Roľnícke Noviny, november 1971 (XXVI/258-283)
1971-11-26 / No. 280
) Vplyv rozvoja výroby v JRD na vývoj životnej úrovne družstevníkov Rastie blahobyt na našej dedine Pod vedením KSC došlo v slovenskom poľnohospodárstve k veľkým společenskoekonomickým zmenám, ktoré v rozhodujúcej miere prispeli k nevídanému vzostupu celej poľnohospodárskej výroby. 0 rozvoji poľnohospodárskej výroby sme uverejnili už viacero príspevkov. V nasledujúcej časti sa pokúsime ukázať vplyv rozvoja výroby na vývoj životnej úrovne družstevných roľníkov. Generálna línia výstavby sočializmu, prijatá IX. zjazdom KSC, vytýčila úlohu odstrániť dôsledky zaostávania poľnohospodárstva zakladaním JRD a rozvojom socialistickej poľnohospodárskej veľkovýroby. Rozvinutý znárodnený priemysel umožnil zásobiť dedinu potrebnými strojmi a materiálnym vybavením. Pracujúci roľníci sa na vlastné oči krok za krokom presvedčovali, že spoločné hospodárenie v JRD znásobuje produktivitu ich práce a prináša im nielen oslobodenie od ťažkej manuálnej práce, ale tiež hmotný a kultúrny vzostup. Prax potvrdila, že združovanie poľnohospodárstva na Slovensku prinieslo veľké výhody a bolo plne oprávnenou a nevyhnutnou súčasťou socialistickej spoločenskej prestavby. Najprv bolo treba upevniť členskú základňu a materiálne-technický a ekonomický stabilizovať výrobnú základňu družstiev. Problematikou poľnohospodárskej výroby a teda aj JRD, sa niekoľkokrát zaoberali najvyššie stranícke a štátne orgány a prijímali uznesenia pre ďalší rozvoj socialistického poľnohospodárstva. Podstatne vzrástla poľnohospodárska výroba Zasadanie ÜV KSC v roku 1959 opätovne vyzdvihlo prvoradosť rastlinnej výroby s tým, že treba plne využívať pôdny fond ako základný výrobný prostriedok. Jednou z hlavných podmienok. rozvoja socialistického poľnohospodárstva a tým i rastlinnej výroby, bolo dosiahnutie vyššieho stupňa chemizácie, čo sa zreteľne prejavilo v raste dodávok ochranných prípravkov a priemyselných hnojív. Na 1 ha poľnohospodárskej pôdy na Slovensku sa dodalo v rokoch 1964—1969 priemerne 117,3 kg čistých živín, čo je takmer šesťkrát viac ako v rokoch prvej päťročnice (1946—1953). Zlepšila sa odrodová skladba i mechanizácia, čo sa priaznivo prejavilo na raste hektárových úrod, a tým aj na úspešnom rozvoji živočíšnej výroby Potvrdzuje to tiež rast produkcie hlavných poľnohospodárskych výrobkov na Í00 ha poľnohospodárskej pôdy, napríklad chleb, obilia v roku 1936 sa r. dopestovalo 25 835 kg, v r. 1970 už 42 974 kg, r. zemiakov v roku 1936 po 85 559, v roku 1970 po 35130 kg, cukr. repy v roku 1936 po 19 848 kg, v roku 1970 už 69 306 kg, mäsa r. 1936 po 3258 kg, r. 1970 po 14 311 kg, mlieka r. 1936 po 32 827 1, r. 1970 po 54 935 1, vajec r. 1936 po 12 769 ks, r. 1970 už po 40 577 ks. Súčasne s tým vzrástla a| produktivita' práce, keď na jedného pracovníka v poľnohospodárstve sa vyrobilo r. 1936 chleb, obilia 666 kg, v r. 1970 už 2455 