Roľnícke Noviny, marec 1973 (XXVIII/51-77)

1973-03-21 / No. 68

DENNÍK PRE POĽNOHOSPODÁROV STREDA 21. MARCA 1973 ROCMK XXVIII CtSLO 68 CENA 50 HAL. Zasadá ÚV NF ČSSR PRAHA (jek) — V novej bu dove Federálneho zhromažde­nia zíde sa dnes v odpoludňaj­ších hodinách na plenárne za sadnutie Cstredný výbor Národ­ného frontu ČSSR. Po správe o doterajšej činnosti, diskusii a schválení NF ČSSR, zmien v zložení ÜV poslanci prerokujú kandidátky na funkciu preži denta Československej sncialis tlckej republiky. Porada > v budove ÚV KSČ PRAHA (čstk) — V budove tV KSČ bola včera porada členov Predsedníctva a Sekretariátu ÜV KSČ s vedúcimi tajomníkmi kraj­ských výborov KSČ a mest akých výborov KSČ v Prahe a Bratislave. Poradu viedol generál­ny tajomník ŰV KSČ súdruh Gus táv Husák. Účastníci porady raka vali o aktuálnych otázkach, vy­plývajúcich z uskutočňovania zá­verov XIV. zjazdu KSČ v najbliž­šom období, o priebehu výroč­ných straníckych schôdzí základ­ných organizácií strany, celozá vodných a miestnych straníckych konferencií. Konštatovali, že stra­nícke organizácie dosiahli vefmi dobre výsledky v realizácii uzne senl XIV. zjazdu KSČ. Porada sa zaoberala i prípravou okresných, mestských a krajských konferen­cií strany. W. Stopli sa zastavil v Moskve MOSKVA (istk) — Cestou z VOR sa zastavila včera v Moskve stra­nícka a vládna delegácia NOR, ktorú vedie člen politického bvra ÚV Jednotnej socialistickej strany Nemecka a predseda Rady minis­trov NDR Willi Stoph. Na Vnu­­kovskom letisku privítal delegá­ciu člen politického byra UV KSSZ a prvý podpredseda Rady minis trov ZSSR Kirill Mazurov. # Sejbu jarného jačmeňa ukončili aj pracovníci Semenárskeho štátneho majetku v Kve toslavove. Na obrázku traktorista Jozef Páder spolu s Jozefom Bulom a Oskárom Beňovi­­čom z hospodárstva Blatná na Ostrove pri dokončovaní sejby. Foto: RN — S. Barčák y; V prospech úžitkovosti 'lanajší nepriaznivý rok sa odzrkadlil aj v krmovino­­vej základni. Keďže v mnohých poľnohospodárskych podnikoch nedosiahli plánovanú úrodu zrnin, nahra­dzujú ich objeniQvými krmovinami, ktorých sa taktiež neurodilo podľa očakávania. A preto aj v niektorých druž­stvách a štátnych majetkoch „melú z posledného“, hľadajú záchranu iba v kŕmnych zmesiach. Lenže ten poľnohospo­dársky podnik, ktorý neodovzdal na kŕmny fond plánované množstvo zrnín, dostáva sa pri prideľovaní zmesí na červenú kartu a vedúci pracovníci podniku netrpezlivo čakajú na výsledky tohoročnej žatvy, kalkulujú, či budú môct splatí! dlh. Tie časy, keď totiž mnohí íedňverovali kŕ­mnym zmesiam, sú dávno za na­mi, každý poľ­nohospodár sa nal možnosť pre svedčiť, ako bla­hodarne ovplyv­ňujú úžitkovosť. V súčasnosti, zásluhou kŕmnych zmesí je úžitkovost zvierat pudstatne vyššia ako v minulosti. V celoslovenskom meradle sa pri rastky ošípaných pohybujú nad 59 Dg. priemerná znáška nosnic dosahuje 215 vajec a v niektorých veľkochovoch až 281) kusov. Vlani sa v priemere od každej kravy