Pravda, september 1989 (LXX/206-231)

1989-09-07 / No. 211

Materiály pripravila Tlačová agentúra NOVOSTI Ústav všeobecnej reanimatológie Akadémie lekárskych vied ZSSR je teoretickou a experimentálnou základňou pre stovky kliník Sovietskeho zväzu. Rozpracúvajú tu metódy oživovania ľudí a ich návratu do plnohodnotného života po klinickej smrti a iných terminálnych stavoch. Ústav je vo svete dobre známy. Jeho čestného riaditeľa akademika Vladimíra Negovského nazývajú „otec reanimácie“. O posledných prácach a úspechoch pracovníkov ústavu rozpráva na žiadosť dopisovateľky APN riaditeľ ústavu dok­tor lekárskych vied VIKTOR SEMIONOV. - Dnes sú dosť dobre rozpracované základné metódy reanimácie, najmä srdcovo-pľúcnej, ktoré umožňujú obno­viť činnosť základných sústav organiz­mu. No ani najdokonalejšie metódy ne­zaručujú normálne obnovenie funkcií mozgu, predovšetkým jeho kôry. Ale práve od toho závisí, či sa človek po klinickej smrti vráti do spoločnosti plno­hodnotný a sociálne užitočný. Problémy súvisiace s patológiou mozgu sú dnes najaktuálnejšie. Tu sa nahromadilo veľa otázok, na ktoré zatiaľ nevieme nájsť odpovede, ale musíme, lebo ich od nás žiada klinická* prax. Dnes, keď lekár nemôže dokonale po­chopiť, aké základné príčiny viedli k ter­minálnemu stavu pacienta a ako najra­cionálnejšie odstrániť „poruchy“, ktoré nastali v umierajúcom organizme, vidí­me, žé rozvoj teórie reanimatológie za­ostáva za klinickou praxou a mnohé otázky vyžadujú podrobné štúdium. ■ Súvisí to s nedostatkom nových myšlienok? - V nijakom prípade. Myšlienok je veľa, vznikajú ustavične, nielen v našom Ústave všeobecnej reanimatológie Aka­démie lekárskych vied ZSSR, ale aj v iných vedeckých inštitúciách krajiny i v zahraničí. A nielen to - práve myš­lienky spojené s obnovovaním funkcií centrálnej nervovej sústavy sa v mno­hých prípadoch zrodili v našom ústave a potom sa rýchlo rozšírili vo svete a našli svoje riešenia. Pozorovania ukázali, že pomocou prístroja umelého krvného obehu sa rýchlejšie obnoví plnohodnotné prekrve­nie mozgu. To je veľmi dôležité, lebo (ako dnes už vieme) mozog sa nepo­škodzuje počas klinickej smrti, ktorá trvá približne 4-5 minút, ale v procese ná­sledného oživovania, keď cez určité oblasti mozgu krv preteká a cez iné nie. Do tohto procesu lekári zatiaľ nemôžu zasahovať. Niektorými vyšetrovacími metódami sa dá len retrospektívne do­kázať, že cez niektoré oblasti krv nepre­teká. Žiaľ, aj to sa zistí neskoro, hoci existujú metodiky umožňujúce nepre­stajne sledovať obnovovanie krvného obehu v mozgu. No zatiaľ sú priveľmi zložité, aby sme* ich mohli využívať v podmienkach reanimácie. ■ Aké objavy urobili vedci vášho ústavu v posledných rokoch? - Nervové bunky sa neobnovujú - tú­to poučku poznajú i deti. Teraz sa však s ňou budeme musieť