arabských území a zaručenie zákonných práv arabského ľudu Palestíny. Usudzujú, že treba zaručiť bezpečnosť, celistvosť a zvrchovanosť všetkých štátov tejto oblasti Schválili vyhlásenie Za trvalý a spravodlivý mier na Blízkom východe. Účastníci zasadania Politického poradného výboru si vymenili názory na situáciu vo Vietname. Vyjadrili plnú podporu politike vlády Vietnamskej demokratickej republiky a dočasnej revolučnej vlády Juhovietnamskej repub­liky, ktorej cieľom je prísne a dôsledné plnenie parížskej dohody všetkými signatármi tohto dokumentu. Bolo schválené vyhlásenie Za trvalý mier vo Vietname, za zaručenie spravodlivých národných záujmov vietnamského ľudu. Účastníci zasadania uvítali utvorenie koaličných vládnych orgánov v Lao­se a úspechy kambodžských vlasteneckých síl. Účastníci zasadania vyhlásili, že podporujú konštruktívne kroky vlády Kórejskej ľudovodemokratickej repúbliky k utvoreniu podmienok napomá­hajúcich mierové demokratické zjednotenie krajiny bez zasahovania zahra­ničných síl. Účastníci zasadania prerokovali situáciu v Chile a rozhodne žiadajú, aby sa skoncovalo s najhrubším porušovaním ľudských práv, zakotvených v do­kumentoch OSN, a s prenasledovaním chilských vlastencov, a vyzývajú ostatné štáty a celú medzinárodnú verejnosť, aby podporili pokrokové sily v Chile. Schválili vyhlásenie Zastaviť zvoľu a prenasledovanie demokratov v Chile. Štáty, zastúpené na tomto zasadaní, vyjadrili presvedčenie, že napätie sa musí zmierňovať vo všetkých častiach sveta. Snaha zachovať mier a aktívna účasť na riešení medzinárodných problémov v súlade so záujmami národov sú povinnosťou všetkých štátov, tak veľkých, ako aj malých, bez ohľadu na ich príslušnosť k tomu či onomu spoločenskopolitickému systému. Účastníci zasadania, verní svojej internacionálnej povinnosti, vyjadrili pl­nú solidaritu so spravodlivým bojom národov afrických, ázijských a latinsko­amerických krajín proti imperializmu, kolonializmu a neokolonializmu, za národné oslobodenie, za upevnenie politickej a dosiahnutie ich hospodárskej nezávislosti a za sociálny pokrok. Vyjadrujú svoju podporu národom Angoly, Mozambiku, Guiney-Bissau a Kapverdských ostrovov a odsudzujú politiku rasovej odlúčenosti a všetky prejavy rasizmu. Účastníci zasadania konštatovali, že v medzinárodných záležitostiach vzrástla úloha hnutia neangažovaných, vyjadrili svoj kladný vzťah k proti­­imperialistickému zameraniu politiky neangažovaných krajín, vítajú ich vzrastajúci prínos k boju za uvoľňovanie napätia, proti vojne a agresii, za mier a národnú nezávislosť. V tejto súvislosti zdôraznili veľký význam štvr­tej konferencie neangažovaných krajín v Alžíri. Účastníci zasadania prikladajú veľký význam posilňovaniu úlohy Orga­nizácie Spojených národov, zvyšovaniu účinnosti jej práce na riešení medzi­národných problémov, pri upevňovaní mieru a rozvíjaní spolupráce medzi všetkými národmi na základe Charty OSN. Zdôraznili aktuálnosť terajšieho mimoriadneho zasadania Valného zhromaždenia OSN, zvolaného z iniciatívy rozvojových štátov, ktoré prerokúva problémy surovín a ^hospodárskeho roz­voja. Účastníci zasadania sa vyslovili za ďalší rozvoj rovnoprávnej medzi­národnej hospodárskej spolupráce, ktorej základom by bolo rešpektovanie zvrchovaného práva každého štátu slobodne disponovať vlastnými prírod­nými zdrojmi, za rešpektovanie zásady najvyšších výhod v medzinárodnom obchode, za rýchly hospodársky vzostup menej vyvinutých krajín a za od­stránenie nespravodlivých hospodárskych