vydojiio 2 880 litrov mlieka. Samozrejme, že na výsledky pôsobia aj iné faktory, ako napríklad zlepšenie plemenárskej práce, chovatelských podmienok a tiež zvýšená starostlivosť vete­rinárov o chovy hospodárskych zvierat. Je nesporné, že po zavedení kŕmnych zmesi do výživy zvierat musel nastať takýto ohrať. Veď receptúry kŕmnych zmesi pripravujú vedecké ustanovizne, sú v nich zohľadnené nové poznatky vedy. Výrazne poklesla spotreba jadrových krmív na jednotku produkcie a zlepšili sa celkové ekono­mické výsledky v živočíšnej výrobe. Kŕmne zmesi pre jed­notlivé kategórie zvierat obsahujú správny pomer živín, metabolizovanej energie, vitamínovú a minerálnu zložku. Pravda, pri jednostrannom skrmovaní to tak nie je. Pri ich výrobe sa veľká pozornosť venuje dostatučnému zastúpeniu fosforečných soli, čo je vefmi dôležité napríklad v chove nosníc pri tvorbe vaječnej škrupiny alebo pre zabrezávanie kráv. Výroba sa dnes organizuje na Slovensku v 115 výrob­niach a ich ročná kapacita je pri jednosmennej prevádzke milión ton. Treba priznal, že táto činnosť v podnikoch Poľnohospo­dárskeho zásobovania a nákonu je veľmi zložitá, fažká a náročná na odbornost riad;acich pracovníkov. Žiaľ, nie vn všetkých závodoch je dosť kvalifikovaných ľudí a chýba najmä zootechnicko-poradenská služba, ktorá by mala po­skytovať odberateľom rady pri správnom využívaní kŕmnych (pokračovanie na 2. str.) Vladimír FAPŠO Z rokovania výborov Slovenskej národnej rady Dôraz na efektívnosť VYTVÁRAŤ PODMIENKY PRE EFEKTÍVNOSŤ VÝROBY ■ ROZVOJ KOMPLEX­NEJ SOCIALISTICKEJ RACIONALIZÁCIE ■ DÔRAZ NA PRAVIDELNÉ PLNENIE PLÁNU BRATISLAVA (vk) — Za účasti podpredsedu vlády SSR a hospodárskou sférou prijaté v predsedu Slovenskej plánovacej komisie Ing. K. Martinku zi- podstate lepšie ako v uplynu­­šiel sa včera Výbor SNR pre plán a rozpočet. Rokovanie viedol 1ých rokoch. Plán poľnohospo dárskej výroby v podnikoch je , , podnikov informoval poslancov oproti štátnemu plánu vyšší o 180 minón0T korún. Pri. lug K. Martinka. Povedal, ze však> žc lán treba u všetky rezorty a KNV komplex- ^ uielen objeme „ýroby, ale ne rozpísal, úlohy a ukazovate- y Mr|lktfire . pravdaže, aj T le štátneho pianu v stanové- ^ v podnikoch treba vy­n°ľJerm!ľe' n tváraf priaznivé podmienky pre ročného plánu došlo k výrazne- e{ektÍ¥nost výrob v tejto sü. mu zlepšeniu. Napriek dobrému y zdôraznil, že sa treba hodnoteniu celkového prístupu zamerať nfl rQZ koraplexneJ rezortov k rozpisu pianu, zdo- socjaIistickel raCionalizácie. razmi súdruh Martinka, pretr- 1 a ešte určitý formalizmus. Súdruh Martinka sa vyjadril Prejavuje sa to najmä vo zvýše- aj k správe o výsledkoch prie­­nýcli nárokoch na ďalšie in- skumu stavu zabezpečenia úloh vestície. Štátneho vykonávacieho plánu Možno však povedať, že zá- rozvoja národného hospodár­­kladné úlohy plánu v podnikoch stva SSR na tento rok hospo­­sú plne zabezpečené a že boli dórskymi plánmi podnikov a národných výborov, ktorú vy. pracovali