Roľnicka Nedeľa, september 1949 (IV/36-39)

1949-09-04 / No. 36

strana 2 Veľká žiarlivosť medzi Anglickom a Ajnerikou Keď pri voľbách v západnom Ne­mecku zvíťazili hlavne kresťanskí de­mokrati a strana sociálnodemokratic­ká, radovali sa z toňo i Američania, 1 Angličania.. To preto, £e Anglicko nadŕža sociálnym demokratom (na čele 8 Dr. Schumacherom) a Ameri­ka (USA) podporuje kresťanských demokratov, ktorých vedie Dr. Ade­nauer. Ale veľký americký kapitál a vôbec hospodárska mOc Ameriky má pre nesocialistických Nemcoy väčšiu prí­ťažlivosť. Kresťanskí demokrati s® poponáhľali, urobili spojenectvo s tak­zvanou nemeckou stranou, ea kto. rou stojí Hjalmar Schacht a — od­mietli so sociálnymi demokratmi spo­lupracovať ... Z toho je v Anglicku poplach 1 strach, lebo ga dá čakať, že odte­raz na svetových trhocEí budú Nemci a Američania postupovať pomocou svojich tovarov — proti Angličanom. Prečo? Preto, že Nemci budú Ameri­ku (USA) väčšmi počúvať, ako tuhí Angličania, a že americkí kupci za­robia na nemeckých tovaroch pri vý­voze omnoho viac ako na iných. Bu­dú teda mať Angličania ešte väčšie ťažkosti s vývozom a predajom svo­jich tovarov, hoc 1 teraz drahé vý­robky anglické ťažko idú do sveta. Dá sa čakať, že Anglicko bude si chcieť tak pomáhať, že bude ešte me­nej kupovať americké tovary, 1 preto, že Ich Američania predávajú len za doláre a neberú anglické tovary na zámenu, 1 preto, žg inde môžu obdržať tovary a suroviny — za anglické vý­robky, teda bez peňazí a bez zadlžo­­nla sa. Žiarlivosť a napnutie medzi Amerikou (USA) a Anglickom zväč­šuje sa teda ďalej. Amerika spolieha sa na to> že Angličania bez americ­kých pôžičiek nemôžu byť a že teda budú — krotkí. Americké protianglické plány medzí Arabmi V Prednej Azli vychodia na svetlo čudné veci. Pred časOm Angličania pomohli urobiť v Sýrii štátny prevrat, pri ktorom stal sa diktátorom Husni Zaim, ktorý mal chrániť anglické (britské) záujmy proti americkým. Sľuboval Angličanom, že spoji Sýriu 80 gtátom Kerakom a so štátOm Li­banonom v jeden celok, ktorý sa bude volať „Úrodný Polmesiac",, sblíži ho 80 štátom Irakom. Tam majú Angli­čania veľký vplyv, p"dobne ako v Ke­­raku, a tak by s® bolo veľmi posilnilo položenie Anglicka v týchto krajoch — proti americkému v))lyvu. Ale diktátoj. Husni Zaim Angliča­nom’ úplne sklamal: dohodol sa s Ame­rikou — proti ním, odoprel spojiť sa s. Irakom, Kerakom a Libanonom, a pracoval za americké záujmy. Preto Angličania vyvolali nOvý prevrat v Sýrii, a — diktátor je mŕtvy a vpyv Anglicka Sa v Sýrii obnovuje... Pravda, akiste len dovtedy, kým v S.ýrii nezačnú zas „pracovať" ame­rické doláre. Tie napríklad v Saud­­skej Arábii účinkujú ták zázračne, že táto krajina je pod úplným americ­kým vplyvom ako dáka závislá ko­­lônia. Padne cena libry — Starosti v Anglicku Anglický vývozný priemysel pristal bv už na to, aby sa snižila hodno­ta anglických peňazí oproti d láru. Úfa Sa, že by tak zahraničný svet ľahšie mohol kupovať anglické tova­ry’, lebo by preň b ly — lacnejšie. Tak by Angličania ľaCigie konkurovali s cudzími výrobkami na svetových trhoch. Ale štát a tf ľudia, čo sú dlž­ní doláre, rátajú, *e by na splátky