Roľnícke Noviny, marec 1973 (XXVIII/51-77)
1973-03-21 / No. 68
DENNÍK PRE POĽNOHOSPODÁROV STREDA 21. MARCA 1973 ROCMK XXVIII CtSLO 68 CENA 50 HAL. Zasadá ÚV NF ČSSR PRAHA (jek) — V novej bu dove Federálneho zhromaždenia zíde sa dnes v odpoludňajších hodinách na plenárne za sadnutie Cstredný výbor Národného frontu ČSSR. Po správe o doterajšej činnosti, diskusii a schválení NF ČSSR, zmien v zložení ÜV poslanci prerokujú kandidátky na funkciu preži denta Československej sncialis tlckej republiky. Porada > v budove ÚV KSČ PRAHA (čstk) — V budove tV KSČ bola včera porada členov Predsedníctva a Sekretariátu ÜV KSČ s vedúcimi tajomníkmi krajských výborov KSČ a mest akých výborov KSČ v Prahe a Bratislave. Poradu viedol generálny tajomník ŰV KSČ súdruh Gus táv Husák. Účastníci porady raka vali o aktuálnych otázkach, vyplývajúcich z uskutočňovania záverov XIV. zjazdu KSČ v najbližšom období, o priebehu výročných straníckych schôdzí základných organizácií strany, celozá vodných a miestnych straníckych konferencií. Konštatovali, že stranícke organizácie dosiahli vefmi dobre výsledky v realizácii uzne senl XIV. zjazdu KSČ. Porada sa zaoberala i prípravou okresných, mestských a krajských konferencií strany. W. Stopli sa zastavil v Moskve MOSKVA (istk) — Cestou z VOR sa zastavila včera v Moskve stranícka a vládna delegácia NOR, ktorú vedie člen politického bvra ÚV Jednotnej socialistickej strany Nemecka a predseda Rady ministrov NDR Willi Stoph. Na Vnukovskom letisku privítal delegáciu člen politického byra UV KSSZ a prvý podpredseda Rady minis trov ZSSR Kirill Mazurov. # Sejbu jarného jačmeňa ukončili aj pracovníci Semenárskeho štátneho majetku v Kve toslavove. Na obrázku traktorista Jozef Páder spolu s Jozefom Bulom a Oskárom Beňovičom z hospodárstva Blatná na Ostrove pri dokončovaní sejby. Foto: RN — S. Barčák y; V prospech úžitkovosti 'lanajší nepriaznivý rok sa odzrkadlil aj v krmovinovej základni. Keďže v mnohých poľnohospodárskych podnikoch nedosiahli plánovanú úrodu zrnin, nahradzujú ich objeniQvými krmovinami, ktorých sa taktiež neurodilo podľa očakávania. A preto aj v niektorých družstvách a štátnych majetkoch „melú z posledného“, hľadajú záchranu iba v kŕmnych zmesiach. Lenže ten poľnohospodársky podnik, ktorý neodovzdal na kŕmny fond plánované množstvo zrnín, dostáva sa pri prideľovaní zmesí na červenú kartu a vedúci pracovníci podniku netrpezlivo čakajú na výsledky tohoročnej žatvy, kalkulujú, či budú môct splatí! dlh. Tie časy, keď totiž mnohí íedňverovali kŕmnym zmesiam, sú dávno za nami, každý poľnohospodár sa nal možnosť pre svedčiť, ako blahodarne ovplyvňujú úžitkovosť. V súčasnosti, zásluhou kŕmnych zmesí je úžitkovost zvierat pudstatne vyššia ako v minulosti. V celoslovenskom meradle sa pri rastky ošípaných pohybujú nad 59 Dg. priemerná znáška nosnic dosahuje 215 vajec a v niektorých veľkochovoch až 281) kusov. Vlani sa v priemere od každej kravy vydojiio 2 880 litrov mlieka. Samozrejme, že na výsledky pôsobia aj iné faktory, ako napríklad zlepšenie plemenárskej práce, chovatelských podmienok a tiež zvýšená starostlivosť veterinárov o chovy hospodárskych zvierat. Je nesporné, že po zavedení kŕmnych zmesi do výživy zvierat musel nastať takýto ohrať. Veď receptúry kŕmnych zmesi pripravujú vedecké ustanovizne, sú v nich zohľadnené nové poznatky vedy. Výrazne poklesla spotreba jadrových krmív na jednotku produkcie a zlepšili sa celkové ekonomické výsledky v živočíšnej výrobe. Kŕmne zmesi pre jednotlivé kategórie zvierat obsahujú správny pomer živín, metabolizovanej energie, vitamínovú a minerálnu zložku. Pravda, pri jednostrannom skrmovaní to tak nie je. Pri ich