Roľnícke Noviny, apríl-jun 1974 (XXIX/77-152)

1974-04-17 / nr. 90

STREDA 17. APRÍLA 1974 ROČNÍK XXIX ČÍSLO 90 CENA 50 HAL. Správa Kancelárie prezidenta PRAHA (čstk) — Vzhľadom na záujem širokej verejnosti o zdravotný stav prezidenta re­publiky, Kancelária prezidenta republiky a vedenie štátneho sanatória oznamujú, že prezi­dent republiky armádny gene­rál Ludvik Svoboda bol v tých­to dňoch prepustený z nemoc­ničného do domáceho liečenia. L. I. Brežnev vo Varšave VARSAVA (čstk) — Osobitným vlakom prišla vCera do Varšavy sovietska delegácia vedená gene­rálnym tajomníkom ÜV KSSZ Leo­­nldom Brežnevom, ktorá sa zúčast­ní na zasadaní Politického porad­ného výboru štátov Varšavskej zmluvy. V delegácii sú člen Po­litického byra ÜV KSSZ a predse­da Rady ministrov ZSSR Alexej Kosygin, tajomník ÜV KSSZ Kon­stantin Katnšev a dvaja pomocní­ci generálneho tajomníka ÚV KSSZ — člen ÚV KSSZ Konstantin Ru­­sakov a člen Ústrednej revíznej komisie KSSZ Andrej Alexandrov. S delegáciou prišla do Varšavy aj skupina poradcov. Predžatevne problémy riešme včas Skôr než padnú klasy BRATISLAVA jev) — Minuloročnú žatvu máma už dávno ža sebou a poľnohospodári sa ani nenazdajú, príde ďalšia — možno náročnejšia, tazšia. O tom sa dnes ešte nedá hovoriť, ali? zato tohtoročné prípravy na zber a nákup obilia sú v pl­nom prúde. Práve preto treba využiť predžatevné dni naj­mä na odstránenie nedostatkov či už v silách alebo organi­zácii nákupu Ako nás informoval dipl ťechn. Koloman Čefo — výrob­ný námestník PNZP v Banskej Bystrici, skladovacia kapacita je v kraji, až na Martinský ok res, vyriešená. Váhostav Žilina totiž zaostáva v Martinskom okrese s výstavbou sila, ktoré malo byť do žatvy odovzdané. Nie je ešte čas urýchliť tempu prác a silu dokončiť? Celkove majú v kraji k dis­pozícii 106 skladov, z toho 16 veľkokapacitných síl. V tomto roku sa zlepší aj sušiarenská kapacita. Do nákupu obilia pri­budnú 4 veľkokapacitné sušič­ky z MĽR pre na j produkčné jšie okresy Rimavská Sobota, Luče­nec, Veľký Krtíš a Zvolen. Ok rem toho aj 25 sušičiek typu Co’oqjan tiež z MĽR a 20 so vietskych ZSPŽ — 8 pre poľ-PRÍPRAVY 'NA NÁKUP OBILIA V PLNOM PRÜDE ■ PREČO ZAOSTÁVA VÝSTAVBA SILA V MAR­TINSKOM OKRESE? ■ nohospodárske podniky. V pre­vádzke bude 12 pozberových liniek o výkone 250 ton za ho­dinu. Výrazne sa zlepší kon­trola a odber vzoriek. V 53 kompletne vybavených labora­tóriách bude dohliadať na kva­litu obilia 70 pracovníkov. Kva­litatívna zmena nastane aj vo váhovom hospodárstve, aby vo­zy nestáli pred nákupnou orga­nizáciou tak, ako po iné roky, váženie plných a prázdnych áut urýchlia tri veľkokapacitné váhy. -Situácia v Stredoslovenskom kraji nie je najhoršia, ale sú aj nedostatky. Napríklad za-, ostávajú opravy meracích za­riadení, ktorými možno regu­lovať teplotu v silách a na tom je závislé aj skladovanie. Čo na to Krajská správa ZPA Ži­lina, ktorá ich má opraviť, ale kvalitne? Nie ako doteraz! V minulom roku sa so žatvou za­­f Pokračovanie na 2. str.) • V prvých troch rokoch päťročnice sa na Slovensku zalesnilo 9000 hektárov. Do konca pätrochice ešte zalesnia šesťtisíc hektárov. Cast týchto úloh sa pracovníci štátnych lesov snažia splnit tejto jari. Na snímkach