Roľnícke Noviny, máj 1973 (XXVIII/102-128)
1973-05-29 / No. 126
ZLATÝ BAŽANT LEXl DO SVETA Úspechy mladého závodu Neprichádzajú samy od seba. Rodia sa zo zodpovedného prístupu k zvereným úlohám, zo zrieknutého pohodila, z vytrvalého borenia sa s problémami. Na Ich dosiahnutie sú často potrebné skúsenosti, získané dlhoročnou praxou. Teda, aby Jednotlivec, öl kolektív stúpal po stupienkoch každodenných drobných úspechov, k úspechu najvyššiemu, to ,si vyžaduje dlhé roky snaženia. Sú však medzi nami 1 takí ľudia, ktorí pod dobrým organizátorským vedením skúsených odborníkov dokázali za pomerne krátke obdobie vytvoriť na zverenom úseku veľké hodnoty v prospech spoločnosti. Ľudia, I ktorých prácu ocenili nedávno naše najvyššie stranícke 1 štátne orgány. Stretli sme sa s nimi v mladom závode, ktorého história sa píše necelý šiesty rok. V západoslovenskom pivovare a sladovni v Hurbanove, v závode, ktorý sa pri príležitosti 9. mája stal nositeľom titulu „Za vynikajúcu prácu*. OCENENIE ZAVÄZUJE — Sme na to hrdí, — povedal nám za všetkých pracovníkov závodu riaditeľ Ing. J. Riman. Je to ocenenie, ktoré však zaväzuje. Nepoľaviť v začatom tempe, udržať sl povesť najlepších a dosiahnuť ešte viac. A sú to neľahké predsavzatia. Potom pripomenul s dávkou stavovskej hrdosti, príslovečnej pre rodinu slovenských pivovarníkov, že nie sú jediní, ktorí majú takýto cieľ. Veď tak ako oni sa so svojimi úlohami vyrovnávajú aj ostatné sesterské závody. Rovnako prekračujú množstvo plánovanej výroby, dosahujú predpísanú kvalitu finálneho výrobku, snažia sa získať dobré meno na spotrebiteľskom trhu doma i v zahraničí. Predsa však prím patri Hurbanovčanom, najmä pre kvalitný slad, no v neposlednom rade i pre pivo. Veď kto by si nepochutil na dúšku penivého moku, zlatistej či tmavej farby. Zlatý a Cierný bažant dnes už smelo konkuruje pivu, ktoré sa mOže popýšiť dlhoročnou tradíciou, plzenskému čl Budvaru. V hurbanovskom závode ho vyrobili za necelých 5 rokov 2 milióny hektolitrov. Z tejto „mohutnej pivnej rieky“ sl pochutili obyvatelia z celého Slovenska (hurbanovský pivovar sa v do dávkach neobmedzuje iba na okolité okresy). Praktické plechovky a fľašky s lákavým obsahom poznajú obyvatelia Sovietskeho zväzu, Maďarska, Bulharska, Poľska a v ďalších štátoch. V tomto roku, kedy ho plánujú vyrobiť 625 00Ö hektolitrov, pôjde na export 280 000 hektolitrov. Len susedia v Sovietskom zväze vypijú 11 000 hektolitrov Zlatého ba žanta. HLAVNÝ ARTIKEL — SLAD Dobré meno a úspechy na svetovom trhu získavajú Hurbanovčanla a samozrejme slovenskí poľnohospodári slai dom. Od roku 1968, kedy prvé vlečky vrchovato naplnené sladovnickým jačmeňom prešli bránami pivovaru, až do minulého roku vyrobili 115 492 ton sladu. Po zložitej premene jačmeňa sa dajú vrecia s hodnotným obsahom na púť do celého sveta. Najväčším odberateľom je opäf Sovietsky zväz, ktorý ho nakupuje až 40 percent. Jeho kvality oceňujú 1 v NDR. v Rakúsku, na Kube, v Juhoslávii, v NSR, v Taliansku, Švajčiarsku, Švédsku, na Cyp re a v mnohých dalších krajinách. Produkciu tejto dôležitej suroviny neustále zvyšujú. A už v tomto roku plánujú vyrobiť 33 500 ton, z čoho vyexpedujú do susedných štátov 1 do zámoria 26 500 ton. — Už v prvom roku činnosti závodu sme vyrobili 30 000 ton sladu a môžem povedať, že skutočnej kvality. ' Tento úspech je o to väčší, že v tomto období pracovalo v celom závode iba 10 odborníkov, ktorí zaúčali ostatných. Teda „rodili“ sa NOVl PIVOVARNÍCI Boli desiati, zobrali si pod patronát mladších i starších ambicióznych ľudí, ktorí chceli získať vedomosti v novej profesii ptvovarník-sladovník. závode vznikla závodná škola V