Roľnícke Noviny, máj 1972 (XXVII/102-126)

1972-05-16 / No. 113

DENNÍK PRE POĽNOHOSPODÁROV ÜTOROK 18. MAJA 1972 ROČNÍK XXVII ČÍSLO 113 CENA 5(1 HAL. Priletela delegácia Národnej ľudovej armády NDR Upevnenie bojovej družby PRAHA (čstk) — Na pozvanie straníckych a vládnych orgá­nov a ministra národnej obrany ČSSR prišla včera do Prahy na šesťdňovú návštevu ČSSR delegácia Národnej ľudovej armá­dy Nemeckej demokratickej republiky, ktorú vedie minister národnej obrany NDR armádny generál Heinz Hoffmann. Vzácnych hostí prišli na Ruzyňské letisko privítať podpred­seda federálnej vlády František Hamouz, minister národnej obrany ČSSR armádny generál Ing. Martin Dzúr, jeho prví zá­stupcovia, náčelník generálneho štábu ČSĽA generálporučík Ing. Karel Rusov a ďalší predstavitelia velenia Čs. ľudovej armády. Prítomný bol aj velvyslanec NDR v ČSSR dr. Herbert Kroli­­koivski. Dostavili sa aj vojenskí a leteckí pridelenci členských štátov Varšavskej zmluvy v ČSSR. Návšteva delegácie NĽA NDR v Československu má prispieť k prehĺbeniu priateľských vzťahov medzi bratskými krajinami a k upevneniu bojovej družby ich ozbrojených síl. ZÍDE SA ZJAZD ČS. NOVINÁROV Určí ďalšiu činnosť PRAHA (tk) - Už zajtra sa zač­ne v Slovanskom dome v Prahe VI. riadny zjazd československých novinárov. Na dvojdňovom snemo­vaní československej novinárskej obce sa zúčastní 279 zvolených delegátov. Hlavný prejav predne­sie doc. dr. Miloš Marko, predse­da Ústredia novinárov ÚSSR zhodnotí v ňom zložité obdobie a čs. Žurnalistiky. Rokovanie zjazdu sa zameria predovšetkým na otáz­ky zvyšovania politickej zodpoved­nosti a výchovy novinárov, zlepše­nie novinárskej praxe a určí sme­ry a zásady ďalšej činnosti Zväzu čs. novinárov. Ako hostia sa na pražskom zjaz­­ds čs. novinárov zúčastnia dele­gácie novinárskych zväzov z NDR. Maďarska, Bulharska, ZSSR, Ru­munska a Poľska. Odpoveď hazardérovi A MERICKÝ imperializmus ukázal znoTU, čím vždy vo svo­jej podstate bol a je: brutálny, agresívny, neľudský. Na­riadil blokádu prístavov Vietnamskej demokratickej re­publiky a súčasne ústami svojho prezidenta dal rozkaz k stupňovaniu bombardovania hlavného mesta VDR Haooja. Agresívne akcie majú však aj svoju vnútornú nebezpečnú logiku. Jedna agresívna akcia vyvoláva druhú, ešte nebez­pečnejšiu. K predchádzajúcim barbarským akciám a zloči­nom sa radia nové, ešte závažnejšie. V dôsledku toho voj­na nadobúda taký charakter, že sa stále viac dotýka záuj­mov mnohých krajin a národov. Mínová blokáda prístavov Vietnamskej demokratickej republiky a ďalšie nové agresív­ne akcie Spoje­ných štátov vo Vietname vážne komplikujú si­tuáciu nielen v juhovýchod­nej.Ázii, ale mô­žu svojimi dô­sledkami ohro­ziť aj mier a bezpečnosť v ce­lom svete. Pre podobné akty zamerané proti slobode plavby v medzinárodných vodách má medzinárodné právo iba jeden termín — pirátstva. Ni­jako nemožno charakterizovať to, že Washington sa snaží týmto spôsobom svojvoľne nastoliť vlastný „poriadok“ v me­dzinárodnej plavbe. Tento akt je zameraný tak proti záujmom Vietnamskej demokratickej republiky, ale aj proti záujmom ďalších so­cialistických krajín a napokon aj proti záujmom všetkých krajín, ktorých lode sú postihnutá blokádou. Majreakčnejšie sily americkej politiky by si pritom ne­sporne priali zvrátiť doterajšiu priaznivú tendenciu