Roľnícke Noviny, január 1972 (XXVII/1-25)
1972-01-15 / No. 12
DRUŽSTEVNÝCH A lEDNOTlIVO HOSPODARIftClCH ROENlKOtf Sobota 15. I. 1972 Ročník V. Číslo 2. S novými poslancami za plnenie záverov XIV. zjazdu KSČ IDE 0 AKTÍVNU ČINNOSt XIV. zjazd KSČ uzavrel jedno z najzloži- Eejšíeh a najťažších období v živote našej strany i celej spoločnosti. Strane, ktorá postupne, ale isto obnovovala svoj marxistickoleninský charkter v neúprosnom politickom a Ideologickom boji s pravicovooportunistickýml a antisooialistickými živlami, podarilo sa v pomerne krátkom čase dosiahnuť politickú a hospodársku konsolidáciu spoločnosti a tak vytvoriť priaznivé predpoklady pre ďalší všestranný rozvoj našej socialistickej spoločnosti. Konsolidačný proces, ktorý sa začal v apríli 1969 pod novým vedením strany zavŕšili všeobecné voľby do zastupiteľských zborov v novembri 1971, čo jednoznačne potvrdzuje vysoké politické uvedomenie ľudu a z neho vyplývajúca vysoká účasť na voľbách, ako aj absolútne víťazstvo kandidátov Národného frontu. Náš štát je budovaný na zásade demokratického centralizmu. Dodržovanie tejto zásady na všetkých úsekoch spoločenského života je najpodstatnejším znakom nášho hlboko demokratického socialistického štátu, ktorý v ničom nemožno zrovnávať s bývalou masarykovskou buržoáznou demokraciou, pre návraty ktorej v krízových rokoch pripravovali pôdu nepriatelia soicalizmu doma i za hranicami. Pracujúci sa na vlastných skúsenostiach presvedčili, lfto sú „priatelia ľudu“, skrývajúci sa za pseudoheslá demokratického socializmu. Pochopili, že všetky socialistické štáty so všetkými prívlastkami demokracie boli, sú a ostanú nástrojom vykorisťovania a udržania väčšiny obyvateľstva v poslušnosti. Je životným záujmom a historickým poslaním robotníckej triedy vybudovať v pevnom zväzku s triedou družstevných roľníkov a ostatnými vrstvami pracujúcich socializmus. Náš socialistický spoločenský poriadok má v programe predovšetkým úctu k človeku a zabezpečenie jeho blaha. Jeho zastupiteľské orgány uskutočňujú vo svojej činnosti vôľu pracujúceho ľudu, ktorým boli zvolení. Na rozdiel od buržoáznej parlamentnej republiky socialistické zastupiteľské zbory tvoria jednotný systém od dola hore, v ktorom sa zjednocuje zákonodarná a výkonná moc. Sú to orgány, kde sa vykonáva skutočná štátnická činnosť, kde vyjadrovanie svojej mienky k nastolenému problému sa stáva vecou cti, hrdosti i veľkej zodpovednosti každého poslanca pred svojimi voličmi. Poslanci sú nielen tvorcami zákonov, nariadení a uznesení, ale sú aj ich priamymi realizátormi a kontrolórmi. Do zastupiteľských orgánov všetkých stupňov bolo zvolených na sto tisíc nových poslancov, ktorých si ako najlepších zo svojho stredu navrhli jednotlivé pracoviská, závody a zložky Národného frontu. Dnes môžeme povedať, že zastupiteľské orgány sú znova pevným základom nášho socialistického štátu, akým boli pri jeho zrode a vo veľkej miere majú zásluhu na dosiahnutých výsledkoch nášho socialistického hospodárstva. Uznesenia XIV. zjazdu KSČ o ďalšom dynamickom rozvoji našej spoločnosti, konkretizované v piatom päťročnom pláne, ukladajú zabezpečiť v súlade so socialistickým spôsobom života vyššie uspokojovanie potrieb obyvateľstva a ďalšie upevňovanie istôt pracujúcich v úzkej súvislosti a návaznosti na rozvoj a zvyšovanie efektívnosti spoločenskej výroby. Ciele a úlohy piateho päťročného plánu jasne dokazujú, že strana sa usiluje predovšetkým o to, aby celá materiálno-ťechnická základňa slúžila pracujúcim, aby sa rozvíjal čoraz bohatší a všestrannejší život celej našej socialistickej spoločnosti. Ako sa budú tvorivo uplatňovať a aktívne zabezpečovať ciele a úlohy vytýčené XIV. zjazdom v okruhu pôsobnosti toho-ktorého zastupiteľského orgánu, veľa záleží aj od činnosti týchto orgánov a