rozlúčiť, - hovorí Viktor Semionov. - Pracovník nášho ústavu A. Milochin a jeho kolega z Om­­ska profesor V. Semčenko zistili pomo­cou 'najnovších výskumných metód, predovšetkým elektrónovej mikrosko­pie, že niekoľko hodín po obnovení srdcovej činnosti a dýchania začnú u pacienta, ktorý bol v stave klinickej smrti, prebiehať v kôre mozgu a v iných častiach nervovej sústavy procesy rege­nerácie nervových buniek. Nervové vlákna znova a dosť rýchlo rastú. Iná otázka je, či tieto procesy umožňujú plnohodnotné obnovenie funkcií nervo­vej sústavy. Táto otázka ešte len čaká na odpoveď. Je to vec budúcnosti, dú­fajme, že neveľmi vzdialenej, lebo sú­časné metódy výskumu už dnes posky­tujú možnosť preskúmať veľmi jemné procesy súvisiace s vývojom i patoló­giou nervovej sústavy pri umieraní, oži­vovaní i regenerácii organizmu. Získané údaje otvárajú nové prístupy na pocho­penie genézy patogenetickej terapie i profylaktiky. Veľkú pozornosť venujeme v ústave aj štúdiu problémov spojených s obno­vením procesov látkovej výmeny a príči­nám, vyvolávajúcim narušenie priepust­nosti membrán pre látky, ktoré prúdia do mozgu. Týmto sa zaoberajú doktor M. Avrušenko a biochemička S. Pylovová a pracujú úspešne. Zaujímavé výsledky priniesli experi­menty i klinická prax pri využívaní hy­­perbarickej oxygenácie. Pracovníci náš­ho ústavu G. Alexejevová, A. Akseľrod a A. Bukrejev dokázali, že hyperbarická oxygenácia veľmi uľahčuje regeneráciu mozgu, a nielen hneď po oživení, ale aj oveľa neskôr. Napríklad G. Alexejevová a A. Bukrejev dosiahli, že u pacienta, ktorý dva mesiace ležal v postreanimač­­nom komatóznom stave, hyperbarotera­­pia prebudila k životu zdanlivo celkom zničený mozog. Vedci sa venujú mnohým otázkam súvisiacim s detoxikáciou organizmu. Je známe, že u človeka, ktorý je v stave klinickej smrti, sa zásadne mení meta­bolizmus. Najdôležitejšiu úlohu pri látko­vej výmene zohráva kyslík. Počas klinic­kej smrti sa kyslík do tkanív nedostane. V dôsledku toho sa V tkanivách nahro­madí veľké množstvo nedostatočne okysličených látok, ktoré majú toxický vplyv predovšetkým na centrálnu nervo­vú sústavu. Už pred mnohými rokmi vedci nášho ústavu dokázali, že ak v raných štádiách oživovania očistíme organizmus od je­dovatých látok, veľmi to uľahčí oživova­nie. Teraz na tieto účely popri aktivizo­vanom uhlí a ultrafialovom žiarení začí­name používať aj xenoorgány (cudzoro­dé orgány, napríklad slezinu ošípanej). Vedci nášho ústavu sú už praktický pripravení uskutočňovať proces desin­­toxikácie pomocou zvieracích pľúc. Le­bo pľúca nemajú len dýchaciu funkciu, ale aj iné. Pracovník ústavu G. Mešče­­riakov robí takéto pokusy už dva roky. Výsledky sú veľmi sľubné a na ich klinické využitie už potrebujeme len po­volenie Farmakologického výboru ZSSR. Otázka