kg, cukr. repy r. 1936 512 kg, r. 1970 už 3960 kg, mäsa v ž . v. roku 1936 po 84 kg, r. 1970 už po 818 kg, mlieka 1936 po 846 1, r. 1970 už po 3139 1, vajcia 1936 po 329 ks. r. 1970 už po 2318 ks. Priaznivé výsledky v rastlinnej a živočíšnej výrobe vplývali na - rast hrubej poľnohospodárskej produkcie, ktorá vzrástla v roku 1970 oproti roku 1948 o 87,4 pere. a trhová produkcia až na štvornásobok. Vývoj hrubej poľnohospodárskej produkcie (v stálych cenách 1967) predstavoval v poľnohospodárstve v roku 1948 spolu 11610 mil. a priemerne na rok v rokoch 1. 5RP 13 342 mil., v 2. 5RP 16 299 mil., 3. 5RP 16 166 mil., 4. 5RP 20 226 mil. Kčs. Na trhovej produkcii do štátnych fondov sa socialistický sektor, (ktorý z dvoch tretín tvoria JRD) podieľa takmer 91 percentami, z toho na rastlinnej 93 pere. a na živočíšnej 90 percentami. Súčasne vzrastali príjmy poľnohospodárov Úmerne k dosahovanej produktivite práce rástli príjmy členov JRD a tým aj ich životná úroveň. Po ukončení prvej etapy združstevňovania, viac ako jedna tretina domácností mala príjem nižší ako 6000 Kčs na osobu ročne a rozhodujúca časť (56,2 pere.) mala ročný príjem y rozpätí od 6 do 9,6 tisíc Kčs. V po slednom desaťročí vzrástol podiel domácností v príjmovej skupine nad 9600 Kčs z 21,1 % na 67,0 percent. Vzostup poľnohospodárskej výroby v rozhodujúcej miere prispel k zvýšeniu životnej úrovne družstevných roľníkov, ktorí sa dostali na úroveň príjmových skupín robotníckych rodín. / Zvýšili sa sociálne a iné dôchodky V roku 1968 došlo k úprave prídavkov na deti. Tieto príjmy sa do veľke| miery kompenzovali súčasnou úpravou dane zo mzdy a preto iba v menšej miere ovplyvnili rast čistých peňažných príjmov robotníkov. Tým systémom prídavkov na deti došlo k zvýhodneniu domácnosti družstevných roľníkov, lebo ich príjmov sa takmer nedotkla súčasná úprava dane zo mzdy. Úhrnné čisté príjmy predstavujú súhrn čistých peňažných príjmov a hodnoty osobnej naturálnej spotreby. V rokoch 1965 až 1970 v domácnostiach robotníkov osobná naturálna spotreba v podstate neovplyvnila úroveň úhrnných rodinných čistých príjmov. V-domácnostiach družstevných roľníkov v roku 1960 podieľal sa 20,3 pere. a v roku 1970/ síce iba 13,8 pere., ale aj napriek zníženiu podielu, naturálne osobná spotreba vzrástla v týchto domácnostiach asi o 5,1 pere. Vysoký podiel naturálnej osobnej spotreby prispel k tomu, že domácnosti družstevných roľníkov prevýšili úhrnnými čistími príjmami úroveň domácností robotníkov v 1970 takmer o tri tisíc korún. Zvyšujú sa nákupy priemyselných výrobkov Zvýšenie príjmov zo zamestnania 1 národného poistenia v rokoch 1965 až 1970 sa prejavilo i vo zvýšení výdavkov za priemyselný tovar. Dokumentuje to i uvedený prehľad. Napríklad: výdavkv za priemyselný. tovar v roku 1965 — 2556 Kčs. v roku 1970 — ‘4666 Kčs, odevné potreby, obuv a galantéria v roku 1965 — 1107 Kčs, v roku' 1970-^1731 Kčs, stavebné potreby v roku 