Roháč, 1968 (1-48)

1968-01-03 / No. 1

Ivan Kraus PRAVDA VÍŤAZI. ALEBO REMIZUJE. AJ NEVERIACI SA OBČAS MUSI OBETOVAŤ NA OLTÁR VLASTI. ABY SA ZAPOJIL, VO­PCHAL RUKU AJ DO ELEKTRICKEJ ZÁSTRČKY. \/ obec nie je ťažké, ako by si bežný čitateí či redaktor myslel, napísať úvodník na cestu dvadsať­ročnému Roháčů. Je to ľahké preto, že náš život a prostredie Je oveľa bohatšie na vtipy, ako si môžu redaktor! Roháča vymyslieť. Neveríte mi? Prečítajte si láskavo tituly článkov, pojednaní, statí, fejtónov, reportáži, kurzivok a iných novinárskych útvarov a tvarov, tvárnych i netvárnych, farebných i bezfarbých v najvážnejších časopisoch a novinách a skúste na­hradiť bodky za názvami otáznikmi. Každý mysliaci človek sa predsa pýta, a tak si overuje, čo je teória, a čo Je prax. Skúste však toto isté urobiť v Roháči. To vám tak ľahko nepôjde, Ako som už spomenul, náš život je přebohatý na prekvapenia, ktoré vás donútia k výbuchu smiechu. Sme krajinou, ktorú by naozaj bolo možné nazvať zemou úsmevov, krajinou vychádzajúceho slnka alebo záhradkou kvitnúcich ruží. Je tu voľné pole pre epitetá ornans. My v tejto záhrade plejeme burinu, vyhadzujeme zbytočné pa­piere zo šuflikov na národných výboroch, zametáme cesty a ulice, a ukazujeme na nepodarky. Ako na­sledovníci na tróne dvorných šašov sme nepríjemní komedianti. Často sa nám ujdú zauchá. Nie vždy spravodlivo. To už je náš osud. Túto úlohu nám dala naša komunistická strana a tú chceme fair plniť. Ak dvadsaťročný Roháč vo svojich dvadsaťkrát 52 čís­lach odzrkadlil smiech a humor tohto národa čo len na 80 % a 20 % bolo nepodarkov, myslím, že sa môžeme smelo uchádzať o zlatú značku dobrej kva­lity. Že sme na pranieri zachránili za tých 20 rokov ťažké milióny v našom národnom hospodárstve, to je neodškriepiteľný fakt, a Vám, mili čitatelia, by to bolo treba iba štatisticky dokazovať. Vieme však, že ste nám, až na malé výnimky, verili, že sme sa niekedy usmiali nad dobrým vtipom alebo jeho ne­­japnostou, nad dobrou kresbou, či štipľavou repor­tážou, nad našim pohľadom do zahraničného hu­moru a s dôverou ste čítali aj dlhšie poviedky alebo stručné rozumy našej Dity. Za túto Vašu dôveru a pravdivosť našich materiálov, za presnú informáciu, i keď miestami priveľmi stručnú, Vám, milý čitateľ, redakčný kolektiv ďakuje a v tomto slávnostnom ročníku (1. aprila dovŕšime dvadsiaty rok) sľubuje i naďalej byť čo najpravdivejší, najvernejší a naj­krajší vo svojich kresbách i textoch. Pri budúcom Novom roku budete nás môcť zhodnotiť, ako sa nám to podarilo. Veľa plánov, tých uskutočniteľných, a radosti z vykonanej práce vám želá ' T Ý Ž D N I K MOTORISTU tfacCi­­/и//Le Jbyt&vi^ cl<r aJuL~ *LucUNof ХЛЛого-сл. О j/t drvte к Á'&k /мЫЯи , Marurdť**' , t résed, d*Mpév?c£. v ° Со- /MjfaőL'eUdc £ГЛ 4ľpAjfcCa^/Lci C»*cÁ f 'TÍ /uidCjot&U /ия £С/)ОЫл, ЛлЖм. ЛГ /btAA-l<dcu+C. ií*#C (А'А TLEcfytWffrű Mi Ши, ofn? : NBMcieM cu.