pracovná skupina Márie Petrášovej, ktorá zalesňuje v obvode Chvojnica (okres Prievidza). Vysadia tu 17 a pol hektára lesa, najmä Červeným smrekom. Foto: ČSTK S edemnásty apríl roku 1969 je významným medzníkom vo vyše pätdesiatročnej histórii Komunistickej strany Československa. V tento deň, na plenárnom zasa­daní CV KSČ odsúdili demagógiu pravicového vedela, za generálneho tajomníka bol zvolený súdruh Gustáv Uusák a veľké zmeny nastali aj v Predsedníctve ÜV KSČ. Pievo­­lanie Ústredného výboru KSČ ku všetkým občanom našej vlasti z tuhto dňa hovorí jasnou rečnú: „Srne pevne od­hodlaní prebojovať pojanuárovú politickú líniu, obsiahnutú v programových dokumentoch strany, najmä v novembro­vej rezolúcii. Odmietame politickú dvojakosť a snahy re­vidovať leninský charakter strany ako bojového predvoja robotníckej triedy. Sme si vedomí, že nie kolísaním, ustu­povaním a vnášaním cudzích ideológií, ale principiálnym a rozhodným ve­dením upevnime dôveru nášho ľudu v komu­nistickú stranu, zbavíme pnstup­ Od slov -^. n ne náš ľud ne­Rastislav SENEŠI tickej spoloč­nosti. Upevne­ním základných člänkdv štátnej moci posilníme moc pracujúceho ľudu. Sme rozhodnutí priviesť našu vlasť k ďalšiemu rozkvetu a opierajúc sa o pevné spojenectvo so Sovietskym zvä­zom a ostatnými socialistickými štátmi zabezpečiť i jej trvalú mierovú budúcnosť.“ Jasná reč prevolania bola prvým ráznym krokom ku kon­solidácii života strany, k ďalšiemu upevňovaniu jej vedenia, k zvýšeniu jej vedúcej úlohy v našej spoločnosti i jej akti­­vizácii na plnení programu strany. Nebolo ľahké prekonať kontrarevolučný rozvrat, násled­ky pôsobenia pravicových oportunistov, postupne aktivizo­vať rady komunistov, rozvíjať inasovopolitickú prácu, bez­prostredne spájajúcu stranu s ostatnými pracujúcimi a vy­trvale utvárať jej ideovú a akčnú jednotu na zásadách marxizmu-leninizmu. Náročná bola práca strany v nasle­dujúcom období na sily a čas komunistov. Nebolo kedy oddychovať, lebo bezpodmienečne bolo treba prekonať chaos v politike a v ekonomike, nebezpečné pôsobenie medzinárodného imperializmu i domácich nepriateľov so­cializmu, dobrodruhov, ktorí hazardovali so životmi na­šich ľudí i so cťou našich národov, ako to v otváracom prejave na XIV. zjazde KSČ o dva roky neskôr povedal prezident republiky, súdruh Ludvik Svoboda. Od apríla 1969 nasledujúce dva roky boli tvrdou skúškou našej strany i celej spoločnosti. Veď už dávno pred ja­nuárom 1968 kontrarevolučné sily oživovali zvyšky bur­žoáznych názorov, vyvolávali ilúzie o kapitalizme, oživo­vali nacionalizmus, vyvolávali antisovietske nálady, spo­chybňovali vedúcu úlohu strany a vedúce postavenie ro­botníckej triedy, triedne poňatie revolučného boja a prin­cípy socializmu vôbec. Veľké škody v ekonomickej oblasti spusui?ili kontrare­volučné sily oslabením štátneho vplyvu na riadenie poľno­hospodárstva a uvoľnením plánovacej disciplíny. Popierala sa funkcia plánu ako metódy výstavby socializmu, podniky mohli vyrábať, čo chceli — a chýbali nám uiektoré druhy tovaru nevyhnutné pre denný život. Skupinový záujem sa uprednostňoval pred záujmom spoločenským, čo viedlo v poľnohospodárstve k znižovaniu osevných plôch zemia­kov a cukrovej