Roľnícke Noviny, október 1972 (XXVII/231-256)
1972-10-07 / No. 236
jrolnícke * noviny DENNÍK PRE POĽNOHOSPODÁROV SOBOTA 7. OKTÓBRA 1972 ROČNÍK XXV» ČÍSLO 236 CENA 50 HAL. Telegram A. Grečka M. Dzúrovi MOSKVA (čstk) — Minister obrany ZSSR maršal Sovietskeho svazu Andrej Grécko zaslal ministrovi národnej obrany Československej socialistickej republiky armádnemu generálovi Martinovi Dzúrovi pri príležitosti Dňa Čs. ľudovej armády telegram, v ktorom sa o. i. píše: ,,V mene príslušníkov ozbrojených , síl ZSSR i vo svojom vlastnom srdečne blahoželám Vám i všetkým vojakom ČSSR ku Dňu československej ľudovej armády. Československá ľudová armáda, ktorá sa zrodila v rokoch spoločného boja proti germánskemu fašizmu, neochvejne stráži mier a socializmus spolu s armádami členských krajín Varšavskej zmluvy.“ K sviatku NDR PRAHA (čstk) — Generálny tajomník ÚV KSČ Gustáv Husák, prezident ČSSR Ludvík Svoboda a predseda vlády ČSSR Lubomír Štrougal poslali včera do Berlína blahoprajný telegram k štátnemu sviatku NDR, v ktorom želajú ľudu Nemeckej demokratickej republiky i jef % predstaviteľom mno-ho ďalších úspechov v rozvoji socialistickej spoločnosti Nemeckej demokratickej republiky v duchu VIII. zjazdu Jednotnej socialistickej strany Nemecka. D PONUKA A NUTNOSŤ oba, v ktorej žijeme, nám núka nemálo príležitosti využiť dokonale všetky poznatky vedecko-technickej revolúcie. Ak si plne uvedomíme náročnosť všetkých úloh, ktoré stoja pred nami. potom táto ponuka sa mení na nutnost. Ťažko si predstaviť ďalší rozvoj výroby, zvyšovanie úrod alebo vzrast úžitkovosti bez aktívnej podpory vedy i techniky. To je skutočnosť, ktorú nemožno odškrlepif, pretože ona vyplýva z konkrétneho poznania. Ináč povedané tam, kde chceme dosiahnuť pokrok, tam potrebujeme odbornost, žiadame kvalifikovaných ľudí. Iste si uvedomujeme, čo to dá námahy a často obrovského úsilia, kým sa nejaká nová vedecká metóda, či nová technológia konečne uplatní v praxi. Pochopiteľne, že tu veľkú úlohu zohráva ľudský faktor, konkrétny vzťah i prístup ľudí k danému faktu. Boto by často i naivné sa domnievať, že to nové a lepšie sa presadí samo od seba a výsledky sa dostavia tiež samy. je v nás ešte veľa konzervativizmu, .množstvo zábran rozhodnúť sa jednoznačne a jedine správne. Veľa sa dnes hovorí, v súvislosti s podstatným vzrastom úžitkovosti, o vyšľachtení veľkovýrobnéhn a vysokoúžitknvého typu hovädzieho dobytka. Naliehavosť a význam tejto úlohy vystúpi ešte viac do popredia ak si uvedomíme, že do roku 1985 má trhová produkcia jatočného hovädzieho dobytka vzrásť o 56 pere. a nákup mlieka o 60 pere. Pretože súčasná úroveň nám nedáva dostatočné záruky na rozvoj chovov musíme do spomenutého roku dosiahnu! podstatný obrat vo veľkovýrnbných formách práve dôslednou realizáciou schváleného šľachtiteľského programu. V tejto súvislosti azda nezaškodí připomenut si niekoľko faktov. V prvom rade nejde nám o farbu dobytka ale len a len o jeho úžitkovost. Naslovovzatí odborníci môžu potvrdit, že sa zaoberajú špecifickými otázkami tohoto programu, aku napr. funkčnými vlastnosťami .emena i scltopnoslaini pre strojové a rýchle vydojenie bez dodojku. Ano, produkcia mlieka, jej rentabilita i zlacňovanie, takisto ako uplatňovanie veľknvýrnbnej technológie, neustále zaujímajú