Roľnícke Noviny, apríl-jun 1974 (XXIX/77-152)
1974-04-17 / nr. 90
STREDA 17. APRÍLA 1974 ROČNÍK XXIX ČÍSLO 90 CENA 50 HAL. Správa Kancelárie prezidenta PRAHA (čstk) — Vzhľadom na záujem širokej verejnosti o zdravotný stav prezidenta republiky, Kancelária prezidenta republiky a vedenie štátneho sanatória oznamujú, že prezident republiky armádny generál Ludvik Svoboda bol v týchto dňoch prepustený z nemocničného do domáceho liečenia. L. I. Brežnev vo Varšave VARSAVA (čstk) — Osobitným vlakom prišla vCera do Varšavy sovietska delegácia vedená generálnym tajomníkom ÜV KSSZ Leonldom Brežnevom, ktorá sa zúčastní na zasadaní Politického poradného výboru štátov Varšavskej zmluvy. V delegácii sú člen Politického byra ÜV KSSZ a predseda Rady ministrov ZSSR Alexej Kosygin, tajomník ÜV KSSZ Konstantin Katnšev a dvaja pomocníci generálneho tajomníka ÚV KSSZ — člen ÚV KSSZ Konstantin Rusakov a člen Ústrednej revíznej komisie KSSZ Andrej Alexandrov. S delegáciou prišla do Varšavy aj skupina poradcov. Predžatevne problémy riešme včas Skôr než padnú klasy BRATISLAVA jev) — Minuloročnú žatvu máma už dávno ža sebou a poľnohospodári sa ani nenazdajú, príde ďalšia — možno náročnejšia, tazšia. O tom sa dnes ešte nedá hovoriť, ali? zato tohtoročné prípravy na zber a nákup obilia sú v plnom prúde. Práve preto treba využiť predžatevné dni najmä na odstránenie nedostatkov či už v silách alebo organizácii nákupu Ako nás informoval dipl ťechn. Koloman Čefo — výrobný námestník PNZP v Banskej Bystrici, skladovacia kapacita je v kraji, až na Martinský ok res, vyriešená. Váhostav Žilina totiž zaostáva v Martinskom okrese s výstavbou sila, ktoré malo byť do žatvy odovzdané. Nie je ešte čas urýchliť tempu prác a silu dokončiť? Celkove majú v kraji k dispozícii 106 skladov, z toho 16 veľkokapacitných síl. V tomto roku sa zlepší aj sušiarenská kapacita. Do nákupu obilia pribudnú 4 veľkokapacitné sušičky z MĽR pre na j produkčné jšie okresy Rimavská Sobota, Lučenec, Veľký Krtíš a Zvolen. Ok rem toho aj 25 sušičiek typu Co’oqjan tiež z MĽR a 20 so vietskych ZSPŽ — 8 pre poľ-PRÍPRAVY 'NA NÁKUP OBILIA V PLNOM PRÜDE ■ PREČO ZAOSTÁVA VÝSTAVBA SILA V MARTINSKOM OKRESE? ■ nohospodárske podniky. V prevádzke bude 12 pozberových liniek o výkone 250 ton za hodinu. Výrazne sa zlepší kontrola a odber vzoriek. V 53 kompletne vybavených laboratóriách bude dohliadať na kvalitu obilia 70 pracovníkov. Kvalitatívna zmena nastane aj vo váhovom hospodárstve, aby vozy nestáli pred nákupnou organizáciou tak, ako po iné roky, váženie plných a prázdnych áut urýchlia tri veľkokapacitné váhy. -Situácia v Stredoslovenskom kraji nie je najhoršia, ale sú aj nedostatky. Napríklad za-, ostávajú opravy meracích zariadení, ktorými možno regulovať teplotu v silách a na tom je závislé aj skladovanie. Čo na to Krajská správa ZPA Žilina, ktorá ich má opraviť, ale kvalitne? Nie ako doteraz! V minulom roku sa so žatvou zaf Pokračovanie na 2. str.) • V prvých troch rokoch päťročnice sa na Slovensku zalesnilo 9000 hektárov. Do konca pätrochice ešte zalesnia šesťtisíc hektárov. Cast týchto úloh sa pracovníci štátnych lesov snažia splnit tejto jari. Na snímkach pracovná