vzťahov vnútených im imperialis­tickou politikou. Účastníci si vymenili názory na prípravu a priebeh osláv 20. výročia Var­šavskej zmluvy, ktoré bude v máji 1975. Účastníci zasadania s uspokojením konštatovali, že sa ďalej rozvíja všestranná spolupráca bratských štátov, ktorá urýchľuje rast hospodárskeho potenciálu, posilňuje obranyschopnosť štátov Varšavskej zmluvy a prispieva k zvyšovaniu životnej úrovne národov a k rozvoju kultúry a vedy. Členské štáty Varšavskej zmluvy budú ďalej upevňovať svoje nerozborné priateľstvo v záujme socializmu, pokroku a mie­ru a budú zvyšovať prestíž socializmu, ktorý je pre ostatné národy príkla­dom nového typu medzištátnych vzťahov a skutočne demokratickej spoloč­nosti, príkladom socialistického spôsobu života. Státy Varšavskej zmluvy sa budú usilovať o ďalšie zmierňovanie napätia, o víťazstvo ideálov mieru, bezpečnosti a hospodárskeho a sociálneho pokroku národov. Štáty zastúpené na zasadaní Politického poradného výboru znova potvr­dzujú, že sú stále rovnako ochotné rozpustiť organizáciu Varšavskej zmluvy, ak bude súčasne rozpustená organizácia Severoatlantického paktu; prvým krokom by mohla byť likvidácia ich vojenských organizácií. Súčasne vyhla­sujú, že dokiaľ jestvuje blok NATO a dokiaľ sa neuskutočnili účinné opatre­nia na odzbrojenie, považujú štáty Varšavskej zmluvy za potrebné posilňo­vať svoju obranyschopnosť a rozvíjať v tomto smere úzku vzájomnú spolu­prácu. Účastníci zasadania vypočuli správu hlavného veliteľa Spojených ozbroje­ných síl Varšavskej zmluvy o činností spojeného velenia. Zasadanie Politického poradného výboru prebiehalo v ovzduší bratského priateľstva a spolupráce. ■ H ú Komuniké podpísali: za Bulharskú ľudovú republiku Todor Živkov, prvý tajomník ÚV Bulharskej komunistickej strany, pred­seda Štátnej rady Bulharskej ľudovej republiky, Stanko Todorov, predseda Rady ministrov Bulharskej ľudovej republiky; za Československú socialistickú republiku Gustáv Husák, generálny tajomník ÚV Komunistickej strany Českoslo­venska, Lubomír Štrougal, predseda vlády Československej socialistickej repub­liky; za Maďarskú ľudovú republiku János Kádár, prvý tajomník ÚV Maďarskej socialistickej robotníckej strany, Jenő Fock, predseda Rady ministrov Maďarskej ľudovej republiky; za Nemeckú demokratickú republiku Erich Honecker, prvý tajomník ÚV Jednotnej socialistickej strany Ne­mecka, Willi Stoph, predseda Štátnej rady Nemeckej demokratickej republiky, Horst Sindermann, predseda Rady ministrov Nemeckej demokratickej re­publiky; za Poľskú ľudovú republiku Edward Gierek, prvý tajomník ÚV Poľskej zjednotenej robotníckej strany, Henryk Jabloňskl, predseda Štátnej rady Poľskej ľudovej republiky, Piotr Jaroszewicz, predseda Rady ministrov Poľskej ľudovej republiky; za Rumunskú socialistickú republiku Nicolae Ceaušescu, generálny tajomník Rumunskej komunistickej strany, prezident Rumunskej socialistickej republiky, Manea Manescu, predseda Rady ministrov Rumunskej socialistickej re­publiky; za Zväz sovietskych socialistických republík Leonid Brežnev, generálny tajomník ÚV Komunistickej strany Sovietskeho zväzu, Alexej Kosygin, predseda Rady ministrov Zväzu sovietskych socialistických republík. Varšava 18. apríla 1974 ČS. DELEGÁCIA SA VRÁTILA Z PĽR Praha (ČSTK) — Zo zasadania Po­litického poradného výboru štátov Varšavskej zmluvy vrátila sa včera predpoludním osobitným lietadlom z Varšavy do Prahy československá delegácia, vedená generálnym tajom­níkom ÚV KSČ Gustávom Husákom. Spoločne s