dlhu museli dať oveľa viac anglických peňazí (niebo tovarov), keď by takto dolár mal väčšiu cenu. Sú teda pre tento plán v AngUcku veľké spory, ktoré dosvedčujú len *o, že s Anglic­kom je hospodársky stále horšie a horšie. • RoENtCKÄ ►’cnerA Viliam Sirok:s^: Sľúbme, že budeme dobn v rámci osláv Slovenského ná­rodného povstania otvorili moderný nový drevokombinát „Bučina", Ako hlavný rečník prehovoril tu podpred­seda vlády s. Široký. Z jeho obsiah­leho prejavu vyberáme toto: Vážený súdruh prezident, vážení prítomní, súdruhovia a súdružky. Dnes v rámci radostných osláv 5. výročia Slovenského národného po­vstania slávnostne otvárame prevádz­ku v národnom podniku Bučina. Vďačnosť celého národa a všetkého pracujúceho ľudu pri tomto akte pa­tri veľkému Sovietskemu sväzu a je­ho slávnej Červenej armáde, ktorá svojím hrdinským úsilím a obety­­plným bojom oslobodila našu repub­liku od fašistických podmaniteľov. Naša oslobodzujúca revolúcia pozbavila moci fabrikantov, veľko­statkárov a beinkárov, dala moc do rúk robotníckej triedy v pevnom sväzku s roľníckym ľudom. V tom spočíva obrovský význam politických výsledkov našej revolúcie, no naša revolúcia, najmä však febru­árové víťazstvo nášho pracujúceho ľudu vykazuje OBROVSKÉ materiálne výsledky. AJ tento nový podnik sved­či o tom, čo všetko je možné tam, kde výrobné sily sú od pút kapitaliz­mu oslobodené, čo všetko dokáže ľud tam, kde práca je oslobodená od úta­­ku vykorisťovateľov a kde moc má v rukách robotnícka trieda. Čo nebo­lo možné v kapitalstlckej minulosti, je možné dnes v podmienkach ľudo­vej demokracie. Ako sa stará naša vláda o pozdvihnutie kapitalizmom k večnému živoreniu odsúdených kra­jov Slovenska, o tom svedčí tento kombinát a jeho sesterský podnik na východnom Slovensku, nové fabriky v Brezne, Ban. Bystrici, Martine, Mi­kuláši, Košiciach, Prešove, na Kysu­ciach, na Orave, na strednom, vý­chodnom a západnom Slovensku. Dnes letí po celom Slovensku čarov­né heslo: socialistická Industrializá­cia. A nie je tó heslo, je to práca a sú to radostné výsledky tejto práce. ĽUD SÄM JE TVORCOM SVOJEJ STASTNEJ BUDÚCNOSTI, strojcom nového vyššieho socialistic­kého zriadenia. Výstavba drevokom­binátu Bučina symbolizuje úsilie na­šej vlády odčiniť krivdy, ktoré na slovenskom ľude napáchala politika českého finančného kapitálu. Stavia­­me Bučinu v kraji, v ktorom starý kapitalistický poriadok odbúral zvo­lenské železniarene, vzal poctivým ro­botníkom prácu a Zvolen a jeho oko­lie odsúdil k živoreniu. Tento podnik má pre náš štát a pre Slovensko osobitný význam, lebo je súčiastkou správneho a účel­ného využitia našej najvzácnejšej su­roviny, nášho dreva. Z našich lesov v dávnej a nedávnej minulosti zbo­hatlo niekoľko špekulantov a kapita­listických vykorisťovateľov. Pre pra­cujúcich, ktorí prišil priamo, alebo nepriamo do styku s týmto bohat­stvom, prinieslo veľa mozoľov a má­lo chleba. Naše lesy poskytovaly bo­hatstvo malej hŕstke prívržencov, nízke mzdy a biedu pracujúcim. Tak sa malý veci za kapitalizmu. Ak si položíme otázku, ako vedeli kapita­listi využiťi toto bohatstvo, tak odpo­veď je: hriešne zle. Drancovali a ra­bovali naše lesy. Azda v