Pravda, marec 1978 (LIX/51-76)

1978-03-15 / No. 63

STREDA 15. MARCA 1978 iARNA OFENZÍVA INICIATÍVY V uplynulom týždni sa no poliach južného Slovenska začali tohto­ročné jarné poľnohospodárske práce. Poľnohospodári sa pustili do veľkého boja s časom, o v nejednom prípade oj s rozmarmi počasia, v snahe čím skôr dať oziminám potrebné množstvo živín a čo najlepšie pripraviť pôdu i zasiať všetky jariny v optimálnom agrotech­­nickom termíne. S takýmito požiadavkami poľnohospodárska jar prichádza do cho­tárov každoročne. Napriek tomu sa vždy čímsi líši od tých predchádza­júcich, má svoje špecifické problémy, v ktorých sa zračia nároky urču­júce povinnosti všetkým účastníkom tohto odvekého zápasu človeka o novú úrodu - o utvorenie želateľných predpokladov pre úspešné uspokojovanie stále rastúcich potrieb spoločnosti dostatkom kvalitných potravín. A práve tým - alebo predovšetkým tým - sa tohtoročná poľnohospodárska jar odlišuje od jarných povinností predchádzajúcich rokov, pretože vykonávací plán na tento rok určuje roľníkom vyššie úlohy ako kedykoľvek predtým. Príčina týchto náročných požiadaviek pramení z disproporcií, ktoré vznikli v prvých dvoch rokoch šiestej päť­ročnice medzi rastom spotreby potravín a neplnením plánu produkcie rastlinnej výroby vinou nepriaznivých klimatických podmienok, ale aj niektorých subjektívnych činiteľov. Ako vieme, nesplnila sa plánovaná produkcia cukrovej repy, zemiakov, strukovín, kukurice na zrno a mohli by sme menovať celý rad ďalších plodín, vrátane ovocia a zeleniny. Tým sa narušil kurz na postupné dosiahnutie programovanej sebestač­nosti, vytýčenej XV. zjazdom KSC. Sme na predele šiestej päťročnice, takže možno ešte stále reálne predpokladať, že sa doterajšie omeškanie v plánovanej produkcii rastlin­nej výroby dá vyrovnať a v ďalších rokoch sa dosiahnu výsledky ade­kvátne súčasným potrebám národného hospodárstva, aby sme mohii náležíte uspokojiť náročné požiadav­ky spoločnosti aj dostatkom kvalit­ných potravín. Zárukou takého­to postupu sú po­pri utváraní dosta­točných materiál­nych predpokladov, najmä v podobe ďalších vkladov socialistického štá­tu do tohto výrob­ného odvetvia, pre­dovšetkým tisíce predsavzatí, v kto­rých pracujúci so­cialistického poľ­nohospodárstva, ako aj podnikov služieb pre poľno­hospodárov sľubu­jú, že na počesť 30. výročia Víťazného februára vyprodukujú navyše plánu %tätisíce ton rastlinných a živočíšnych produktov. Na čele tohto hnutia, ako potvrdili rokovania výročných členských schôdzí ZO KSS i celozávojdných konferencií, kráčajú komunisti. Napríklad no celozó­­vodnej konferencii KSS v Agrokomplexe, majetku poľnohospodárskej výstavy v Nitre, odovzdali členovi Predsedníctva a tajomníkovi ŰV KSS J. Janíkovi socialistický záväzok, že tohto roku predajú štátu na­vyše plánu poľnohospodárske produkty o znížia výrobné náklady v cel­kovej hodnote vyše 4 milióny korún. ’Pritom, ako sa hovorí v správe CZV KSS, komunisti tohto podniku sa zamerajú predovšetkým na od­straňovanie nedostatkov na úseku rastlinnej výroby, kde vlani mali s plnením plánu najväčšie problémy. Na ich odstránenie a najmä na zabezpečenie splnenia tohtoročných plánovaných úloh, ako správne sami hovoria, treba zanietených a erudovaných