Roľnícke Noviny, január 1971 (XXVI/1-25)

1971-01-13 / No. 10

OCOM YE3E&33I ’ Q RED POĽSKOU zahraničnou politikou sa v roku 1971 otvárajú nové perspektívy. Po zmenách, ktoré sa previedli n 7. plenárnom zasadaní Ústred­ného výboru PZRS, nové vede­nie vyhlásilo, že Poľsko sa snaží nielen pokračovať vo svojom dobre známom a vy­soko oceňovanom úsilí zmiernenie napätia a dosiahnu­o tie bezpečnosti v Európe, ale že využíva pomer síl, aký sa dnes vytvoril v Európe, a hod­lá podniknúť aj ďalšie akcie v záujme skorého zvolania ce­loeurópskej konferencie. ' Q RVÝ TAJOMNÍK ÚV PZRS ^ Edward Gierek menom nového vedenia v súvislosti s tým často zdôrazňoval, že na diplomatickom fronte hodlá Poľsko pokračovať vo svojom konštruktívnom úsilí. Aj pred­seda Rady ministrov Piotr Ja­­rocziewlcz, ktorý v Sejme cha­rakterizoval zásady nového Zmierňovanie napätia vládneho programu, uviedol medzi prvoradými úlohami splnenie rozhodnutí vyplývajú­cich z poľsko-francúzskej de­klarácie, ktorá bola vo Varša­ve podpísaná na záver návšte­vy francúzskeho ministerského predsedu Chabana -Delinasa. Z rovnakého dôvodu šéf poľskej : misie v NSR informoval bonn- j ské ministerstvo zahraničných í vecí, že nové poľské vedenie je s pre skorú normalizáciu pofsko­­západonemeckých vzťahov na | základe nedávno podpísanej j zmluvy a diplomatických pre nadviazanie i stykov medzi Varšavou a Bonnom v najbliž­šom čase. n OESKÉ VEDENIE vytyčuje konkrétne smery diploma­tickej ofenzívy. Vychádza pre­dovšetkým z rozhodujúcich štátnych záujmov Poľska, kto- ! ré naďalej vyžadujú, aby sa { pokračovalo v úsilí o postupné | vytváranie systému bezpečnosti j v Európe. Vyžaduje rovnako I aktivizáciu rozsiahleho politic- ! kého dialógu medzi ľudovým Poľskom — pevným článkom spoločenstva socialistického štátu a západoeurópskymi kra­jinami. V tejto súvislosti je zrejmejšie, než kedykoľvek predtým, že terajšie reálne po­litické podmienky vyžadujú, aky sa aj naďalej udržiavali doterajšie dobré styky s Parí­žom. Nejde samozrejme len o Francúzsko. Určité dôvody svedčili pre uzavretie zmluvy medzi Poľskom a NSR, v ktorej Bonn uznal definitívny charak­ter hraníc na Odre a Nise. Nikto si nemôže význam tejto zmluvy uvedomiť lepšie než my Poliaci, nikto nl to nemôže priať toľko ako my, aby sa v roku 1971 všestranne a dô­kladne realizovala. M INISTER Stefan Jedrychow­­skl odíde v najbližšom Čase do Ríma. Táto cesta zohrá iste významnú úlohu v ďalšej aktivlzácii pofsko talianskych vzťahov. Poľsko spájajú s Ta­lianskom tradičné putá vzá­jomných sympatií. V súčasnos­ti, úsilie o skoré zvolanie celo­európskej konferencie, má Poľ­sko mimoriadny záujem nielen na raste obchodného obratn s touto krajinou, ale aj na ďalšom upevňovaní politickej spolupráce v záujme bezpeč­nosti. Všetky známe názory í talianskych štátnikov na tieto otázky sú v Poľsku vysoko oce­ňované a vzbudzujú prianie po­kračovať v poľsko-talianskum politickom dialógu. M edzinárodná verejnosť pozná vyhlásenie minis­terského predsedu Piotra Ja­­roszewicza na zasadaní v sej­me, že poľská vláda je pripra­vená plne normalizovať vzťahy medzi cirkvou a štátom v Poľ sku. Tieto slová vyjadrujú úprimnú snahu nového vedenia