práce. Dnes po piatich rokoch je z takto vybudovanej základne prvá bohatá „žatva“. Ved získaný titul patri práve ľudom. Všetkým pracovníkom závodu. Sú naň hrdí členovia 21 kolektívov, súťažiacich o titul BSP, mladí zväzáci. S elánom sa púšťajú do súťažného hnutia, ktoré u nich zapustilo hlboké korene. Nezabudli and na socialistické záväzky. Len vlani sa zaviazali vyrobiť v nadpláne tovar za 3 milióny 311 tisíc Kčs. Prekročili ho o 1640 000 Kčs. V tomto roku si latku posúvajú ešte vyššie, ich záväzky sú ešte smelšie. Záruka, že ich splnia, je v robotníkovi Mikulášovi Kováčovi, Eve Gronichovej, robotníčke z fľaškovne, mladom pracovníkovi Rudolfovi Kajanovi, ktorý sa nedávno stal majstrom. Rovnako i v kolektíve BSP v sladovni, ktorý vedie Štefan Pšenák a v celom rade dalších pracovníkov. Týmto a všetkým ostatným, ktorí sa o získanie hrdého titulu pričinili blahoželáme a pripíjame na zdravie — samozrejme tým zlatis'tým penivým mokom. Ing. Z. Suranská Nedávno tu bola malé slávnosť. Okresné veterinárne zariadenie v Prostějove zvíťazilo v socialistickej súťaži veterinárnych zariadení Juhomoravského kraja. Riaditeľ Krajského veterinárneho zariadenia doc. MVDr. Ján Carvaš, CSc. a zástupca Krajského zväzu zamestnancov v poľnohospodárstve Leopold Hrbek odovzdali riaditeľovi Okresného veterinárneho zariadenia v Prostějove MVDr. Stanislavovi Otruboví Červenú štandardu KVZ. Prostejovskí veterinár! pracujú dobre už niekoľko rokov a stále zlepšujú metódy i výsledky svojej práce. Na nich sa podieľajú i dve brigády socialistickej práce v Němčiciach nad Hanou a v Konici a jeden kolektív, súťažiaci o titul BSP. Veterinárni pracovnici majú výrazný podiel na úspechoch živočíšnej výroby v minulom roku. Systematickou preventívnou prácou, ktorú uskutočňujú v poľnohospodárskych závodoch raz týždenne, častým vyšetrovaním plodnosti dojníc sa podarilo dosiahnuť 107 pere. zabrezávanta dojníc po insemlnáctl. V odchove teliat sa dosiahlo 93,2 pere. od sto dojníc. Toto skrátenie reprodukčného cyklu malo veľký podiel I . na produkciu mlieka. Prostějovskí poľnohospodári vyrobili 2923 litrov mlieka v priemere od jednej dojnice a dosiahli najväčšie zvýšenie v kraji. Tiež celookresný priemer 19,4 prasiatok na jednu prasnicu Je vysoký. Na minimum znížili deplsáž a liečebnou aplikáciou zápaly vemena. Osvedčila sa tu dobrá spolupráca veterinárov s pracovníkmi živočíšnej výroby. Nad Ich kolektívmi majú veterinári patronát. —O— V dobre vybavených laboratóriách Okresného veterinárneho zariadenia vyhodnocujú 1 maštaľné krmivá, aby zabezpečili vyrovnanosť kŕmnych dávok podfa obsahu živín. Mnoho politicko-odbornej práce veterinárov si vyžiadalo a ešte vyžiada 1 presvedčenie pracovníkov živočíšnej výroby, aby odstupňovali kŕmne dávky množstvom 1 kvalitou podľa stupňa reprodukcie zvierat. Aby sa krmivom neplytvalo a bolo ho dostatok pre produkčné zvieratá. K úspechom prostějovských veterinárov patri 1 niekoľkokrát menší úhyn dojníc ako v ostatných okresoch kraja. Zo stavu 18 000 dojníc v okrese ich uhynulo 18. Podiel na týchto úspechoch má 1 vnútropodniková súťaž OVZ o vzorný obvod veterinárneho lekára a technika. V tejto súťaži sa v minulom roku umiestnili obvody Brodek pri Prostějove, Kralice na Hané a Klenovice. Hlavne zásluhou zníženia úhynu ťeliat, účinnou liečbou neplodnosti dojnic a užívaním metódy vyšetrenia včasnej brezivosti. Pracovníci OVZ prispôsobili i veľkosť obvodu veterinárnych lekárov podľa 12 kooperačných zoskupení v okrese. Vzhľadom na budúcu špecializáciu živočíšnej výroby v kooperátoch pripravujú už 1 veterlnárovšpecialistov pre chovy hydiny, dobytka a ošípaných. Spolupracovali 1 