poslanci-členovia vý­boru. Výsledky prieskumu sig­nalizujú, že vyššie stupne riade, nia, mali by súhrnnejšie vy­chádzať z reálnych možnosti nimi riadených hosp. organi­zácií. Problémy pretrvávajú v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch a neuspokojivo sa rie­ši aj ich investičná výstavba. Aj keď plán je skutočne nároč­ný, dá sa splniť. V priebehu ro­ka treba pri jeho plnení roz­hodne rátať s iniciatívou fudl. Včera rokoval aj Výbor SNR pre školstvo a kultúru. Zaoberal sa najmä opatreniami uskutoč­ňovanými v školstve na zvýše­nie úrovne politickej a spolu čensko-vednej literatúry, najmä učebníc, na všetkých stupňoch škôl. Tak aby zodpovedali mar­xistickému poňatiu výchovy a boli pilierom pri formovaní ve­deckého svetového názoru a komunistického presvedčenia našej mládeže. Rad Októbrovej revolúcie MOSKVA (čstk) — ÜV KSSZ postai významnému činiteľovi me­dzinárodného komunistického hnu­tia, prvému tajomníkovi UV KS dzináredného významu, popredné- Uruguaja Rodnevovi Arismendimu ho politika a štátnika svojej kra- srdečné blahoželanie k jeho šest­­jiny, najvyššieho predstaviteľa desiatim narodeoinám Prezídium bratského Frontu národnej jednoty Najvyššieho sovietu ZSSR udelilo Poľska, s ktorým náš Národný tiež Arismendimu za zásluhy o front spájajú tradičné priateľské medzinárodné komunistické hnu­­vzfahy.' tie Rad Októbrovej revolúcie. predseda výboru M. Ondirko. O zabezpečení štátneho vy­­. konávacieho plánu rozvoja ná­rodného hospodárstva SSR na rok 1973 hospodárskymi plánmi Prečítajte si V minulom týždni sa uskutočnilo v Žiline za­ujímavé podujatie — celoslovenský aktív cracovníkov poľnohos- Dodárskeho stavebníc­tva. Na 5. strane nášho denníka uverejňujeme v dnešnom čísle výňa­tok z hlavného prejavu, ítorý na rokovaní pred­niesol minister poľno­hospodárstva a výživy SSR Ing. Ján Janovic, CSc. Množia sa hektáre zasiatych jarín DOBRÝ PRIEBEH PRÁC SEJBA V ZÁPADOSLOVENSKOM KRAJI JE UŽ V DRUHEJ POLOVICI ■ ROZ­BEHLI SA AJ V ĎALŠÍCH fíRAJOCH ■ V PÔDE SÚ UŽ AJ STRUKOVINY BRATISLAVA (pk) — Od dní, keď sa na poli objavili prvé sejačky, uplynuli už takmer tri týždne. Odvtedy sa však Viackrát vystriedalo slniečko s dažďom, mráz so snehom, slovom všetky neduhy, ktoré môžu poľnohospodárov na poli zastihnúť. Napriek tomu zasiate plochy radostne vzrástli. Dobrou organizáciou práce, pohotovým štartovaním do polí a celkovou do­hrou připravenostmi sa i v nepriazni podarilo zasiať poľnohospodárom Západoslovenského kraja už viac ako polovicu plánovaných plôch. dr. janusr Groszkowski dožíva sa V ostatných krajoch, kde podmienky boli menej priznivé, ide sejba pomalšie. Posledné pekné dni na prevažnej väčšine nášho územia sú však prísľubom, že aj vo Východoslovenskom a Stredoslovenskom kraji v týchto dňoch za­siate plochy značne narástli. Jarné obilniny sa tejto jari pšenica na 620 ha. V tomto kra­­sejú na 148 513 ha. Z toho jar- ji, ktorý je najväčším producen­­ný jačmeň na 115 790 a jarná