výrobe sa veľká pozornosť venuje dostatučnému zastúpeniu fosforečných soli, čo je vefmi dôležité napríklad v chove nosníc pri tvorbe vaječnej škrupiny alebo pre zabrezávanie kráv. Výroba sa dnes organizuje na Slovensku v 115 výrobniach a ich ročná kapacita je pri jednosmennej prevádzke milión ton. Treba priznal, že táto činnosť v podnikoch Poľnohospodárskeho zásobovania a nákonu je veľmi zložitá, fažká a náročná na odbornost riad;acich pracovníkov. Žiaľ, nie vn všetkých závodoch je dosť kvalifikovaných ľudí a chýba najmä zootechnicko-poradenská služba, ktorá by mala poskytovať odberateľom rady pri správnom využívaní kŕmnych (pokračovanie na 2. str.) Vladimír FAPŠO Z rokovania výborov Slovenskej národnej rady Dôraz na efektívnosť VYTVÁRAŤ PODMIENKY PRE EFEKTÍVNOSŤ VÝROBY ■ ROZVOJ KOMPLEXNEJ SOCIALISTICKEJ RACIONALIZÁCIE ■ DÔRAZ NA PRAVIDELNÉ PLNENIE PLÁNU BRATISLAVA (vk) — Za účasti podpredsedu vlády SSR a hospodárskou sférou prijaté v predsedu Slovenskej plánovacej komisie Ing. K. Martinku zi- podstate lepšie ako v uplynušiel sa včera Výbor SNR pre plán a rozpočet. Rokovanie viedol 1ých rokoch. Plán poľnohospo dárskej výroby v podnikoch je , , podnikov informoval poslancov oproti štátnemu plánu vyšší o 180 minón0T korún. Pri. lug K. Martinka. Povedal, ze však> žc lán treba u všetky rezorty a KNV komplex- ^ uielen objeme „ýroby, ale ne rozpísal, úlohy a ukazovate- y Mr|lktfire . pravdaže, aj T le štátneho pianu v stanové- ^ v podnikoch treba vyn°ľJerm!ľe' n tváraf priaznivé podmienky pre ročného plánu došlo k výrazne- e{ektÍ¥nost výrob v tejto sü. mu zlepšeniu. Napriek dobrému y zdôraznil, že sa treba hodnoteniu celkového prístupu zamerať nfl rQZ koraplexneJ rezortov k rozpisu pianu, zdo- socjaIistickel raCionalizácie. razmi súdruh Martinka, pretr- 1 a ešte určitý formalizmus. Súdruh Martinka sa vyjadril Prejavuje sa to najmä vo zvýše- aj k správe o výsledkoch prienýcli nárokoch na ďalšie in- skumu stavu zabezpečenia úloh vestície. Štátneho vykonávacieho plánu Možno však povedať, že zá- rozvoja národného hospodárkladné úlohy plánu v podnikoch stva SSR na tento rok hosposú plne zabezpečené a že boli dórskymi plánmi podnikov a národných výborov, ktorú vy. pracovali poslanci-členovia výboru. Výsledky prieskumu signalizujú, že vyššie stupne riade, nia, mali by súhrnnejšie vychádzať z reálnych možnosti nimi riadených hosp. organizácií. Problémy pretrvávajú v dodávateľsko-odberateľských vzťahoch a neuspokojivo sa rieši aj ich investičná výstavba. Aj keď plán je skutočne náročný, dá sa splniť. V priebehu roka treba pri jeho plnení rozhodne rátať s iniciatívou fudl. Včera rokoval aj Výbor SNR pre školstvo a kultúru. Zaoberal sa najmä opatreniami uskutočňovanými v školstve na zvýšenie úrovne politickej a spolu čensko-vednej literatúry, najmä učebníc, na všetkých stupňoch škôl. Tak aby zodpovedali marxistickému poňatiu výchovy a boli pilierom pri formovaní vedeckého svetového názoru a komunistického presvedčenia našej mládeže. Rad Októbrovej revolúcie MOSKVA (čstk) — ÜV KSSZ postai významnému činiteľovi medzinárodného komunistického hnutia, prvému tajomníkovi UV KS dzináredného významu, popredné- Uruguaja Rodnevovi Arismendimu ho politika a štátnika svojej kra- srdečné blahoželanie k jeho šestjiny, najvyššieho predstaviteľa desiatim narodeoinám Prezídium bratského Frontu národnej jednoty Najvyššieho sovietu ZSSR udelilo Poľska, s ktorým náš Národný tiež Arismendimu za zásluhy o front spájajú tradičné priateľské medzinárodné komunistické hnuvzfahy.' tie Rad Októbrovej revolúcie. predseda výboru M. Ondirko. O zabezpečení štátneho vy. konávacieho plánu rozvoja národného hospodárstva