Pravda, júl 1992 (LXXIII/153-179)

1992-07-01 / No. 153

( PRAVDA 1. JÚLA 1992 PUBLICISTIKA - INZERCIA lJ Kto múti pivo z banskobystrického pivovaru? Obchodná vojna v malom... O banskobystrickom pivovare Urpín sa najviac hovorilo v septembri 1991, keď ho na dražbe kúpil súkromný podnikateľ Pavel Čapka. V poslednom čase sa však o pivovare, a najmä o pive opäf hovorí veľmi často. Vlani v Urpíne vyrobili okolo 330—tisíc hektolitrov piva. V tomto roku to bude o 20—tisíc hektolitrov viac. Kým vlani exportovali takmer 70—tisíc hektolitrov, t. r. celú produkciu dostane domáci trh. Na poslednej celoštátnej súťaži v kvalite 12-stupňových pív sa pivo Urpín umiest­nilo na ôsmom až jedenástom mieste. Najlepšie zo všetkých pív vyrábaných na Slovensku. Dnes mnohí, najmä v Banskej Bystrici a jej okolí tvrdia, že kvalita tohto piva poklesla a vraj doň miešajú rôzne prísady, dokonca i mazľavé mydlo. ■ VARIA HO TÍ ISTÍ „To sú hlúposti," tvrdí Eva Ostrolucká, vedúca útvaru riadenia kvality v pivovare. „Ak by sa do neho dostali nežiadúce prísady, trebárs to mazľavé mydlo, ihneď by sa znehodnotilo, zakalilo na bielo. Nie je možné, aby sa niečo na technologickom zariadení otvorilo a nie­kto do piva niečo nasypal alebo nalial." Síria sa však zaručené správy o tom, že z pivovaru odišli takmer všetci pracovníci, čo rozhodujú o kvalite piva. Do konku­renčných pivovarov vraj odišli vedúci pracovníci, variči, „sládek", pracovníci filtrácie a stabilizácie piva, ktorých na­hradili amatéri. „To nie je pravda," tvrdí „sládek" Jozef Balko, ktorý v pivovaroch už odpracoval okolo 40 rokov. „Kolektív sa takmer vôbec nezmenil. Pivo varili a varia tí istí, čo ho predtým varili 15 či 20 rokov. Ak ho predtým varili kvalitné, vari to už zabudli?" Pripusťme, že kvalitu piva znižujú vstupné suroviny. Jozef Balko to roz­hodne odmietol. Na výrobu sa používa tá istá voda z Harmanca, chmeľ zo Zatca a zHornej Stredy, slad z Rimavskej Sobo­ty, Hurbanova a Tmavý. ■ KONTROLÓRI SPOKOJNÍ Nemá na jeho kvalitu vplyv zastarané technologické zariadenie? Áni tento ar­gument nepripúšťajú. Zásahy do techno­logického zariadenia boli, ale v prospech zvýšenia kvality. Vymenili celý úsek hlavného kvasenia. Staré tanky vymenili za nové, vylepšili filtráciu, pracuje nová pasterizačná linka. V sudovni onedlho vymenia hliníkové sudy za nerezové, čím sa záručná doba piva v sudoch predĺži z 21 na 40 dní. Útvar riadenia kvality „stráži" nielen akosť nakupovaných surovín, ale aj výrobu a hotovú produkciu. Od začiat­ku roka 26-krát odobrali vzorky piva pracovníci Štátnej inšpekcie akosti. Všetky vyhovovali ČSN. Kto teda šíri správy o tom, že kvalita bystrického piva Urpín poklesla? „Podľa nás to nerobia profesionáli, pivovarníci z konkurenčných pivovarov," tvrdí Eva Ostrolucká. „Tí vedia, že to nie je pravda. Nemôžu predsa mať záujem poškodiť našu, a tým i svoju profesio­nálnu česť. Veď zajtra by niekto mohol ohovoriť ich. Nepfechu robia niektorí z tých, čo sprostredkúvajú predaj rôz­nych iných pív, a tí, čo ich predávajú. Naše pivo je pomerne lacné. Súkrom­níci oň preto záujem nemajú. Pre nich je výhodnejšie, kvôli zisku, predávať drahšie pivá. Preto treba pre­ svedčiť kupujúcich, že Urpín je najhorší. ■ KTO KAZÍ PIVO Kvalitu piva neovplyvňujú len jeho výrobcovia. Veľký vplyv na ňu majú i tí, čo ho predávajú a čapujú. Nesprávne uskladnenie, ošetrovanie zariadenia i čapovanie, dokážu aj z dobrého piva urobiť brečku. Väčšine súkromní­kov sa to aj darí, na čo doplácajú tí, čo pivo