tom obilnín v republike počasie prialo prácam viac, ako v ostat a kvalitnú prípravu pôdy. Z úlohy zasiali jarný jačmeň na 41 559 ha obstali poľnohospodá­ri v Stredoslovenskom kraji za­­ných. Dokazuje to aj počet za- tiaľ iba 29 percent. Vo Výcho­­siatych hektárov. Doposiaľ tu dosloyenskom kraji z plánu zasiali obilniny na 101470 ha čo je 68 percen* z plánu. Z toho jarný jačmeň ]e 66 098 ha zasiali jarný jačmeň na 7 193 ha, čo predstavuje pl­nenie na 11 percent. O niekoľko dní však tieto čísla narastú, uz 84 vo. plôch v jarnej . L ‘ 1 pšenici už poľnohospodári piáno- Pretož® ryflejšie sa v týchto , , 1 1 1 lípamrn Ha ciat íha molzAflzn vanu urodu prekročili Vďaka niekoľkým priaznivým dňom sa v tomto kraji dostali jarné prá­ce vo všetkých okresoch do pl­ných obrátok. Menej priaznivá je situácia v ďalších dvoch krajoch. Tam krajoch dni. Blahoželanie J. Groszkowskému PRAHA fčstk) — Predseda Celo­štátneho výboru Frontu národnej jednoty a podpredseda Štátnej ra dy Poľskej ľudovej republiky prof. dnes 75 rokov. K tejto príležitosti mu zaslal ÚV Národného frontu ČSSR blahoprajný telegram, v kto­rom sa o. i. hovorí: „Pozdravuje­me vo Vás významného vedca me ÚSPECHY SLOVENSKÝCH PIVOVARNÍKOV Vyznamenali najlepších BRATISLAVA (zch) — Üspe- lita výrobkov, slovenský slad dá siať iba niekoľko chy, ktoré dosiahli pracovníci sa stal vyhľadávanou surovinou slovenských pivovarov a výrob- na svetovom trhu. Súdruh Jú­ni nealkoholických nápojov za nas kladne zhodnotil najmä Popri sejbe jarín sa poľno- 25 rokov trvania socialistické- vlaňajšie hospodárske výsled­­hospodóri venujú aj sejbe stru- ho potravinářského priemyslu, ky, kedy plánované úlohy vy­koval, ošetrovaniu lúk a pa- ako i bilancia vlaňajšieho hos- soko prekročili. Výroba sladu sienkov s' ich prihnojovaniu. podarenia boli hlavnou témou bola oproti plánu vyššia o 1553 Aj tieto práce idú v Západoslo- rokovania včerajšej ekonomie- ton, výroba piva o 4493 hekto­­okrem južne položených okre- venskom kraji dobre. Poľnohos- kej konferencie výrobno-hospo- litrov a nealkoholických nápo­­sov museli na vstup do polí podári plnia plán osevu struku- dárskej jednotky Pivovary a jov o 88 316 hektolitrov. Za tý­­poľnohospodári čakať oveľa vín už na 48 percent. Vo Vý- sladovne. Ako zdôraznil vo mito číslami sa skrýva mimo­­dlhšie ako ich kolegovia v Zá- chodoslovenskom a Stredoslo- svojom príhovore generálny riadna pracovná iniciatíva a padoslovenskom kraji. V nie- venskom kraji s výsevom stru- riaditeľ OR Pivovary a sladov- obětavost ľudí, najmä dlhoroč­­ktorých severnejších okresoch kovín iba začínajú. Lepšia je ne Ing. Štefan Junas, slovenské ných pracovníkov tohto vý­­sa ešte doposiaľ nedá na všet- situácia v přihnojovaní lúk a pivovarníctvo zaznamenalo za znamného odboru. Z rúk gene­sích' lokalitách siať. Zem je pasienkov. Na gápadnom Slo- posledné roky podstatný vzrast, rálneho riaditeľa prevzalo vče­­ešte mokrá, a tak v týchto ob- vensku prihnojili 55 