Roľnícke Noviny, jún 1973 (XXVIII/129-154)
1973-06-08 / No. 135
Dnes v čísle: zo zápisníka nášho REDAKTORA ■ NIE SŰ VŠETCI ROVNAKÍ .. . ■ TIENE NA RADOSTI OBČANOV VRBOVKY ■ SÚBOR, O KTOROM SA HOVORÍ■POZORNOSŤ DETSKÉMU DIVADLU ■ KEĎ SPIEVAJÚ KOZÁCI ■ REGENT V CUDZOM ŽOLDE ■ ZO SVETA VEDY A TECHNIKY ■ RADÍME MOTORISTOM PIATOK 8. JÜNA 1973 ROČNÍK XXVIII « ČÍSLO 135 • CENA 1 Kčs Múzy nebudú mlčať ani v lete P riioda sa opät adelet do hýrivého kostýmu. Na pomoc si pribrala voňavé lákadlá rozkvitnutých lúk a strání. Zeleň, stromov, polí sa Intenzívne upína k životodarným slnečným lúčom a brehy riek, kúpalísk i horské zotavovne sa zapĺňajú prvými návštevníkmi. Nastávajúci čas letných radovánok už môžete rukolapne dešifrovat' nielen zo stále prudšie žhaviaceho kotúča na oblohe, nekonečných kolón víkendových áut, unikajúcich spomedzi roz-, pálených múrov miest, zo zvýšenej spotreby smäd uhaslnajúcieh nápojov, ale aj zo záverečných predstavení divadelnej sezóny i redukovaných návštev kín. Začína sa obdobie plné zájazdov, cestovateľskej a pohľadnicovej velkománie, no aj čas kombajnov; týchto obrovitých čerpadiel zlatistého pokladu, pozostávajúceho z drobných zrniek, ktoré sú symbolom t prazákladom našej existencie. Vložené v sýpkach, plné letného slnka a súčasne ho zosobňujúce, stanú sa celoročným zdrojom ľudskej obživy. Žatva a dovolenky — to sú dve charakteristické polohy leta. Tá prvá, plná statočnej práce baníkov chleba, tá druhá o znamení regenerácie telesných a duševných síl — v znamení'„uhorkovej sezóny“. Neviem prečo sa práve táto plodina stala symbolom ročného obdobia, v ktorom čast našej pospolitosti ,/Výpina“ svoj organizmus z pracovného • zaneprázdnenia za účelom odpočinku, zotavenia. Nebudem ani natoľko zlomyseľný, aby ..som'obšírne porovnával spotrebu tejto zeleniny so spotrebou produktu vyrábaného z chmeľu, čoho logickým vývodom by mohlo byt objektívnejšie slovné spojenie „ptvná sezóna“. ]e však isté, že mnohí z nás-v lete vypínajú“ do takej miery, že sa ich prázdniny dostávajú do stereotypu akejsi blaženej — prepáčte — „hrošej“ dovolenky, zbavenej snahy o rovnomernejšie využitie voľného času. Najmarkantnejšie možno pocítit vari tento hromadný prechod-: k duchovnej pasivite v konzume kultúrných hodnôt. Žijeme často v dokonalom a sebauspokojujúcom presvedčení, že Múzy v lete spia, poprípade — aby nevybočili z radu — tiež sedia po' našom vzore nad pivnou penou. A predsa, i keď niektorú z bohýň umenia možno - pristila neme. kde-tu pri plnom- krígli, nenechajme sa mýliť, lebo aj. letné mesiace neostanú bez príležitostí navštívit zaujímavé kultúrne podujatia. Nielenže tieto podujatia jestvujú, ale je medzi nimi mnoho takých,-ktoré uspokoja aj tých najnáročnejších. UZ> koncom tohto mesiaca sa napr. začne jedno z dvoch najvýznamnejších folkloristických podujatí — 28. medzinárodný festival Strážnica 1973. Bude spojený • s • množstvom akcií, medzi iným t -s veľkou výstavou ľudového' umenia. Krátko po tom ožije, podobným podujatím V štýlové