zmier­ňovania napätia vo svete, vrátiť medzinárodné vzťahy k naj­horším rokom studenej vojny, urobiť škrt cez pozitívne vý­sledky docielené socialistickými krajinami v ich úsilí o za­istenie európskej a svetovej bezpečnosti, v odzbrojovacích rozhovoroch a pod. Doba delových člnov, trestných expe­dícii a bezmocných obetí sa však už dávno skončila. Boj vietnamského ľudu je toho dôkazom. Lebo Vietnam vo svo­jom úsilí samostatne rozhodovať o vlastnom osude bez aké­hokoľvek vonkajšieho zasahovania a nátlaku nie je osamo­tený. Je s ním predovšetkým veľký Sovietsky zväz, sú s ním ďalšie socialistické krajiny, ktoré mu poskytovali a budú poskytovať nevyhnutnú pomoc, ktorú potrebuje v boji pro­ti americkej agresii. O tom nenechalo štvrtkové vyhláse­nie sovietskej vlády napriek svojmu pokojnému, vyvážené­mu tónu, nikoho na pochybách. Taký je aj duch stanoviska vlády ČSSR. Vyhlásenie sovietskej vlády je výrazom stano­viska vlády ČSSR. Vyhlásenie sovietskej vlády je výrazom socialistického internacionalizmu, ktorý je základným leninským princípom zahraničnej politiky už od čias vzni­ku sovietskeho štátu a ktorý sa odráža aj v záväzku, ktn­­rý je tiež vo vyhlásení. Totiž, že sovietsky ľud je solidár­ny s bojom hrdinského vietnamského ľudu a že ma poskyt­ne nevyhnutnú podporu. Vojna, ktorú Spojené štáty vedú v mene kontrarevolúcie proti revolúcii indočínskych národov už mnoho rokov, svo­jimi barbarskými a pirátskymi akciami celkom obnažuje reakčnú, protiľudskú, nenávistnú, spiatočnícku podstatu imperializmu. Nik výstižnejšie, než Lenin nevyjadril tak lakonicky zločinnú podstatu amerického imperializmu, ked povedal, že na každom americkom dolári je kvapka krvi. A z indočínskej vojny si americké monopoly urobili doslova zlatú baňu rozprávkových ziskov. Februárové svetové zhro­maždenie za mier a nezávislosť národov Indnčiny v paríž (Dokonč. na 2. str.) M. BOHÁČOVA Vlna protestov na adresu USA neutícha Slobodu vietnamskému ľudu OBČANIA NAŠEJ KRAJINY ODSUDZUJÚ BARBARSKÉ VRAŽDENIE # SME PROTI KRVIPRELIEVANIU • PLNÚ PODPORU BOJUJÚCEMU VIETNAMU BRATISLAVA (rn-tk) — Posledný vývoj udalostí vo Vietna- Niekoľkí účastníci mierového me burcuje svedomie sveta. Aj pracujúci v celej našej vlasti zhromaždenia povedali: s hlbokým rozhorčením odsudzujú bezohľadnosť amerického Ján Rondik. poslanec SNR, imperializmu. Z protestných zhromaždení vo všetkých kútoch ÍRD Hontianske Nemce. „Lud republiky znie jediný hlas, ktorý žiada zastaviť nezmyselné Vietnamu chce v mieri budovať ničenie a barbarské vraždenie v Indočíne. svoju vlasť a americký impe­ rializmus mu v tom bráni. Co MARTIN — „Pracovníci Mati- proti stúpajúcej americkej ag- lné ako ods£jdenie a protesty ce slovenskej v Martine sa plne resii a intervencii v Indočíne môžu teda VyVolať takéto bar­­stavajú za spravodlivý boj hr- a za neodškriepiteľné právo farské činy “ ľudu národov rozhodovať slobodne o Zuxana Mikušová, poslankyňa svojom osude , hovorí sa v re­zolúcii, ktorú včera prijali. „Všetci sa stavlame za výzvu vlád ZSSR a ČSSR vláde USA. aby okamžite odvolala námor­nú blokádu a skončila nespra­vodlivú imperialistickú vojnu v Indočíne.“ Snemovne ľudu, Svarinka: „Ako žena a matka som rozhodne proti krviprelievaniu v krajine, ktorej ľud chce žiť v mieri a slobodne.