repy, dokonca aj k poklesu stavov hospo­dárskych zvierat, nekontrolovaným a nezodpovedným vý­vozom mäsa priamymi výrobcami do zahraničia. Tak ako v rámci štátu, tak aj na dedine sa kontrarevolučné sily k (Tokračovanie na 2.. str.) Na súťažnej linke Milí čitatelia, ako ste si všim­li včera sme uverejnili tretí súťažný materiál v ktorom je ďalšie slovo z hesla Klementa Gottwalda a kupón. V posled­ných dňoch niektorí súťažiaci všimli si našu žiadosť a posla­li nám historické fotografie a iné archívne materiály z ob­dobia zakladania JRD. Znova vás všetkých prosíme ak také­to fotografie, básničky alebo častušky máte, zapožičajte nám ich. O to bude naša súťaž bo­hatšia a pestrejšia. ílv) Pred celoštátnym zjazdom žien v Prahe S aktívnou bilanciou DO 550 DELEGÄTIEK SA PRIPRAVUJE NA CESTU DO HLAVNÉ­HO MESTA ČSSR ■ ŽENY — SPOLUTVORKYNE HODNÔT ■ BRATISLAVA (len) — Na záver tohto týždňa — v piatok a sobotu — sa zídu v Prahe na svojom celoštátnom zjazde predstaviteľky žien zo všetkých krajov republiky. Do 550 de­legátek, z toho 237 zo Slovenska, sa zamyslí nad výsledkami, ktoré ženy dosiahli za posledných päť rokov vo svojej organi­zácii, bude hovoriť oj o ďalších úlohách. baa istoty, zabezpe-cínom ““/is.; Dnes už nik nepoprie skutoč­nosť, že ženy sa stali trvalými spolutvorkyňami bohatstva na­šej krajiny, aktívnymi a pre­svedčenými budovatefkami so­cialistickej spoločnosti. Hovorí o tom hoci aj to, že kým v ro­ku 1950 tvorili ženy len 30 pere. všetkých pracujúcich na Slovensku, dnes je ich takmer polovica. Sú odvetvia, kde ženy predstavujú nadpolovičnú väč šinu zamestnaných. Pravda, že­ny sa nezapájajú len do výrob­ného procesu, angažujú sa stá­le viac aj v spoločenskom dia­ní. Po posledných voľbách na­príklad v zastupiteľských or­gánoch ČSSR vyše štvrtiny tvo­ria ženy. Príklady aktivity a iniciatívy žien možno nájsť v každom meste, v každej obci, v každom závode. Najlepším svedectvom sú mnohomiliónové hodnoty, vytvorené ženami pri plnení volebných programov, stovky získaných obchodných jednotiek, materských škôl, družin, či rozšírenie služieb v rámci akcie Rozum do hrsti, množstvo brigád socialistickej práce, ktoré vznikli predovšet­kým z iniciatívy žien. A nemožno ' poprieť, že na tom politickom i spoločenskom raste našich žien, mal v pos­lednom období veľký podiel a] Zväz žien, ktorý svojou rôzno-rodou, zaujímavou a neformál­nou činnosťou si získal veľkú autoritu a uznanie tak medzi ženami, ako aj v celej spoloč­nosti. • V Stredoslovenských hydi­nárskych závodoch v Tomášov­­ciach (okres Lučenec) splnili najmä zvýšenou produktivitou práce — plán hrubej výroby za 1. štvrťrok na 106 percent a výrobu tovaru prekročili tak­mer o 2 milióny korún. O do­bré výsledky za 1. štvrťrok sa zaslúžili aj pracovníci porái­­kárne hydiny. Foto: ČSTK 25. výročie podpísania zmluvy o priateľstve Bratské pozdravy PRAHA (čstk) — K významnému 25. výročiu podpísania zmlu­vy o priateľstve, spolupráci a vzájomnej pomoci medzi ČSSR a MĽR posiali súdruhovia G. Husák, generálny tajomník ÚV KSÚ, L. Svoboda, prezident ČSSR, a L. Štrougal, predseda vlády ČSSR pozdravný telegram najvyšším predstaviteľom Maďarskej ľudo­vodemokratickej republiky J. Kádárovi, prvému tajomnfkovi