Roľnícke Noviny, jún 1972 (XXVII/127-152)

1972-06-24 / No. 147

Veľká úloha nášho obdobia (Pokračovanie z 1. strany) oznamovacie prostriedky, ako televíziu, rozhlas, noviny, tla­čiarne. literatúru, kiná a pod. a to všetko malo na našu kra­jinu nesmierny vplyv. Náš revolučný proces nevy­chádza teda z predbežného so­cialistického vedomia más, ale práve naopak. Subjektívne po­vedané, jestvovala nespokoj­nosť s chudobou a nezamest­­nanostou, s materiálnym i mo­rálnym útlakom. Ale medzi ľu­dom nejestvovalo vedomie príčinách *ohto stavu. Pripiso­o valo sa v mnohých prípadoch a iným faktorom — neschopným skorumpovaným vládam, privilegovaným vrstvám. Ale veľké masy si ešte neuvedo­movali základné problémy a príčiny svojej situácie. Preto je zaujímavé uvedomiť si, že v kubánskom revolučnom proce­se, keď sa uplatňovali základné princípy marxizmu-Ieninizmu, nerozvíjal sa len triedny boj, ale prostredníctvom tohto bo­ja sa postupne utváralo uvedo­menie más. A dospeli sme k dnešnej situácii, keď v našej krajine existuje obrovské poli­tické socialistické uvedomenie, keď ľud jasne vidí základné problémy a keď jestvuje tvrdý odpor proti kultúrnemu, ideo­logickému a politickému vply­­vp severoamerického imperia­lizmu, ktorý proti nám použil nielen diverziu, nielen žold­nierske útoky, priame i nepria­me vyhrážky, ale ktorý proti nám používal najmä ideologic­ké zbrane. Preto vyhlasujeme, že úspešná aplikácia marxistic­­ko-leninských zásad v krajine, ako je Kuba, bola veľmi ťažká, lebo k nej dochádzalo za zlo­žitých a rozporných okolností. To taktiež vysvetľuje nesmiernu silu týchto zásad a skutočnosť, že uvedomenie nerastie len vo filozofickej oblasti, ale stáva sa tiež nástrojom revolučného bo­ja. Ak to aplikujeme na medzi­národnú situáciu, nie na histú­­riu jednej krajiny, ale na histó­riu sveta — je faktom, že od chvíle, keď človek dokázal vyrobiť svojimi rukami viac ako potreboval pre svoj život, za­čalo sa otrokárstvo, triedne rozdelenie spoločnosti a vyko­risťovanie človeka človekom. Bolo by vonkoncom nemožné vysvetliť si dejiny celého sveta bez toho, že hv sme pochopili túto skutočnosť a tieto prav­dy. Celá ľudská história bola — ako už vysvetlil Marx — ovlá­daná vykorisťovaním človeka človekom, antagonistickými so­ciálnymi triedami a triednym bojom. Ale ak ľudstvo tak žilo tisíce rokov, poznalo v jej prie­behu tiež vynikajúce príklady boja tvárou v tvár vykorisťo­vania a útlaku. Dialekticky vznikal vždy boj proti vykoris­­tovaniu a útlaku — preto vzniklo povstanie otrokov Grécku a v Ríme. Boj plebej- v cov proti patriciom, boj otro­kov proti otrokárom, boj bur­žoázie proti absolutistickej mo­narchii, boj proletariátu proti kapitalizmu a boí národov pro­ti imperializmu. Za svoje oslo­bodenie. Lenže ľudia v priebe­hu tisícročí bojovali, podneco­vaní rovnakými spoločenskými zákonmi a rovnakými dejinný­mi zákonmi, bez toho, že by hl­boko chápali príčiny oných prob­lémov a zákonov, ktorými sú tieto spoločnosti ovládané. Na­písali však mimoriadne krásne stránky hrdinstva. Vyjadrili v literatúre a umení one