mozgového edému, ktorý vzniká po oživení organizmu, zaujíma dnes veľa odborníkov. V Ústave vše­obecnej reanimatológie sa ňou podrob­ne zaoberá okrem iných doktor lekár­skych vied V. Kožura v spolupráci s pa­­tofyziológmi a biochemikmi. ■ Aké sú vyhliadky? - Pomocou nových vyšetrovacích me­tód, vrátane počítačovej tomografie, vie­me edém mozgu diagnostikovať. No zložitosť a paradoxnosť situácie je vtom, že edém mozgu môžeme liečiť určitými prostriedkami bez akéhokoľvek výsled­ku. A môžeme ho neliečiť, a veľmi rýchlo spontánne zanikne. Našou úlohou je preskúmať tieto procesy samovoľnej kompenzácie, akéhosi samoliečenia mozgu. To veľmi uľahčí terapiu. ■ Predtým sa nedala stanoviť diagnóza edému mozgu? - Nie, predtým sa za jediný určujúci príznak pokladalo bezvedomie. No vý­skumy z posledných rokov dokázali, že bezvedomie nemusí automaticky zna­menať edém mozgu. A to je veľmi dôležité vedieť, lebo dehydratačná lieč­ba zameraná na zníženie obsahu vody v organizme môže v prípade, ak nie je prítomný edém mozgu, organizmu iba škodiť. Nazdávam sa, že ak sa podarí rozšif­rovat' mechanizmus spontánneho ústu­pu edému mozgu, bude to obrovský objav a prínos pre súčasnú reanimato­­lógiu. Samozrejme, reanimatológiu čaká mnoho iných otázok, ktoré treba teore­ticky vyriešiť. Napríklad: najefektívnejšie spôsoby odstránenia komatózneho sta­vu; podstata kómy alfa, čo vyvoláva neočakávané zhoršenie zdanlivo ús­pešne prebiehajúcej obnovy funkcií centrálnej nervovej sústavy v prvých dňoch po oživení. A najzávažnejší prob­lém je: ako dosiahnuť plnohodnotné ob­novenie funkcií mozgu pri polhodinovom a dlhšom trvaní klinickej smrti. Veľmi široký okruh otázok nastoľuje potreba reanimácie v podmienkach hromadných nešťastí. Tu musia vedci rýchlo vypra­covať čo najjednoduchšie, najprístup­nejšie a čo najdokonalejšie metódy. V tejto súvislosti chcem povedať, - hovorí na záver riaditeľ, - že v našom ústave už vypracúvame špeciálne prog­ramy na sústavné a hromadné kurzy reanimácie pre obyvateľstvo, vytvárame špeciálnu aparatúru, vzdelávacie filmy a do tejto práce sa zapojili aj odborníci z Vedeckovýskumného ústavu prvej po­moci aj z Moskovského stomatologické­ho ústavu. Tieto kurzy sa začnú už v najbližšom čase. STELLA PANŤUCHINOVOVÁ 8. IX. 1989 ■ PRAVDA - TIRNAVIA 1988 (Pokračovanie výsledku súťaže z minulého čísla) D. ŠTÚDIE ' Preklad komentára rozhodcu Maria Matouša z češtiny: Na rozhodnutie som dostal 9 štúdií, z toho č. 2088 (Kekely) je nekorektná (1...KC6!, remíza). Úroveň, až na č. 2067, neprevýšila priemer, preto udeľujem len jednu cenu. Cena (2067, 6. 5.1988) Michal Hlinka (Košice): 1.Vd7+ Kg8 (1...Kg6 2.h7; 1 ...Kh8 2.Sc3) 2.h7+ (2.Vg7+? Kh8 3.Sc3 V:h6 4.Kf8 Jd4! 5.S:d4 Vf6+! 6.S:f6 alebo Vf7 pat, resp. 3...Jd4 4.S:d4 Vf8+ večný šach) 2...Kh8 3.Sc3 Jd4! 