ním pricestovali aj ďalší jej členovia, člen Predsedníctva ÚV KSČ a predseda vlády ČSSR L. Štrou­gal, člen Predsedníctva a tajomník ÚV KSČ V. Biľak, člen ÚV KSČ a mi­nister zahraničných vecí ČSSR B. Chňoupek a vedúci oddelenia ÚV KSČ A. Vavruš. Na ruzyňské letisko ich prišli privítať členovia Predsedníctva ÚV KSČ K. Hoffmann, A. Indra, A. Kapek a J. Kempný, členovia Sekre­tariátu ÚV KSČ J. Baryi, J. Fojtík, M. Moc, F. Ondřich a O. Švestka, pod­predsedovia vlády ČSSR V. Ehrenber­­ger, F. Hamouz, K. Laco, R. Rohlíček a J. Zahradník, ďalší členovia fede­rálnej vlády, predstavitelia Federál­neho zhromaždenia a ďalší činitelia nášho politického a hospodárskeho života. Na prílete bol taktiež prítom­ný veľvyslanec Poľskej ľudovej repub­liky v ČSSR Lucjan Motyka spoločne s ďalšími vedúcimi pracovníkmi tohto zastupiteľského úradu. Nástupná návšteva Praha (ČSTK) — Predseda vlády VČERA OTVORILI V BRNE V. MEDZINÁRODNÝ VEĽTRH MEDZINÁRODNÁ PREHLIADKA SPOTREDNEHO TOVARU Návšteva generálneho tajomníka ÚV KSČ G. Husáka a ďalších čs. predstaviteľov na veľtrhu Brno (ČSTK) — Za účasti oficiálnej vládnej delegácie na čele s mi­nistrom zahraničného obchodu ČSSR Ing. A. Barčákom a ostatných predstaviteľov straníckych a štátnych orgánov otvorili včera V. me­dzinárodný veľtrh spotrebného tovaru v Brne. Koná sa pod heslom Mier Európe — mier svetu a Za vyššiu životnú úroveň všetkého ľud­stva. Táto prehliadka spotrebného tovaru potrvá do 28. apríla. Včera popoludní navštívil veľtrh ge­nerálny tajomník ÚV KSČ G. Husák spolu s členmi Predsedníctva ÚV KSČ V. Biľakom, P. Colotkom, J. Kempným a predsedom ÜKRK KSČ M. Jake­­šom. Po privítaní ministrom zahraničné-ČSSR dr. Lubomír Štrougal prijal vče- ho obchodu ČSSR Ing. Andrejom Bar­ra v Prahe veľvyslanca ČSSR v NSR čákom, predstaviteľmi Juhomoravské­­j. Gotza v súvislosti s jeho nástupom ho kraja na čele s vedúcim tajomní­­do funkcie. kom KV KSČ Karlom Neubertom a generálnym riaditeľom BVV dr. Jaro­­mírom Koláčným prezreli si expozície československých i zahraničných vy­stavovateľov. V pavilóne „A“ venovali veľkú po­zornosť reprezentatívnym výstavkám výrobkov členských krajín RVHP za­meraných na 25. výročie trvania rady. Potom zavítali do expozície Soviet­skeho zväzu. (Pokračovanie na 2. str^J Riaditeľ expozície Iraku M. A. Saleh (prvý sprava) odovzdáva súdruhovi Hu­sákovi na pamiatku tradičnú irackú kovovú tepanú nádobu. Telefoto ČSTK ZJAZD ČESKOSLOVENSKÉHO ZVÄZU ŽIEN - MEDZNÍK VO VÝVOJI ŽENSKÉHO HNUTIA Zrkadlo veľkých premien Prítomná delegácia UV KSC a vlády ČSSR na zjazde 9 Vrodený inštinkt pre pravdu Predstaviteľky zahraničných organizácii Na bicykloch do Prahy Praha (Od našich redaktoriek) — Robotníčka, pri nej riaditeľka, družstevníčka a vedľa poľnohospodárska inžinierka, zdravotná ses­tra, lekárka, námestníčka ministra zdravotníctva. Učiteľka popri ve­deckej pracovníčke. Zrkadlo dnešného nášho ženstva. Zrkadlo pre­mien, ktoré na prospech matiek, pracovníčok, občianok priniesla a prináša naša socialistická spoločnosť. A to je aj obraz zjazdu Českosloven­ského zväzu žien, ktorý sa včera za­čal v Prahe. Vyše 540 delegátok z ce­lej republiky prišlo na najvyššie fó­rum svojho hnutia, aby spoločne zhod­notili prácu, čo už vykonali, a pre­mysleli, ako robiť ďalej. Veď nena­darmo si zvolili za ústredné zjazdové heslo, zdobiace aj priečelie rokovacej sály, slová Dáme svoje vedomosti a pracovité ruky za splnenie úloh XIV. zjazdu KSČ, za rozkvet socializmu, za život v mieri. Význam, aký žemskej organizácii