Roháč, 1978 (1-52)

1978-01-04 / No. 1

RÁNO V REDAKCII sa reč krútila okolo množstva krásných novoročných predsavzatí. Rozprúdila sa živá diskusia. Všetci hovorili a všetci dobromyseľne radili. V kolektive zavládol pocit absolútnej pohody — povedal by som — ľudského tepla. Je to predsa len krásne, žit a pracovať v kruhu ľudí, ktorí majú na mysli len dobro svojho kolegu, priateľa. My si tu môžeme otvorene hovoriť 0 svojich prehreškoch 1 slabôstkach. U nás to nie je tak. ako inde, kde sa potom všetko zveličí, roztrúbi, roznesie. V duši sa mi udomácnilo blaho a prižmúriac oči videl som okolo seba poletovať anjelov so známymi tvárami: — najtuhší fajčiar cmúľaľ T/C-TAC. — kolegyňka. čo zvykla päť ráz denne desiatovať domácu klobásku, chrumkala knekáč. — milý priateľ krúžil nad nimi s veľkým pohárom mlieka — redakčná motoristka sa zberala splniť si svoju dennú normu — päť kilometrov ostrou chôdzou a — zo susednej miestnosti sa ozýval neodolateľný barytón, ktorý do telefónu tvrdil. že. dušinka moja. dnes skutočne nemôžem... Minúty ubiehali, všetci ešte stále hovorili a všetci radili. Presvedčivo, tak od duše do duše. Len ja som bol ticho. Hanbil som sa priznať, že v tú silvestrovskú noc dozrelo aj moje rozhodnutie: prestanem fajčiť, budem sa rozumne stravovať, nevezmem do ruky pohárik, budem chodiť pešo. ba aj to posledné, prisámbohu. si odopriem... Oči som mal sice prižmúrené, ale uši nie. Podľa hlasov sa dalo totiž jasne zistiť, že múdro radiI fajčiar milovníkovi tekutého, motorista mierne obéznemu, slobodný tri razy rozvedenému atď., atď.. atď... Peter Bán Portugalská menšinová vlá­da socialistickej strany bola porazená v parlamentnom hla­sovaní o dôvere a musela preto odstúpiť. Portugalskí so­cialisti sa riadili politikou ,,Re­­cuperacao capitalista", čiže vracania zoštátnených podni­kov pôvodným majiteľom. Tú­to politiku získavania bývalých pozícií kapitálom sprevádzalo úsilie pravicových socialistov zapojiť Portugalsko pevne do medzinárodného kapitalistic-Z celkového počtu sedem miliónov nezamestnaných v USA je päf mi­liónov mladých ľudí. „Vydržte, prídu lepšie časy!”, utešujú ich vládnuce kruhy. Pritom počet pra­covných príležitosti sa naďalej zni­žuje. (Z tlače) VÝCHODISKO Bez roboty vám nálada klesá, nezáleží už na ničom ? Príďte sem zajtra! Rozhodli sme sa prepustiť vašich rodičov! Benjamín Škreko SAUDSKÁ FRANCE ho France, vlajková loď francúzske­námorného loďstva, patrila k najmodernejším na svete. Na­priek tomu bola stratová a schodok kryl jej vlastník — súkromná spo­ločnosť — štátnou subvenciou. Rast cien pohonných hmôt však zasadil aj lodi France úder. Vláda ju odmietla ďalej podporovať, a tak ju v roku 1974 odstavili v prístave Le Havre a všetkých tisíc päťsto čle­nov posádky prepustili. Mnohí z nich dodnes nemajú prácu. Nako­niec loď France predali za osemde­siat miliónov frankov saudsko­­arabskému milionárovi Akramovi Ojjehovi, známemu sprostredkova­teľovi predaja francúzskych zbrani Saudskej Arábii, ktorý za svoju ,,bohumilú" činnosť dostal aj Rad čestnej légie. Možno práve preto sa rozhodol lodi, ktorú chce používať ako plávajúci hotel na okružné plavby pre medzinárodnú elitu, po­nechať aspoň jej názov. (t) Francúzskv prezident Valéry Giscard d'Es­­taing: — Podľa môjho názoru ceny v roku 1977 klesali... (Le Canard Enchainé, Francúzsko) Ondrej Zimka

Next