agronómov, ktorí do­kážu formovať porasty poľnohospodárskych plodín a tvoriť úrodu. Pre­to musia dokonale poznať priebeh tvorby i redukcie všetkých faktorov ýrody a citlivo ich riadiť. Nemožno čakať, že príroda sama zvládne ťieto procesy, ale v každom vegetačnom období a na každom hone agronóm musí maximálne využiť pozitívne a čo najúčinnejšie eliminovať negatívne vplyvy prírodných javov na úrodu, plne využívajúc progre­sívne prvky vědeckotechnických poznatkov a pokrokových skúseností. Prvé dva roky šiestej päťročnice nedali poľnohospodárom v rastlin­nej výrobe toľko úžitku, ako žiada vykonávací plán; obrazne povedané, nedali im nič zadarmo, ale o každý výsledok museli tvrdo bojovať naj­mä s nepriaznivými klimatickými podmienkami. Na druhej strane sa však práve v týchto zlých podmienkach jednoznačne ukázalo, že človek nie je ani voči živlom celkom bezbranný a má prostriedky, aby v znač­nom rozsahu vylúčil ich vplyv na úrodu. Svedči o tom predovšetkým rozvoj pracovnej iniciatívy na počesť 60. výročia Veľkého októbra, kto­rá v široko rozvetvenej rodine šesťdesiatkárov-pestovateľov sovietskych odrôd pšenice, producentov kukurice na zrno a výrobcov objemových krmovín z trvalých trávnych porastov priniesla veľa osohu. Bez zveli­čovania možno povedať, že toto hnutie mobilizovalo sily za splnenie úloh v rastlinnej výrobe a podnecovalo agronómov, aby zvýšeným pra­covným úsilím, dôsledným riadením a sústavným skvalitňovaním orga­nizácie práce utvárali optimálne podmienky na dosiahnutie a prekra­čovanie plánovanej produkcie. Veď či to nie je presvedčivý argument, že sa vlani v zlých poveternostných podmienkach 41 poľnohospodár­skym podnikom podarilo dosiahnuť priemernú úrodu vyše 60 q pšenice z hektára, že zhodou okolností v rovnakom počte podnikov slávili úspech aj šesťdesiatkári - producenti kukurice na zrno a výrobcovia objemových krmív z trvalých trávnych porastov, zapojení do hnutia šesťdesiatkárov, zobrali oproti plánu v prepočte no seno väčšiu úrodu o vyše 40 000 ton? Kto pozná prácu v poľnohospodárstve a dobre sa pamätá na vlaňajšie vrtochy počasia, nemôže poprieť, že šesťdesiatkári vyzbrojili poľnohospodársku prax nebývalou istotou vo vlastné sily, ktorá očistila mysle ľudí od stagnujúcich tradícií a podnietila ich bo­jovať o víťazstvá na báze najnovších poznatkov vědeckotechnického pokroku. Je preto v podstate prirodzené, že v intenciách šesťdesiatkárov poľ­nohospodári začínajú aj tohtoročnú jar. S rovnakými cieľmi ako vlani mobilizujú iniciatívu pracujúcich za dosiahnutie priemerných vyše 60- metrákových úrod pšenice, kukurice na zrno o objemových krmív z trva­lých trávnych porastov. Konkrétne v socialistickom záväzku ôsmich pestovateľov kukurice na zrno zo Západoslovenského kraja sa hovorí, že dosiahnu na zavlažovaných plochách priemerne z hektára úrodu 100 q a na nezovlažovaných 65 q zrna kukurice štandardnej vlhkosti. Svoj záväzok adresujú ako výzvu všetkým pestovateľom tejto plodiny. Rovna­ko podnetný je záväzok, ktorým mobilizujú iniciatívu producentov obje­mových krmív z trvalých trávnych porastov poľnohospodári z Liptova na čele s pracovníkmi Štátneho majetku v Liptovskom Mikuláši. So šesťdesiatkármi vedno kráčajú aj pestovatelia cukrovej