pódium amfiteátra v malebnej podtatranskej obeť Východná. Aj keď o krátky čas osirejú javiská našich profesionálnych divadiel, prívrženci Tálie nemusia smútil. Ak zavítajú na budúci týždeň do pekného divadla v Spišskej Novej Vsi, uvidia počas šiestich festivalových večerov výkvet slovenského ochotníckeho divadelníctva. Temer vo všetkých krajoch Slovenska prebehnú Letné mierové slávnosti s bohatým kultúrnym programom. Mnohých fanúšikov dobrého filmu možno dusné sály niektorých kín vyženú von, zato však prírodné kiná v okresných mestách na Slovensku ich prijmú s otvorenou náručou už o pár týždňov, na XXV. [Pokračovanie na 2. str.) MILAN STRAKA STRETNUTIE L. ŠTRGUGALÄ S A N. KOSYGINOM Dôraz na integráciu PRAHA (čstk) — V Hrzánskom paláci v Prahe stretol sa vče< ra predseda vlády dr. L. Štrougal s predsedom Rady ministrov ZSSR A. N. Knsyginom. Počas rokovania posúdili široký okruh otázok ďalšieho rozvoja čs.-sovietskej spolupráce v rozličných oblastiach. Obojstranne sa zdôraznil dôležitý význai* uskutočňovania komplexného programu socialistickej ekonomickej integrácie pre upevnenie bratskej spolupráce medzi ČSSR a ZSSR a ostatnými členskými štátmi RVHP. Na roková« nf, ktoré bolo v ovzduší priateľstva a vzájomného porozumenia, zúčastnili sa aj podpredsedovia vlády ČSSR Fr. Hamouz % Ing. V. Húla, zo sovietskej strany podpredsedovia Rady ministrov N. K. Babjakov a M. A. Lesečko, minister zahraničného obchodu N. S. Patoličev ako aj veľvyslanec ZSSR v ČSSR V. V. Mackevič. Zrážky pozitívne ovplyvnia úrody Lepšie vyhliadky JÚN ČIASTOČNE NAPRAVÍ TO, CO POKAZIL MÁJ ■ VÁHA ZfiN BUDE VYŠŠIA ■ VODA POMÔŽE NAJMÄ OKOPANINÁM BRATISLAVA |pk) — Pomerne nepriaznivá bilancia vlahy, ktorú nám zanechala zima a na zrážky tiež chudobná jar, sa odzrkadlila najmä v máji, kedy sa vlastne rozhoduje o úrode. Dĺžka klasov a počet zŕn sa už nemení. Či dažde z posledných dní ešte môžu niečo napraviť, na to nám odpovedala pracovníčka MPVž SSR Ing. Ludmila Ťapušová. — Na skutočnosti, že o dĺž- vedať, že. zrážky prišli naozaj ke klasov a počte zŕn v kla- v poslednej chvíli a pozitívne soch je už rozhodnuté, ani po do značnej miery napravili to, posledných dažďoch sa už ne-' čo pokazilo májové sucho. Daždá nič zmeniť. Možno však po- de totiž pomôžu zvýšiť váhu zŕn a podperia aj vývoj produktívnych odnoží, z ktorých je nádej, že sa ešte nejaké zrno vyvinie. Možno konštatovať, že zrážky boli výdatné a poľnohospodári takmer vo všetkých okresoch ich velmi uvítali. Napríklad v Bratislave v posledných dňoch spadlo v priemere 19 mm zrážok, v Piešťanoch 6. V Hurbanove napadalo 5. a 3. júna až 62 mm zrážok, v Lučenci 44 mm. Výdatné zrážky boli aj v ostatných okresoch. Voda pomôže najmä okopaninám a myslím, že pomôže zvýšiť hektárové úrody nielen zemiakov, ale aj cukrovej repy a kukurice na siláž i zrno. Podta slov pracovníka KPS v Košiciach Jána Pošívaka situácia s vlahou vo Východoslovenskom kraji nebola natoľko kritická ako na západnom Slovensku. Aj v tomto kraji v posledných dňoch výdatne napršalo, čo tiež pozitívne ovplyvní úrodu obilnín a najmä okopanín. 