“ Michal Mellcherčík, dôchod­ca z Párnice: „Cítim s ľudom VDR a za najpodlejší čin pova­žujem to, že agresor neľudsky a bez príčiny zabíja pokojného človeka.“ za dinského vietnamského • Výhody spracovania úrody lucerny na sennú múčku sú vý­razné najmä v tomto vlhkom a daždivom počasí. Na JRD v Blat­nom, v okrese Bratislava-ďidi^k zberajú lucernu ŕ 320 ha, kto­rú hneď odváíajú do sušičky na výrobu sennej múčky. Na fo­tografii M. Bartoň spolu s R. Štelárom kontrolujú činnost zberacej rezačky. Foto: RN — S. Barčák TRNAVA — Aj pracovníci a poslucháči Pedagogickej fakul­ty Univerzity Komenského v Trnave vyslovujú rozhodný od­por proti zintenzívňovaniu bar­barskej vojny vedenej USA vo Vietname, ktorá nemá obdobu v civilizovanom svete. Je to vý­smech humanite, ľudskej dôs­tojnosti. právu národov uspo­riadať si svoj život podľa svo­jich predstáv a potrieb. BRATISLAVA — „S hlbokým znepokojením, rozhorčením odsúdením sledujeme správy o a nových, stále bezočivejších ag­resívnych akciách amerických imperialistov voči vietnam­skému ľudu 1 ostatných náro­dov Indočíny“ — hovorí sa v rezolúcii Predsedníctva ÜV Zväzarmu. zaslanej na Ústredný výbor NF SSR. BANSKÄ BYSTRICA (pf) — Účastníci mierového zhromaž­denia, na ktorom prehovoril prof. MUDr. Tomáš Trávniček, CSc., podpredseda ÚV NF ČSSR ostro odsúdili agresívne činy USA vo Vietname a vyjadrili plnú podporu jeho bojujúcemu ľudu. V rezolúcii, ktorú adre­sovali veľvyslanectvu USA do a Prahy o. í. píšu: „Chceme mier odsudzujeme nezmyselné vraždenie obyvateľov Vietna­mu, ktoré je v príkrom rozpore so zásadami humanizmu.“ Svet odsudzuje agresora Ofenzíva pokračuje BOJ O KONTUM A HUE • VYHLÁSENIE DOČASNEJ REVOLUČNEJ VLÁDY JUŽNÉHO VIETNAMU # PROTESTNÉ DEMONŠTRÁCIE PROTI ESKALÁCII • AMERICKÁ AGENTÚRA ASOCIATED PRESS O NEZÁKONNOSTI BLOKÁDY SAIGON, HANOJ (čstk) — gonských pozícií narýchlo vy- bieha v podmienkach, ktoré Boj o mesto Kontům na juho- budovaných po páde mesta nám vnucuje protivník“. Ame­­vietnamskej Centrálnej vrcho- Quang-trí. Za podpory skupín rické bombardovacie lietadlá vine pokračuje. Na niektorých obrovských bombardovacích pokračujú v hromadných nále­­miestach sa bojuje púhe dva lietadiel B-52, pustošiacich bez- toch aj pri An-loc, pri Kontu­­kilometre od stredu mesta, ohľadne celé okolie Hue, sa me a v ďalších oblastiach Cen- Strategické bombardovacie lie- včera podarilo saigonským jed- trálnej juhovietnamskej vrcho­­tadlá B-52 pokryli včera ráno notkám po 38-hodinovom boji vin„ Ng pnstaven( Saigoncov okolie mesta bombovými ko- znovu obsadiť základňu Bastog- okolo An.locu 90 km od Saigo hercami. Podľa názorov pozoro- ne 20 km na juhozápad od mes- . .. , vateľov, vlastenci uskutočňujú ta. Agentúra AP však k tomuto ml’ c °Pa<* ° predvčerom o o o prieskum bojom, aby zistili roz- prvému čiastočnému úspechu 2000 raketových a mínomet­­ioženie a odkryli slabiny mest- americko-saigonských vojsk po ných striel a vlastenci na ne skej obrany. Severne od Hue niekoľkých týždňoch ofenzívy urobili niekoľko útokov, začali oslobodzovacie sily s in- vlastencov skepticky pozname­tenzivnym bombardovaním sni- nala: „Boj o Hue naďalej pre- (Pokračovanie na 2. strane] Prijatie na ÚV KSS BRATISLAVA (čstk) — Predsedníctva ÚV KSČ tajomník ĎV KSS Jozef Lenért prijal včera v budove ŰV KSS profesora dr. Severa Aguirre, člena ÚV KS Kuby, dekana Ve­terinárskej fakulty Havanskej univerzity. V srdečnej besede súdruh Lenárt informoval hos­ťa o rozvoji Slovenska a zvlášť o úspechoch, ktoré sme do­siahli v poľnohospodárstve. Predmetom rozhovoru boli tiež otázky čs.