skupina Márie Petrášovej, ktorá zalesňuje v obvode Chvojnica (okres Prievidza). Vysadia tu 17 a pol hektára lesa, najmä Červeným smrekom. Foto: ČSTK S edemnásty apríl roku 1969 je významným medzníkom vo vyše pätdesiatročnej histórii Komunistickej strany Československa. V tento deň, na plenárnom zasadaní CV KSČ odsúdili demagógiu pravicového vedela, za generálneho tajomníka bol zvolený súdruh Gustáv Uusák a veľké zmeny nastali aj v Predsedníctve ÜV KSČ. Pievolanie Ústredného výboru KSČ ku všetkým občanom našej vlasti z tuhto dňa hovorí jasnou rečnú: „Srne pevne odhodlaní prebojovať pojanuárovú politickú líniu, obsiahnutú v programových dokumentoch strany, najmä v novembrovej rezolúcii. Odmietame politickú dvojakosť a snahy revidovať leninský charakter strany ako bojového predvoja robotníckej triedy. Sme si vedomí, že nie kolísaním, ustupovaním a vnášaním cudzích ideológií, ale principiálnym a rozhodným vedením upevnime dôveru nášho ľudu v komunistickú stranu, zbavíme pnstup Od slov -^. n ne náš ľud neRastislav SENEŠI tickej spoločnosti. Upevnením základných člänkdv štátnej moci posilníme moc pracujúceho ľudu. Sme rozhodnutí priviesť našu vlasť k ďalšiemu rozkvetu a opierajúc sa o pevné spojenectvo so Sovietskym zväzom a ostatnými socialistickými štátmi zabezpečiť i jej trvalú mierovú budúcnosť.“ Jasná reč prevolania bola prvým ráznym krokom ku konsolidácii života strany, k ďalšiemu upevňovaniu jej vedenia, k zvýšeniu jej vedúcej úlohy v našej spoločnosti i jej aktivizácii na plnení programu strany. Nebolo ľahké prekonať kontrarevolučný rozvrat, následky pôsobenia pravicových oportunistov, postupne aktivizovať rady komunistov, rozvíjať inasovopolitickú prácu, bezprostredne spájajúcu stranu s ostatnými pracujúcimi a vytrvale utvárať jej ideovú a akčnú jednotu na zásadách marxizmu-leninizmu. Náročná bola práca strany v nasledujúcom období na sily a čas komunistov. Nebolo kedy oddychovať, lebo bezpodmienečne bolo treba prekonať chaos v politike a v ekonomike, nebezpečné pôsobenie medzinárodného imperializmu i domácich nepriateľov socializmu, dobrodruhov, ktorí hazardovali so životmi našich ľudí i so cťou našich národov, ako to v otváracom prejave na XIV. zjazde KSČ o dva roky neskôr povedal prezident republiky, súdruh Ludvik Svoboda. Od apríla 1969 nasledujúce dva roky boli tvrdou skúškou našej strany i celej spoločnosti. Veď už dávno pred januárom 1968 kontrarevolučné sily oživovali zvyšky buržoáznych názorov, vyvolávali ilúzie o kapitalizme, oživovali nacionalizmus, vyvolávali antisovietske nálady, spochybňovali vedúcu úlohu strany a vedúce postavenie robotníckej triedy, triedne poňatie revolučného boja a princípy socializmu vôbec. Veľké škody v ekonomickej oblasti spusui?ili kontrarevolučné sily oslabením štátneho vplyvu na riadenie poľnohospodárstva a uvoľnením plánovacej disciplíny. Popierala sa funkcia plánu ako metódy výstavby socializmu, podniky mohli vyrábať, čo chceli — a chýbali nám uiektoré druhy tovaru nevyhnutné pre denný život. Skupinový záujem sa uprednostňoval pred záujmom spoločenským, čo viedlo v poľnohospodárstve k znižovaniu osevných plôch zemiakov a cukrovej repy, dokonca