Roľnícke Noviny, február 1973 (XXVIII/27-50)

1973-02-05 / No. 30

PONDELOK 5. FERUARA 1873 • ROČNÍK XXVIII • CISLO 30 • CENA SO HAL. Výročné schôdze JRD v plnom prúde Pred náročnými úlohami V OKRESE BRATISLAVA-VI DIEK 68 SCHÔDZI ■ SPOMIENKA NA VÝROČIE FEBRUÁRA ■ V PLEŠIVČI OSLÁVILI 20 ROKOV OD SVOJHO ZALOŽENIA BRATISLAVA (od našich redaktorov) — Členovia a funk- a Zolnou. Najbližšie, 6. februá­­cionári jednotných roľníckych družstiev žijú v týchto dňoch ra sa zídu členovia JRD Nový výročnými členskými schôdzami. Ich úlohou je zbilancovať život v Dobrej Nive. Na výroč­­minuloročné výsledky vo výrobe, finančnom hospodárení aj ných členských schôdzach, kto­­kultúrno-spoločenskej oblasti. Zároveň sa družstevnici obo- ré družstevníci starostlivo pri­­znamujú so svojimi tohtoročnými úlohami, ktoré sú opar ná pravujú, si pripomenú aj sláv­­ročnejšie ako vlani. oe jubileum Víťazného februá- Ako nás Informoval Michal ciach už schôdzu mali, aspoň ^n * _ j ktorého pripra-Príhoda. vedúci organizačne jej prvú časť. V Modre . Prie- M^tin soctíist.ck^zľväľkv68" právneho oddelenia na OPS voze schôdzovali družstevníci v niektorých družstvách ch Sajú Beateslava-vidiek výročné člen- P «tok a v so bo n za* v Lama- na záver sCh0dzí a] p0JdJla ské schôdze JRD, spolu ich je čl a Cuňove. V tomto týždni prj hudbe ' 68, majú v ich okrese skončiť sa zídu na hodnotení minulo- y Rožňavskom okr»«« „ra do konca februára. družstvé v Rusovciach Niektoré ročného hospodárenia aj členo- hleha)ü 'výročné člensaé schô- Dubo- via RD v Nove, Dedinke, Vy- dze v plnom rúde okrem ve, a Podunajských B,skup.- soke) pri Morave, Kráľove, pri lancle hospodárskych výsled­“S** T ,MZSleTla K Í5 k°v za minulý rok’venujú druž­... ****** schôdzach s. budu stevníol pMorn(>s( a, hodmote. g družstevníci voliť i nové pred- nlu plnenía doterajšU zäväz­! stavemstvo, napríklad v Báho- kov a prijímajú nové. No, I si, Cataji Vajnoroch, Jabloňo- hIavne sa zamýifajú na<i filo. S r % rü i ' POdJíi slídTM' haml, ktoré im v tomto roku I i prÍTláta]" fu"kci0J vytýčil štátny plán. Viacerí čie­. .a .. g PQruŽStieI vs,týcht<?, dň?Cx novla družstiev v obelaoh, kde posledné roky urobilo vefa. = s scnyAieme finančné ug výročné Členské schôdze Viacero priemyselných, ale aj g časti tohtoročných plánov. Vý- boli, ako v Plešivci, Hučíne potravinárskych výrobkov má g robnš časť plánov, až na nie- Rozložne] Gemerskej Teplici a evaťa peknejsí, ale predovšet- g ktoré dodatočné zmeny, je už Hrhove vvstúDili s mnohvml kým kvalitnejší ebal. Mlieko = schválená. . ■ ” P s ,®T1,n’mi sa plní do túlit, práškový cu- g návrhmi a pripomienkami pre kor sa už nevysýpa z papíoro- g Podľa slov hlavného inžinie- zlepšenie plnenia tohtoročných vých vrecúšok, polievky do- g ra OPS vo Zvolene Ing. Stáni- úloh. V Plešivel oslávili minulý stali nové, kvalitnejšie „oblé g stava Galbu, výročné členské piatok na výročnej členskej čenie' a aj hydina, mäso a g schôdze JRD prebehnú v okre- schôdzi 20-roňné jubileum za­­'[f1* |nf j**1 potravln n,a*(i <,oh' p se do 24. febrnára. Prvú usau- loženia svojho družstva. Pri tej­r D "potravín má obal zvlášť 1 točnlll 27. januára družstevní- to príležitosti odmenili zakla. veľký význam. Sú to dôvody i ci vo Zvolenskej Slatine a dal- dajúcich členov čestnými uana­­hygienické, ekonomická, ale aj g čia schôdza bola v Lukovom nlami a peňažnou odmenou. V iné. Zákazník st napríklad mfl- gj koncom januára. Na nej zbil an- piatok sa zišli na celoročnom že zabalené a naporcované