pijú. „Keď' vidím, ako niektorí výčapníci pivo čapujú, najradšej by som icn po rukách vybila. Kým my do piva prácne dostávame kysličník, aby malo tú správnu chuť, oni ho pre­lievaním z pohára do pohára či načapovaním do pol pohára, v kto­rom dlhšie stojí, a potom už len dočapujú trochu peny, z neho kyslič­ník vyženú. To už naozaj nie je pivo," rozhorčila sa Eva Ostrolucká. MILAN BERTA „Pán Mazanec sa stavia do pozície ochrancu regionálnej politiky. Počas celého svojho pôsobenia v ČSOPK sa uspokojil s pozíciou oblastného riaditeľ­stva, ako jedného z odborov ČSOPK v Prahe, a to aj po novembri 1989, kedy sa zásadne zmenila situácia a podmienky na prácu komory. V roku 1990 začala ČSOPK vytvárať regionálnu štruktúru. V ČR v tom čase vzniklo 6 regionálnych kancelárií, kým v SR, práve vďaka nezáujmu pána Mazanca, ani jedna. Situácia sa zmenila gž po zvolení nového podpredsedu ČSOPK zo SR, ktorý kategoricky začal rozvíjať regiona­­lizáciu činnosti komory v SR. Dnes na Slovensku existuje 7 regionálnych kance­lárií a 2 detašované pracoviská. Regionálna štruktúra komory už efek­tívne existuje. Pri volbách do zhromaž­denia delegátov Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) boli súbežne volení aj členovia regionálnych výborov, ktorých úlohou je v priebehu budúceho roka pripraviť osamostatnenie regionálnych komôr. Určite čakáme na nové územnosprávne členenie SR, pre­tože, a to predpokladáme, že pán Mazanec vie, regionálne komory sú Ohlas na článokD všade vo svete tvorené v územnospráv­nych regiónoch. Navyše, pre ich vytvo­renie a efektívnu funkciu je potrebný vysoko profesionálny aparát, ktorý inten­zívne pripravujeme, vrátane zahranič­ných stáží. K samotnej písomnej forme volieb do orgánov komory: Je to forma, ktorá sa používa vo všetkých vyspelých európ­skych krajinách s trhovou ekonomikou, a teda nie je žiadnou slovenskou špecialitou, ako sa to pokúša bývalý oblastný riaditeľ ČSOPK prezentovať. Každá iná forma je z praktického hľa­diska nerealizovateľná a finančne ne­únosná. Postup, ktorý navrhuje pán Mazanec, je nezmysel. Pretože pri neexistencii akýchkoľvek, čo i len dočas­ných orgánov, by vlastne nebolo toho, kto by mohol podnikateľov zvolať na nimi navrhované ustanovujúce zhromaž­denie. Je to prejav naivnej demokracie, ktorá by skončila nedemokraticky a absolútnou deštrukciou. Návrhy kandi­dátov na delegátov do ustanovujúceho valného zhromaždenia a na členov regionálnych výborov sa vytvárali pro­stredníctvom poradných zborov podni­kateľov pri regionálnych kanceláriách komory, v spolupráci so Zväzom priemy­slu SR a Združením podnikateľov SR, a nie metódou pána Mazanca, ktorý sa chcel sám nanominovať na kandidátku. Zákon o SOPK platí ani nie pol roka. Za toto obdobie sme pripravili a usku­točnili voľby do orgánov, zmapovali členskú základňu, vytvorili počítačovú databázu, rozvinuli medzinárodnú spo­luprácu. Slovenská obchodná a priemy­selná komora sa v máji t. r. stala členom Medzinárodnej obchodnej komory, čo sa doterajšej ČSOPK nepodarilo za 40 rokov jej existencie. Zákon o SOPK je medzinárodnou komorou hodnotený ako najlepší spomedzi zákonodarných kro­kov z tejto oblasti v ostatných krajinách postkomunistickej Európy. Je kompatibil­ný so zákonodarstvom prevažnej časti krajín ES. Na týchto postulátoch chceme stavať pri presadzovaní sa Slovenska v medzinárodných vzťahoch." Regionálna štruktúra už existuje Do komory zadným vchodom? (ó. 6. 