1 keď dážď trochu zbrzdil zber krmovín z prvej kosby. zrážkam sa potešili všetci poľnohospodári. Tatranská Štrba — nielen turistická, ale aj poľnohospodárska. E"oto RN— S. Barčák NA POČESŤ 4. VÝROČIU DRJV Upevňovať jednotu HANOJ (čstk) - V jednej z oslobodených provincii južného Vietnamu bolo slávnostné zhromaždenie na počesť 4. výročia utvorenia Dočasnej revolučnej vlády Juhovietnamskej republiky (ĎRJVj.'rta ktorom sa zúčastnili poprední predstavitelia národného frontu oslobodenia, DRJV, politických, spoločenských a náboženských organizácií južného Vietnamu. K účastníkom zhromaždenia prehovoril- predseda poradnej rady ; DRJV Nguyen Him Tho. Vo svojom prejave poďakoval ZSSR a ďalším socialistickým krajinám a všetkým mierumilovným silám sveta za cennú podporu a pomoc. „Súčasná situácia v južnom Vietname stavia pred náš tud ľeto hlavné úlohy: v duchu národného uzmierenia a súhlasu upevňovať jednotu, bojovať za dodržiavanie parížskych dohôd“. UPEVŇOVAŤ JEDNOTU A PRIATEĽSTVO Dohoda so ZSSR PRAHA (čstk) — Námestník ministra zahraničných vecí ČSSR Dr. I. Rohál — ll'kiv a námestník ministra zahraničných vecí ZSSR N. N. Rodionov podpísali včera v Prahe perspektívny plán kultúrnej, vedeckej a školskej spolupráce medzi ČSSR a ZSSR. Na slávnostnom akte sa zúčastnili zástupca vedúceho oddelenia medzinárodnej politiky ÜV KSČ M. Štefaňák, predstavitelia Ministerstva školstva, kultúry a zdravotníctva, kultúrnych umeleckých zväzov, zástupcovia a Čs. filmu, rozhlasu a televízie. Prítomný bol aj radca-vyslanec veľvyslanectva ZSSR v ČSSR S. I. Prasolov a další členovia veľvyslanectva.- Pri uskutočňovaní plánu budú obe strany naa pomáhať upevňovaniu jednoty zomknutosti socialistického spoločenstva, zvyšovať politickú a ideologickú účinnosť spolupráce vo všetkých oblastiach kultúry, umenia, vedy, školstva, zdravotníctva, športu, rozhlasu, televízie a tlače a upevňovať priame styky medzi školami, divadlami, tvorivými zväzmi, mládežníckymi, spoločenskými a dalšími organizáciami. Prezident ČSSR navštívil R 50 Beseda s umelcami PRAHA (čstk) — Prezident republiky armádny generál L. Svoboda s manželkou navštívili včera výstavu,^ usporiadali ú pri príležitosti 50. výročia vzniku Čs. rozhlasu a 25. výročia socialistického rozhlasu. Vzácnych hostí privítal na výstave ústredný riaditeľ Čs. rozhlasu J. Riško a ďalši vedúci pracovnici Čs. rozhlasu. Prezident republiky si so záujmom prezrel expozíciu R 50 a pobesadoval s národným umelcom J. Cikkerom a ostatnými umelcami, ktorí včera vystupovali v programe „Dňa slovenského rozhlasu“. Súdruh L. Svoboda podpísal sa na záver návštevy do knihý hostí výstavy R 50. Moskovskí hostia u J. Hanusa BRATISLAVA (čstk) — Sedemčlennú skupinu vedúcich pracovníkov Velkého divadla v Moskve na čele s umeleckým riaditelom K. V. Molčanovom v sprievode generálneho konzula ZSSR v Bratislave M. M. Dejeva prijal včera podpredseda vlády SSR Ing. J. Hanus. Umelci