4.Sb2M (4.S:d4? pat; 4,Sa1? Vf8+! 5.Ke7 Vf1 6.S:d4+ K:h7 7.Vd6 Vf7+! 8.K:f7 pat; 4.Ke7? Vf3! atď. ako po 4.Sa1?; 4. V:d4? K:h7 5.Vd7+ Kg8! 6.S:f6 pat) 4...Vf8+ (4...Ve6+ 5. Kd8, f7, f8) 5.Ke7 (5.K:f8? pat) 5...Vf4 (5...Ve8+ 6.Kd6, f7, f6; 5...Vf2 6.S:d4+ K:h7 7.S:f2; 5...Vb8 6.8:d4+ K:h7 7.KÍ6+ Kh6 8.Kf5 Vb5+ 9.Se5, resp. 7...Kg8 8 Vg7+ Kh8 9.Vg1 Vb7 10.KÍ5+! Kh7 11.VM+ Kg8 12.Vh8+; 5...VÍ1 6. Kd6 a vždy vyhrá) 6.Kd8! (6.Kd6? Vh4!; 6.S:d4+? K:h7 7. Vd6 Vf7+! K:f7 pat) 6...VÍ8+ 7.Kc7 Vf6 (7...Vc8+ 8.Kd6 Vc6+ 9.Kd5, e5) 8.V:d4! K:h7 9.Vd7+ Kg610.S Í6 a vyhrá. Po prekvapujúcom štvrtom ťahu bieleho vzniká postavenie vzájomnej nevýhody z ťahu. Biely sa musí ve’mi presne vyhýbať patovým nástrahám čierneho. Čestné uznanie (2112, 14. 10. 1988) Michal HMnka: 1.a7 (1.Jb6? Ve5+! 2.Jd5 Ve1 3.a7 Va1 4.Kb6 Kg7 remíza), 1 ...Ve8 2.Jb6 (2.Kc6? Va8! 3.Kb7 V:a7+! aj Vf8! s remízou; 2.Jd6? Va8! 3.Kb6 Kg7 4.Je4 Kg6 5.Jg3 Vh8!) 2...Kg7 3.Kc6! (3.Kd6? Kf7! vzájomná nevýhoda z ťahu, napr. 4,Kc7 Ve7+! 5.Jd7 Ve8 s remízou; 3.Kd5? napr. Kf6 4. Jd7+ Kf5 5.Jb8 Ve5+ 6.K- Va5; 3.a8D? V:a8 4.J:a8 Kf6,g6 s ďalším Kf5-g4:h4 - celý dej je založený na tom, aby kráľ nemohol tento presun uskutočniť) 3...Kf7! 4.Kd6! Kf6 5. Jd7+ Kf5/f7 6.Jb8 Ve6+ 7.Kd7/d5 a vyhrá, alebo Cena Michal HLINKA 4...Kg6 5.Kd7! Vf8,h8 6.Jc8 Vf7+ 7.Je7+ a vyhrá (4...Ve6+ 5.Kd5 Ve8 6.a8D V:a8 7.J:a8 Kf6 8.Ke4 a vyhrá). Opäť vzájomná nevýhoda z ťahu. Strieda­vé zadonenie 8. radu na poliach c8 a b8 pôsobí dobrým dojmom. 1. pochvalná zmienka (2136, 16. 12. 1988) Ing. Ľuboš Kekely (Žilina): b. Kd6 Sd1 Jg8 Pg2 (4) č. Ka7 Pc3 e3 g3 g4 (5), biely remizuje: 1 .Kc7 (1 .Je7? Kb7! a čierny vyhrá) 1...C2 (1...Ka6? 2.Je7 Ka5 3.Jc6+ a vyhrá; 1... e2 2.S:e2 c2 3.Je7 c1D+ 4.Jc6+ Ka8 5.Sa6 remíza) 2.S:c2 e2 3.Je7 e1D 4.Jc6+ Ka8 (4...Ka6? 5.Sd3 mat) 5.Sf5! s ďalším Čestné uznanie Michal HLINKA 6.Sc8 remíza. Veľkú materiálnu prevahu nemôže čierny uplatniť pre večnú hrozbu matu. 2. pochvalná zmienka 2045,4.3.1988) Miloš Sečkár (Trenčín): b. Kf5 Sa8 Pa6 (3), č. Kc4 Pc3 d5 d7 (4), biely vyhrá: 1.S:d5+! Kb5 (1 ...K:d5 2.a7 c2 3.a8D+ Kc4 4.Da3; 1 ...Kb4 2.Se4 a vyhrá) 2.a7 c2 3.SC4+! Kb6 (3...KÓ4 4.a8D c1D 5.D+ Kc3 6.Dg3+! Kd2/Kb2/Kd4/Kb4 7.Dd3+/Db3+/De5+/Db3+ a biely vyša­chuje dámu; 3... K:c4 4,a8D c1 D 5.Dc8+, resp. 4...Kb3 5.DÍ3+ Kb2 6.De2 a vyhrá; 3...KC5 4.a8D c1D 5.Dd5+! - nie 5.Da5+? Kc6 6.Da6+ Kc7 7.Da7+ remí­za - Kb4 6.Dd6+ Ka4(6...Kc3 7.Dg3+), 7. D:d7+~Kb4 8.Dd6+ Kc3 9.Dd3+ Kb4 10.DÓ3+ Kc5 11.Db5+ Kd4 12. De5+ a vyhrá, resp. 11...Kd6 12.Db6+ Kd7 13.Se6+ Ke7 14.Db7,a7+ Kd6 15.Dd7+ Kc5 16.Dc8,c7+ a vyhrá) 4.a8D c1D 5. Db8+ Kc6 6.Sb5+ Kd5 7.De5 mat (7... Kc5 8.Dc8+ a vyhrá). Vtipný tretí ťah bieleho a v hlavnom variante mat upro­stred šachovnice. (Pokračovanie o 2 týždne) ■ PORADIE ČS. ŠACHISTOV Podľa „Elo“ listiny, ktorú pravidelne každý polrok zostavuje Medzinárodná ša­chová federácia (FIDE), je poradie česko­slovenských šachistov v období 1.7. až 31.12. 