dosiahnuť normalizáciu, ktoré očakáva celá verejnosť. Dialóg medzi Poľskom a Vatikánom — rovnako na základe spoločných j záujmov európskej bezpečnosti — by sa mohol úspešne rozvi jať k obojstrannému prospe­chu. Ďalšie konštruktívne úsi­lie Poľska na európskom i šir­šom medzinárodnom fóre bode zamerané na upevňovanie me­dzinárodného postavenia Poľ­ska, na ešte účinnejšie zapoje­nie poľskej diplomacie do rie­šenia celoeurópskych problé­mov, v mene dialógu a zmier­nenia napätia, v prospech mie­ru na celom svete i všeobec­nej bezpečnosti. I. KRASICKI (Varšava) Kritická situácia v Jordánsku w Pochod západonemeckých roľníkov ^ Aktivizácia robotníckych samospráv v Poľsku f Podpora bolívijskému prezidentovi ® Výmena väzňov za veľvyslanca Misia G. Jarringa Výzva na prímerie AMMÁN (čstk) — Ako oznámil; agentúra Mena, jordánska vlô3, a Ústredný výbor Organizácie pr oslobodenie Palestíny vyzvali vče ra na' poludnie okamžite zastav! paľbu v Ammáne a vo všetkýc] častiach Jordánska. Spoločné ko muniké, podpísané jordánskyn ministerským predsedom Vasíín Táliom a členom Ústredného vý boru Organizácie pre oslobodení; Palestíny Ibrahimom Bakrom, zdfl raznilo. že každý, kto bude po kračovaf v streľbe, bude označe ný za „zradcu arabského národa" Palestínsky vodca Jásir Arafa usudzuje, že situácia v Jordánski je mimoriadne kritická a že môži „dôjsť k výbuchu” pre neústupní stanovisko jordánskej vlády, kto CHILE PRIJME VÄZŇOV RIO DE JANEIRO (čstk) — Bra ztlska vláda vydala predvčernn komuniké, v ktorom sa konšta tuja, že 70 politických väzňov j pripravených na odlet do Chile Majú Ich vymenil za unesenéhi švajčiarskeho vefvyslanca Gto vennlho Buchera. Padla názori pozorovateľov vláda čaká len m posledné potvrdenie únoscov, ži sú ochotní okamžite po odoslan väzčov přepustit Buchera. Cilski vláda vyjadrila súhlas polltickýcl väzňov přijat. STANNÉ PRÁVO V URUGUAJI MONTEVIDEO (čstk) — Drn guajská vláda zrušila pradvčeron ústavné občianske slobody, ab; mohli artnáda a polícia ,,lepšil pátrat” po únoscoch brltskéhi veľvyslanca Gaofľreya jacksona Polícia a armáda teraz môžu za týkat bez súdneho rozhodnutia Uväznené osoby pozbavili akejkoľ vek právnej ochrany. rá, podľa jeho názoru, sa usiluje o úplnú likvidáciu palestínskeho hnutia odporu. Oficiálne jordánske vyhlásenie vysielané v noci ammánskyrn roz­hlasom zdôrazilo, že terajšie uda­losti v Jordánsku sú „vnútornou vecou”. Podľa agentúry Renter malo vyhlásenie mimoriadne ostrý tón; nvádzalo sa v ňom ďalej, že nikto étidzf nemá právo poučovať jordánsko, čo má robiť. ké Zatiaľ nie sú k dispozícii nija­číslice o stratách, a to ani z jordánskej ani z palestínskej strany. Spravodapca AFP kladie otázku, či eventuálny príchod zástupcov signatárskych krajín káhirskej dohody prinesie zmenu v terajšej situácii. V Ammáne sa usudzuje, píše, Že je to málo pravdepodob­né, v najlepšom prípade sa nájde nový kompromis medzi Jordánca­­mi a Palestíncami. Podľa tohto názorn sa budú kráľovské jednot­ky snažiť zachovať výhody, ktoré dosiahli vo vlaňajších septembro­vých bojoch a pokúsia sa ‘ešte viac oslabiť palestínske hnutif odporu. Na druhej strane Pales tfnci, ktorí sú teraz v ťažkej si tuácii, sa snažia