SSR na rok 1973 hospodárskymi plánmi Prečítajte si V minulom týždni sa uskutočnilo v Žiline zaujímavé podujatie — celoslovenský aktív cracovníkov poľnohos- Dodárskeho stavebníctva. Na 5. strane nášho denníka uverejňujeme v dnešnom čísle výňatok z hlavného prejavu, ítorý na rokovaní predniesol minister poľnohospodárstva a výživy SSR Ing. Ján Janovic, CSc. Množia sa hektáre zasiatych jarín DOBRÝ PRIEBEH PRÁC SEJBA V ZÁPADOSLOVENSKOM KRAJI JE UŽ V DRUHEJ POLOVICI ■ ROZBEHLI SA AJ V ĎALŠÍCH fíRAJOCH ■ V PÔDE SÚ UŽ AJ STRUKOVINY BRATISLAVA (pk) — Od dní, keď sa na poli objavili prvé sejačky, uplynuli už takmer tri týždne. Odvtedy sa však Viackrát vystriedalo slniečko s dažďom, mráz so snehom, slovom všetky neduhy, ktoré môžu poľnohospodárov na poli zastihnúť. Napriek tomu zasiate plochy radostne vzrástli. Dobrou organizáciou práce, pohotovým štartovaním do polí a celkovou dohrou připravenostmi sa i v nepriazni podarilo zasiať poľnohospodárom Západoslovenského kraja už viac ako polovicu plánovaných plôch. dr. janusr Groszkowski dožíva sa V ostatných krajoch, kde podmienky boli menej priznivé, ide sejba pomalšie. Posledné pekné dni na prevažnej väčšine nášho územia sú však prísľubom, že aj vo Východoslovenskom a Stredoslovenskom kraji v týchto dňoch zasiate plochy značne narástli. Jarné obilniny sa tejto jari pšenica na 620 ha. V tomto krasejú na 148 513 ha. Z toho jar- ji, ktorý je najväčším producenný jačmeň na 115 790 a jarná tom obilnín v republike počasie prialo prácam viac, ako v ostat a kvalitnú prípravu pôdy. Z úlohy zasiali jarný jačmeň na 41 559 ha obstali poľnohospodári v Stredoslovenskom kraji zaných. Dokazuje to aj počet za- tiaľ iba 29 percent. Vo Výchosiatych hektárov. Doposiaľ tu dosloyenskom kraji z plánu zasiali obilniny na 101470 ha čo je 68 percen* z plánu. Z toho jarný jačmeň ]e 66 098 ha zasiali jarný jačmeň na 7 193 ha, čo predstavuje plnenie na 11 percent. O niekoľko dní však tieto čísla narastú, uz 84 vo. plôch v jarnej . L ‘ 1 pšenici už poľnohospodári piáno- Pretož® ryflejšie sa v týchto , , 1 1 1 lípamrn Ha ciat íha molzAflzn vanu urodu prekročili Vďaka niekoľkým priaznivým dňom sa v tomto kraji dostali jarné práce vo všetkých okresoch do plných obrátok. Menej priaznivá je situácia v ďalších dvoch krajoch. Tam krajoch dni. Blahoželanie J. Groszkowskému PRAHA fčstk) — Predseda Celoštátneho výboru Frontu národnej jednoty a podpredseda Štátnej ra dy Poľskej ľudovej republiky prof. dnes 75 rokov. K tejto príležitosti mu zaslal ÚV Národného frontu ČSSR blahoprajný telegram, v ktorom sa o. i. hovorí: „Pozdravujeme vo Vás významného vedca me ÚSPECHY SLOVENSKÝCH PIVOVARNÍKOV Vyznamenali najlepších BRATISLAVA (zch) — Üspe- lita výrobkov, slovenský slad dá siať iba niekoľko chy, ktoré dosiahli pracovníci sa stal vyhľadávanou surovinou slovenských pivovarov a výrob- na svetovom trhu. Súdruh Júni nealkoholických nápojov za nas kladne zhodnotil najmä Popri sejbe jarín sa poľno- 25 rokov trvania socialistické- vlaňajšie hospodárske výsledhospodóri venujú aj sejbe stru- ho potravinářského priemyslu, ky, kedy plánované úlohy vykoval, ošetrovaniu lúk a pa- ako i bilancia vlaňajšieho hos- soko prekročili. Výroba sladu sienkov s' ich prihnojovaniu. podarenia boli hlavnou témou bola oproti plánu vyššia o 1553 Aj tieto práce idú v Západoslo- rokovania včerajšej ekonomie- ton, výroba piva o 4493 hektookrem južne položených okre- venskom kraji dobre. Poľnohos- kej konferencie výrobno-hospo- litrov a nealkoholických náposov museli na vstup do polí podári plnia plán osevu struku- dárskej jednotky Pivovary a jov o 88 316 hektolitrov. Za týpoľnohospodári čakať oveľa vín už