hrdin­ské činy a boj za oslobodenie. Naše súčasné obdobie má však isté privilégium. Totiž pozná ä ovláda zákony, ktorý­mi sa r>adi vývoi. historický proces. To je veľká pravda, ktorú poznajú súčasní revolu­cionári. Je to veľká výhoda. Po­znajú najvnútornejšie zákony. ktorými sa riadi spoločenský vý­voj. To dalo komunistom hlbo­ké presvedčenie, nesmiernu si­lu, to dalo V. I. Leninovi mož­nosť jasne vidieť vpred. Istotu a dôveru, že sa môžu uskutoč­niť socialistická revolúcia cárskom Rusku a že silou más v a proletariátu v spojení s roľ­níkmi môžu sa prekonať všet­ky ťažkosti. To dalo hrdinstvo i boľševikom hoin’úeim tvárou v tvár zahraničnej intervencii, ale už predtým boi medzi trie­dami v Enróne. Vo Francúzsku nám ukázal hrdinstvo socialis­tických a komunistických bo­jovníkov. A i keď v Parížskej komúne ešte nenrevláďalo marxistické mvslcnie nž sa tu odrážala všetka schopnosť bo­ja más a hrdinstva, ktorého je schopný proletariát. Aj súčas­ná história je poznamenaná veľkými obeťami. Veľké príkla­dy hrdinstva v minulosti sú in­špirované marxistickými ideami. Sú to príklady bojovníkov, ú­­častníkov povstania v roku 1905 v Rusku ešte pred Veľkou októbrovou socialistickou revo­lúciou. Bojovníkov v Maďarsku, v Nemecku, v Španielsku a hrdi­nov Interbrigády a predovšet­kým bojovníkov v poslednej svetovej vojne. Hrdinstvo, kto­ré nemalo hraníc, hrdinstvo bo­jovníkov pri ohrane Leningra­du, Moskvy, Stalingradu. Seva­­stopolu. Mimoriadne bolo hr­dinstvo komunistov vo všetkých európskych krajinách, ktorí vy­soko držali zástavu boja a zástavu odporu vo všetkých krajinách, ktorí vysoko dr­žali pochodeň boja za oslobodenie a ktorí umierali v ilegálnom boji alebo v žalároch a koncentračných táboroch, ale môžeme sa opýtať: čo dodalo takú obrovskú silu Júliusovi Fu­číkovi, čo mu dodalo tú silu? Statočnosť, veľkosť a schop­nosť napísať ešte v žalárnej kobke onu krásnu „Reportáž spod šibenice“,- ktorá otriasla našim svetom a inšpirovala re­volucionárov, ktorá inšpirova­la i nás, kubánskych bojovní­kov. Dejiny znovu potvrdili pravdi­vosť tohto presvedčenia, ako ju dnes potvrdzuje hrdinstvo viet­namských bojovníkov. Dnešné ľudstvo, súčasná ge­nerácia má to privilégium, že žije v období, v ktorom po prvýkrát človek bojuje za úplné odstránenie triednej spoločnos­ti, za odstránenie vykorisťova­nia človeka človekom. Až zmiz. ne filozofia vykorisťovania a koristníctva spolu s triednou spoločnosťou, ktorá ju splodila, zmiznú i vojny a príčiny, ktoré ich spôsobujú a zmizne i ne­smierne utrpenie, ktoré ľudstvu spôsobili. Došlo k dramatickým kvalitatívnym zmenám. Pozrime sa napríklad na Ku­bu. Je to dnes socialistická kra­jina, bojujúca za konsolidáciu socializmu. A pritom ešte pred necelým storočím existovalo na Kube otroctvo ako v starom Rí­me, kde mužov a ženy a ich deti kupovali a predávali, tres­tali a dokonca zabíjali bez akejkoľvek záruky a práva. Len na základe toho, že boli vlast­níctvom otrokárov, pred nece­lým storočím bolo vlastnícke právo na Kube podobné rím­skemu právu. A dnes máme v našej krajine socialistické