vyburcovať ve rejnosť a dosiahnuť podporu arab ských štátov, aby ich nezničila jordánska armáda. Ani nová do hoda, usudzuje sa v Ammáne, at bude uzavretá pod záštitou arab ských štátov, nezmení terajšiu rovnováhu síl a nezabráni jordán skej armáde v oslabovaní pales fínskych pozícií v jordánsku. MANIFESTÁCIA V LA PAŽE LA PAZ jčstk) — V bolívijskom hlavnom meste sa včera konal« mnohotisícová manifestácia pracú júclch na podporu prezidenta |ua na fosého Torres«!, jeho vláde predvčerom potlačila pravicový vojenský puč. Väčšinu ňčastníko\ manifestácie tvorili baníci zo zo štátnených baní a ozbrojení roľ níci. K manifestujúcim prehovorí prezident generál Torres. List sekretariátu VARSAVA (čstk) — Sekretariát ÚV PZRS poslal list predsedom konferencií robotníckej samosprávy a hlavným riaditeľom podni­kov a závodov. Odvoláva sa v ňom na nedávna konzultácie o roz deľovaní súm určených na zlepšenie hmotnej situácie málo plate ných skupín pracujúcich a zdôrazňuje, Že v mnohých podnikoch sa poukazuje na úzke vzájomné spojenie medzi sociálnym postave­ním robotníckej triedy a výrobnými problémami. Celý rad spravod­livých požiadaviek možno uspokojiť bez značných výdavkov, stačí len iniciatíva a dobrá hospodárenie vedení podnikov a robotníc­kych samospráv, zdôrazňuje sa v tomto liste. A práve týmto požia­davkám treba vyjsť v ústrety predovšetkým. Podniky musia preto uvoľniť prostriedky, ktoré majú na sociálne účely k dispozícii. Sekretariát ÚV PZRS považuje v tejto súvislosti za potrebné, aby sa konferencie robotníckej samosprávy zaujímali o všetky otázky, ktoré sa týkajú zlepšenia pracovných 1 sociálnych podmienok ko­lektívov a zabezpečili správne rozdeľovanie prostriedkov určených na prémie a odmeny. Najmä je však treba kontrolovať, ako správa podnikov zaručuje bezpečnosť a hygienu práce. Záver kongresu novinárov HAVANA (čstk) — Závereč­ným zasadaním sa predvčerom skončil v Havaně VII. kongres Medzinárodnej organizácie no­vinárov (MON). Do výkonného výboru MON zvolili 50 pred­staviteľov novinárskych orga­nizácií t celého sveta. Predse­dom MON sa opäť stal fran­­’ cúzáky novinár Jean-Maurice Hermann. Funkcie zástupcov predsedu obsadili predstavite­lia Sovietskeho zväzu, Kuby, KĽD, Peru, Mongolskej ľudo­vej republiky, Chile, južného Vietnamu a niektorých ďalších krajín. Generálnym tajomnt­kom MON sa stal znova Če­choslovák Jiří Kubka. Na VII. kongrese MON- sa zúčastnilo 326 delegátov a po­zorovateľov, ktorí zastupovali 84 krajín. ROĽNÍCI PROTESTUJÚ BONN (čstk) — Protestný po chod západonemeckých roľníkov proti zhoršujúcej sa situácii v poľ nohospodárstve Nemeckej spolko­vej republiky zablokoval niekoľko hodín dopravu v Hannoveri. Tran­sparenty na traktoroch upozorňo­vali obyvateľstvo na to, že ná­kupné ceny poľnohospodárskych výrobkov stále klesajú, avšak vý­robné náklady v poľnohospodár­stve naproti tomu rastú. Demon­štranti zaplavili v ktorých žiadajú mesto letákmi, obyvateľstvo, aby pochopilo a podporilo Ich po­žiadavky. JARRINGOVA SPRÁVA NEW YORK (čstk) — Sprostred kovateľ OSN pre Stredný východ dr. Gunnar Jarring, ktorý sa vrá­til z Izraela do New Yorku, podal správu generálnemu tajomníkovi OSN U Thantovi o