Rozhlas, 1973 (XXIX/1-52)
1973-04-02 / No. 14
TVZDEfl DADARSKEJ LITERATÚRV Aj T tomto roku sa mieni literárna redakcia rozhlasu to vysielaní vždy jeden týždeň t mesiaci výraznejšie venovať niektorej z literatúr bratských socialistických štátov. V apríli sa zameriame na literatúru našich južných susedov, na literatúru maďarskú. V nasledujúcich mesiacoch potom prídn k slovu relácie z literatúry poľskej, mongolskej, bulharskej, NDR, sovietskej a v rámci tohto podujatia i pokroková literatúra národov južnej Ameriky (jún) a severských štátov (december). Ide, pravdaže, o jedno pole pôsobnosti, v snahe sprístupňovať najlepšie hodnoty socialistickej literatúry, pretože — ako poslucháči majú možnosť zistiť — poú-zia a próza autorov socialistických krajín majú v štruktúre literárneho vysielania rozhlasu trvalé miesto. Pritom je našon ctižiadosťou, aby sme aspoň z väčšej časti prinášali nové pohľady na súčasné literárne dianie v tom-ktorom štáte, aby sme uviedli nové, dosiaľ iným spôsobom v našich pomeroch nezverejnené preklady autorov tej-ktoroj literatúry. Niekedy je to úloha pomerne jednoduchá, niekedy sú s tým trochu problémy, ako napríklad pri príprave Týždňa vietnamskej literatúry, ktorý pripravujeme na máj. A najmä preto, že by sme radi upriamiť pozornosť poslucháčov na mierový život ťažko skúšaného ľudu. Ale v apríli — a o tom chce byť vlastne reč — sa znovu obrátime na literatúru maďarských autorov. V tejto súvislosti vrátime sa ešte i ku klasikovi maďarskej poézie Sándorovi Petôľimu, keď v cykle Stretnutie s umením uvedieme dramatickú úpravu jeho satirického „hrdinského eposu“ Kladivo obce. Upravovateľ a režisér Gejza Galán sa osobitným tvorivým spôsobom zmocnil literárnej predlohy a vytvoril humorné no i zapáravé svieže dielko s aktuálnym dosahom. No i mená ďalších autorov — Kassák, Sánta, Orkeny atď. opäť rozšíria naše poznanie o literatúre, ktorá je nám blízka. V rámci Týždňa maďarskej literatúry rozhlase uvedieme. Nedeľná báseň Lajos Kassák: Vstnp. Susedia. Cyklus próz autcirov socialistických krajín. Ferencz Sánta: Skon Smrti. Poviedka maďarského autora. Stretnutie s umením. Sándor Petôľi: Kladivo obce. Dramatická báseň. Tvár slova. Robotník básne. Literárne pásmo o Lajosovi Kassákovl. István ôrkény: Premeny. Rozhlasové pásmo z rovnomenného cyklu poviedok. Albert Gábor: Hasič. Próza maďarského spisovateľa. 2. 4. 73. 20.30 Devín 14.00 5. 4. 73. 14.00—14.30 Bra Stretnutie s umením. Sándor Petôľi: Kladivo obce. Dramatická báseň. — nedeľa pondelok — utorok streda — štvrtok 22.50 1. 4. 73. 12.00 i; Bra 16.30-Devín 22.31 Devín Sondy. Agnes Nagyová: Stromy. Verše maďarskej autorky. Preložil Vojtech Kondrót. Prelúdiá prírody V socialistickom zriadení je využívateľom i ochrancom prírody štát. Ochranu prírody, upravenú zákonmi uskutočňuje štát v záujme nás všetkých. A preto by sme sa mali všetci aj přičinit o jej ochranu. g : g Ochrana prírody v podmienkach prudkého vědeckotechnického pokroku rozsiahleho hospodárskeho vývoja nea môže ostať — ako tomu bolo v minulosti — iba hnutím jednotlivcov, nadšencov a milovníkov prírody. Dnes práve ochrana prírody nastolila vedcom celého sveta nemalé problémy. Boj o čistý vzduch a vodu, boj o ochrano životného prostredia človeka vyžaduje si spoločné úsilie. Tieto problémy nesporne začali narastať so stáročia trvajúcimi vplyvmi ľudskej činnosti na prírodu. Presnejšie povedané — následky porušovania, poškodzovania i ničenia prírodného prostredia. Už veľký nemecký básnik Goethe napísal: „Príroda nepozná žarty, je vždy pravdivá, vždy skutočná i prísna, je vždy nevinná. Všetkých chýb a omylov v nej dopúšťajú sa iba ľudia.“ Vědeckotechnický pokrok nás núti nielen zamýšľať sa nad problémami vlastného životného prostredia, ale nás aj núti robiť účinné opatrenia na ochranu prírody. „__a tak si radšej na každom kroka uvedomujeme, že neovládame prírodu tak, ako dobyvateľ ovláda cudzí národ. Uvedomujme si, že telom, krvou i mozgom náležíme prírode!“ Uplynulo takmer sto rokov od času, keď Fridrich Engels napísal tieto slová. Žiaľ, my sme si ich dosiaľ na vlastnú škodu neuvedomili. Ochrana prírody a životného prostredia stala sa prvoradou témou najautoritatívnejších medzinárodných organizácií: OSN, UNESCO a RVHP. Vypracovali tri rozsiahle projekty — v rámci OSN Človek a živatné prostredie, v rámci UNESCO Človek a biosféra a v rámci RVHP Opatrenia na ochrano prírody. Naša štátna ochrana sa podieľa na všetkých troch závažných úlohách. Sovietsky zväz príkladne ukazuje, že medzinárodnej spolupráci treba v tomto smere venovaf sústredenú pozornosť, lebo všetky štáty sveta stoja tváron v tvár kríze životného prostredia, vyvolaného práve šáivočením a devastáciou prírody. Iste vás budú zanjímať slová odborníka Ing. Milana Hirscha, pracovníka Slovenského ústavu pamiatkovej starostlivosti ochrany prírody, ktoré odznejú v štylia zovanom pásme Prelúdiá prírody v I. časti rovnomenného cyklu — na tému Ochrana životného prostredia človeka. VO ŠTVRTOK O 19.30 HOD. TÝŽDENNÍK 0 Šéfredaktor Ladislav Bala) 0 Redakcia: Zochova 3, Bratislava 0 Priama linka: 420-36 0 Vydáva Pravda, tlačový kombinát KSS, vydavateľstvo PRAVDA 0 Administrácia: Volgogradská 8, tel. 588-07 0 Cena Jednotlivého výtlačku Kčs 1 0 Nevyžiadané rukopisy sa nevracajú 0 Rozširuje PNS 0 Tlači Knlhtlačlareň Svornosť, o. p„ výroba knlb a časopisov, Bratlsla va, Odborárske nám. i. 3 0 Uzávierka 26. marca 1973.