na vyriešení ochrany prírody a hygienických ©patření pri projektovaní novej výkrmne ošípanýoh Ptenl-Vlcov. —O— Jednou z progresívnych úloh OVZ v Prostějove Je 1 odchov bezinfekčných' prasiatok do váhy 15 kg. V minulom roku 1ch odchovali a dali na výkrm do JRD Lysiee a Čierna hora v okrese Blansko 1500. V poloprevádzke OVZ skúšajú diety pri kŕmení prasiatok v spolupráci s priemyslom mliečnej výživy 1 krajským výskumným ústavom veterinárnym v Brne. Produkujú prasiatka odolné voči chrípke a slpavke, ktoré dosahujú pri výkrme až 80 Dg denných prírastkov. Výsledky tejto práce a nadobudnuté skúsenosti majú uplatniť výrazne pri ozdravení veľkochovu praslat 1 vo výkrme, kde sa dosahuje vedľa prírastku i veľká výťažnosť. Bezinfekčné prasiatka sa majú stať 1 základným chovným materiálom. I keď veterinárne zariadenie v Prostějove stojt na okraji mesta, stranou od hlavných komunikácii, nezostávajú jeho pracovnici, prostejovskí veterinári v liečebnej i preventívnej starostlivosti pozadu. Naopak, majú veľký podiel na úspechoch živočíšnej výroby, ktorej základné prostriedky predstavujú v Prostějovskom okrese miliardovú hodnotu. Preto sa umiestnili v socialistickej súťaži na prvom mieste v Juhomoravskom kraji a na poprednom mieste v celej republike. Anton FRÉLICH NA HANEJ SA PRIČINILI O MILIARDOVÚ HODNOTU Aj veterinári môžu súťažiť Nové metódy práce vo veterinárnej starostlivosti ■ Výsledky spolupráce veterinárov so zootechnikmi a ošetrovateľkami dojnic ■ Veterinárne zariadenie Je i výrobnou poloprevádzkou pre odchov bezinfekčných prasiatok ■ Spolupráca s výskumným ústavom priniesla výsledky P ri hradskej do Prahy stoji na okraji Prostějova eelý areál budov Okresného veterinárneho zariadenia (na obr.). Zariadenie dali do prevádzky v roku 1970 a okrem kancelárií má eite 1 rozsiahle veterinárna laboratórium, operačná aieá pre veľké zvieratá, ordlnáoin na ošetrovanie malých zvierat, maětaf pre zvieracích rekonvalescentov, garáže a tiež odehnvňu bezinfekčnýoh oáípanýoh so všetkým prfsIu*enstvom. • 0spěchy tešia, ale i zaväzujú —- hovorí riaditeľ závodu Ing. Říman. P rudký rozvoj integrácie v rámci RVHP, prináša národom, ktoré si budujú sociazácia lizmu«, prospech. Aj rozvoj a moderničs. poľnohospodárstva sú podmienené kooperáción a špecializáciou. Je nesporná, že /eda a technika sú nevyhnutné v modernizujúcom sa výrobnom procese. V plnej miere to platí najmä pre chov hydiny. Dnes mnohí tvrdia, že je už zbytočná nvažovaf o koncentrácii v jej chovoch, lebo vraj ho máme vyriešený a preto, treba sústrediť pozornosť na rastlinnú výrobu, kde je kooperácia veľkou neznámou. Lenže nie je to dávno, čo aj v chove hydiny sa kládli kooperácii a špecializácii zábrany avšak vďaka „nebojácnosti“ propagátorov tejto myšlienky sa dostáva na svetovú úroveň. Pravda, ak sa hovorilo o chove hydiny, vždy sa myslela výroba vajec a hydinového mäsa. A veru vývoj postupoval Iba týmito smermi, akosi sa podceňoval rozvoj chovu iných druhov hydiny — moriek, perličiek, husí a kačíc. V týchto chovoch, čo je na škodu poľnohospodárskej výroby, vývoj postupoval len živelne. A preto ak niekto tvrdí, že už máme vyriešený chov hydiny, je na veľkom omyle. Typickým príkladom je vývoj v rozvoji chovu moriek. A] napriek svetovým poznatkom si integrácia dlho nedokázala preraziť cestu. Ešte šťastie, že sa našli ľudia, ktorým chov moriek prirástol k srdcu a presadili zriadenie spoločného družstevného podniká Branko V Nitre. Podnik je ešte stále vo výstavbe. Veľkochovy sa nebudujú len v Západoslovenskom, ale aj v Stredoslovenskom a najmä vo Východoslovenskom kraji. Veď len vlani prestavali v rámci Slovenska vyše 15 