prikladá celá naša spoločnosť, pod­čiarkla prítomnosť straníckej a vlád­nej delegácie vedenej členom Predsed­níctva ÚV KSČ, predsedom vlády ČSR J. Korčákom. Súdružky medzi sebou vrelo privítali ďalších členov delegá­cie: členov Predsedníctva ÚV KSČ J. Lenárta a K. Hoffmanna, tajomníka ÚV KSČ F. Ondřicha, podpredsedu ÚV NF ČSSR T. Trávnička a podpredsedu vlády ČSSR M. Lúčana. Na zjazdovej tribúne zaujali čestné miesta aj ďalší predstavitelia nášho politického a ve­rejného života, ktorí tak svojou prí­tomnosťou vzdali hold socialistickým ženám, zúčastňujúcim sa na budovaní lepšieho zajtrajška bok po boku s mužmi. Nadšené ovácie pripravili de­legátky svojim spolubojovníčkam i partnerkám z bratských krajín. Vre­lo pozdravili představitelky Výboru sovietskych žien, reprezentantky bul­harských, maďarských, polských, ju­hoslovanských a rumunských žien, ako aj generálnu tajomníčku Medzinárod­nej demokratickej federácie žien Fan­ny Edelmanovú. ■ OBDOBIE ZBIERANIA SlL Slová sa potom ujala predsedníčka Čs. rady žien G. Fučíková. „Práca žien a ich organizácie“ — povedala, „sa bezprostredne spája so životom celej spoločnosti. Preto aj jej výsledky hod­notíme v nadväznosti na celú vnútro­politickú i medzinárodnú situáciu. Vo svojej práci vychádzame zo súčasné­ho stavu a z perspektívy ďalšieho roz­voja socialistickej spoločnosti.“ Sú­družka Fučíková sa potom venovala rozboru pravicového oportunizmu, ktorý aj v ženskom hnutí napáchal veľa zla. Nástup nového vedenia KSČ, ktoré utvorilo podmienky pre nápra­vu omylov spolu s vrodeným ženským inštinktom pre pravdu však rýchlo skonsolidovali oba národné zväzy žien. Ako zdôraznila súdružka Fučíková, veľmi úspešnú úlohu v tomto procese zohrali aktívy učiteliek, aktívy robot­níčok, družstevníčok a ostatných pra­covníčok. „Tieto besedy a stretnutia mali význam v tom“ — pokračovala, „že sa nám podarilo hlbšie obozna­movať ženy so súčasnými úlohami a cieľmi politiky KSČ v rôznych oblas­tiach spoločenského života, čím sme zase o to viac prenikali do pracov­ných a životných problémov týchto žien. Môžeme zodpovedne povedať, že Český a Slovenský zväz žien i Čs. ra­da žien čestne splnili svoje úlohy. Bo­lo to obdobie zbierania nových síl a skúseností. Potvrdilo sa, že v našich ženách je hlboko zakorenený úprim­ný vzťah k socialistickému zriadeniu, ku KSČ, ako aj skutočné priateľstvo k ZSSR a ostatným socialistickým štá­tom.“ Veľkú pasáž hlavného prejavu po­tom venovala súdružka Fučíková so­ciálnym opatreniam i pracovnému za­pojeniu žien, ktoré dovedna sú vlast­ne tou odvrátenou stranou zrkadla premien charakterizujúcich ženu so­cialistického dneška. MEDZNÍK VO VÝVOJI „Treba zdôrazniť“ — pokračovala rečníčka — „že napriek určitým zvláštnostiam vyplývajúcim Z národ­ných špecifík a stupňa rozvoja socia­listickej spoločnosti oboch našich bratských národov, záujmy, potreby a ciele žien v celej našej Českoslo­venskej socialistickej republike sú spoločné. Preto si vývoj pri plnení jednotného programu zákonite vynu­cuje aj novú organizačnú štruktúru — jednotnú organizáciu Československý zväz žien. Zakladá sa na zásadách federatívneho usporiadania nášho štá­tu, na princípoch demokratického centralizmu a vnútrozväzovej demo­kracie.