repy zo Západoslovenského kraja, ktorí na nedávnom aktíve pri hodnotení vla­ňajších výsledkov vyšli s iniciatívou dopestovať na tohtoročných rep­­niskách priemerne 50 ton cukrovej repy z hektára. Poľnohospodári z okresu Poprad a Spišská Nová Ves sú zaso iniciátormi socialistické­ho súťaženia zo dosiahnutie úrody priemerne 20 ton zemiakov z hektá­ra. A mohli by sme spomenúť viacero hodnotných socialistických zá­väzkov, ktoré majú cieľ vyrovnať v rastlinnej výrobe resty z prvých dvoch rokov šiestej päťročnice a zabezpečiť reálne predpoklady pre úspešné splnenie úloh vyplývajúcich z programu XV. zjazdu KSČ. Začiatok poľnohospodárskej jari je viac ako mechanické vykročenie na cestu k týmto náročným cieľom. Každý zásah do pôdy, sejba a nie na poslednom mieste voľba odrôd osív a sadív, ako aj výživa rastlín a celý komplex ich ošetrovania na začiatku vegetácie, je nesmierne zodpovedná práca. Kto k nej nepristupuje zodpovedne a náročne, one­dlho spozná, že ciele jeho predsavzatí sa postupne rozplynú v nedo­siahnuteľnú vidinu. Túto skutočnosť treba mať v jarných prácach ne­ustále na pamäti. Podľa týchto, v minulosti neraz draho zaplatených poučení, musia pristupovať k plneniu povinnosti na jarných poliach nielen agronómovia, ale aj traktoristi. Ale - prirodzene, každý, kto sa zúčastňuje na tvorbe tohtoročnej úrody - kto má slová predsavzatí tvorivo popremieňať na činy. PRAVDA ORGÁN ÚSTREDNÉHO VÝBORU KOMUNISTICKEJ STRANY SLOVENSKA ROČNÍK 59. # ČÍSLO 63 A1* 50 HALIEROV ROLETÁR! všetkých KRAJÍN spojte sa' J- Romanenko a G. Grečko pokračujú v přípravách na návrat VEĽKÁ VÝHODA DLHODOBÝCH LETOV Moskva (ČSTK) — Obežná dráha okolo Zeme je teraz dôležitými miestom ľudskej činnosti, ktoré sa stáva čoraz rentabilnejším pre ná­rodné hospodárstvo, napísal včera v armádnom denníku Krasnaja Zvez­­da generálporučík letectva, letec-kozmonaut Vladimir Š a t a 1 o v. Účasť človeka na kozmických výsku- praktického riešenia závisí nielen moch pri dlhodobých letoch prináša utváranie perspektívnych pilotova­­najväčší efekt z hľadiska spoľahlivos- ných objektov a profesionálna prípra­­ti, množstva získaných informácií a va osádok, ale aj názory na budúce voľby objektu pozorovania, pokračuje lety človeka do vesmíru. Osobitný spravodajca TASS ozna­muje: Jedna z pracovných sál stre­diska pre riadení® letu je vyhradená „skupine pre zabezpečovanie návra­tu“. Balistici, lekári a ďalší odborní­ci prerokúvajú podrobnosti závereč­nej operácie trojmesačnej výpravy J. Romanenka a G. Grečka vo vesmí­re. Záverečná etapa doteraz nebývalej kozmickej expedície sa uskutočňuje za účasti deviatich socialistických krajín, ktoré sa zúčastňujú na spoloč­nom programe Interkozmos. Včera ráno, keď sa na kalendári ex­pedície zjavili slová „deväťdesiaty {Pokračovanie na 7. str.) Šatalov. Dlhodobé lety umožňujú nie­len zvýšiť množstvo experimentov v porovnaní s krátkodobými letmi, ale aj každý z plánovaných experimentov niekoľkokrát opakovať. Vedci tak zís­kajú bohatý štatistický materiál. Na základe rozboru údajov získa­ných začiatkom letu umožňujú dlho­dobé kozmické lety zmenu metodiky i modifikáciu experimentov, ktoré mô­žu opakovať ďalší členovia osádky, aby sa vylúčil vplyv subjektívneho faktora. Generálporučík