sa potom stretli na besede s pracovníkmi Oradu vlády SSR, kde si v srdečnom prostredí pohovorili o práci divadla ako aj výsledkoch hospodárskeho a kultúrneho života na Slovensku. Dnes podpíšu protokol PRAHA (čstk) — Včerajší deň XXVII. zasadania RVHP vyhradili práci redakčnej komisie, ktorá pripravuje záverečné dokumenty. Vedúci a členovia delegácií s využili tento deň na stretnutia našimi dvojstranné představit elmi, na rokovania 1 na prehliadku Prahy. Uskutočnili sa aj pracovné schôdzky jednotlivých delegácií. Dnes majú v Černínskom paláci v Prahe podpísať protokol o XXVII. zasadaní RVHP. Stretol som, v Bratislave umoknuténo človeka v stredných rokoch a,on celý natešený sa chváli ako ho schvtil dážď a ako sa teši, že zmokol. — Padajú milióny — vravel mi nakoniec a to má pre nás, pre budúcu úrodu, vetkú hodnotu. Äno, nesmierne sucho, ako vraveli meteorológovia —■ najväčšie za posledných deväťdesiat rokov, trápilo našich poľnohospodárov, naše polia. Sucho ohrozovalo tohtoročnú úrodu. Dáždik, niekde t búrky prišli naozaj v poslednej chvíli, polia akoby ožili, suchom trestané rastliny sa vzchopili. My' všetci,; či už’ pracujeme v poľ' nohospodárstve alebo hocikde inde, sme si s uľahčením vydýchli. Lebo- načo tajiť, 'hoci správnou agrotechnikou vieme' značne, ba povedal by som, že v rozhodujúcej miere ovplyvniť vývoj rastu kultúrných rastlín, pre'dsa len značne sme odkázaní aj na vplyvy počasia. V mnohých družstvách a štátnych majetkoch majú už vybudované zavlažovacie zariadenia, ktoré pracovali a i dnes pracujú na plno a dodávajú poliam vlahu. Lenže tieto možnosti, hoci každoročne vzastajú, predsa len nestačia vyrovnať chýbajúcu vlahu v najpotrebnejšej miere. A preto teda tá radosť z každej kvapky dažďa. S príchodom daždä vznikli však aj obavy. Dnes je totiž Medarda. Nebýva to vždy tak, že by Medardova kvapka naozaj štyridsať dní kvapkala. Ale po vlaňajších skúsenostiach, keď nám pred žatvou i v žatve dažde narobili mnoho starostí i škody, uvažujeme nad počasím i nad prípadnými dažďami v najbližších týždňoch trochu ináč. To vlaňajšie poča sie, okrem škody, poskvtlo nám vela poučenia. Skúsenosti hovo ria, že je zle ak sa človek musí učiť na vlastnej škode, lepšie je, ak svojim rozumom škode predchádza. Mnohí sme sa z toho vlaňajška poučili. Prejavilo sa a prejavuje už pri zbere krmovín. Prejavuje sa to i v dôkladnejšej príprave na žatvu. Nielen kombajnov, ale aj pre pozberovú úpravu Ale sme si toho všade dostatočne vedomí? Stretli sme sa a stretávame aj s názormi, že také problémy, aké boli vlani, nebudú sa už opakovať, pretože podobné počasie nebude aj v tomto roku. Nebude! Ale v každom roku robí počasie rolníkovi určité starosti, hoci vždy v iných obmenách. Dnešný roľník-druž* stevník nestojí sám proti nepriazni prírody. Má k dispozícii vedecké i technické vymoženosti, stojí za ním celá naša spoločnosť. Ale zo skúseností vyplýva, že nemožno podceňovat, ani zľahčovať vplyvy počasia. Vyhráva ten, koho nepriaznivé vplyvy nezaskočia.