“ Súdružka Fučíková charakte­rizovala celoštátny zjazd, ktorým vlastne nová jednotná organizácia vzniká, za medzník vo vývoji žen- ■ ského hnutia. Československý Zväz žien vo svojej ďalšej činností nad­viaže na doterajšiu tradíciu 1 systém práce základných organizácií, ktorých ťažisko prenesie do miesta bydliska. Kde inde sa totiž žena dokáže viac prejaviť, viac angažovať, ak nie tam, kde má domov. Z tohto princípu budú (Pokračovanie na 2. str.J Nielen v dňoch jubilejných••• H. KAS ALOVSKÄ Vari pred 15 rokmi v Pionierskom dome K. Gottwalda v Bratislave sa stretli deti so lenami z Lidíc a Tokajíka. Ženy sa vrátili v spomienke do čias vojny. Tie lidické na roky v Ravensbríicku, keď ich pri živote udržiavala len nádej na stretnutie s vlastný­mi detmi. Doma ich privítalo mlčiace obilné pole a ticho pod Šírym nefiom. Nebolo det­ských hlasov. ■. Tokajícke ženy spomínali, ako orali za­priahnuté do pluhov — spálenú zem. Fašiz­mus zanechal kruté stopy po celej krajine. Ale život nezastavil. V Lidiciach vyrástla nová generácia detí a ruže nezabudruitia rozkvitli na Dargove, p Tokajíku, Nemeckej, Kalinové. — Tisíce ružových kríkov, ktoré zasadili aj detské ruky. Vela sa u nás hovorí o vlastenectve. Me­radlom našej doby pre budúce generácie ne­bude hustota zástavby rekreačných chát, ani percento majiteľov automobilov. Vždy to bol a bude vztah národa k životu a k človeku. Súdružka M. Jarošová, predsedníčka MNV v Lidiciach, raz povedala, že najvzácnejšie, čo v Lidiciach rozkvitlo — je detský smiech. Áno. Deti sú naším najvzácnejším pokla­dom — našou budúcnosťou. Naše vlastné, vnuci, pravnuci — pokračovatelia práce g života. Najmladšia smená. Ešte sa hrá v piesku, šantí na ihrisku materskej školy: Tie väčšie sedia v školských laviciach. Generácia s pio­nierskou šatkou. Niekedy o nej hovoria, že si nevie vážit všetko to, čo má. „Keď my sme boli mladí..." A práve tam sa začína ten omyl porov­návania neporovnatelného. Ano, my, staršia generácia, sme žili v prostredí nezmieriteľné sociálne i politicky diferencovanom. Pamä­táme otrhané, bosé i hladné detí. Naši ško­láci si ich prezerajú na fotografiách a mno­hí si na nich môžu náfst vlastných starých rodičov. Nedávno spm bola v Krompachoch v ško­le na besede pionierov s partizánom. Na vše­ličo sa ho deti vypytovali; aj na to, ako to bolo, ujo, keď ste vy boli malý. Trocha trp­ko sa usmial a zaspomínal. Cez Krompachy chodili rýchliky, stával pri trati a čakal. Nie­kedy vyhodili z obloka vlaku šupku z poma­ranča, či jablka ... Také nedetské detstvo. Hlas sa mu zadrhol. V triede sa rozhostilo zvláštne ticho. Ticho, v ktorom sa do vedo­mia vpisuje zážitok citlivou stopou. Deti zvážneli,,, mnohé sklonili hlávku. Toto stret­nutie bolo vzácnou kapitolou výchovy srd­ca i rozumu. Často hovoríme o nedostatku citu. Ako se­bakritiku? Veď haše deti sú obrazom výcho­vy rigs, dospelých. Obrazom svojho prostre­dia, svojho domova. Iste. Vychovat človeka nie je jednoduché. Základy pře vývoj cha­rakteru sa tvoria v čase, keď sa dieta ešte nevie ani dohovoriť. Aby sa mohlo harmo­nicky rozvíjať, potrebuje lásku a istotu. Hl­boký pocit istoty, že k niekomu patrí, že sa na niekoho môže spoľahnúť. Hlas jeho najbližších mu nemôže nahradit ani tran­zistor ani televízia. Cez vlastnú rodinu narastá do spoločen­ského priestoru. Potrebuje dostatok príle­žitosti, aby poznalo život v celom bohat­stve vzťahov; v prostredí, kde ľudia žijú spolu a nie vedľa seba. To je „veno", s kto­rým vykročí do školy — na cestu za iskrič­­kovou hviezdou a pionierskou šatkou. Rodina má pomáhat prirodzenému vývoju k samostatnosti, spoločenskému zaradeniu sa a vyzrievaniu osobnosti. Vychovat človeka nie je ľahké. Znamená — zvýšit náročnost aj sám na seba, na vlastné správanie, vztah k ľudom. A niekedy znamená