ich poslancov, od toho, do akej miery sa stanú skutočnými orgánmi politickej a hospodárskej moci robotníckej triedy a ostatných pracujúcich a účinným nástrojom socialistickej výstavby. Jedným zo základných pilierov nášho socialistického štátneho zriadenia sú národné výbory. V nich nachádza svoj politický výraz politika Národného frontu, zväzku robotníkov a roľníkov, pracujúcej inteligencie, partajných i bezpartajných a príslušníkov iných politických strán, združených v Národnom fronte. Národné výbory sú orgánom i strážcom tohoto robotnícko-roľníckeho zväzku a nesú plnú zodpovednosť za Jeho upevňovanie a prehlbovanie, za to, aby tento základ nášho štátu nemohol nikto narušovať. Prvoradou a bezprostrednou úlohou národných výborov všetkých stupňov je, aby po prevzatí svojich funkcií — pléna, rady, komisie — rozvinuli aktívnu činnosť v nových podmienkach, aby hneď od začiatku začali uskutočňovať 'svoju právomoc i zodpovednosť za ďalší politický, hospodársky i kultúrny život v kraji, okrese i na dedine. Pôjde o to, aby k družnej spolupráci — v rôznych komisiách, aktívoch, občianskych výboroch zapojili čo najväčší počet občanov a vychovávali z nich aktívnych a iniciatívnych budovateľov socializmu. Hlavnou zásadou činnosti poslancov všetkých stupňov zastupiteľských zborov je byť v neustálom úzkom spojení so svojimi voličmi. Pozorne a pohotovo reagovať na ich požiadavky, pripomienky, náležíte im vysvetľovať a zdôvodňovať zásadné rozhodnutia strany a vlády, radiť sa s voličmi pred každým zasadnutím svojho orgánu a pravidelne ich informovať o svojej činnosti. Smer k ľudom, k ich potrebám na pracoviská i bydliská, to je bojové pole, kde sa rozhoduje 0 materiálnych a ideových hodnotách socializmu. To je pole, kde získava každý poslanec dôveru občanov — svojich voličov. Rozvíjanie a prehlbovanie masovopolitickej práce to je cesta ako zvyšovať autoritu poslancov i orgánov v očiach voličov. „Socialistický štát, ako nás tomu učí V. 1. Lenin, je silný účasťou miliónových más na správe štátu“. Platí to tiež aj pre našu republiku, v ktorej záujmy strany a vlády sú totožné so záujmami ľudu. Z toho vyplýva záver, že čím bude väčšia účasť ľudu na správe štátu a bude sa upevňovať spojenie štátnej moci s ľudom a čím viac porastie tvorivá iniciatíva a činnosť miliónov pracujúcich pri výstavbe našej rozvinutej socialistickej spoločnosti, tým rýchlejšie porastie aj hmotná a kultúrna úroveň všetkých nás a život bude radostnejší a spokojnejší. Je nesporné, že poslanci ako nositelia vôle ľudu majú nielen právo, ale aj povinnosť byť najprednejšími budovateľmi socializmu osobným príkladom ukazovať cestu ostatným a občanom a získavať ich pre aktívnu účasť na výstavbe spoločného diela — socializmu. To na strane jednej. Na druhej strane je potrebné, aby samotni občania — voliči, ktorí sú zdrojom štátnej moci, plne využívali svoje právo. Právo voličov nekončí odovzdaním hlasovacieho lístka do volebnej schránky. Ak má byť ľud skutočne zdrojom štátnej moci, musí mať o činnosť poslancov a rozhodovanie orgánov záujem, kontrolovať ich prácu po celé funkčné obdobie, kritizovať vyskytujúce sa nedostatky, trvať na ich odstraňovaní a hlavne zvoleným poslancom a orgánom v ich práci pomáhať a s nimi spolupracovať. Do zastupiteľských zborov všetkých stupňov bolo zvolených na tisíce poslancov z radov poľnohospodárov, najmä družstevných roľníkov, pracovníkov štátnych majetkov a iných poľnohospodárskych závodov a organizácií. Hlavnou úlohou poslancov poľnohospodárov je, aby pre splnenie náročných úloh v poľnohospodárstve, ktoré vyúsťujú v zabezpečenie výživy ľudí v kvantite i v kvalite, získali všetkých občanov svojho volebného obvodu, predovšetkým pracovníkov poľnohospodárskej prvovýroby. Najvhodnejšou príležitosťou pre získavanie občanov a