výsledkoch svojej cesty a o návrhoch, ktoré mu predložila izraelská vláda, larring sa zišiel aj so zástupcom ZAR Muhammadom Za j á torn a s jordánskym zástupcom Muhamina­­dom Farrora. V OSN sa nevylu­čuje, že Gunnar Jarring odcestuje v najbližšom čase do Káhiry. Najvyššie fóry m? K OČAKÁVANÉMU TOHTO­ROČNÉMU ZASADANIU yŠE­­ČÍNSKEHO ZHROMAŽDENIA ĽUDOVÝCH ZÁSTUPCOV A KO OZNÁMILI noviny „Žen min ž’-paa”, má sa tohto roku zvolať v Čínskej ľudovej republike zasadanie všecínske­­ho zhromaždenia ľudových zá­stupcov (VZĽZ). Hoci ie pres ný dátum zasadania obostrený hlbokým tajomstvom, zahranič ní pozorovatelia v Pekingu ne­vylučujú, že by sa parlament mohol zísť už v januári. Vše­­čínske zhromaždenie ľudových zástupcov je podľa ústavy z roku 1954 najvyšším zákono­darným orgánom Čínskej ľu­dovej republiky a naposledy sa v plnom zložení zišlo pred šiestimi rokmi — v decembri 1964 a v januári 1965. Už v roku 1968 vypršal štvorročný mandát poslancov VZĽZ. Pred­seda stáleho výboru parlamen­tu Cu-Te bol už na začiatku kultúrnej revolúcie vyhlásený za „odpadlíka” a „vojenského satrapu”. Bezo stôp zmizli mnohí z jeho 18 zástupcov, ako aj značná časť poslancov. USUDZUJÚC nodľa správ z Pekingu, číske vedenie za­mýšľa všečínske zhromaždenie ľudových zástupcov „vzkriesiť”, aby sa im dali schváliť zmeny, ktoré sa udiali v krajine v dô­sledku kultúrnej revolúcie. Na zasadaní azda vyhlásia nové ho šéfa štátu (predseda ČER Liu-čchi bol, ako je známe, počas kultúrnej revolúcie vy­hlásený za jedného z hlavných „revizionistov” a vr 1966 prakticky zbavený funkcie). Očakáva sa, že zasadanie po­tvrdí nových členov štátnej rady, ktorí sa dostali do funk­cií za kultúrnoj revolúcie. PRÍPRAVA na zvolanie VZĽZ preBleha, usudzujúc podľa správ, ktoré prichádzajú z Pe­kingu, v zložitých podmien­kach. V minulosti volili po­slancov VZĽZ provinčné fudo^ vá zhromaždenia, ktorá boli zastupiteľskými fórami, vyjad­rujúcimi názory a vôľu väčšiny obyvateľstva v určitej oblasti. V kultúrnej revolúcii sa však tieto provinčné zhromaždenia prakticky neschádzali. V po­slednom čase sa provinčné ľu­dové zhromaždenia nahradzujú „zjazdami aktivistov v štúdiu myšlienok predsedu Mae”. Tie­to zjazdy prebehli už vo viac než polovici z 29 provincií a autonómnych oblastí. Usudzuje sa, že na vymenovaní delegá­tov na nadchádzajúce zasada­nie všečínskeho zhromaždenia ľudových zástupcov. (ts) W TIETO DNI pokračovali v Bruseli rozhovory " delegácie rakúskej vlády s predstaviteľmi EHS o tzv. „globálnej dohode”, ktoron by sa na nie­koľko rokov upravili vzťahy nášho neutrálneho južného snseda so západoeurópskym spoločným trhom. Prvé takéto oficiálne rokovanie sa konalo vlani v novembri na zasadaní ministrov EHS. ide o proces, ktorý vyplýva zo vstupu Británie do „spoločného trhu”. Vedúca krajina západoeuróp­skeho zdraženia voľného obchodu (EZVO), ktoré­ho je Rakúsko členom, dala takto podnet k roz­pusteniu protipólu ekonomicky najsilnejších zá­padoeurópskych krajín, dlhá roky konzervovaného francúzskym votom. V samotnej podstate Ide však o Integračný proces ekonomickej i politekej moci kapitalizmu v západnej Enrópe, v ktorom mono­poly a trusty kumulujú kapitál i výrobné pro