aj k poklesu stavov hospodárskych zvierat, nekontrolovaným a nezodpovedným vývozom mäsa priamymi výrobcami do zahraničia. Tak ako v rámci štátu, tak aj na dedine sa kontrarevolučné sily k (Tokračovanie na 2.. str.) Na súťažnej linke Milí čitatelia, ako ste si všimli včera sme uverejnili tretí súťažný materiál v ktorom je ďalšie slovo z hesla Klementa Gottwalda a kupón. V posledných dňoch niektorí súťažiaci všimli si našu žiadosť a poslali nám historické fotografie a iné archívne materiály z obdobia zakladania JRD. Znova vás všetkých prosíme ak takéto fotografie, básničky alebo častušky máte, zapožičajte nám ich. O to bude naša súťaž bohatšia a pestrejšia. ílv) Pred celoštátnym zjazdom žien v Prahe S aktívnou bilanciou DO 550 DELEGÄTIEK SA PRIPRAVUJE NA CESTU DO HLAVNÉHO MESTA ČSSR ■ ŽENY — SPOLUTVORKYNE HODNÔT ■ BRATISLAVA (len) — Na záver tohto týždňa — v piatok a sobotu — sa zídu v Prahe na svojom celoštátnom zjazde predstaviteľky žien zo všetkých krajov republiky. Do 550 delegátek, z toho 237 zo Slovenska, sa zamyslí nad výsledkami, ktoré ženy dosiahli za posledných päť rokov vo svojej organizácii, bude hovoriť oj o ďalších úlohách. baa istoty, zabezpe-cínom ““/is.; Dnes už nik nepoprie skutočnosť, že ženy sa stali trvalými spolutvorkyňami bohatstva našej krajiny, aktívnymi a presvedčenými budovatefkami socialistickej spoločnosti. Hovorí o tom hoci aj to, že kým v roku 1950 tvorili ženy len 30 pere. všetkých pracujúcich na Slovensku, dnes je ich takmer polovica. Sú odvetvia, kde ženy predstavujú nadpolovičnú väč šinu zamestnaných. Pravda, ženy sa nezapájajú len do výrobného procesu, angažujú sa stále viac aj v spoločenskom dianí. Po posledných voľbách napríklad v zastupiteľských orgánoch ČSSR vyše štvrtiny tvoria ženy. Príklady aktivity a iniciatívy žien možno nájsť v každom meste, v každej obci, v každom závode. Najlepším svedectvom sú mnohomiliónové hodnoty, vytvorené ženami pri plnení volebných programov, stovky získaných obchodných jednotiek, materských škôl, družin, či rozšírenie služieb v rámci akcie Rozum do hrsti, množstvo brigád socialistickej práce, ktoré vznikli predovšetkým z iniciatívy žien. A nemožno ' poprieť, že na tom politickom i spoločenskom raste našich žien, mal v poslednom období veľký podiel a] Zväz žien, ktorý svojou rôzno-rodou, zaujímavou a neformálnou činnosťou si získal veľkú autoritu a uznanie tak medzi ženami, ako aj v celej spoločnosti. • V Stredoslovenských hydinárskych závodoch v Tomášovciach (okres Lučenec) splnili najmä zvýšenou produktivitou práce — plán hrubej výroby za 1. štvrťrok na 106 percent a výrobu tovaru prekročili takmer o 2 milióny korún. O dobré výsledky za 1. štvrťrok sa zaslúžili aj pracovníci poráikárne hydiny. Foto: ČSTK 25. výročie podpísania zmluvy o priateľstve Bratské pozdravy PRAHA (čstk) — K významnému 25. výročiu podpísania zmluvy o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci medzi ČSSR a MĽR posiali súdruhovia G. Husák, generálny tajomník ÚV KSÚ, L. Svoboda, prezident ČSSR, a L. Štrougal, predseda vlády ČSSR pozdravný telegram najvyšším predstaviteľom Maďarskej ľudovodemokratickej republiky J. Kádárovi, prvému