g cowali výsledky hospodárenia z hodnotení družstevníci z Vla­raäso prezrieť, predaj Ide g minulého roku a zároveň od- chova. Vyšnej Slanej a Rejdo­rýchlejšle, tovar zostane dlhší = súhlasili zlúčenie s Lieskovcom vej. čas čerstvý. Lenže a, pokroku- g GLOSY Čo trápi zákazníkov? V obalovej technike sa za občan v samoobsluhe vyberi# naporcované mäso, ktoré v priesvitnom balíčku pri pohľa­de zhora vyzerá veľmi dobre, ale akonáhle doma odstránite obal. a mäso rozložíte, potom a zistíte, že ste kúpili veľa lofa, šliach, a mólo mäsa. Následok? Občan ide radšej k mäsiarovi, ktorý predáva z hákov . . . Kupujeme strojom naváženu a strojom balenú kávu, čaj, cu­kor, maslo a margarín v cel­kom poctivej váhe a kvalite. Prečo to nie je vždy tak aj u inäsa? K. HÁJEK VáNiľ^rSiedíľa8ŽseahsatáľaVaťže .i I NÁVŠTEVA MINISTRA CHŇOUPKA V LIBANONE Užitočné styky 8EJRÜT (čstk) — V sobotu popoludní pokračovala oficiál­na návšteva československého ministra zahraničných veci Ing. B. Chňoupka v Libanone rozhovormi s libanonským mi­nistrom zahraničných vecí Cha­­lílom Abú Hamšdom. Večer us­poriadal československý veľvy­slanec v Libanone Karel Blažek pri príležitosti návštevy nášho ministra recepolu, na ktorej sa zúčastnili libanonský minister a zahraničných veci Abú Hatnád ďalší členovia libanonskej vlády a mnohé popredné osob­nosti libanonského politického, kultúrneho a hospodárskeho života. Bejrútske noviny Le Soir ve­nujú návšteve československé­ho ministra zahraničných vecí Ing. B. Chňoupka obsiahly ko­mentár. Zdôrazňujú v ňom, že návšteva ministra Chňoupka je prvou návštevou ministra za­hraničných vecí z krajín socia­listického tábora v Libanone. Návšteva ministra Chňoupka otvára Libanonu priateľstvo so­cialistického sveta a socialis­tickému svetu priateľstvo Liba­nonu. Návšteva min. Chňouipka ukončila obdobie libanonskej zahraničnej politiky, ktoré ne­želalo stykom so socialistický­mi krajinami a otvára nové ob­dobie priateľskej politiky so socialistickými krajinami. Liba­non je šťastný, že Českosloven­sko prvé odpovedalo na túto výzvu Libanonu. Čas pre človeka Je potěšitelné, že pri ro­zoberaní úloh, ktoré očaká­vajú v tomto roku aj našich poľnohospbdárov, stále čas­tejšie sa hovorí o človeku, O jeho potrebách, o vytvára­ní podmienok pre jeho prá­cu, o kultúrnosti pracovis­ka a pod. Slovom — ak chceme, aby sa neustále množili tony, litre materiál­nej výroby, musia narastať i potreby človeka, ktorý v tej materiálnej výrobe pracuje. Zvýrazňuje to napr. i ta­ká maličkosť, ako je hodno­tenie aj spoločenskej čin­nosti v jednotných roľníc­kych družstvách v rámci správy o plnení úloh v mi­nulom roku. S človekom tre­ba však pracovať nielen keď ide o jeho mimopracovné po­treby. Nájsť čas pre prácu s človekom treba si vedieť už pri plánovaní výroby, pri jej prediskutovaní až s jed­notlivcami. Tak ako starost­livosť o potreby človeka ne­môže byť ponechaná len na každého človeka zvlášť a majú ju mať na starosti aj vedúci pracovníci, tak zase výroba nemôže byť záleži­tosťou len vedúcich pracov­níkov, ale aj tých jednotliv cov na pracoviskách. (Poprač. na 3. str.) g • Takmer 200 členov JRD g u Šárovciach, okres Levice, g zúčastnilo sa v sobotu na g výročnej členskej schôdzi. g Bilancovali vlaňajší úspeš­­g ný rok a oboznámili sa i s tohtoročnými náročnejšími f§ úlohami. Foto: RN — Ľ. KARABA Spomienka na Boku Kotorská HRADEC KRÁLOVÉ (čstk) — V Hradci Králové bola včera spo míenková beseda k 55. výročiu vzbury námorníkov proti Rakúsko­­uhorskej