našich odborníkov. No nemôže im byt ľahostajná ani tá druhá položka úžitkovosti — tvorba mäsa. Svetový trend poukazuje na stále rastúci význam práve bielkovín v mäse. Požiadavkou poľnohospodárov je mat vysokovýkonný typ dobytka s kombinovanou úžitkovosťou. Preto aj keď nám plemeno nížinné čiernostrakaté zvyšuje dojivosť v priemere o 200—700 litrov mlieka, problémom ešte zostáva tvorba svaloviny, ukladanie vnútorného toku. Aby zlepšili mäsovú úžitkovost', popri vynikajúcej mliečnej, budú krížencov nášho a čiernoslrakatého plemena pripúšťať znova slovenský mi strakatými plemenníkmi. Široká je škála problémov, čo stoja pred našimi odborníkmi. Ale ich riešenie je nepredstaviteľné bez aktívnej pomoci praxe, bez toho veľkého štábu ľudí zootechnickej služby. Musia sa zaoberaf takou pludnnstou, životaschopnostmi i odchovom mladého dobytka, vyrovnaným celoročným kŕmením A tu sa žiaf miestami stretávame s úkazom, ktorý ten potvrdzuje konštatovanie, že nevyužitá odbornosť je vefmi neefektívnou investíciou. Totiž pri koncentrácii výroby a zlučovaní družstiev niekto-rí zootechnici a ďalší, ktorí si uvedomujú, že nebudú už zastávat svoje určené a vyššie funkcie, stratili záujem u odbornú prácu. Akoby upadli do (Dokončenie na 2. strane) Ing. Milan MALOCH Delegácia ČSĽA na Pražskom hrade Hold strážcom mieru SÚDRUH G. HUSÄK OCENIL DOSIAHNUTÉ VÝSLEDKY • SPOMIENKA SPOLOČNÉ BOJE • POZDRAVY DELEGÁCIÍ BRATSKÝCH ARMÁD PRAHA (Cstk) — Pri príležitosti osláv Dňa cs. ľudovej armády prijali v piatok popoludní na Ppažskom hrade vedúci predstavitelia Komunistickej strany Československa a Československej socialistickej republiky na Cele s generálnym tajomníkom ŰV KSČ Gustávom Husákom, prezidentom republiky armádnym generálom Ludvíkotn Svobodom a predsedom federálnej vlády Ľubomírom Štrougalom 5-člennú delegáciu našej armády. Vedúci delegácie ČSLA minister národnej obrany armádny generál Martin Dzúr informoval o plnení úloh, uložených XIV. zjazdom KSČ našej armáde a o dosiahnutých výsledkoch v bojovej a politickej príprave vo výcvikovom roku 1372. V priateľskej besede členovia vojenskej delegácie ubezpečili vedúcich predstaviteľov strany štátu, že nebudú ani naďalej šetril a svoje sily pre. zabezpečenie obranyschopnosti našej republiky a celého spoločenstva socialistických krajín. Generálny tajomník ŰV KSČ Gustáv Husák na záver stretnutia ocenil dosiahnuté výsledky a úsilie príslušníkov ČSĽA pri plnení vojenskopolitickej línie XIV. zjazdu KSČ a želal v mene ÚV KSČ a vlády Čs. ľudovej armáde úspech v ďalšej činnosti. Potom prezident republiky armádny generál Ludvík Svoboda blahoželal príslušníkom ČSĽA ku Dhu armády a spomenul spoločné boje, ktoré viedli naše jednotky spolu s vojskami bratskej Sovietskej armády proti hitlerovskému fašizmu. BLAHOŽELANIA MINISTROVI M. DZÚROVI Minister národnej obrany ČSSR armádny generál Ing. Martin Dzúr prijal včera v Prahe vojenských, leteckých a námorných pridelencov bratských socialistických krajín, akreditovaných v ČSSR, ktorí prišli blahoželať ku Dhu československej ľudovej armády. V ich mene odovzdal pozdravnú adresu príslušníkom CSĽA vojenský a letecký pridelenec veľvyslanectva ZSSR v ČSSR generálmajor I. I. Skripka. lať Ku Dňu ČSĽA prišla zablahožeministrovi národnej obrany (Bokrač. na 2. str.) NA