1 992) V rozhovore sa bývalý oblastný riaditeľ Česko-slovenskej obchodnej a priemyselnej komory {ČSOPK) pre SR a terajší člen ČSOPK Ing. IMRICH MAZANEC kriticky vyjadril ku konštituovaniu orgánov tejto inštitúcie na Slovensku. Okrem iného poukázal i na nedemokratickosť volieb regionál­nych orgánov „na diaľku", podľa vopred pripravenej kandidátky, bez zhromaždení členov komory v regióne. Na rozhovor zareagoval terajší f rredseda Dočasného výboru Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory ng. PETER MIHÓK, CSc. 1 jeho stanoviska vyberáme: Fotosúťaž Pravdy a Fotoklubu SSN: Život okolo nás DÔVERNÉ. Snímka Jozef Kmeť, Rožňava Dvere daňového úradu v Senci sú zatiaľ otvorené. Občania, ktorí sem prichádzajú, dostanú odpovede na všakovaké otázky, ktoré daňovým úradníkom kladú. Hrozí však, že sa zavrú. Z dôvodu, že sa tamojší pracovníci rozhodnú takouto formou protestu upozornit: na problémy, ktoré ich trápia. Prečo? „Kdekto si myslí, že sme nespokojní s platovým zatriedením, a preto protestujeme. Nás však netrápia peniaze, ale zaradenie do jednotlivých kategórií, do ktorých sme sa dostali nariadením bývalej vlády. Toto nariadenie - O platových pomeroch zamestnancov v rozpočtových a niektorých cľalších organizáciách a orgánoch - je zlé." Takto vidí problém daňových úradníkov riaditeľka Daňového úradu Bratislava­­vidiek so sídlom v Senci Jozefína Skorvágová. Predsedníčka odborov v tejto organizácii Jana Rohárová zasa poukazuje, že zlé zatriedenie nielen diskriminuje daňových úradníkov, ale priamo umožňuje daňové úniky. „Stále nemáme stanovené právomoci. Zákony, ktoré ich určujú, nie sú formulované jednoznačne. Umožňujú daňovníkom, aby obchádzali jednotlivé nariadenia. My sme zasa nedostali do rúk žiadne páky na vymáhanie daní, pokút a penále." Všetko toto roztrpčuje daňových úradníkov v Senci. Ich kolegovia z iných častí Slovenska sa tiež ponosujú. Práve tieto problémy im neumožňujú stabilizovať kolektív pracovníkov na daňových úradoch. Veria, že nová vláda sa na nich začne pozerať tak ako súkromníci. ŠTEFAN MESÁROŠ EDUSCHO EDUSCHO - die Nummer 1 auf dem österreichischen Kaffeemarkt - expandiert weiter in Ost- Mitteleuropa. Nach sehr erfolgreichem Marktaufbau in Ungarn wird nunmehr eine Tochtergesellschaft im Raum BRATISLAVA gegründet, von wo aus der CSFR. Markt aufgebaut werden soll. In diesem Zusammenhang suchen wir den zukünftigen G­ESCHÄFTSFÜHRER Der gesuchte Manager wird für die gesamte Unternehmens-Entwicklung in der CSFR verantwortlich sein. Dies beinhaltet den Aufbau einer Produktion, alle Marketing und Vertriebsaktivitäten sowie die Organisationsentwicklung. Die finanzielle und organisatorische Unterstützung durch den Konzern ist sichergestellt Wir wenden uns an jüngere ca. 35-jährige Herren mit betriebswirtschaftlich-technischem Ausbildungsbackground und Erfahrungsschwerpunkt in der Absatzwirtschaft (Marketing/Vertrieb). Wir erwarten eine starke Manager-Persönlichkeit mit marktwirtschaftlicher, pragmatischer Orientierung, hervorragenden Verkaufsfähigkeiten, Durchsetzungsvermögen und Eigeninitiative sowie verhandlungsfähigen Deutsch-Kenntnissen. Wenn Sie als Jung-Manager überzeugt sind, daß Sie hohen Anforderungen für diese Top-Position im Rahmen eines führenden westlichen Konzernunternehmens erfüllen und über das äußerst attraktive Angebot mehr wissen wollen, dann bewerben Sie sich bitte unter der Kennumer 2092 mit volständigen Unterlagen. G^TRD - CONSULT MEMBER OF THE CONSULTING GROUP IN AUSTRIA 815 43 Bratislava, Radlinského 37, tel.: 07/49 82 88, 49 85 33 PX-2952

Next