vlastníctvo. Nikto nemal právo sa do­mnievať, že taká ohromná zrne. na, začatá vo svete Veľkou ok­tóbrovou socialistickou revolú­ciou sa ľahko uskutoční a že prerod ľudskej spoločnosti je ľahký. Socializmus vzniká ako nový systém. V historickom ví­ťazstve nad vykorisťovaním, ako prísľub pre celé ľudstvo. A toto víťazstvo nás zaväzuje k ďalšiemu boju, pretože dosial len časť ľudstva žije v socializ­me, pretože stámilióny ľudí trpí vykorisťovaním kapitalistov, im­perialistov, kolonialistov a neo. kolonialistov. Ľudstvo je dosiaľ svedkom bolestných, nespravodlivých zlo­činných činov. Ako som o tom už hovoril v súvislosti s impe­rialistickou agresiou vo Vietna­me. Žijeme v období, keď povinnosťou revolucionárov, my je sliteľov, inteligencie, neustále prehlbovať princípy marxizmu- Ieninizmu a dejinné zákonv. po­silňovať presvedčenie revolucio­nárov, robotníkov, roľníkov a vykorisťovaných. Je povinnosťou revolucionárov, mysliteľov, inte­ligencie stáť ako voiak v prvom rade na bojovom poli v myslení i činoch. V dnešný deň, keď sa nám dostalo tak veľkej cti a keď ste nám pripomenuli našu vlastnú históriu, chceme aj my tu zno­vu potvrdiť naše úplné presved čenie, že ľudstvo pôjde vpred, že socialistické, komunistické myšlienky, ktoré sú protikla­dom egoizmu, individualizmu a šovinizmu a sú základom so­lidarity medzi ľuďmi a medzi národmi, budú žiť a zvíťazia. Predošlé generácie uskutočnili veľké a historické úlohy. Ale tiež súčasnú mladú generáciu, generáciu revolucionárov, ča. kajú rovnako veľké úlohy, veľ ký boj na poli ideologickom, na boli revolučného myslenia i re votučnei praxe. My, kubánski revolucionári inJu- '*Blia kubánskeho ľudu tvárou v tvár mimoriadnvm poctám, ktoré nám preukazuje­te, môžeme vám len povedaf. že náš ľud bude naďalej podľa svojich síl prispievať a naďalej venovať svoju energiu boju proti imnerializmu. V spojení so všetkými socialistickými štátmi na čele so Sovietskym zväzom, v spojení s hnutím za oslobodenie, bok pd boku s vietnamským ľudom budeme neúnavne bojovať, aby sme splnili svoje revolučné a inter­nacionálne povinnosti. Využívame príležitosť a vy­jadrujeme tu svoje sympátie k československému ľudu, k je­ho strane a jeho úsiliu v ťaž­­kúch podmínkách posledných rokov prekonať ťažkosti upevniť socializmus v krajine a i úlohu, ktorú Československo zohralo vo svete ako príklad revolučnej, bojovej a hrdinskej krajiny. Zároveň vám vyjadrujeme na. šu solidaritu a úplnú podporu a želáme vám čo najúprimnej­šie ďalšie úspechy. Naši česko­slovenskí bratia môžu vždy rá tať s revolučným kubánskym ľudom. XVII. zjazd KS Izraela TEL AVIV (čstk) — Sedem­násty zjazd KS Izraela, ktorý sa začal v stredu, pokračoval včera v Jaffe nž tretí deň. Na predvčerajšom zasadaní uo­­zdravil delegátov zjazdu v me­ne Ústredného výboru KSČ a všetkých jej členov vedúci de­legácie KSČ, člen ÚV KSČ a predseda ČNR Evžen Erban. Vo svojom prejave ocenil statočný boj izraelských komunistov za práva izraelských pracujúcich a za spravodlivé riešenie krí­zy na Strednom východe, ktoré by priniesli trvalý mier všet­kým