doslova pře­kročit Rubikon svojich omylov a přiznat tie omyly. Raz som čítala, že deti sú neopako­vateľným zdrojom skúseností a zážitkov a že starosti s detmi sú špecificky ľudské sta­rosti, ktoré inak nemožno prežiť. Človek ni­mi vyspieva a dozrieva. Ano. K čestnému, otvorenému postoju k životu, ktorý rastie jedine z práce rúk a mozgov. To je cesta, ktorú musí mladá smená pochopit; veď ju čaká úloha' budovať ďalej socializmus a ko­munizmus. Na túto úlohu sa pripravuje svo-^ jou drobnou detskou prácou v škole, vo svo­jej detskej organizácii. O pár dní oslávia naše deti jej 25: naro­deniny. Z Kalinova, prvej oslobodenej obce na našom území, cez Banskú Bystricu do Bratislavy pôjde vlak plný detí s hlásenia­mi o splnených záväzkoch. A povedzme, tak, ako je; na výsledkoch tejto práce majú po­diel aj starší súdruhovia, učitelia, komunis­ti, účastníci Povstania, členovia spoločen­ských organizácií aj prví pionieri a zväzäci, ľudia zo závodov/ členovia brigád; všetci, ktorí medzi deti chodili a chodia. Na bese­dy, stretnutia, do záujmových krúžkov, na ihriská, do pionierskych klubovní, do škôl. PRÍHOVOR Koľko talentov odrkyli medzi detmi, koľko myšlienok zasiali do detského srdca — pre budúcnosť ... Rok významných výročí obo­hatil tieto stretnutia, novými námetmi pod­nietil Iniciatívu detí. Ich pionierske kroniky rozkvitli malými známkami s kresbičkou čer­veného klinčeka, ktorý si vyslúžili za každú splnenú úlohu. Nedávno vysielali v televízii program o detskom súbore Oblík, nazvanom po kopci, ktorý je doslova pretkaný partizánskymi chodníkmi. Kraj rodil vždy piesne a tance. Zo starého života, hóvdrili v relácii, ostáva to krásne, čo sä dedí a chápe srdcom, Na pohľad jednoduché dat dohromady súbor tancov a ptešní1 — ale od myšlienky k činu vedie zložitá cesta práce; vytrvalosti, desiat­ky a desiatky skúšok, kým vyletí pieséň ako Škovránok á malí tanečníci sa rozkrútia v karičke. Za tým všetkým stáli dospelí ľu­dia v tej dedine pod Oblikom, zapálení pre prácu medzi deťmi. Nie, samy od seba nemôžu deti nič začat. Ich nápady, myšlien­ky, sny aj schopnosti formuje dospelý — priateľ. Človek, ktorý vie, že skúsenosti detí poraštú spolu, s činmi, že potrebujú radu, povzbudenie a niekedy jednoducho pocho­penie pre svo je detské'nadšenie. Byt pri tom, v tom je náš podiel ha výcho­ve mladej generácie, podiel zodpovednosti za smer jej výchovy. KRONIKA BOJA ZA SLOBODU Štvrtok 20. apríla 1944 - V čs. jednotkách sa formovali štáby a nižšie jednotky podľa roz­kazu o utvorení čs. armádneho zboru. - Londýnska vláda prijala roz­hodnutie, podľa ktorého v Česko­slovensku trvá stav brannej poho­tovosti štátu bez prerušenia od 23. septembra 1938. Toto rozhodnutie vlády malo podriadiť všetkých ob­čanov Československo londýnskym poverencom. - V priestore mesta Narva od­rážali sovietske vojská silné proti­útoky nepriateľa. - Prímorská armádo, patriaca do 4. ukrajinského ťrontu, viedla miestne boje v priestore opevnení pred SevastopOľom. PIATOK 21. APRÍLA 1944 1. čs. samostatnú brigádu v ZSSR zaradili do zostavy 3. soviet­skej gardovej ormädy. - V 2. čs. paradesantnej bri­gáde vrcholili prípravy na záve­rečné cvičenie. - Na Slovensku sa aktivizuje v týchto dňoch skupina okolo V. Šrobára. Je to výsledok činnosti londýnskeho vedenia, ktoré nemá záujem na tom, aby komunisti zís­kali hegemóniu v národnooslobo­dzovacom boji. - Nepriateľská mínová loď Rol­land s výtlakom 2436 ton narazila na mínovú priehradu v Narvskom zálive a potopila sa. - pa - I4i

Next