nijakom inom odvetví neprejavily sa tak zhubné následky kapitalstickej anar­chie a chamtivosti, ako v drevárskom odbore. Skutočnosť, že pred vojnou a za vojny vyvážali hlavne suroviny, t. j. guľatiny a rezivo, že z ročnej ťažby asi troch miliónov kubických metrov Kstnatého dreva až 80'/o úž tkového dreva sa použilo ako pa­livo a iné. UMOM A VYNALIEZAVOSŤOU ZVLÁDNIME VÝDOBYTKY TECHNIKY Usktitočftovanle industrializačného programu stavbou nových závodov, hydrocentrál a železníc je naša cesta k rozvoju výrobných síl, naša cesta k budovaniu socializmu. Tento rozvoj musí byť však doprevádzaný vo vše­tkých odboroch naiSej výroby uvedo­melým úsilím v doteraz nebývalej miere prekonávať staré normy a zv.ý­­šiť výrobnosť práce. Stavba nových závodov, zaraďovanie ncn’ých pra­covných síl do výrobného a hospodár­skeho kolobehu, musia byť doprevá­­dzané hromadnou iniciatívou robot­níkov, technikov a inžinierov po zvy­­čovanl výrobnosti práce, lebo vývoj produktivity práce je najspoľahlivej­ším a najvýznamnejším ukazovate­ľom nášho hospodárskeho rozmachu, nášho napredovania k socializmu. Toto platí najmä pre drevársky prie­mysel. Moderné technické zariadenie Vášho závodu dáva všetky predpokla­dy pre zvýšenie výrobnosti práce bez driny, ak si umom podrobíte techni­ku k svojmu uvedomelému snaženiu. Drevokombinát Bučina patri kl veľkým projektom našej výstavby, je význačným článkom idustrializácie Slovenska. Náš štát, náš pracujúci ľud venoval obrovské prostriedky na postavenie tohto kombinátu. Venoval milióny do rozvoja vášho závodu v nádeji, že vo vašich rukách prinesie bohaté plody pre dobro vaáe a vše­tkého nášho ľudii. Nože SĽÚBME SÚDRUHOVI GOTTWALDOVI, ŽE BUDEME DOBRE G.\.ZDOVAŤ, že sa postaráme o vzornú pracovnú morálku, o vysokú produktivitu prá-j' ce a takto sa zaradíme medzi najlep’^ šé závody Slovenska, lebo len našoij poctivou prácou pre rozvoj našej do moviny a blahobytu nášho ľudu spí nime odkaz Slovenského národnéh| povstania. MonarchofaSisti začali! na 25. augusta ofenzíl Grammos. Monarchofaí do boja 5 peších divizj celé letectvo, včítane 4| lietadiel. Všetky útolj fašistov boly s veľkýnj w by, na tú lepšiu úrJ búdauie tovarov (11 doteraz na voFnon| hých) — musia saii čiť, že dobrá preij kus po kuse postí je ďaleko čas, keil cenách budeme nal šie. Lebo to je tal na predaj pomerný tovaru, musí bo z neho mal dotstalj jem. Ale keď hc razy, alebo tri ra tom môže byť lebo ľudia viac viacej sa utŕži, do voľného pred bude a musí byťj ho bude viac? Is tci skusujeme, varu už omnohl ďaleko viac n a a jeme vyviezť naj viny a iné potrj^ A teraz všíni Zjavily sa ol zprávy, že vri predávať voľn^ ľúbovoľnom boly úradné vedajú pravď^ voľný, musel možno po 7 Vládna delegácia na čele s jel v dňoch osláv Povsttf Grécki Tuf Krásny dar Po okresoch Topoľčany aJ ďalší okres sa takto pred celij nosťou zaviazal dodať z pJ 5. výročia Povstania všetky! né množstvá obilií^SúčasA márna oznámili, že majú l!r kových smlúv, na ktoré I zaviazali dodať popri svojil ných záväzkoch ďalších 5J obilia, z toho skoro polo! nice. Vedúci činitelia okri stupcovia strany, ONV, kupného aparátu navštevi to dňoch dediny, aby na f

Next