Šatalov ďalej zdôraznil, kozmických že pri predlžovaní dĺžky letov- sa čoraz viac ak­tualizuje problém „človek-automat“. Od jeho správneho teoretického a Poľnohospodári JRD Víťazný február v Buzitke patria v St redoslovenskom kraji medzi prvých, ktorí začali siať jariny. V tomto roku majú v pláne zasiať vyše 260 ha jarného jačmeňa, 150 ha kukurice a 50 ha slnečnice. Na snímke (zľa­va) predseda družstva Štefan dbala, nositeľ Radu práce, a hlavný agronóm Ing. Milan Kaličiak kontrolujú kvalitu vý­sevu jačmeňa odrody ametist. Snímka ČSTK Dokumentujú spoluprácu Lipsko (ČSTK) — Expozície 12 so cialistických štátov dokumentujú na Jarnom lipskom veľtrhu ďalšie prehĺ­benie a rozšírenie výrobnej a vedec­­kotechnickej spolupráce v rámci RVHP. V porovnaní s vlaňajším jar­ným veľtrhom sa ďalej zvýšil v stán­koch väčšiny vystavovateľov zo socia­listických krajín podiel výrobkov, ktoré sú výsledkom dvojstrannej a mnohostrannej deľby práce, kooperá­cie a špecializácie členských štátov rady. NDR vystavuje 6500 novovyvinu­­tých výrobkov. Úspešný postup Addis Abeba (ČSTK) — Etiópska armáda oslobodila rozsiahle oblasti provincie Harerge na východe kraji­ny. Etiópska vlajka znova zaviala nad dôležitým dopravným uzlom mes­tom Werder a nad mestom Wolwal. V správe národného revolučného ope­ratívneho velenia sa uvádza, že etióp­ske ozbrojené sily a ľudové milicie vedú úspešnú ofenzívu na všetkých frontoch. Varšava — Etiópske vojská pri svojom úspešnom pqgtupe takmer ne­narážajú na odpor ustupujúcich So­­málčanov, píše z Addis Abeby spra­vodajca PAP. Na mnohých úsekoch frontu sa etiópska armáda zastavila 25—30 km pred somálskými hranica­mi, aby somálská strana nemala zá­mienku na provokácie a na obviňo­vanie Etiópie z porušenia somálských hraníc. Nairobi — Kenská tlačová agen­túra oznámila, že rozprášené somál­ské vojská vypálili na ústupe etiópsku osadu Malka-Suftu, ktorá leží na bre­hu rieky Dawa oproti keltskému mes­tu Mandera. ÚSPORY KOVOV A ZNIŽOVANIE HMOTNOSTI HUTNÍCKYCH A STROJÁRSKYCH VÝROBKOV SOCAST MODERNEJ VÝROBY Uplatňovanie tvarovacích a tepelných procesov s pomerne nízkou normou spotreby ma­teriálu • Na jednom vagóne 3 tony úspor kovového materiálu Bratislava (Od nášho redaktora) — Technický rozvoj nášho prie­myslu spočíva v ustavičnom zvyšovaní produktivity, znižovaní prác­nosti a zlepšovaní kvality výrobkov. Zvyšovanie produktivity vo vý­robe je neodmysliteľné bez zdokonaľovania výrobkov z technickej stránky,- hez úspory materiálu, bez znižovania výrobných nákladov. Úspora kovov, navrhovanie ich zníženej spotreby už pri konštrukcii strojov a s tým súvisiace zavádzanie nových progresívnejších techno­lógií patrí k modernej strojárskej výrobe. Toto úsilie sa stalo súčasťou racio­nalizačných opatrení v našich stro­járskych podnikoch. Hovorili o nich aj účastníci hospodársko-političkého aktívu z výrobných podnikov rezortu Federálneho ministerstva hutníctva a ťažkého strojárstva na území SSR. — Ako sa darí vášmu podniku pl­niť úlohu znižovať mernú spotrebu kovov o 3 až 3,5 pere., tak ako to žiada Smernica pre hospodársky a so­ciálny rozvoj ČSSR v rokoch 1976 až 1980, schválená na XV. zjazde KSČ? To je otázka, ktorú sme dali niekto­rým účastníkom aktívu.. Odpovedali