Slovenská Jednota, jul 1942 (IV/31-56)
1942-07-02 / No. 31
2 KRÁTKE ZPRAVy ZO ZAHRANIČIA • Z Ankary oznamujú, Že v najbližšom čase majú sa previesť cvičenia protileteckej obrany v Utveckých mestách a dedinách. Pre tento cieľ budú podrobené kontrole výstroj né predmety dobrovoľnej protileteckej obrany. — TP • Ako oznamuje United Press z Washingtonu, deficit Spojených štátov vrokii 1942 vynáša 2Ô miliárd dolárov. Tó jé už desiaty a zároveň najväčší schodok Spojených štátov. —MTI • Lorda Halifaxa za jeho neprítomnosti vo Washingtoné zastupoval bude Sit Ronald Campbell. — DNB • Agenda Domei oznamuje, že japonská letecká zbraň od 11. do 30. júna sostreljla nad Port Moresby 36 nepriateľských lietadiel. • Britský veľvyslanec v Káhire vyhlásil, že Anglicko je rozhodnuté brániť Egypt do krajného vypätia síl. — MTI • Podľa washingtonskej zprávy, omd Britskej ríše závisí od výsledku bojov v severnej Afrike. — DNB • Ako oznamuje britské zpravodaj* . stvo z Amsterdamu, ministerský predseda Churchill prija.tý v Buckinghamskom paláci bol v utorok a referoval kráľovi o výsledkoch svojej americkej návštevy. — MTI • Ako oznamujú zo Stockholmu, švédska korunná rada rozhodla» že v hlavnom veliteľstve armády učinené budú väčšie osobné zmeny. Za hlavného veliteľa vojska postavený bol generál Thoernelk —■ INB • 2' Washingtonu oznamujú, še ministerstvo nátnorKíctva Spojených štátov priznalo potopenie h spojeneckých obchod,ných lod,i. — MTÍ • Z Káhiry oznamujú, že Angličania chceli zaradiť do egyptskej britskej armády gréckych štátnych občanov, žijúcich nä území Egypte. Gréci sa tomu sprotivili a proti britským agentom použili aj- zbraní. — Stefani • Z Buenos Airesu oznamujú: Predseda úradu pre vojnovú produkciu vyhlásil: — Prinútení sme značne obmedziť náš zahraničný obchod a pravdepodobne ohraničíme i dovoz suro^in. — MTI •Ako oznamuj é káhirský rozhlas, kráľ Faruk v utorok prijal ministerského predsedu Nahas pašu. — DNB • Podľa zpráv, ktoré došlý z Tokia, Japonci fea ešte 21. mája vylodili na Veľkých Matoenskýeh ostrovoch. Na ostrove bola nepriateľská vysielačka. — DNB • Ako oznamujú z Ankary, doprava britských oddielov z Iránu do Egypte naráža na Veľké ťažkosti, lebo iránski povstalci stále napádajú britské dopravné a prísunové línie. — TP • Bolívijskí ministri Joaquin Espadu a Alberto Crespo odcestovali do WashíngtoUu, aby podpísali zákon o dodávkach a pôžičke. — MTI • Nemecká ríšska vláda oznámila, že proti brazílskym štátnym občanom podniknuté boly odvetné opatrenia pre neľudské zachádzanie s nemeckými prislušňikmi v Bräžilii. — INB • Mexická vláda úradne oznámila, že mexický vyslanec Francisco - ‘Aquiart odvolaný bol z Vichy. — DNB • Turecko vymenovalo do Kujbyševa nového veľvyslanca namiesto Ali H3- dar Aktayho, ktorý zaďakoval zo zdravotných dôvodov. Nový tureqký veľvy slanec v Rusku Gevat Asikalím bol tajomníkom tureckého ministerstva zahraničia. — MTI • Z Washingtonu oznamujú, že ame rický senát a snemovňa odhlasovaly nový