monarchii, v Boke Kotor­ské}. Na besede, ktorá bola vypl­nená mnohými osobnými spomien­kami, premietli i snímky z kla­denia vencov k pamätníku popra­vených účastníkov vzbury v Boke Kotorské}. Rasistické pokusy nevyšli LUSAKA (čstk) — Podľa správ zo Salisbury uznali rasisické ro­­dézske úrady nezdar svojich po­kusov o hospodársku blokádu ne­závislej Zambie a oznámili, že včerajším dnom opäť otvárajú ro­­dézsko-zambijské hranice. Rodéz­­ske úrady uzatvorili hranice asi pred mesiacom v snahe narušiť normálne zahraničnoobchodné sty­ky Zambie a donútiť ju, aby pre­stala podporovať oslobodzovacie hnutia na juhu Afriky. Družstevníci na rekreáciu BRATISLAVA (čstk) — Tak­mer 24 tisíc poľnohospodárov aj s deťmi- sa bude môcť tohto roku rekreovať a liečiť v ČSSR i v zahraničí. Zaslúžený oddych im sprostredkuje Správa re­kreačnej starostlivosti pri Ústrednom výbore Zväzu druž­stevných roľníkov SSR. V plá­ne sa ráta aj s vyše' 3500 mies­tami pre poľnohospodárskych učňov. Pionierske tábory pre deti z dedín budú na troch miestach: pri Balatone, v stre di9ku Medulín na Istrijskom pobreží a neďaleko Puly v Ju­hoslávii a v kúpeľoch Družba v Bulharsku, kde budú oddy­chovať aj Ich rodičia. List týždňa-------------------------­Nastane zlepšenie? Bilancia poslancov MNV v Debradi a Slovenskej Hute, okres Košice-vidiek po ročnom účinkovaní je úspešná ... Počas vlaňajšieho roku sa všetci zúčastňovali na plenár­nych zasadnutiach. Riešili naliehavé problémy a aktívne sa podieľali na plnení volebných programov NF. Z ich prá­ce vidiet, že občania správne zvolili svojich zástupcov. Uznanie patrí aj všetkým, členom rád MNV v obciach Ca­­kanovce, Debradi, Hertany (so spoločným MNV), ďalej v No­­vačanoch, Slanskej Hute a Novom Salaši za stopercentnú_ účast na schôdzkach rád MNV. Avšak nie všetci poslanci v okrese pracovali tak ako ui v spomenutých obciach. O zlepšení svojej doterajšej prá­ce mali by vážne pouvaiovat poslanci MNV v Bollarove, Kecerovských Kostolanoch (so spoločným MNV j, v Trebe­­jove, Valalikách a vo Vyšnej Myšlt, kde ich účast na plé­­nach bola vlani sotva 70-percentná. Rovnako aj členovia rád MNV v obciach Perín-Chým, Ploské a v meste Medzev vykazovali v roku 1972 poslabšiu účast. Chceme vérit, že v tomto roku piatej pätročnice nastane zlepšenie v ich činností. Alexander IVÁN, tajomník ONV', Košice-vidiek DARY NA FOND SOLIDARITY Pomoc najcennejšia KOŠICE (čstk) — Vo viace­rých podnikoch a závodoch Vý­chodoslovenského kraja praco­vali v sobotu v prospech vojnou zničeného Vietnamu. Takmer 300 pracovníkov Vinárskych zá­vodov v Košiciach vo svojich výrobniach v Sobranciach, Slo­venskom Novom Meste, v Mol­dave, v Tahanovciach, L-učenci a vo Veľkom Krtíši vyexpedo­valo približne 40 tisíc fliaš ví­na. Spolu s ďalšími vytvorili hodnotu za takmer pol milióna korún. Všetci účastníci mimo­riadnej sobotňajšej smený ve­novali mzdu v prospech hrdin­ského vietnamského ľudú. Päťsto oblekov, v hodnote vy­še 50 tisíc Kčs darujú vietnam­ským deťom pracujúci Odev­ných závodov kpt. J. Nálepku vo Svidníku. V podniku Tešia v Stropkove na obnovu vojnou zničeného hospodárstva vo Viet­name venujú pracujúci jedno percento z mesačnej mzdy, čo predstavuje viac ako 30 tisíc korún. V PARÍŽI DÔLEŽITÁ SCHÔDZKA PRVÉ KONTAKTY PARlZ (čstk) — Delegácia dočasnej revolučnej vlády Ju­­hovietnamskej republiky zve­rejnila v Paríži komuniké, v ktorom oznamuje, že sa 5. feb ruára v stredisku medzinárod ných konferencii na Kléberto­­vej triede v Paríži