tajomnfkovi ÚV MSRS, P. Losonczimo. predsedovi Prezidiálnej rady MĽR, J. Fockovi, predsedovi Rady ministrov MĽR a ich prostredníctvom všetkému maďarskému ľudu. Pri tejto príležitosti poslali maďarskí predstavitelia blahoprajný telegram taktiež našim najvyšším straníckym a vládnym představitelům. Najskôr vyšla do polí agronomická služba. Starostlivo hodnotila porasty- radila sa s pestovateľmi. Kédy začneme? — kládli si otázku. Listy sú dobre vyvinuté, no malo by ešte trochu sprchnut. Družstevnici v Senci však nečakali na umúdrenie prírody, ale dali slovo závlahám. Ešte trochu životodarnej vlahy a špenát, ktorý otvára tohtoročnú konzervárenská sezónu, pocítil ostrie no. ža a putuje „na zelenú linku" do mraziarne. Dnes už v pravidelných intervaloch, celý deň prechádzajú cez bránu bratislavského závodu nákladné vozy vrchovato naplnené šťavnatými listami. Zastavujú pri odbernom páse, kde špenát končí, vlastne začína svoju pút. Keď som navštívila v týchto dňoch bratislavskú mraziareň a pozorovala ruch, príznačný pre začínajúcu kampaň, neodpustila som st otázku: Bude dost suroviny? — Aj keď tohtoročná jar je skúpa na vlahu, predsa si naši dodávatelia, družstevníci zo Senca, Orechovej Potôni, Jelky a Veľkých Olan vedeli poradit, aby polia boli štedré. Podľa hodnotenia pracovníčok laboratória pri vstupnej kontrole, nezaostáva ani kvalita špenátu, — dostávame Informácie od riaditeľa Jána Mezovského. Pracujú na dve smený a produkujú 13 až 15 ton hotového výrobku denne. Ak však chcú v stavenom termíne, za 21 dní vyrobit plánovaných 310 ton, začnú s trojsměnnou prevádzkou. Stroje sa teda nezastavia ant v noci a samozrejme, ani ruky ľudí. Aj keď obsluha modernej kontinuálnej linky, ktorá slúži mraziarom v Bratislave už druhý rok, nie je náročná na ľudskú prácu, celkom ju neod stránila. Margita Leiovičová, vedúca kolektívu vzornej kvality pracuje v konzervárni už 22 rokov. Má v živej pamäti ešte nedávne roky, keď nevyrábali viac ako 600 kg a pritom sa vystriedalo 20 žien. Aj vtedy bola na prvom mieste kvalita finálneho výrobku a ani dnes ju nepodceňujú. — Veľa záleží od nás — hovoria ostatné členky brigády: Mária Lukáčová, Anna Zárecká a Ružena Rarbovská, ktoré obsluhujú plniacu linku. — Ale i od našich technikov, členov brigády socialistickej práce, ktorí pod vedením Jozefa Mackoviča sa vzorne starajú o dokonalý chod našej modernej linky. Špenátu na paletách i mraziacich tuneloch každú hodinu pribúda. Nechýba ani surovina na odbernom páse. Môžeme teda konštatoval, že špenát by na našich stoloch nemal chýbal. A predsa na záver našej návštevy riaditeľ jún Mezovslcý trocha s väčšou obavou zmieňuje o perspektívach pestovania tejto hodnotnej zeleniny. — „Nie, nemôžeme sa stažovat na spoluprácu s poľnohospodármi. Vychádzajú nám v ústrety, zásobujú nás podľa potreby. Ale ako to bude o budúcnosti? Viete, chýbajú zberové mechanizmy, ktoré zatiaľ nahradzujú, ľudské ruky. Pracovných síl však neustále ubúda i záujem o pestovanie tejto plodiny bude menší. Snáď by bolo dobré, keby sa výrobcovia strojového zariadenia nad tým zamysleli, aby sa y budúcnosti naša zelená linka nezastavila.“ Zdenka ŠURANSKÁ NA ZELENEJ LINKE