percent Pribudli nové závody, vybavené ra 42 najlepších pracovníkov lastiach sa práce zameriavajú a ostatné kraje sa blížia k 40 modernými výkonnými linka- z celého Slovenska pamätné na prihnojovanie, smy kovanie percentám. mi, v podstate sa zlepšila kva- medaily a diplomy. Byť dedinským učiteľom je do určitej miery ume­ním, na málotriednej škole ešte väčším umením. Ta-má rád deti, ktorý rád pracu­je... Prečo išiel za učiteľa Peter Ondruška? Vyrástol na dedine, našiel vzťah k dedinskému človeku, žije s jeho radosťami a s jeho žiaľmi. Dedinčania zasa našil vzťah k nemu, prosto k nim patrí, je súčasťou dediny ako ktorýkoľvek z nich. Peter Ondruška je aj správ­com osvetovej besedy, má teda na starosti celú kultúrno-osve­­tovú prácu. V obci majú npvý kultúrny dom, javisko s reflek­tormi. Pravda, pracovať na polí osvety, to neznamená nacvičiť, len dve divadlá ročne. Dnes má dedinská osveta oveľa väč-Peter Ondruška už nie je ta ký mladý, aby nepoznal í 2í- kýto učiteľ nepracuje denne vot ťažší, ako je terajší. Ešte iba osem, ale dvanásť, ba i viac ako žiak strednej školy sa Už ako študent pracoval vo šie úlohy. Organizujú sa tu hodín. Učitelia — málotriedká- dosť nadrel na roli otcovej, po- Zväze mládeže a dlhé roky bol oslavy, besedy, prednášky. A ri — sú väčšinou „zlatť ľu- kým Solčiančania nevstúpili aj vedúcim pionierskeho od- predstavy Petra Ondrušku sia­dia, dobrosrdeční, láskaví, pra- do JRD. dielu na ZDŠ v Krušovciach. Z hajú ešte ďalej. Kultúrno-osve­- Akú robotu máme dať de- toho obdobia sa datuje jeho tová práca by mohla isť určite tom? — neraz sa spytujú ro- rozhodnutie stat sa učiteľom, lepšie, keby sa do nej zapojila dičia. A riaditeľ školy pokojne Pár rokov učil aj v meste, a všetka inteligencia, odpovedá: predsa dedina opäť zlákala. Náš rozhovor sme skončili — Treba, aby si dieťa od — Kto má rád kopce a lesy, presvedčením, že machulinské malička privyklo na sústavnú vôňu ihličia, kto sa rád zobú- deti majú dobrého učiteľa a prácu, nech napríklad denne dza, keď zakikiríkajú kohúty, Machulinčania — správneho kŕmi králika, vysáva prach v ten nevyhnutne musí zostať na kultúrno-osvetového pracovní­covití, oddaní ľudu. Jedným z nich je aj Peter Qndiítška, riaditeľ máiotried­­nej školy v Machulinciach, v severovýchodnom čipe Nitrian­skeho okresu. Na našich dedinách je to už raz lak, všetky organizácie ne­trpezlivo čakajú na učiteľa, od izbe a podobne. dedine, — povedal nám. ka. F. KOVÁČ neho očakávajú pomoc, radu, dobré slovo, povzbudenie, aj dobre mienenú kritiku. A Peter Ondruška je vždy ochotný, po môže, koľko mu len sily stačia. Jeho manželka Elena sa možno aj trochu znepokojuje, lebo sa musí takmer sama starať o dve deťúrence, o Zdenka a Ivetku. Potom sa súdruh riaditeľ za­myslí a povie: — Priznajme si otvorene, že pracovná výchova na našich školách nie je taká. ako by sme si ju predstavovali. Častokrát sa tvrdí;' že za uči­teľa by mal 1st len ten, ktorý DEDINSKÝ UČITEĽ

Next