mimoriadny vojenský kredit vo výške 42.820 mil. dolárov» ■ Pŕ IP PWf wW 2. JÚIA 194)2 PESTER LLOYD Berlínsky dopisovateľ Pester Lloydu Ernst Lemrner, uvažujúc o dojmoch a význame, ktorý plynie z nemeckého víťazstva v Afrike,, medziiným líči náladu v Berlíne takto: „Veľký obrat, ktorý sa uskutočnil na africkom bojovnom poli, dá'sa najlepšie pochopiť z toho, Že v Berlíne dnes jasne poukazujú, ako sa z boja o Líbyu vyvinul vlastne boj o Egypt. Vidieť tento obrat i z máp, ktoré sä zjavujú v nemeckých novinách, nakoľko sa v nich totiž miesto priestoru v Cyrenaike od Bengasi počnúc až po Sollum uvádzajú egyptské priestory od hranice až po Port Said. Touto skutočnosťou je dostatočne naznačená zmena strategickej situácie. Pred štyrmi týždňami ešte verejná mienka, a to pravdepodobne i v Berlíne, sotva mohla myslieť na taký vývoj, v ktorom by bola zničená 8. britská armáda a v ktorom by boly ohrožené i strategické postavenia Angličanov v západnom Egypte. Nie je preto div, keď v Nemecku zavládlo veľké uspokojenie nad priebehom týchto udalostí a keď popularita Rommela, ktorého vodcovské schopnosti boly takto znovu potvrdené, y nemeckom národe — nakoľko je to, pravda, ešte možné — znovu vzrástla. BERLINER BÖRSENZEITUNG , Nedeľňajšia tlač ríšskeho: hlavného mesta komentuje veľmi pozorne záverečné vyhlásenie o Churchillovej návšteve vo Washingtoné a návrat britského. Mittiôterského predsedu ,dQ . ..Anglicka. „Berliner Börsenzeitung“ píše najmä o tvrdení Churchilla a Eoosevelta, že teraz celkový obraz je priaznivejší pre spojencov. Časopis hovorí, že Britov toto vyhlásenie udiví tým viac, že sa ich vševedúci ministerský predseda aj pri znalosti nepriateľskej moci v Líbyi tak katostrofáltte prekalkuloval. Konštatovanie Churchilla Roosevelta, že produkcia vojnového maa teriálu v Spojených .štátoch poskytuje optimistický obraz, lebo hoci plánovaný mesačný výkon ešte nedosiahol svojho maxima, približuje sa mu už veľmi rýchlo, označuje „Berliner Börsenzeitung“ za príznak toho, že vo Washingtoné súdili, že verejnosti treba dodať určité povzbudenie. Tá istá verejnosť sa však dozaista spýta, hovorí časopis, ako sa môže produkcia plánovité približovať svojmu najväčšiemu výkonu, keď sa súčasne priznáva, že sa nedosiahlo plánovaných najvyšších číslic. „Berliner Börsenzeitung“ ďalej upozorňuje, že vo W'ashingtone nemohli zatajiť, že ponorková vojna Osi zapríčiňuje ďalšie veľké straty nákladným lodiam a hovorí o tom: Britovia a Američania, Soviet! a čunking.skí Číňania stoja tu teraz s kusom papiera v ruke a keď sa obzerajú po dajakom pozitíve, pozerajú sa do prázdna. CUMHURYET Podľa oznámenia dopisovateľa Transkontinent Pre.ssu, turecký časopis Cumhuryet zaoberá sa v jednom článku vnútorným stavom Egyptu. Časopis spomína v krátkosti vyhlásenie Nahäs pašu v parlamente, ktorý dobro' zeme vložil do rúk Boha a Angličanov. Poniektorí egyptskí pašovala sa však s týmto neuspokojujú, ale žiadajú, aby sa i egyptský národ postavil na obranu vlastnej