striedky v záujme získania väčších trhov a tým aj významnejšieho mocenského postavenia. Akousi vábničkou bola, je a zostáva bariéra colných prie hrad a iných obmedzení ochranárskeho charak­teru, ktoré bránia členské krajiny EHS pred kou kurenciou zvonku a súčasne poškodzujú importé rov-nečlenov EHS. V tomto kolotoči sa pohyboval dlhé rokv aj vzťah Rakúska k EHS. v/ TAKOMTO OVZDUŠÍ pri hľadaní východiska * nastúpila nová rakúska sociálnodemokratická vláda k liberlizácii zahraničného obchodu so so­cialistickými krajinami. Po Juhoslávii to bolo Ru­munsko, Bulharsko, Sovietsky zväz i Maďarsko, ukázali sa nové možnosti prehĺbenia ekonomickej spolupráce s Československom. Všetko je však v štádiu určitého nesmelého rozbehu. Pre ilustrá­ciu iba niekoľko čísiel z roku 1968. Väčšina rakúskeho exportu smerovala do Európy. Z toho do krajín EHS za 20,8 a do EZVO za 12,2, do vý­chodoeurópskych krajín za 7,6 miliardy šilingov. Dovoz z EHS za 37,2, z EZVO za 11,9 a zo socia listických krajín za 6,3 miliardy šilingov. Za dva roky sa v podstato na tomto obraze nič význam ného nezmenilo. Dlhoročné úsilie domácich ra­kúskych podnikateľov a finančných kruhov najmä zo spotrebného priemyslu sa napokon prejavilo v snahe zdôrazniť práve to, čo je už z prvého pohľadu zrejmé — ešte viac preniknúť na trh šest ky. Nemalý podiel na takomto vývoji majú zabra niční podielnici na rakúskych investíciách, z kto­rých dnes najsilnejší západní Nemci sa od roku Í961 do 1967 dostali z piateho na prvé miesto pred USA, Švajčiarsko, V. Britániu a štáty Beneluxu. V západnej Európe existovali koncom roku 19G8 iba tri štáty, a to Belgicko. Švajčiarsko a Fran­cúzsko, kde sa západonemecký kapitŕl uplatnil sil­nejšie ako v Rakúska. Teda z malého podnikania vyrástli mamutie koncerny, ktorých ekonomický vplyv je nesporný a spolu s ním aj vplyv politický. H OCI V SÚVISLOSTI s rozširovaním Členskej zá­kladne EHS sú v podobnej situácii aj ostatní západoeurópski neutráli ako Švajčiarsko, Švédsko a Fínsko, predsa len pozícia Rakúska je v tejto ra­finovanej hre najcitlivejšia. Pokiaľ atlantické spo­jenectvo prežívalo krízu vývoja pod bedlivou kon­trolou prezidenta de Gaulia, ktorý udržovaním Britov v šachu zmenšoval aj politický vplyv USA na západnú Európu, boli šance Rakúska teoreticky ako tak prijateľné. Dnes však, keď integračný pro­nes prekročil nž hranice ekonomickej spolupráce a volanie po politickej integrácii sa stáva skutoč­nosťou, niet najmenšej pochybnosti, že spolupráca neutrálov s EHS sa bude pohybovať na stále ten­šom ľade. Niet tu totiž už deliacej čiary medzi Ů obchodnými a politickými záujmami. A tak ako [g už dnes v členských krajinách EHS celkom z r e- | teľne pociťujú politické dôsledky zmedzinárodnenia | záujmov fúzujúcich monopolov a trustov, povedz | me v odborovom hnutí, v sociálnej i mzdovej po i litike ale aj v diplomacii, potom pre neutrálne 1 Rakúsko by to mohlo znamenať vzdať sa svojho i povojnového predsavzatia. V konečnom dôsledku íj pri súčasných pozíciách kapitálu NSR v Rakúsku f! by to mohlo vytvoriť predpoklady pre už Rakú šanom dobre známu a pre Enrópu nežiadúcn si­­tuáciu. p RETO AJ v týchto dňoch vyrukovala oficiálna rakúska