nám súdruhovia Miroslav Horníček, riaditeľ národného podniku Drôtov­­ňa v Hlohovci, a Ing. Karol Košík, technický námestník riaditeľa národ­ného podniku Vagónka v Poprade. • TECHNOLÓGIE S NÍZKOU NORMOU SPOTREBY — Základnou smernicou pre Čin­nosť Drôtovne v Hlohovci je plnenie úloh štátneho plánu, ktorého neod­dělitelnou súčasťou je aj program komplexnej socialistickej racionalizá­cie. Ten obsahuje zásadné konkrétne opatrenia i ;pre oblasť úspory kovov — hovorí súdruh Miroslav Horníček a pokračuje: — V tomto roku máme podľa rozpisu našej nadriadenej VHJ zabezpečiť úsporu 555 ton železných a 51 ton neželezných kovov, . Základnou črtou našej technológie sú najmä tvarovacie a tepelné proce­sy, charakteristické pomerne nízkou normou spotreby matériáin. Prevažu­júci sortiment výrobkov má normu spotreby materiálu 1010 až 1120 kg na tonu výrobkov, teda neužitočná spotreba materiálu je 1 až 12 pere. Tento fakt pôsobí aj na to, že' okrem zdokonaľovania a dodržiavania prog­resívnych noriem spotreby materiálu zabezpečujeme úsporu kovov takými cestami, ako je modernizácia základ­ných fondov, vědeckotechnický roz­voj, výskum a vývoj progresívnych technológií a zvyšovanie úžitkovej hodnoty. Usilujeme sa zabezpečiť úsporu kovov aj u užívateľov našich výrobkov. Trvale venujeme pozornosť dodržia­vaniu technologickej disciplíny, resp. nekontrolovanej spotrebe surovín a materiálov. Tu sa veľmi účinným uká­zal úspešne zavádzaný systém práce bez chýb, do ktorého sú zapojené nie­ktoré výrobné strediská. V oblasti racionalizácie výroby, vý­voja technológie, technického rozvo­ja výrobkov i základných fondov má­me v súčasnosti a zabezpečujeme i na ďalšie roky opatrenia, ktoré prináša­jú značné úspory kovov. V skupine výrobkov pre stavebníctvo sme za­viedli výrobu zváraných sietí KARI, ktoré majú podstatne vyššiu využiteľ­nosť ako siete hladké. Rozširovanie tejto progresívnej výroby bude pokra­čovať. Pri výrobkoch pre predpínacic výstuže do predpätého betónu bude­me po dôslednom vývoji zvyšovať kvalitu ich únosnosti. Tu každé ma­lé zvýšenie kvality a teda zvýšenie využitia je veľmi dôležité, pretože spo­trebovaná oceľ v stavebníctve je ne­návratným odpadom. V širšom roz­sahu zavádzame aj opatrenia na zvý­šenie prevádzkovej životnosti oceľo­vých lán minimálne o 10 pere., čo už v súčasnosti prináša značnú relatív­nu úsporu lán. Po úplnej realizácii bude táto akcia prinášať ročné úspo­ry lán u užívateľov v množstve mini­­fPokračovanie na 2. str.) 1. Vyvrcholenie čs. spolupráce v programe Interkozmos UZNANIE A OBDIV HRDINOM Praha — Bratislava (Ze + ČSTK) — Úprimnú radosť nad tým, že sa práve občanovi Československa dostalo cti vyletieť do vesmíru po boku sovietskych kozmonautov ako prvému zo socialistických štátov, vyjadrujú naši pracujúci v ohlasoch na let kozmickej Tode Sojuz 28. Oceňujú v nich nielen hrdinstvo kapitána Vladimira Remeka, ale aj ekonomický prínos programu Interkozmos. Doc. RNDr. J. WAGNER, CSc., vedúci Katedry fyziky Vysokej školy stroj­níckej a textilnej v Liberci: „Úspeš­né splnenie vedeckých úloh kapitá­nom Vladimírom Remekom na palube kozmickej lode Sojuz 28 je vyvrchole­ním našej doterajšej vedeckej spolu­práce v programe Interkozmos. Rov­nako ako všetkých