národom tejto oblasti. Ev­žen Erban hovoril o krízovej situácii v ČSSR v rokoch 1968- 1969 a o jej prekonaní Infor­moval delegátov o plmní úloh a smerníc, ktoré vytýčil vla­ňajší XIV. zjazd KSČ. MOSKVA — ÚV KSSZ poslal účastníkom 17. zjazdu Komu­nistickej strany Izraela po­zdravné posolstvo, v ktorom želá bratskej komunistickej strane veľa úspechov v boji za ďalšie politické a ideologické upevnenie jej radov, za utvo­renie jednotného frontu všet­kých demokratických a mieru­milovných síl v Izraeli, za mier, demokraciu a sociálny pokrok. Prezident Títo opäť v Belehrade VARŠAVA (čstk) — Predseda Zväzu komunistov Juhoslávie, prezident Josip Broz-Tito sa vrátil v piatok po päťdňovej oficiálnej návšteve v Poľsku z Varšavy do Belehradu. Na le­tisku Okecie v PER sa s juho­slovanským hosťom rozlúčili prvý tajomník ÜV PZRS Ed­ward Gierek, predseda Štátnej rady Henryk Jablonski, před­seda vlády Piotr Jarosewicz a ďalši vedúci predstavitelia PĽR. Ako uviedol na tlačovej konfe­rencii predstaviteľ poľskej vlá dy W. Janiurek, boli poľsko-ju­­hoslovanské rozhovory otvore­né a plodné, ovzdušie rokova­nia bolo priateľské. —O— d 0 Jahodové plantáže v JRD Vlk v okrese Komárno, v a tomto roku bohato zarodili. V týchto dňoch zber tohto obľú- I- beného ovocia vrcholí. Na zábere družstevníčky H. Lengye­­<• lová a Alžbeta Tapolcsániová pri zbere, ktorý odvážajú do a konzervárne v Novom Meste nad Váhom. Foto: ČSTK Družba a priateľstvo v praxi (Pokračovanie z 1. str.J celkovej politickej práci a an­gažovanosti ako aj za dobré hospodárske výsledky. Konferenciu pozdravil aj Hr­dina socialistickej práce 1. M. Semjonov, ktorý tlmočil účast­níkom konferencie ako aj všet­kým našim poľnohospodárom bratské pozdravy od soviet­skych kolchozníkov. S pozdra­vom vystúpil aj konzul ZSSR v Bratislave N. S. Poloskov. Potom konferencia pokračo­vala diskusiou. Na jej záver schválili prítomní pozdravné te­legramy pre ŰV KSČ a plenár­ne zasadnutie ÚV KSS ako a) telegram Veľvyslanectvu VDR v Prahe, v ktorom prejavujú so­lidaritu s bojujúcim ľuďom Vietnamu a odsudzujú brutálnu agresívnu vojnu USA. Účastníci konferencie si po­tom prehliadli objekty a hos­podárstvo JRD v Gajaroch, po­zreli si výstavku -poľnohospo,­­dárskej techniky a večer aj kultúrny program1, po ktorom zotrvali v družnom a priateľ­skom posedení. SEMINÁR OBILNINÄROV VÝCHODOSLOVENSKÉHO KRAJA Ako ďalej zvyšovať úrodu SEMINÁRU PREDCHÁDZALA OBHLIADKA • STAV PORASTOV DOBRÝ % RE­ZERVY V AGROTECHNIKE A REŠPEKTOVAŤ OSEVNE POSTUPY MICHALOVCE (fm) — Hoci tohtoročná žatva ešte ani ne začala, vo Východoslovenskom kraji sa už zamýšľajú nad tým, ako pripraviť čo najlepšie podmienky pre zvýšenie pro­dukcie obilnín v budúcom roku. Touto problematikou sa za­oberal aj krajský seminár v Michalovskom Klube poľnohos podárov, na ktorom sa zúčastnili riaditelia a agronómi VPS a OPZ, riaditelia a ag nnónií ŠM a zástupcovia vybraných poľnohospodárskych podnikov zo všetkých okresov kraja. Semináru predchádzala ob­hliadka stavu obilných poras­tov vo všetkých okresoch kra­ja, ktorú urobila komisia v zlo­žení: akademik, prof. Ing. Emil Špaidon z VŠP v Nitr'v hlavný agronóm MPVž SSR Ing. Ven­delín Péter, vedúci sekcie obil­­ninárstva z Výskumného ústa­vu rastlinnej výroby v Piešťa­noch, Ing. J. Bodiak a ďalši odborníci z výskumných ústa­vov a KO MPVž. Ako ukázali výsledky tejto obhliadky — stav obilných po- rastov vo Východoslovenskom kraji je vcelku uspokojivý. Naj­mä výborný je stav jačmeňa. Potáhnutých je zhruba iba 10 I pere. porastov. Horší stav je ’ však u pšeníc. Mnohé porasty ■ sú riedke, zaburinené alebo • aj napadnuté hubovitými cho­■ rohami. V agrotechnike pesto­■ vania treba preto hľadať ešte veta rezerv pre ďalšie zvyšova­nie úrod obilia. Akademik prof. Špaidon zazlieva napr. výcho-I doslovenským poľnohnspodá­• rom nedodržiavanie osevných postupov. Viac rokov za sebou opakované pestovanie c ''"in bez striedania iných 'ultúr na pomáha k vzniku a šíreniu hu­bovitých chorôb, ktoré veľmi nepriaznivo ovplyvňujú výšku dosahovanej úrody. V agrotechnike pestovania ozimnej pšenice by mali poľ nohospodäri Východoslovenské ho kraja viac rešpektovať vý znám dodržiavania agrotech níckých lehôt v príprave pô­dy, samotne] sejby, predjarné ošetrovanie, ale aj aplikácie chemických postrekov proti bu rine a pólíhaniu obilia. Dôležitosť týchto faktorov ovplyvňujúcich výšku úrody o bilnín potvrdili aj diskusné pri spevky zástupcov pofnohospo dárskych podnikov, ktoré v rámci kraja dosahujú najlepšie pestovateľské výsledky. Ott® sa u nás ako doma (Pokračovanie z 1. str.) Pred budovou VŠP v Nitre privítal vzácneho hosťa dr. Eugen Turzo, vedúci tajomník Západoslovenského KV KSS za prítomnosti prof. Ing. Stefana Chochola, CSc., ministra škol­stva SSR a predstaviteľov stra­níckeho a verejného života Zá­padoslovenského kraja a Nit­rianskeho okresu. Vo vestibule školy pozdravil hrdinu kubán­skej revolúcie prof. InJozef Kliment, rektor VŠP. V krát­kosti informoval predstaviteľa Kuby o histórii a poslaní ško­ly Od VŠP sa kolona vozidiel so vzácnymi hosťami, sprevá­dzaná s prevolávaním hesiel a mávaním pohla k majetkom Stálej celoštátnej poľnohospo­dárskej výstavby. Na ceste z Nitry do Piešťan kolona áut na mnohých miestach spomalila jazdu, aby Fidel Castro odpovedal na srdečné pozdravy pracujúcich. V Hlohovci, v dôsled­ku veľkého spontánneho záujmu, došlo k neprogramovanému za­staveniu a srdečnému stretnutiu E. Castra s miestnymi občanmi. Vo večerných hodinách odletel Fidel Castro so svojim sprievo­dom z piešťanského letiska do Vysokých Tatier. V NITRE, ŽILINE A V B. BYSTRICI SA ČINIA Zber krmovín vo finiši ŽILINA (vh) — Pekné počasí posledných dní dalo možnost -sena z 2800 ha lúk v začíat­­polnohospodárom na Hornom Považí, aby sa priblížili k cie- koch, na kosačky čaká ešte fu so zberom objemových krmovín. vyše 1800 ha. V Žilinskom okrese majú pokosených na 90 pere. viac­ročných krmovín, z toho 70 pere. i uskladnených. Krmovi­ny z lúk majú pokosené na 30 pere. a také množstvo i usklad­nené. Najlepšie sl počínajú družstevníci v Strečne, kde má zber v uplynulých dňoch. Okrem nich sa dobre držia na JRD Dolný Hričov, Paštiná