1989 takéto: 1.U. Ftáčnik 2550, 2. J. Smejkal 2545, 3. V. Jansa 2505, 4.-5.1. štohl a K. Mokrý po 2500,6. P. Hába, 7. J. Nun 2475, 8.-11. A. Peká­rek, E. Meduna, P. Blatný a M. Filip po 2470, 12. M. Vokáč 2465, 13. P. David 2450, 14. I. Hausner 2440, 15. Š. Gross 2435, 16.-17. J. Plachetka a J. Lechtýn­­ský po 2430,18.-19. A. Lanč a J. Ambrož po 2425, 20.-22. L. Dobrovolský, P. Špa­ček a M. Žúrek po 2415, 23.-25. J. Bá­­ňas, I. Gažík a E. Prandstetter po 2405 atď. - Ženy: 1. E. Richtrová 2370, 2. J. Mašková 2230, 3. J. Skácelová 2160, 4. K. Eretová 2150, 5. H. Kubíková 2140, 6. M. Čejková 2125,7. E. Palatková 2120, 8. -10. P. Kišová, D. Němcová a E. Možná po 2105 atď. (-kh) • V zdravotníctve ZSSR pracuje milión dvestotisíc lekáro v, tri milióny tristotisíc zdravotných sestier a iného zdravot­ného personálu. V roku 1987 boli vybudované nemocnice so 75 tisíc lôžkami, polikliniky a ambulancie, kde môžu prijať za jednu smenú 207 tisíc pacientov. Snímka - APN 8. IX. 1989 Biely vyhrá (4-3) Biely vyhrá (4-3) ZO ŠPIČKOVÉHO ŠPORTU SA STAL VÝNOSNÝ OBCHOD rinm ak n urohiť zo ŠDOrtu ..tučnéBecker a spol. Koncom júla prebehla v našej tlači správa, podľa ktorej Boris Becker odstúpil od zmluvy s firmou Coca­­-cola a obliekol „dres“ mliekárenskej firmy Müller-Milch. Tento západone­­mecký tenista je ukážkovým príkla­­kal v roku 1984 do svojich manažérskych rúk bývalý rumunský tenista lon Tiriac, spoločne zaklopali na dvere svetoznámej firmy na výrobu športových potrieb a športového oblečenia Adidas a žiadali za jej reklamu stotisíc dolárov. „Potrebujeme ich, aby Boris prerazil do sveta veľkého tenisu,“ dôvodil sebavedomý Tiriac. Na jeho sklamanie obchodný partner zaváhal. To nečakali. Urazení sa potom obrátili na konkurenč­nú firmu, založenú tým istým rodom Dasslerovcov - Puma. Jej vlastníci boli odvážnejší (zrejme na truc konkurencii). Zmluva bola na svete v januári 1985. A keď „Bum-Bum“ Becker o necelý polrok vyhral Wimbledon - v jednom tábore Dasslerovcov sršali výčitky a v druhom tieklo šampanské. Šéf Pumy, Armin Dassler, na konci roka vyhlásil, že vďaka ani nie 18-ročnému Beckerovi celkový obrat firmy vzrástol o plných tridsať percent, čiže o miliardu osemstotisíc mariek. Za necelý polrok po wimbledonskom víťazstve Puma predala 170 000 rakiet, desaťnásobok ako v predošlých sezónach. Spolu s predajom športovej obuvi značky Boris Becker vyinkasovala vyše sto miliónov mariek. Beckerovo meno sa ocitlo na päťdesiatich výrobkoch. Nečudo, že po jeho druhom wimble­donskom víťazstve prešli obchodní manažéri k druhej ofen­zíve. Začali otvárať športové obchody Borisa Beckera alebo už v jestvujúcich narýchlo