p • Členovia Predsedníctva ÚV KSS, predseda SNR Ondrej Klokoč, tajomník ŰV KSS Ján Janík a podpredseda vlády SSR Herbert Durkovič prijali v predvečer Dňa Čs. ľudovej armády delegáciu vojenských útvarov. Foto: M. BORODÁČOVÄ — ČSTK ROKOVANIE S DELEGÁCIOU PZRS Bratská spolupráca PRAHA (Cstk) — Generálny tajomník ÚV KSČ Gustáv Husák za prítomnosti predsedu Ústrednej kontrolnej a revíznej komisie KSČ Miloša jakoša a podpredsedu Eduarda Manďáka prijal včera delegáciu Pofskej zjednotenej robotníckej strany, vedenú predsedom Ústrednej komisie straníckej kontroly Štefanom Misiaszkom. V priateľskej a srdečnej besede konštatovali užitočnosť výmeny skúseností z riadiacej a kontrolnej práce orgánov a organizácií pri realizácii politiky strany a zdôraznil sa záujem na všestrannom prehlbovaní bratskej spolupráce medzi KSČ a PZRS. V popoludňajších hodinách pokračovalo rokovanie medzi Milošom lakešom a ďalšími vedúcimi funkcionármi ÚKRK KSČ a delegáciou PZRS. Socialistické súťaženie zapustilo hlboké korene Miliónové hodnoty V SALI 310 q BRAVČOVÉHO MÄSA NAVIAC • O NAJLEPŠÍ POĽNOHOSPODÁRSKY PODNIK • JRD SNP KRÁĽOVÄ NA PRVOM MIESTE • ZEFEKTIVŇUJI) RASTLINNÚ A ŽIVOČÍŠNU VÝROBU BRATISLAVA (jk + pf + eza) — Významným pomocníkom pri plnení náročných úloh, ktoré vytýčit XIV. zjazd KSÚ je socialistické sntaženie poľnohospodárskych podnikov. Svedčí o tom i množstvo záväzkov, ktoré poľnohospodári prijali na počesť VIII. celoštátneho zjazdu JRD a ďalších významných výročí. Dnes už môžeme s radosťou konštatovať, že družstevníci a pracovnici ŠM svoje predsavzatie úspešne realizujú. Socialistická súťaž a záväzkové hnutie sľubne pokračujú aj v okrese Galanta. Na počesť VIII. zjazdu prijali JRD a tri štátne majetky záväzky v hodnote 20 843 tisíc korún. Ako nám povedal referent pre socialistické súťaženie z OPS Galanta Viliam Takáč, najlepšie si počíňajú v JRD Šaľa. Družstevníci sa zaviazali prekročiť plánované úlohy v dodávke bravčového mäsa o 65 metrákov. Doteraz dodali 310 metrákov. Taktiež sa zaviazali dodať navyše plánu 10 tisíc litrov mlieka. Tento záväzok však prekročili o 55 tisíc litrov. Namiesto plánovaných 20 tisíc vajec odpredali už 96 tisíc, čo je 5-násobne viac. V okrese sú spokojní aj s priebehom jesenných prác. Na JRD Zihárec uísončili už sejbu obilnín a v súčasnosti sústreďujú pozornosť na hlbokú orbu a silážovanie. Súťaženie medzi poľnohospodárskymi podnikmi v Banskobystrickom okrese má bohatú a plodnú tradíciu. Podľa slov tajomníka OV ZDR v Banskej Bystrici Michala Durišku, začiatkom tohto roku vyhlásili v okrese celoročnú socialistickú sútaž o najlepší poľnohospodársky podnik. Má viac kritérii. Ten podnik, ktorý chce obsadí' niektoré z popredných miest, musí dosiahnuť dobrú dojivosť -a produkciu mäsa. Podľa polročného hodnotenia si najlepšie počínajú družstevníci z JRD SNP Králová. Na 1 hektár pôdy vyprodukovali 110 kg mäsa a nadojili od kravy vyše 1800 litrov mlieka. Získali tým čistý zisk 1500 korún. Na dru[Pokrač. na 2. str.) • Nad „horou z cibule“ stojí nespokojný ekonóm JRD v Sobotišti Martin Šiška. Prečo nespokojný? To sa dozviete z našich Postrehov, názorov a rád. Foto: RN — BARÖÁK \ ING. JÄN URBAN, RIADITEĽ OPS PRIEVIDZA: — V tomto období sa orientujeme na zber silážne] kukurice. Zasilážovali sme jej už 3200 