Zá­vada, kde skončia za 2-3 dni. Medzi slabších patria JRD Va­­rín, a JRD Horný Hričov, kde majú pokosené niečo vyše 50 pere. z celkovej výmery. Ak potrvá pekné počasie, na budúci týždeň by v Žilinskom okrese so zberom skončili. Aj v okrese Považská Bystrica tak­tiež so zberom objemových kr movín skončia, pri peknom po časí za 8-10 dní. Víacročnýct krmovín zobrali z celkovej vý mery na 83 pere. a z lúk ní 36 pere. Medzi najlepšie JRI patria: Košeca, Púchov, Horov ce a Považská Teplá, kde uí zber skončili. NITRA (for) — Poľnohospo dári Nitrianskeho okresu úkon čili v týchto dňoch jednote nie technickej cukrovej repy na 3649 hektároch. Viacroční krmoviny pestujú v okrese t r. na 10 882 ha ornej pôdy. i 10 700 ha už krmoviny pozbie rali, podstatnú časť — z vyši 8 tisíc ha usušili, zvyšok spra covali na siláž a senáž. Zbei A HUXLEYHO pamätnú medailu Za zásluhy o antliropologlcké výskumy, určenú pre múzeum v Humpolci, prevzalo čs. veľvy­slanectvo v Londýne na sláv­nostnom ceremoniáli v britskom kráľovskom antropologickom ústave za prítomnosti význam­ných členov inštitútu Za Čs. veľvyslanectvo medailu prevzal radca veľvyslanectva dr. |an Snobi Medailu pôvodne udelili v roku 1927 profesorovi Alešovi Hrdličkovi, poprednému svetové­mu antropológovi, rodákovi z Humpnlca, ktorý ju odkázal humpoleckému múzeu. A kín, POČTOM NÁVŠTEV divadiel, múzeí a knižníc na lflOO obyvateľov je Sovietsky zväz, podľa údajov UNESCO, prvý na svete. Je to výsledok cieľavedo­mej kultúrnej politiky sovietske­ho štátu, ktorý venuje obrovské prostriedky na zvyšovanie kul­túrnej úrovne sovietskych ľudí. A GENERÁLNY tajomník Ru­­munskej komunistickej strany Nicolae Ceaušescu sa zišiel s ge­nerálnym tajomníkom Brazílskej komunistickej strany Lnisom Carlosom Prestesom. ktorý je na priateľskej návšteve v Rumun­sku. Predstavitelia oboch strán sa vzájomne informovali o úlo­hách svojich organizácií a pre­rokovali súčasnú situáciu vo svete a v medzinárodnom komu­nistickom a robotníckom hnutí. A PO PÄTDENNEJ návšteve v CLR odletel včera poradca prezidenta USA pre otázky ná­rodnej bezpečnosti Henry Kissin­ger z Pekingu, kde rokoval s ve­dúcimi čínskymi predstaviteľmi. A DO VLASTI odletela včera do týždňovej návšteve ÚSSR de­legácie pracovníkov Prezídia Naj­vyššieho sovietu ZSSR na čele s vedúcim sekretariátu Predsed­níctva Najvyššieho sovietu V. I. Vasilievom A v SÍDLE OSN v New Yorku usporiadali predvčerom večer, venovaný 90. výročiu narodenia J. Dimitrova. Prítomný bol ge­nerálny tajomník OSN K. Wald heim a verejní a kultúrni čini­telia. A PANI INDIRA GHANDÍOVA odišla včera, po niekoľkodňovej oficiálnej návšteve MLR z Bu dapešti. A V STRÄŽNÍCT, v juhový­chodnej Morave, sa začal včera XXVII. trojdňový medzinárodný folklóristický festival. A TELEGRAM, v ktorom vyjad ruje úplnú solidaritu s bojom za záujmy francúzskych pracujú­cich, poslala Ústredná rada od­borov Francúzskej všeobecnej konfderácii práce. A MIMORIADNEHO a splnomoc­neného veľvyslanca RLR v Úes koslovcnsku Atanasa Dimitrova prijal tajomník ÚV KSC Franti­šek Oiiclricb­

Next