\ J < \ íl L) šéfredaktor tohto časopisu /Ж Ondrej Zlmka Fedor Vico Pod súkromnou vieskou v Rači sedia niekoľkí umelci a ich pria­telia. Prišla reč na konfesie a pán Mudroch hovorí Jankovi Blahovi: — Ty lopuch, ty vari držíš s luteránmi, a ty si predsa katolikl Janko Blaho nato: — A čo ja viem, čo som vlastne. Potom sa Mudroch obráti k dáme, čo šedi vedľa neho: — Olinka, ty si, pravda, tiež katolíčka? A ona odpovedá: — Nie veru. Ja som český bratr. J. S. t J. A. TALLU O POKUŠENÍ Stál som v rade na Večerník a pristú­pil ku mne nejaký dobre oblečený muž a povedal: — Píšete o všelijakých galantských Cigánoch, čo z toho máte? Propagujte radšej myslenlckú viechu a odvďačíme sa vám. — Lenže — namietol som — mysle­­nická viecha sa ml nepáči, predávajú tam kyslé víno. — Čo vás do toho — povedal dob­re oblečený pán — my na tom zará­bame obrovské prachy. Môžeme si do­voliť reklamu. Chváľte naše víno a ne­obanujete. Dám vám týždeň na rozmy­slenie I Odišiel a viac som ho nevidel. Zato na druhý deň prišiel k nám do bytu akýsi človiečik, ktorý sa predstavil, že je z myslenickej pridruženej výroby. Opravil nám vodovod, rolety, zasklil okná. — Ja som tiež z Myslenie — usmiala sa na mňa inak vždy mrzutá zelovociar­­ka a dala mi najkrajšie jablká. Rátala ich ako druhú triedu. za Ponúkla sa nám upratovačka, ktorá primeranú cenu skutočne vyriadila byt. Nie len tak, aby sa nepovedalo. A nerozbila ani luster, ani okno. Bola tiež z Myslenie. Dostal som pochvalný list z Myslenie, od čitateľov. — Ak máte deti — končili sa milé riadky — až po maturitu môžu u nás študovať. Netrápte sa zbytočne I Nepo­trebujete protekciu I Prišiel do domu maliar, ktorý nám s tromi pracovníkmi za jediný deň vyma­ľoval celý byt. Anonym mi napísal: — Vaše deti majú po maturitu za­bezpečené štúdium, potom sa môžete spoľahnúť na mňa, Mám slovo na vy­sokej, Podpis: Neznámy docent z Mys­lenie. Prišiel do domu lekár, starostlivo sa vypytoval, či nepotrebujeme nejaké lie­ky. Prišiel aj usmievavý zubár a ošetril nám chrup. Obaja boli z Myslenie. Mäsiar z Myslenie mal pre mňa svieč­kovú a teľacinu prvej triedy. V ľubovoľ­nom množstve. Nákup doniesol hore na byt a odmietol sprepitné. Ešte nám po­mohol aj odniesť chladničku do opravy. — Vy nosíte chladničky do opravy — skríkol vedúci opravovne — vari nevie­te, že som z Myslenie? Bol by som vám poslal opravára. Mäsiarovi poriadne vynadal, že ma neinformoval. Ten sa ml ospravedlnil. Zabudol, že vedúci cukrovaru je už me­dzi chladničkami. (Veľa je nás z Myslenie — povedal s ľútosťou — už sa to človeku aj ple­tie, kto kde pracuje.) Tak to išlo celý týždeň. Potom som poslal do Myslenie list, že nemôžem propagovať ich kyslé víno, lebo mi nedovolí svedomie a považujem to za nečestné. Zbavil som sa pokušenia. A žijem za­se tak ako predtým, teda pod psa. Ani pes po mne neštekne, Ale hreje ma myšlienka, že som odolal. Priatelia vra­via, že som hlupák. V noci nespávám. Mám stále horúčku. Naozaj neviem: dobre som urobil, či zle? Aký démon mi to pošepol, že nesmiem chváliť kyslé víno. Koľkí chvália kadečo a majú sa dobre. Vyžaloval som sa Gadúdovl a ten iba krútil hlavou. — Koľkí by s radosťou podľahli ta­kému skvelému pokušeniu. Ale za nimi nepríde. Príde za takým, čo si ho ne­vie vážiť. Objednal mi víno, ktoré vychvaľujú aj v novinách a bolo veru kyslejšie ako myslenické.

Next