našich občanov i mňa napĺňa tento úspech veľkou hr­dosťou na všetkých sovietskych i na­šich vedcov, inžinierov, technikov a robotníkov, ktori sa svojou prácou na stavbe kozmickej lode a príprave le­tu zúčastňovali a bez ich umu, tvori­vej činnosti a práce by úspechy v po­stupnom dobývaní kozmu neboli’ mož­né. Naplňa ma radosťou i vďačnosťou ku všetkému sovietskemu ľudu, jeho vláde a komunistickej strane, ktoré i tu uskutočňujú základnú tézu vedec­kého komunizmu o proletárskom in­ternacionalizme.“ Vedecký pracovník Výskumného ústavu výživy ľudu v Bratislave MUDr. I. KAJABA, CSc.: „Pre kolektív nášho výskumného ústavu sú veľmi zaujímavé údaje a poznatky, ktoré sa týkajú spôsobu výživy pri letoch vo vesmíre a špeciálnych potravín pre kozmonautov. Možno predpokladať* že mnohé z poznatkov — najmä z ob­lasti technológie ich výroby bude mož­né uplatniť aj v širokej oblasti potra­vinárskeho priemyslu, teda pre výži­vu »pozemšťanov«. Velmi sľubné sú aj pokusy s jednobuněčnými organizma­mi v kozme. Vedecké výskumy tohto druhu majú nesmierny význam, aj po­kiaľ ide napríklad o ochranu a zlep­šovanie životného prostredia.“ J. VANĚK, vedúci vývojových diel­ní v AZNP Mladá Boleslav: „Význam úspešne zakončeného spoločného le­tu kozmonautov Sovietskeho zväzu a Československa a podielu ČSSR na programe Interkozmos možno bez hl­bokých znalostí problematiky kozmic­kých letov len ťažko doceniť. Mierový výskum vesmíru — tak ako ho usku­točňuje ZSSR — je nesmierným príno­som pre budúcnosť ľudstva. Prispie­va k ďalšiemu poznaniu našej planéty a jej prírodných zákonitostí, je hna­cou silou pri prudkom rozvoji vedy, techniky a mnohých ďalších odborov ľudskej činnosti. Účasť na vývoji nie­ktorých vedeckých aparatúr Sojuzu 28 a ďalších kozmických lodí a sám let nášho občana, kapitána Remeka, je veľkým ocenením schopností našich odborníkov. Jé i dôkazom Internacio­nálneho prístupu Sovietskeho zväzu k spoločnému dobývaniu kozmických priestorov v prospech mieru a šťast­ných perspektív ľudí našej krásnej planéty.“ Prínos k rozvoju Praky Praha (ČSTK)— Člen Predsedníc­tva ÚV KSČ a predseda vlády ČSSR L. Šírougal prijal včera v Prahe za prítomnosti člena Predsedníctva ÚV KSČ a vedúceho tajomníka MV KSČ v Prahe A. Kapka predstaviteľov hlav­ného mesta Prahy. Primátor Z. Zuska odovzdal súdruhovi Štrougalc-vi zdru­žené záväzky, ktoré uzavreli na po­česť 30. výročia Februára kolektívy projektových organizácií a ústavov, investorských stavebných podnikov pracujúcich na výstavbe Prahy. Zá­väzky sú zamerané najmä na skráte­nie termínov pri výstavbe a postup­nom dokončovaní dôležitých objektov Prahy. Súdruh L. Štrougal poďakoval za príkladnú iniciatívu a zdôraznil, že splnenie záväzkov bude význam­ným našej prínosom k sústavnému úsiliu spoločnosti o celkový rozvoj hlavného mesta ČSSR. JAR DOSIAL NEOTVORILA VŠETKY CHOTÁRE Nielen rýchlo, ale aj kvalitne Y porovnaní $ vlaňajškom sa jarné poľnohospodárske práce oneskorujú • Dote­raznajviacfarín zasiali v Západoslovenskom kraji • Osív kukurice je dostatok Bratislava (Od nášho redaktora) —* Čas začína odstrihávať z ro­ka dni už z druhej polovice marca, no pohľad do chotárov svedči o tom, že poľnohospodárom na Slovensku sa zatiaľ nepodarilo naplno