propaganda s tvrdením, že terajšie bruselské rozhovory sa týkajú len úpravy hospo­dárskych vzťahov. Zdôrazňuje, že Rakúsko neusi­luje o členstvo v EHS a podľa ministra zahranič­ných vecí Kirchsclilägera nie je zatiaľ jasné či jj pôjde o colnú úniu alebo o pásmo voľného obcho­du. Najmä prvá alternatíva je zvlášť podozrivá a mohla by byť podmienená hneď na začiatku celým radom podmienok. Pochopiteľne, že pokroková ra­kúska verejnosť sa pozerá na takýto vývoj s ne­malými starosťami. Pri tom niet najmenšej po­chybnosti, že ak má niekto priaznivé podmienky pre rozvoj ekonomických vzťahov so socialistický­mi štátmi, tak je to práve Rakúsko, a to bez ri­zika straty svojho ťažko vydobytého a to pre sta­bilitu v Enrópe tak významného postavenia. Veď sú to práve socialistické krajiny, ktoré presa­dzujú zásady vzájomnej spolupráce na pozíciách y rovnosti hospodárskych a obchodných stykov bez i akejkoľvek diskriminácie. A to je napokon aj cesta 1 k celoeurópskej bezpečnosti. (ME) § HOSPODÁRSKY OBZOR NA TENKOM ĽADE VZŤAHY RAKÚSKA K EHS # „LIBERALIZÁCIA“ OBCHODU S VÝCHODOM • NEUTRALITA V TIENI POLITICKEJ INTEGRÁCIE ZÁPADNEJ EURÓPY W Čiernomorská veľmoc (Dokončenie z 1. str.) Baštou bulharského lodiar­­stva sa stali lodenice G. Di­mitrova vo Varne: boli roz­šírené, zmodernizované a vyba­vené modernou technikou a žeriavmi schopnými zdvíhať bremená až do 500 ton i kovo­vými komorami pre stavba lo­dí o 70 000 až 90 000 tonách. Všetko to umožnilo prechod k stavbe lodí o veľkej tonáži. Dôležitú úlohu pri tomto roz­voji hrá Lodiarsko vedeckový­skumný a projekčný ústav vo Varne. Podľa jeho návrhu bola postavená a daná do prevádz­ky prvá loď na dopravu uhlia „Verila” o 10 000 tonách, za­čalo sa so stavbou lode o 25 000 tonách pre dopravu uhlia a rúd a pracujú nad projektanti tankovej lode o 70 000 tonách. Nezaostávajú ani ďalšie lo denice: v lodeniciach „Ivan Di­mitrov” v Rase stavajú' lode pre námornú prepravu do 5000 ton a riečne posunovače, v burgaských lodeniciach „Uja Bojadžiev” stavajú plavidlá do 5000 a 10 000 ton. Bulharské lodiarstvu je so­lídnou základňou pre rozvoj námorného a riečneho obchod­ného loďstva a pre stále väčší vývoz lodí do ZSSR a ostat­ných socialistických krajín. Hľadané sú predovšetkým lode pre námornú dopravu od 5000 až do 10 000 lon, námorné tan kővé lode o 5000 až 6000 to­nách, 150-miestne osobné par niky, lode o 35 000 tonách pre dopravu sypkých materiálov i riečna remorkéry a posuno vače. Pred bulharským ludiarstvum sa otvárajú nové perspektívy Má sa splniť program, podľa ktorého v porovnaní s rokom 1969 sa má tonáž postavených lodí v roku 1975 zvýšiť o 400 percent. (b) SPOLUPRÁCA AKADÉMIÍ V Moskve sa včera začalo roko­vanie o vedeckej spolupráci medzi Československou akadémiou vied a Sovietskou akadémiou vied na roky 1971—1975. Čs. delegáciu pri rozhovoroch vedie predseda ČSAV akademik Jaroslav Kožešník, na čele sovietskej delegácie je pre­zident Akadémie vied ZSSR aka­demik Mstislav Keldyš. to CALLEY PRED SÚDOM Vo Fort Benningu (Georgia) obno­vili súdny proces proti poručíko­vi Williainovl Calleymu, obvinené­mu z úmyselnej vraždy 102 juho­­vietnamských civilistov v dedinke My-Iai v marci 