na 48 percent. Vo Vý- sladovne. Ako zdôraznil vo mito číslami sa skrýva mimodlhšie ako ich kolegovia v Zá- chodoslovenskom a Stredoslo- svojom príhovore generálny riadna pracovná iniciatíva a padoslovenskom kraji. V nie- venskom kraji s výsevom stru- riaditeľ OR Pivovary a sladov- obětavost ľudí, najmä dlhoročktorých severnejších okresoch kovín iba začínajú. Lepšia je ne Ing. Štefan Junas, slovenské ných pracovníkov tohto výsa ešte doposiaľ nedá na všet- situácia v přihnojovaní lúk a pivovarníctvo zaznamenalo za znamného odboru. Z rúk genesích' lokalitách siať. Zem je pasienkov. Na gápadnom Slo- posledné roky podstatný vzrast, rálneho riaditeľa prevzalo včeešte mokrá, a tak v týchto ob- vensku prihnojili 55 percent Pribudli nové závody, vybavené ra 42 najlepších pracovníkov lastiach sa práce zameriavajú a ostatné kraje sa blížia k 40 modernými výkonnými linka- z celého Slovenska pamätné na prihnojovanie, smy kovanie percentám. mi, v podstate sa zlepšila kva- medaily a diplomy. Byť dedinským učiteľom je do určitej miery umením, na málotriednej škole ešte väčším umením. Ta-má rád deti, ktorý rád pracuje... Prečo išiel za učiteľa Peter Ondruška? Vyrástol na dedine, našiel vzťah k dedinskému človeku, žije s jeho radosťami a s jeho žiaľmi. Dedinčania zasa našil vzťah k nemu, prosto k nim patrí, je súčasťou dediny ako ktorýkoľvek z nich. Peter Ondruška je aj správcom osvetovej besedy, má teda na starosti celú kultúrno-osvetovú prácu. V obci majú npvý kultúrny dom, javisko s reflektormi. Pravda, pracovať na polí osvety, to neznamená nacvičiť, len dve divadlá ročne. Dnes má dedinská osveta oveľa väč-Peter Ondruška už nie je ta ký mladý, aby nepoznal í 2í- kýto učiteľ nepracuje denne vot ťažší, ako je terajší. Ešte iba osem, ale dvanásť, ba i viac ako žiak strednej školy sa Už ako študent pracoval vo šie úlohy. Organizujú sa tu hodín. Učitelia — málotriedká- dosť nadrel na roli otcovej, po- Zväze mládeže a dlhé roky bol oslavy, besedy, prednášky. A ri — sú väčšinou „zlatť ľu- kým Solčiančania nevstúpili aj vedúcim pionierskeho od- predstavy Petra Ondrušku siadia, dobrosrdeční, láskaví, pra- do JRD. dielu na ZDŠ v Krušovciach. Z hajú ešte ďalej. Kultúrno-osve- Akú robotu máme dať de- toho obdobia sa datuje jeho tová práca by mohla isť určite tom? — neraz sa spytujú ro- rozhodnutie stat sa učiteľom, lepšie, keby sa do nej zapojila dičia. A riaditeľ školy pokojne Pár rokov učil aj v meste, a všetka inteligencia, odpovedá: predsa dedina opäť zlákala. Náš rozhovor sme skončili — Treba, aby si dieťa od — Kto má rád kopce a lesy, presvedčením, že machulinské malička privyklo na sústavnú vôňu ihličia, kto sa rád zobú- deti majú dobrého učiteľa a prácu, nech napríklad denne dza, keď zakikiríkajú kohúty, Machulinčania — správneho kŕmi králika, vysáva prach v ten nevyhnutne musí zostať na kultúrno-osvetového pracovnícovití, oddaní ľudu. Jedným z nich je aj Peter Qndiítška, riaditeľ máiotriednej školy v Machulinciach, v severovýchodnom čipe Nitrianskeho okresu. Na našich dedinách je to už raz lak, všetky organizácie netrpezlivo čakajú na učiteľa, od izbe a podobne. dedine, — povedal nám. ka. F. KOVÁČ neho očakávajú pomoc, radu, dobré slovo, povzbudenie, aj dobre mienenú kritiku. A Peter Ondruška je vždy ochotný, po môže, koľko mu len sily stačia. Jeho manželka Elena sa možno aj trochu znepokojuje, lebo sa musí takmer sama starať o dve deťúrence, o Zdenka a Ivetku. Potom sa súdruh riaditeľ zamyslí a povie: — Priznajme si otvorene, že pracovná výchova na našich školách nie je taká. ako by sme si ju predstavovali. Častokrát sa tvrdí;' že za učiteľa by mal 1st len ten, ktorý DEDINSKÝ UČITEĽ