organizovali oddelenia toho istého názvu. So samotným tenistom Puma podpísala v roku 1986 šesťročný kontrakt, ktorého súhrnný účet mal byť 27,5 milióna dolárov. Lenže v kapitalistickom obchode je aj dosť úskalí... „Tučný kontrakt“ nemal dlhý život. Po prvé - Armina Dasslera na čele Pumy vystriedal v roku 1987 Hans Woitschaetzke, po druhé Boris Becker Wimbledon do tretice nevyhral, nuž a po tretie - prejavilo sa to na trhu s tovarom, ktor/ niesol jeho meno. Pretože zostával na pultoch, nový šéf firmy presadil revíziu dlhodobej zmluvy. Ani druhá strana však nečakala so založenými rukami, lebo Ion Triac je priveľký šibal. Navyše mal dosť skúseností s menšími firmami. A keďže je príčinlivý - rozhodil siete a vyberal len tie najväčšie ryby. Spomienka na prvý kontrakt s talianskou firmou na výrobu odevov Ellesse, ktorá mladému tenistovi na začiatku kariéry zaplatila „len“ 20 000 dolárov a po jeho wimbledonskom triumfe, keď jej obrat stúpol o dvadsať percent, veľkoryso zvýšila reklamné na 450 000, vyvolala úsmešok na Tiriacovej tvári. Za reklamu Coca-Coly v televízii a časopisoch počas šiestich rokov vymohol tri milióny dolárov. Po tohtoročnom - treťom wimble­donskom víťazstve Tiriac zovrel svoje tromfy pevnejšie v dlani a začal licitovať. Použil úskok firmy Puma a odstúpil od dohody s Coca-Colou, lebo augsburská firma Müller-Milch (jedným z jej hlavných akcionárov je bývalý svetoznámy kanonier, majster sveta z roku 1974 Gerd Müller) zaplatí rovnakú sumu za polovičný čas. A doma je doma. Niet lepšej reklamy nad tú, ktorú registrujete bezprostredne okolo seba. Mýlili by sme sa, keby sme si mysleli, že Müller-Milch získal monopol na reklamu s Beckerovým menom. Vyhral iba medzi výrobcami nápojov. Húževnatý západonemecký tenista má nemenej húževnatého manažéra. Tiriac šikovne odhadol pozíciu, v akej sa ocitla talianska firma na výrobu obuvi Diadora. Jej predošlá športová „hviezda“ - Ben Johnson (po soulskej dopingovej afére) zhasla. Hľadala sa nová a Tiriac ju ponúkol. Od 1. januára 1989 sa Boris Becker zaviazal plných päť rokov hrať v jej obuvi - za „púhe“ 2 milióny dolárov. Pravda, tenista musí hrať aj v nejakom odeve. Ellesse bola priskromná pre slávneho tenistu, preto v máji podpísal novú dohodu s firmou FILA, ktorá má obohatiť jeho bankové konto o 5 miliónov dolárov. Ponuky sršali aj z iných sfér. Za nálepku na zápalkách firmy Ebei „berie“ B. B. štvrť milióna dolárov ročne a za to, že všetky peniaze si ukladá výlučne v Deutsche Bank, dostáva milión dolárov za tri roky. A keďže obľuba „pánskeho bieleho športu“ je nemenej vysoká aj za oceánom, Ford ročne platí milión dolárov za to, že sa Becker v televíznej reklame posadí za volant alebo postaví k dverám jeho áut. Činila sa aj firma Müller-Milch, ktorá oznámila, že trh čoskoro