podnietenie iniciatívy pracujúcich v poľnohospodárstve sú výročné členské schôdze JRD a okresné konferencie, ako aj prípravy na VIII. zjazd JRD. Všetky tieto podujatia sú dobrým impulzom pre rozvinutie súťažného hnutia „Každý po socialisticky“ a prijímania záväzkov na počesť VIII. zjazdu JRD. Na druhej strane treba, aby poslanci poznali materiálne požiadavky poľnohospodárov voči iným odvetviam národného hospodárstva, ktorých výrobky v značnej miere podmieňujú úspešné plnenie úloh v poľnohospodárstve a tieto na patričných miestach tlmočili. Pri všetkom snažení o dosiahnutie najlepších hospodárskych výsledkov by poslanci poľnohospodári nemali zabúdať na neustále zlepšovanie pracovných, sociálnych a kultúrnych podmienok svojich voličov, najmä družstevných roľníkov. Len tak, keď budú mať noví poslanci na zreteli zabezpečovanie celospoločenských úloh a záujmov voličov, keď budú šíriť vedomie nutnosti kolektívnej spolupráce, keď budú bojovať proti pohodlníctvu a prospechárstvu, keď budú usilovať o to, aby bol každý hospodárom na svojom pracovisku, len potom pôjde naša práca vpred a budeme mať všetci radosť z dosiahnutých výsledkov. Ing. Rudolf MESÁROŠ — Zíde sa Im ako sot — zjednotlt sme sa o názore, keď sme zavítali do kancelárie JRD o Kráľovej pri Send. Nová pekná administratívna budova je síce už pod strechou, ale zatiaľ, kým sa neskončia vnútorné práce, ešte nemôže slúžil svojmu účelu. Družstevníci pôvodne rátáit, že v nej budú mat výročnú členksú schôdzu. Lenže samotné dokončovanie stavieb nie je tak jednoduché. Nielen, že tažko zohnal matertál, ale často nenájdete ani remeselnlkov-odborníkov. Aby mali o modernej budove teplo, Stefan Konečný a Michal Kašuba teraz práve montujú radiátory pre ústredné kúrente. V suteréne budú odtekáme, sprchy a umyvárne. Na prvom poschodí bude zasadacia mlestnost a zariadia tam a] kuchyňu, ktorá bude slúžtt pre spoločné stravovanie. No a na prízemí sú určené priestory pre kancelárie JRD, ktoré skutočne potrebujú už ako soľ. Veď v doterajšom provizóriu sotva možno hovořit ako o príjemnom pracovnom prostredí. Takí srdeční a príjemní ľudia, ako sú v JRD v Kráľovej pri Send st skutočne zaslúžia, aby už čo najskôr mohit pracovat vo svetlých, moderne vybavených miestnostiach. Napokon je celkom správne, že ak sa popri zvyšovaní poľnohospodárskej výroby zvyšuje aj životná úroveň družstevníkov. Pavla SAUCINOVÄ IIIIIIIIIIIIIIIHIIHlillllllllllllllllllllll!llllll!llllll!l!llllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllllli IllllllHIlIflIllIflHlIlllllllilIllMIIHIIMIIlIllIilllllllllHlllIlIllIllllllilHlIIIMIIMIlIHIliMlIIIHlHHIIII Nezabúdať na sociálne a kultúrne potreby v JRD Premyslené návrhy V záujme splnenia významných úloh, ktoré postavil pred našu spoločnosť XIV. zjazd KSČ a ktoré sé vyjadrené predovšetkým v piatom päťročnom pláne, JRD majft venovať primerané pozornosť nielen ekonomickým otázkam, ale tiež starostlivosti o sociálne a kultúrne potreby pracujúcich v družstvách. Napriek starostlivosti zo strany štátn o sociálne a kultúrne potreby družstevníkov zostáva v JRD dostatok priestoru aj pre činnosť príslušných orgánov družstva. V súlade s potrebami plánovitého rozvoja nášho národného hospodárstva platí dnes v podstate lednotná právna úprava tak pre štátne socialistické organizácie ako al pre JRD pri vytváraní a dotovaní podnikových fondov. Podľa nej vytvárajú a dotujú si aj JRD, okrem fondov dôležitých pre hospodársku činnosť družstva, tiež povinne fond sociálnych a kultúrnych potrieb. Výška dotácií tohto fondu závisí jednak od potrieb jednotlivých JRD na danom úseku a jednak od ich ekonomických možnosti. Okrem finančných prostriedkov možno dotovať fond tiež primeraným množstvom naturálií (mlieko, zelenina a podobne). Vytvorením primeraným každoročným