miliónov korún. Nuž a pritom nepodceňovali ani proces integrácie, združovania, napríklad v liahárenstve. A keďže Branko si predsavzal zásobovať morčacím mäsom nielen náš. ale aj zahraničný trh, stále rátajú, ktorá výroba bude najrentabilnejšia. Vlani jednodňovými morčatml, ktoré sa vyliahli v Trnovci nad Váhom, Čaklove a Strážnom, zásobili všetky veľkochovy — dodali ich 541899 kusov. Prvýkrát v histórii rozvoja chovu moriek jeden dodávate! evidoval, expedoval a zodpovedal za viac ako pol milióna jednodňových moriek v republike. A nie hocijakých, ale sexovaných. Skoda, že ešte nie je na úrovni poradenská a servisná služba. Zatial chýbajú skúsení odborníci, špecialisti, ktorí by vedeli poradiť a pomôcť. Pravda, nitrianske Branko, ktoré je vlastne garantom pri rozvoji chovu moriek na Slovenska, je schopné aj tento problém vyriešiť. Po dokončení výstavby farmy pre rozmnožovací chov v Cabajl získali jednorázová kapacita na B400 kusov. Dovtedy u nás podobnú farma nebola, chýbali skúsenosti, plemenný materiál a schopní ľudia. A predsa si poradili. Farma zásobuje vajcami liaheň v Trnovci nad Váhom a po dobudováni veľkovýkrmne v Caklove, bude jej dodávať morčatá pre ďaiši chov. Takto sa dorieši kolobeh potreby pre rozvoj chovu moriek. Pravda, je len otázne, či stavbári v Caklove dohonia zameškané. V tomto roku totiž plánuje Branko Nitra rozmiestniť až 831700 jednodňových morčiat. Dnes, keď sa propaguje plnohodootná výživa, mal by každý vedieť, že mäso moriek a králikov obsahuje najviac bielkovín a nutrične) hodnoty. Kým mäso kurčaťa obsahuje 24,4 percenta bielkovín, morčacie až 27,5 percenta. Nikto však netvrdí, že sa preto preorientujeme na výrobu morčacieho mäsa. To nie, ale vyrábať 3—4 percentá morčacieho mäsa z celkového množstva hydinového, je naozaj málo. Preto sa Branko usiluje aspoň o 10-percentnú výrobu. Hoci je jeho činnosť iba päťročné, buduje dobrú celoslovenskú organizáciu, ktorú môže byt rovnocenným partnerom podobnému podniku nielen v českých krajoch, ale aj v rámci RVHP. A to je veľký úspech, o ktorom sme ešte nedávno ani len nesnívali a dnes sa už môžeme chváliť dobrými výsledkami. Branko sa venuje aj chovu králikov, buduje farmu v Stefanovičovej, kde vlani vyrobili 80 q mäsa. V tomto roku to má byt dvojnásobok. Pravda, nieln chovajú, ale aj nakupujú králiky, ktorými, keďže sa nedokázali presadiť na domácom, zásobujú zahraničný trh. Vlani na export pripravili až 81620 kg králikov. V budovaní veľkochovov pokračujú, lebo ako sme už zdôraznili mäso moriek a králikov obsahuje najviac bielkovín, raz sa stane trvalou súčasťou nášho jedálneho lístka. Branko vlastne začínalo s perličkami. Ročne ich chovalo až 250 000 kusov. Ozvali sa však hlasy proti, vraj je to riskantný obchod. Lenže v Maďarsku vlani vyrobili 2500 ton mäsa z perličiek, skoro toľko, aká bola minuloročná výroba morčacieho mäsa u nás. Západné štáty kupujú od nás za výhodné ceny vajcia a kurence. Oveľa viac by nám platili za perličky a králiky. Odvtedy, čo sme prestali exportovať perličky ieh cena stúpla na dvojnásobok. Co keby sme ich chov obnovili? Obchod je obchod a my devízy potrebujeme na nákup komponentov do kŕmnych zmesí, agrochemikálií i strojov pre poľnohospodárstvo. Nuž, kto tvrdí, že sme chov hydiny vyriešili, pravdepodobne pod hydinou pozná len kurčatá, ktorých máme naozaj na trhu dosť. Avšak ešte „stratených“ mánie čo robiť v chove moriek, perličiek, ale aj kačíc a husí. Najmä vodná hydina nám spôsobuje starosti. Možno, že sa zrodí podobný spoločný družstevný podnik, podobný Branku, a pomaly nám budú ubúdať starosti. Kiež by sa tak stalol Vladimír FAPŠO Svetlo spod Zobora KOMENTÁR