vagónov, čo je takmer 3-krát viac ako v minulom roku. Tohtoročné úrodý sú veľmi dobré, 350— 400 metrákov zelenej hmoty z hektára. Vyrobili sme 1834 vagónov senáže, 958 vagónov bielkovinovej siláže a tak sme sl zabezpečili objemové krmivo v takom množstve, čo sa nám v histórii okresu ešte nepodarilo. (ev) POSTREHY NÁZORY RADY Naozaj, čo s ňou? Nie s nervóznou famíliou, ako v nedávnej minulosti spieval Jozef Krištof, ale s cibuľou! A keď je niekto nervózny, íak ekonóm JRD v Sobotišti, Martin Šiška. Kvôli cibuli! — V tomto roku sa nám jej urodilo nad fičakávanie — dal sa s nami do reči v hangárovom sklade, v k'orom Anna černeková a Mária Slezáková triedili cibuľu. — Z katdého z piatich hektárov sme zobrali vyše sto metrických centov. Po iné roky sme dosiahli sotva pätdesiatmetrákovú úrodu. — Len sa pozrite, aká je pekná — zamiešala sa do reči 72-ročná Černeková — stále sa v nej kutreme a len čo sa do niektorej zaborí prst, lebo o dáiď nebola v tomto roku núdza, odhadzujeme ju. — Z kopy však neubúda. — Černeková vystriedala Slezáková. — Už sme cibuľou zaplnili vrecia i debničky, no nikto ju neodváža. Ekonóm, keď uzatváral zmluvu so Sloulikom v Moravskom fáne, netušil, že im pôda vydá tak bohatú úrodu. Doteraz Slovliku dodali 110 q, vraj 100 q ešte prevezme a rovnaké množstvo chce senická jednota. — Lenže stále nám zostáva 200 q. Komu ponuknut toto množstvo? V Senickom okrese nevedia, čo s cibuľou a v minulých dňoch chýbala v obchodoch bratislavskej Zeleniny. A možno, že by takú peknú cibuľu, aká zapĺňa sklad v Sobotišti, radi uvítali aj v predajniach niektorého iného mesta. — Som presvedčený, že aj s kapustou budeme mat potiaže — pokračoval po pripálení si cigarety ekonóm. — Pestujeme ju na štrnástich hektároch a z každého rátame s 500 q úrodou. Zelenina odmietla s nami podpísal zmluvu, akosi sa nevieme s ňou dohodnút. Žiadajú nás, aby sme im na odvoz pripravili naváženú kapustu. Robili sme tak aj v minu-lostt, prišli si však po ňu o 3— 4 dni. Z tohtoročnej úrody Slovlik dačo preberie, možno aj Jednota. Ale čo s ostatnou? Vari ju len nebudeme musiet zasilážovat — nútil sa do úsmevu ekonóm. Sobotištania sú známi pestovatelia záhoráckeho chrenu. Každý rok z hektára „dolujú“ až 100 q tejto aromatickej plodiny. — V tomto roku ho budeme vyorávat z dvojhektárovej plochy. Celú úrodu dodáme Slovliku, ktorý nám platí za kilogram 6 Kčs. Avšak riaditeľ Sempra nám sľúbil viac. Za metrický cent by nám platili 900—1200 Kčs, čiže raz toľko, ako Slovlik. Je to lákavá ponuka, my však nechceme porušit dané slovo Slovliku a navyše přepravovat chren zo Sobotišta do Prahy by bolo nákladné. V lete nemali kupca ani na uhorky, preto 150 q „skonzumovali“ ošípané. U nás, ak polia Stedrejšie zarodia, máme problémy ako plody spracovať a uskladnit. Lenže do neomrzenia sa nemôžeme vyhovárat na nédostatočnú malú spracovateľskú a skladovaciu kapacitu. Dopláca na to pestovateľ ■ i spotrebiteľ. Dodávateľ preto, tým, že kým nájde kupca, dlhým skladovaním plodiny strácajú na „sviežosti“ a kvalite a spotrebiteľ. Dodávateľ preto, že tomu cibule v obchodoch, musí ju nakupovat na trhu. A za vyššie ceny. A tomu by sme mali už konečne zabránit. Lebo pěstovat zeleninu len preto, aby sme ju pestovali, sa naozaj nevyplácal Vladimír FAPŠO C O S MU... ?