dotovaním fondu sociálnych a kultúrnych potrieb v JRD sa vytvárajú vhodné podmienky pre odstraňovanie rozdielov medzi členmi JRD a ostatnými pracujúcimi na sociálnom a kultúrnom úseku. Účelom tohto fondu, jeho správnym využívaním má sa prispieť k zvyšovaniu sociálnej a kultúrnel úrovne členov JRD a ostatných pracujúcich v družstvách. Na rozdiel od minulosti, keď sa zo sociálneho a kultúrneho fondu vypomáhalo individuálv ne hlavne jednotlivým členom, súčasne dobe slúžia prostriedky fondu sociálnych a kultúrnych potrieb najmä na spo ločné sociálne a kultúrne zariadenia JRD (detské jasle, škôlky, čitárne a pod.). Treba tu tiež poznamenať, na čo sa v mnohých JRD dodnes zabúda, že podľa Vzorových stanov JRD (či. 8, ods. 2) môže družstvo združiť prostriedky z tohto fondu al spolu s prostriedkami MNV na výstavbe spoločných kultúrnych a sociálnych zariadení, ktoré budú slúžiť ce lej obci. 0 spôsobe hospodárenia prostriedkami fondu sociálnych s a kultúrnych potrieb rozhoduje predovšetkým členská schôdza družstva, čo je vyjadrené aj v CVFP jednotlivých JRD. V záujme pružnosti, pri hospodárení š týmito prostriedkami poverule členská schôdza JRD určitou kompetenciou na danom úseku a1 príslušné komisie, t j. sociálnu komisiu a kultúrnu komisiu JRD. Vzhľadom na to, že na sociálne zabezpečenie členov JRD prispieva v podstatnel miere v súčasnej dobe aj štát, sociálna komisia na rozdiel od ostatných komisií členskej schôdze JRD má osobitné postavenie. Pri rozhodovaní o príspevkoch sociálneho zabezpečenia zo štátnych prostriedkov je totiž táto komisia orgánom odboru sociálneho zabezpečenia ONV v zmysle predpisov o sociálnom zabezpečení. Pri rozhodovaní o poskytovaní príspevkov z prostriedkov JRD le sociálna komisia orgánom členskej schôdze rovnako ako ostatné komisie členskej schôdze a pri tomto rozhodovaní sa riadi pokynmi členskej schôdze družstva. 'Prudký rozvoj socialistickej poľnohospodárskej veľkovýroby je spojený nielen s ekonomickými otázkami, ale tiež s ďalšími politickými, sociálnymi a kultúrnymi úlohami v živote JRD. Zvýšené výrobné úloiiy v JRD bude možné lepšie plniť s ľuďmi politicky uvedomelými, ktorí budú mať vytvorené tiež primerané kultúrne a sociálne podmienky na svojich pracoviskách. Ďalšie primerané riešenie daných otázok bude miať iste priaznivý vplyv aj na získavanie mladých ľudí do JRD, bez ktorých nemožno úspešne rozvíjať poľnohospodársku výrobu. Z právneho hľadiska treba tiež poznamenať, že sociálne ráva zabezpečené v Ústave SSR bude treba plnšie realizovať aj v JRD. Vyžadujú si to nielen potreby členov JRD, ale aj záujmy celej našej socialistickej spoločnosti. Pre pracujúcich v pracovnom pomere sú tieto práva už dnes veľmi konkrétne vyjadrené v predpisoch pracovného práva — najmä v Zákonníku práce a pri ich realizácii účinne pomáha aj ROH, ktoré je záujmovou organizáciou pracujúcich v pracovnom pomere. Členovia JRD nie sú k svojmu JRD v pracovnom pomere a preto ani nie sú odborové organizovaní. Je preto potrebné a to aj v súvislosti s prípravami VIII. celoštátneho zjazdu JRD, riešiť aj otázku postavenia Zväzu družstevných roľníkov, ktorý by mohol na úseku sociálnych a kultúrnych potrieb členov JRD vykonať veľmi užitočnú prácu. Naznačené otázky sociálnych a kultúrnych potrieb v JRD by mali byť predmetom úvah v družstvách nalmä v súčasnom období príprav výročných členských schôdzí. Na výročné členské schôdze by sa mali dostať premyslené a dobre pripravené návrhy na dotácie a využívanie prostriedkov z fondu sociálnych a kultúrnych potrieb, ktoré by boli vyjadrené aj v CVFP JRD. Pred výročnými členskými schôdzami bude tiež potrebné preskúmať činnosť a zloženie príslušných komisií, prípadne ich doplnenie v súlade s významom, ktorý tieto komisie majú pre všetky JRD. Doc. dr. Jura] KOLESÄR, CSc.