ÚV MSRS, P. Losonczimo. predsedovi Prezidiálnej rady MĽR, J. Fockovi, predsedovi Rady ministrov MĽR a ich prostredníctvom všetkému maďarskému ľudu. Pri tejto príležitosti poslali maďarskí predstavitelia blahopraj­ný telegram taktiež našim najvyšším straníckym a vládnym představitelům. Najskôr vyšla do polí agro­nomická služba. Starostlivo hodnotila porasty- radila sa s pestovateľmi. Kédy začneme? — kládli si otázku. Listy sú dobre vyvinuté, no malo by ešte trochu sprchnut. Družstev­nici v Senci však nečakali na umúdrenie prírody, ale dali slovo závlahám. Ešte trochu ži­votodarnej vlahy a špenát, kto­rý otvára tohtoročnú konzervá­renská sezónu, pocítil ostrie no. ža a putuje „na zelenú linku" do mraziarne. Dnes už v pravidelných inter­valoch, celý deň prechádzajú cez bránu bratislavského závo­du nákladné vozy vrchovato naplnené šťavnatými listami. Zastavujú pri odbernom páse, kde špenát končí, vlastne začí­na svoju pút. Keď som navštívila v týchto dňoch bratislavskú mraziareň a pozorovala ruch, príznačný pre začínajúcu kampaň, neodpusti­la som st otázku: Bude dost su­roviny? — Aj keď tohtoročná jar je skúpa na vlahu, predsa si naši dodávatelia, družstevníci zo Senca, Orechovej Potôni, Jelky a Veľkých Olan vedeli poradit, aby polia boli štedré. Podľa hodnotenia pracovníčok labo­ratória pri vstupnej kontrole, nezaostáva ani kvalita špenátu, — dostávame Informácie od riaditeľa Jána Mezovského. Pracujú na dve smený a pro­dukujú 13 až 15 ton hotového výrobku denne. Ak však chcú v stavenom termíne, za 21 dní vyrobit plánovaných 310 ton, začnú s trojsměnnou prevádz­kou. Stroje sa teda nezastavia ant v noci a samozrejme, ani ruky ľudí. Aj keď obsluha mo­dernej kontinuálnej linky, kto­rá slúži mraziarom v Bratislave už druhý rok, nie je náročná na ľudskú prácu, celkom ju neod stránila. Margita Leiovičová, vedúca kolektívu vzornej kvali­ty pracuje v konzervárni už 22 rokov. Má v živej pamäti ešte nedávne roky, keď nevyrábali viac ako 600 kg a pritom sa vy­striedalo 20 žien. Aj vtedy bola na prvom mieste kvalita finál­neho výrobku a ani dnes ju ne­podceňujú. — Veľa záleží od nás — ho­voria ostatné členky brigády: Mária Lukáčová, Anna Zárecká a Ružena Rarbovská, ktoré ob­sluhujú plniacu linku. — Ale i od našich technikov, členov brigády socialistickej práce, ktorí pod vedením Jozefa Mac­­koviča sa vzorne starajú o do­konalý chod našej modernej linky. Špenátu na paletách i mraziacich tuneloch každú hodinu pribúda. Nechýba ani surovina na odbernom páse. Môžeme teda konštatoval, že špenát by na našich stoloch nemal chýbal. A predsa na zá­ver našej návštevy riaditeľ jún Mezovslcý trocha s väčšou oba­vou zmieňuje o perspektívach pestovania tejto hodnotnej ze­leniny. — „Nie, nemôžeme sa stažovat na spoluprácu s poľ­nohospodármi. Vychádzajú nám v ústrety, zásobujú nás podľa potreby. Ale ako to bude o bu­dúcnosti? Viete, chýbajú zbe­rové mechanizmy, ktoré zatiaľ nahradzujú, ľudské ruky. Pra­covných síl však neustále ubú­da i záujem o pestovanie tejto plodiny bude menší. Snáď by bolo dobré, keby sa výrobcovia strojového zariadenia nad tým zamysleli, aby sa y budúcnosti naša zelená linka nezastavila.“ Zdenka ŠURANSKÁ NA ZELENEJ LINKE

Next