1968. to UŽ DO KONCA ROKU? Britský minister financií Anthony Barber vyjadril nádej, že do kon­ca roku sa skončí rokovanie, ktoré umožní Veľkej Británii vstup do EHS. to FRANCO ZATÝKA Frankistická polícia vykonala f minulých dňoch niekoľko razií na aktívnych členov opozície v závo­doch a zatkla viacerých komunis­tických členov robotníckych ko­misií. to HOSPODÁRSKA RADA V sídle OSN otvorili predvčerom 50. zasadanie Hospodárskej a so­ciálnej rady. Za predsedu zasada­nia zvolili tuniského zástupcu Ra­­chida Drissa. to OBSADENÝ LÄHAUR Armáda včera obsadila druhé naj­väčšie pakistanské mesto Láhaur, keď zásah polície proti štrajkujú­cim tlačiarenským robotníkom bol neúčinný. © RIJÄD V KÁHIRE Námestník ministerského predsa du a minister zahraničných vecí ZAR Malim úd Rijád sa Vrátil v pondelok večer do Káhiry z cesty po európskych krajinách. Navští­vil Londýn, Paríž a Rím. to SPOLOCNĚ ciele Potrebu mieru a kolektívnej bez­pečnosti v Európe, koniec rozde­lenia Európy na dva vojenská bloky a uznanie NDR zdôrazňuje záverečné komuniké o rokovaní delegácií Francúzskej KS a KS Španielska, ktoré včera uverejni­la Humanitě. to DalSie vojská Do Kambodže prešli v noci na včera ďalšie oddiely saigonských vojsk, ktoré sa majú spojiť s Lon Nolovými jednotkami a pokúsiť sa získať kontrolu nad strategic­kou cestou č. 4. Tento spoj vecľie z Phnompenhn do Kompongsomu, jediného prístavu, kde môžu kot­viť lode s hlbokým ponorom, a už niekoľko týždňov ho ovládajú oslobodzujúce sily. to AKTIVY V POĽSKU V Poľsku pokračujú aktívy stra­níckych funkcionárov v okresoch a veľkých závodoch za účasti zá­stupcov vyšších straníckych orgá­nov. V živej diskusii sa účastníci aktívov vyjadrujú ku všetkým problémom a kritizujú nedostatky v štýle a metódach straníckej práce v snahe nájsť pozitívne rie­šenie. to USILOVNÝ LUNOCHOD Sovietsky Lunochod 1 včera pre­šiel po mesačnom povrchu 517 m. Riadiaca skupina s ním nadvia­zala spojenie predvčerom o 21,38 hod. SEČ a skončila včera o 03,03 hod. SEC. to REKORD POLÄRNIKOV Vo vzdialenosti vyše 2000 km od sovietskych brehov je dnes soviet­ska polárna stanica číslo 16, utvo­rená v apríli 1968 na plávajúcej kryhe. Je to vzdialenosť, do' akej sa dosiaľ zatiaľ nedostala ani jed na z obdobných staníc v celej histórii vedeckých experimentov na plávajúcich kryhách. to VRAH ALKOHOL Americká vláda včera vyhlásila naliehavú kampaň proti alkoholiz­mu oko hlavnému vrahovi na cestách. Upitým vodičom padne v USA za obeť ročne 74 000 ľudí. to POTOPENÁ LOĎ Včera ráno sa po zrážke potopila v Lamanšskom prielive neďalelco Folkestonu západonemecká ná­kladná loď Brandenburg. Britská rybárska loď zachránila 12 čle­nov posádky, šesť osôb zahynulo. Brandenburg sa potopil za dva minúty. Super-sta rosta VLANI SA STAL primáto­rom 350-tisíco' é'io mesta St. Paul v štáte Minnesota (USA) Charles McCarty, ktorý sa napodiv stal vet mi populárnou osobnostem aj mimo tohto mesta. Jeho po­pularita narástla do takých rozmeraný, že v miestnych novinách ,,St. Paul Dis­patch“ sa objavuje nepre­stajne na pokračovanie se­riál comicsov nazvaný „Prí­hody super primátora“ (ide práve o McCartyho).. ktorý premáva po meste s poplaš­nou sirénou. (S)

Next