uskutoční predbežná schôdzka kompetent­ných predstaviteľov dvocrh }u­­hovietnamských strán. Podľa správ tlačových agen­túr sa v nedeľu v Saigoné ko­nala prvá spoločná schôdza medzinárodnej kontrolnej a do­zornej komisie, zloženej zo zá­stupcov Kanady, Maďarska, Poľska a Indonézie a štvor­strannej spoločnej vojenskej komisie. B olo päť minút po devät­nástej hodine, keď sme zastali pred budovou ZDŠ v Nižnej Slanej. Všade tma, Iba v štyroch oknách na po­schodí svietili. Školník otvára bránu, hneď í zamyká. Hľadáte naše ženy? Sú hore, na poschodí. A už nás aj vedie do jednej z tried, odkiaľ sa ozýva spev nižnosla nianskych žien. Spev neutíchal ani potom, keď sme zaklopali a vošli do triedy. Prisadla som si do klb­ka žien a čakala vhodný čas na rozhovor. Začala ho však moja spolusediaca. — Chodím sem dvakrát do týždňa. Ešte šťastie, že je zima. V lete by som tak skoro ne­mohla. Robím na družstve v ži­vočíšnej výrobe a odtiaľ sa člo­vek nedostane, kedy sa mu za­chce. Mám na starosti dvanásť dojníc, zaberie ml to veľa času. — O ktorej ráno vstávate, aby ste to stihli? — spytujem sa Zuzany Jungeírovej a tá mi ochotne odpovedá. — Vtedy, keď ešte celá de­dina spí. — Chce sa vám tak skoro? — Nie som sama. Veď nás je až deväť. Mali by ste nás vidieť. Ráno o pol tretej sme už všetky na svojom mieste. Prejde aj viac ako hodina, kým vyčistíme maštaľ, umyjeme a učešeme nakŕmime, chvosty. Až potom môžeme začať dojiť. — Koľko nadojíte od dojni­ce? — No, vlani to bolo pekné. Každá z nás nadojila od dojni­ce priemerne vyše tritisíc lit­rov mlieka. Mária Krčmárová a Zuzana Gálikavá tu už dvanásť rokov pracujú. Ani Júlia Kraková, Mária Galajdová a ďalšie nie sú začiatočníčky. Pracujú na tomto úseku už deväť rokov. — Nechceli sme byť horšie ako druhé. Vlani sme dali aj navyše plánu viac ako sedem tisíc litrov mlieka. V tomto ro­ku sa budeme usilovať, aby sme dali pre spoločnosť ešte viac. Keď chceme dostať, musíme aj my viac vyrobiť. Spýtala som sa súdružky Jungerovej, a}ťo stačí na prácu doma, na pracovisku a ako si vie nájsť čas aj na spev. Od­povedala s úsmevom. — Keď človek chce, tak veľa urobí. Na pracovisku si poro­bím sama, doma mi pomôžu, v zime je to ľahšie. Končíme približne o šiestej večer, no a potom sl nájdem čas aj pre se­ba. Večery sú dlhé a tak mô­žem zájsť aj do spevokolu, kto­rý si založila naša dedinská organizácia Zväzu slovenských žien. Viete, človek tam akosi omladne, ožije, spadnú z neho každodenné starosti. A potom si často pospevujeme aj pri práci. Najmä, keď sa nám ro­bota darí. — Nechceli by ste radšej ro­biť niekde v meste, vo fabrike? — Ani nie. Hoci je táto prá­ca ťažká, velmi viazaná na čas, predsa ju rada robím a hovorím si, že je mojím osudom. Neraz to poviem aj svojim družkám, ktoré s úsmevom dodávajú: — Nielen tvojím, Zuzanka, má­me deväť spoločných osudov. Eva ZACHAROVÁ Deväť spoločných OSUDOV Á Víkend na horách VYSOKÉ TATRY (čstk j — Prekrásne slnečné počasie prilákalo v sobotu do zasne­žených Vysokých a Nízkych Tatier tisíce rekreantov a milovníkov zimných športov. Na južných svahoch v Areáli snov a v blízkosti hotela Fis na Štrbskom Plese sa stovky domácich i zahraničných hostí opaľovalo na vysoko­horskom slnku za úplného bezvetria. Napriek zlepše­ným snehovým podmienkam je najlepšia lyžovačka na prislope v Ždiari, kde podľa značiek áut a autobusov ly­žovalo vyše tritisíc ľudí z ce­lého Československa. V Jas­nej pod Chopkom a na Zá­hradkách boli takmer úplne obsadené parkoviská.

Next