-kubánskej spoluprá­ce. Člen prvý Architektúra priate’bv BRATISLAVA (f ch) — V sie­ni Dušana Jurkoviča včera otvo­rili výstavu súčasnej bulharskej architektúry. Na slávnostnej vernisáži sa zúčastnil generál­ny konzul BĽR Atanas Nikolov, predseda Zväzu slovenských ar­chitektov Ing. arch. I. Michalec a ďalší hostia. Fotografie na 60 paneloch ukazujú práce bulharských ar­chitektov, realizovaných za po­sledných 10 rokov. Zvlášť vyni­ká architektúra prímorských rekreačných oblastí a nove] bytovej výstavby v Sofii, Bur­­gase, Plovdive a v ďalších mes­tách. Pricestovala študijná delegácia PRAHA (tk) — Na pozvania CV KSC priletela včera do Prahy štu­dijná delegácia Ústredného výbo­ru Porskej zjednotenej robotníc­­kej strany, vedená členom Pred­sedníctva poľnohospodárskej ko­misie pri ÜV PZRS a riaditeľom Inštitútu ekonomiky poľnohospo­dárstva proí. Tadeuszom Rýchli­kom. Delegácia sa bude v Česko­slovensku oboznamovať so skúse­nosťami z oblastí poľnohospodár­skej politiky KSC. 3 Už niekoľko dni Bratislavča­­nia zvedavo obzerajú renovova­nú (a dostavanú) budovu Slo­venského národného divadla, ktorá sa vylúpla z murárskych a restaurátorských lešení, aby sa zaskvela v staronovej i cel­kom novej kráse. Keď včera riaditeľ divadla lán Kákoš a šéf opery Pavol Bagin povodili novinárov po vy­novených priestoroch i po prí­stavbe, nemálo sa pýšili vojím stánkom, hoci ešte v ňom stále majú prácu^ elektrikári i malia­ri a ďalší remeselníci. Veď akt slávnostného odovzdávania je ui predo dvermi. 19. mája pre­strihnú pásku, vzácni hostia, členovia straníckej a vládnej delegácie prekročia prah, aby si prezreli objekt a večer sa zú­častnili na slávnostnom progra­me, ktorý je vlastne prehliad­kou ukážok z diel, ktoré uve­die SND v novej sezóne. „Všetko do posledného drôti­ka, do poslednej stúpačky jetu nové — pravda, okrem toho, čo sme museli z pamiatkových dôvodov rešpektovaťpovedal novinárom riaditeľ divadla Ján Kákoš a ďalej upozorňoval, že pracovné a životné podmienky v starej budove boli doslova „neľudské“. Pri týchto slovách sme si spo­menuli, že budova opery SND, ktorá je najstaršou divadelnou budovou v Bratislave a postavi­li ju na návrh rakúskych archi­tektov Fellnera a Hellmora v roku 1886, bola stavaná ako staggionové divadlo pre príle­žitostné vystúpenia nemeckých a maďarských súborov. Odvte­dy prgtleklo veľa vody Duna­jom, divadlo nadobudlo v Bra­tislave domovské právo v slo­venskej reči, vznikla slovenská opera i opereta, vyrovnali sme krok so svetom, ba dokonca svet už začal o nás aj s úctou rozprávať, ale reprezentačný stánok sa menil iba nepodstat­ne. Teraz dovedna 200 firiem, z toho 28 zahraničných, sa pri-'Hnilo o nový reprezentačný oríbytok slovenskej Tálie. A tak návštevníkom a milov­­iíkom divadla, predovšetkým tpery, ostáva iba veriť, že v obnovených priestoroch sa ob- lovia i tvorivé sily súboru, le­to skutočný rozkvet závisí via­­tej od ľudí, od tvorcov, režisé­­•ov, dirigentov, spevákov — iko od ich príbytku. Vladimir LUKÄN Tália má nohu na prahu Pohľad na prístavbu budovy Slovenského národného divadla, riešenú v modernom slohu. Foto: R. Nog*

Next