rozprúdiť plnenie povinností vyplývajúcich z plánov tohtoročných jar­ných prác. V porovnaní s vlaňajškom sa začiatok poľnohospodárskej jari oneskoruje, čo na mnohých miestach vyvoláva nervozitu a vyhá­ňa ľudí do polí aj tam, kde pôdno-kiimatické podmienky ešte celkom nedozreli. Prirodzene, bolo by nesprávne hamo­vať iniciatívu, pretože v jarných prá­cach sa vždy treba poponáhľať, avšak zároveň treba mať na pamäti, že o bu­dúcej -úrode nerozhoduje len včasnosť sejby, ale rovnako, ba možno pove­dať, ešte viac ju ovplyvňuje - kvalita práce. Každý agronóm veľmi dobre vie, že najmä jarný jačmeň neslobod­no takpovediac zamazať do pôdy, le­bo takouto sejbou sa podstatne zníži úroda tejto plodiny. B NETREBA MAŤ OBAVY Na túto skutočnosť nás včera upo­zornil aj hlavný agronóm. Minister­stva poľnohospodárstva a. výživý SSR Ing. Jozef Mudroch. „Materiálno-tech­­nické zabezpečenie prvej etapy jar­ných poľnohospodárskych prác je na Slovensku tohto roku na takej úrov­ni, povedal, že ich v každom poľno­hospodárskom podniku môžu zvládnuť v priebehu niekoľkých dní. Preto ne­skorší začiatok jarných prác by ne­mal ľudí príliš znervózňovať a hnať ich do polí za každú cenu. Viem, agro­nómom sa ťažko počúvajú takéto slo­vá, najmä teraz, keď ich z polí odo­hnali výdatnejšie dažde. Treba si však uvedomiť, že v zimných mesiacoch na Slovensku napršalo oproti dlhoročné­mu priemeru menej o 30 percent vla­hy, takže posledné dažde napriek na­rušeniu priebehu jarných prác nám padli veľmi vhod. Uvíta ich predo­všetkým cukrová repa i ďalšie oko­paniny a rozhodne neuškodili ani jač­meňu, strukovinám, slovom, žiadnym jarinám. Prirodzene, prvú etapu jar­ných prác treba zvládnuť čo najrých­lejšie, ale takým tempom, aby ním ne­utrpela kvalita ani jedného zásahu do pôdy.“ Doteraz z jarných povinností ukro­jili najväčší diel poľnohospodári Zá­padoslovenského kraja, kde jar kaž­doročne prichádza skôr ako do iných oblastí SSR. Na zučiatku tohto týždňa mali v zemi jarný jačmeň na ploche 13 839 ha, ďalej zasiali 40 ha ovsa, 62 ha hrachu, 86 ha maku a v okrese Nové Zámky na ploche 172 ha už uskutočnili aj podsev lucerny. Veľkú pozornosť venujú prihnojovaniu ozi­mín. Prvú nítratáciu už pomaly končia na celej ploche pšeníc a na výmere 22 505 ha dali pšeniciam aj druhú dáv­ku dusíka. Nie sú však zatiaľ spokoj­ní s ošetrovaním a přihnojováním lúk a pasienkov, pretože poľnohospodári tohto kraja doteraz ošetrili iba nece­lých 4000 ha a prihnojili necelých 7000 ha lúk. Jarné práce sa však už začali aj na strednom a východnom Slovensku. V Stredoslovenskom kraji prví začali siať poľnohospodári v okrese Velký Křtíš. B NIE NA ÚKOR KVALITY Ako nás včera informoval riaditeľ Krajskej poľnohospodárskej správy v Košiciach Ing. Juraj Mikita, vo Vý­chodoslovenskom kraji začali siať ja­riny viaceré poľnohospodárske podni­[Pokračovanie na 2, str.) Alena Rusňáková (na snímke) je jednou z najúspešnejších manipulantiek pri Vysekávaní usní obuvi v ZDA v Komárne. Doteraz má na konte úspor materiá­lových nákladov vyše 111 tisíc korún. V roku 30. výročia Víťazného februára sa rozhodla ušetriť materiál v hodnote 50 tisíc korún, je vedúcou 38-členného kolektívu súťažiaceho o titul BSP. Snímka Pravda — M. Polakovič Í.

Next