1965 — 239 Kčs, v roku 1970 — 575 Kčs. Výdavky za odevné a textilné potreby sa na celkových výdavkoch za priemyselný tovar podieľali v minulom roku 29,3 percentami. Ďalšiu významnú položku tvoria výdavky na zariadenie a ostatné potreby pre domácnosť. Výstavba rodinných domov sa prejavila zvýšením výdavkov na stavebné potreby na jednu osobu o 336 Kčs. Uplynulé šesťročné bbdobie bolo v znamení rozvoja motorizmu taktiež aj u družstevných roľníkov, keď výdavky na tento účel vzrástli o 565 KČS; t. j. na viac ako 4 a pol násobok. Nedostatočná sieť služieb na vidieku je jednou z hlavných príčin zaostávania výdavkov na účely služieb v porovnaní s robotníckymi domácnosťami, aj keď z pôvodných 742 Kčs v roku 1966 zvýšili sa na 1177 Kčs v roku 1970. Relatívne najväčšie zvýšenie sa docielilo za opravy a zákazkové práce (o 81 %), vzdelanie a kultúrne služby (o 54 pere.) a rekreáciu a liečebnú starostlivosť (o 287 %). Vybavenie elektrospotrebičmi ako aj spotreba elektriny je v rodinách dt užstevníkov približne rovnaká ako v rodinách robotníkov. Vychádzajúc z uvedených máteriálov možno konštatovať, že vďaka úspešnej realizácii opatrení prijatých XII. a XIII. zjazdom KSC došlo k zlepšeniu životných podmienok pracujúcich v poľnohospodárstve ako dôsledok upevnenia a rozvoja družstevnej poľnohospodárskej veľkovýroby. Realizácia opatrení na úseku sociálnej politiky prispela k zlepšeniu hmotného postavenia domácností dôchodkov a viacčlenných rodín s nezaopatrenými deťmi. Rýchly rast pracovných príjmov utvoril predpoklad k trvalému zvyšovaniu osobnej spotreby. Doterajší vývoj životnej úrovne družstevných roľníkov ako aj ostatných sociálnych skupín obyvateľstva najlepšie a najpresvedčivejšie dokazuje ako sa usiluje naša strana cestou zvyšovania výroby a produktivity práce zvyšovať súčasne aj životnú úroyeň všetkých pracujúcich a teda aj v poľnohospodárstve. Ing. ŠTEFAN KOCIAN ZVYŠOVANIE VÝROBY A PRODUKTIVITY PRÁCE V SOCIALISTICKEJ VEĽKOVÝROBE NAPOMOHLO K PODSTATNÉMU ZVÝŠENIU OSOBNÝCH PRÍJMOV DRUŽSTEVNÍKOV • ZVÝŠILA SA KÚPNA SILA A VZRÁSTOL NÁKUP PRIEMYSELNÉHO TOVARU V ROĽNÍCKYCH RODINÁCH • V posledných rokoch vyrástli na našich dedinách celé ul ice nových domov. Foto: R. NOGA Wmš 9 üela polnohospodárskych domov a dvorov malo o minulosti takýto chatrný vzľdad. \ Vzrastá kúpna sila pracujúcich Rast peňažných príjmov v oboch sociálnych skupinách umožnil zvýšiť peňažné výdávky za tovar a služby, čo sa prejavilo na vzostupe ich životnej úrovne. Okrem zvyšovania spotreby na rast výdavkov, vplývali tiež viaceré úpravy maloobchodných cien, ktoré v 1969 oproti roku 1964 dosiahli index 106,3. Výdavky a ich štruktúra v domácnostiach družstevných roľníkov sa vyvíjali nasledovne: r. 1960 to bolo. 5534, r. 1965 už 7473 a r. 1970 vzrástla na 12 450 Kčs. Z toho r. 1960 za potraviny 1818 Kčs, za priem, tovar 2032 Kčs, ale v roku 1970 za potraviny 3414 Kčs a za priemyselný tovar 4667 Kčs.