obohatí novým výrobkom - Boris Becker drinkom. A ďalej pribúdajú obchody s menom azda najpopulárnejšej osoby NSR (i keď v niekto­rých anketách víťazí ženský náprotivok Borisa z tenisových kurtov - Steffi Grafová), mládež sa v ňom vidí a jednotlivé firmy sa pretekajú v ponukách za reklamu svojich výrobkov. Veľký obchodník lon Tiriac však izoluje 22-ročného športovca od týchto vplyvov. Vyhradil si právo rozhodovať o obchodných kontraktoch a Beckerovo okolie, vidiac, ako rastú jeho ban­kové kontá, to rešpektuje. Hlavným Stanom pre hráča a mana­žéra nie je už Leimen, ale na dane liberálnejšie Monako. Súvisí to aj s väčšou anonymitou a potrebou koncentrovanej prípravy. „Zisky závisia od úspechov,“ prízvukuje lon Tiriac mladé­mu zverencovi. Boris Becker sa usiluje - zdobí ho nielen trojnásobné víťazstvo vo Wimbledone, ale aj v ďalších dvoch najuznávanejších súťažiach - Davisovom pohári a turnaji Masters. Podľa západných tenisových magazínov Becker sa po tohtoročnom Wimbledone ocitol na čele rebríčka najviac „zarábajúcich“ tenistov. Jeho čistý príjem činil takmer štrnásť miliónov dolárov. Môžu mu teda závidieť Borg, McEnroe, čonnors, Lendl... Získal ich za päť rokov, kým ostatní aspoň za raz toľko. Pravda, v ohodnotení celkového majetku ešte zaostáva za Björnom Borgom. Športová verejnosť vie, kam táto honba za dolármi priviedla fenomenálneho švédskeho tenistu. Tridsiatka bola ďaleko za obzorom, keď nevydržal psychický nápor a odišiel z tenisového kolotoča. Navyše rozbil si rodinu, mal daňové konflikty so švédskymi úradmi, viaceré milostné aféry, a tú poslednú chcel údajne skoncovať samo­vraždou. Podľa jeho neskoršej výpovede žalúdok mu vypla­chovali iba po skazenom jedle. Nech je tak, alebo onak, Borgov príklad prezrádza, že z veľkého športu možno vypes­tovať „tučné kontá“, ale stať sa zároveň ich obeťou. Mnohí odborníci preto vyčkávajú, aký osud stihne Borisa Beckera. V súčasnosti je výnosným obchodným artiklom a sejfy plní dolármi. Nezakrúti sa mu z tohto kolotoča peňazí hlava? Navyše peniaze do značnej miery menia hodnotové rebríč­ky toho-ktorého športu. Príkladom je vyjadrenie bývalej „hviezdy“ tenisových dvorcov Virginie Wadeovej po tohtoroč­nom Wimbledone. „Treba sledovať tenis, a nie hviezdy okolo neho. Na tohtoročnom Wimbledone bolo veľa krásnych súbo­jov, na ktoré takmer nikto neprišiel. Ohromilo ma správami fanúšikov, ktori boli schopní otočiť sa chrbtom k dvorcom len preto, že vedľa prechádzal Boris Becker." Popularita znamená peniaze. A tie navodzujú atmosféru i vzťahy v súčasnom športe. Športovci sa stávajú otrokmi svojich manažérov, a tí sa snažia vyžmýkať od organizátorov podujatí a sponzorských firiem čo najväčšie zisky. A aby ani tí neobišli naprázdno, spoliehajú sa na reklamu... MICHAL KRIŠKO Snímky - Ladislav Nagy

Next