zeme. V tejto súvislosti časopis skúma otázku vzťahu medzi Anglickom a Egyptom. A podotýka, že niet Zaiste nikoho:, ktorý by nevedel uznať sľúbenú ,ňeteyí;s}psť, Egypte a tiež ktorý, vedel, že sa anglickí vojaci na egyptskej pôde nehoria za Isisa a Ozirisa, K tomu netreba nijaké dôkazy. Je preto smiešne, keď nejaký paša vyhlasuje, že pre obranu zeme bolo by potrebné so zbraňou v ruke vstúpiť do radov Angličanov. Takéto vyhlásenie by bolo rozumné, keby Angličania nemali v Egypte žiadne vojsko a keď by len za takých okolností chcel Rommel prenikať k Suezskému kanálu. Egj^pt by mal už raz bojovať za vlastnú samostatnosť. To by bolo potrebné robiť práve dnes a zajtra, poznamenáva sa v uvedenom článku. A nie je potrebné bojovať na strane toho, kto nám ukradol nezávislosť. ULUS Ako oznamuje dopisovateľ Transkontinent Pressu z Anlcary, v úradnom časopise Uluse poukazuje Atay na to, že anglická porážka v Afrike bola ešte väčšia, ako sa všeobecne myslelo. Jej vážnosť sa jasne ukazuje v jej dôsledkoch, ktoré sa zdajú byť ozaj nebezpečné. Keby 8. armáda nebola utrpela veľkú porážku totiž, nebola by pozvaná, ako píše Atay, zo Sýrie a Palestíny 9. armáda do Egyptu. Anglické hlásenia o taktickom vyprázdnení Capuzza, Halfaye a Sollumu, zdá sa tureckému poslancovi nepravdepodobným, lebo predsa až po hranicu bola veľmi narýchle postavená železničná trať. To dokazuje nepochybne i snaha udržať hraničné postavenia v prípade nemeckej ofenzívy. Anglická 8. armáda bezpochyby vyšla tak zoslabená z boja v Marmarice, že až posiaľ nebola schopná postaviť sa na odpor nepriateľovi. NAPÍSAL: M. B. Ja spievam pieseň alkoholu rozrytou hlavou, sfa loď bez lodivoda s únavou hravou: Plynové lampy predmestia sú Štíhle, štilile tak, objímaní telá krásavíc — nočný vták, plynové lampy telo krásavice .,. Pieseň opilcova Nad ránom hnevy vrhnem k zorám, že neozvú sa razom, keď záhiilákam pieseň rozhížcnia rozštiepeným hlasom. A potom nájdem rozlúštenie, hľadám ho krátko, už je tu, v ranných hmlách hľadám rozlúštenie, tú ženu v handrách uvitú. Petrovec, jún, 1^42. Boje na Madagaskare Vichy, L júla. INB — Ako oznamujú z francúzskych úradných kruhov, britské oddiely pokúsily sa o nový vyloďôvací pokus na MadagaSkare. ' Anglické oddiely pohly šä-žô' ievénaéj i čiastky óstrov-a- a - v Mí%'h^^j.' pPtoýteľ ýóňä' pokúšily sá ô-ýylodénie nä juhu ostrova za líniou francúzskych vôjsk. Strhly sa menšie boje medzi britskými patrolnými ä prednými francúzskými oddielmi. Francúzom sa podarilo odraziť útok Britov. Francúzi nemali ani mŕtvych, ani ranených — hovorí úradná francúzska zpráva. NAPÍSAL M. B. Choroba a zlý priateľ sú, vraj, najhoršie veci na tomto svete. Tak aspoň hovorí ľudová múdrosť. Ale ako sa týchto najhorších vecí striasť, o tom múdro mlčí. Jednu z týchto najhorších vecí .som mal áj ja. Volal sa Ferko Hlucháň. Kedy naše priateľstvo začalo, ťažko uhádnuť. Jedno, moji milí, je isté, že sám som ho nikdy nevyhľadával. Musím sa však pokorne priznať, že kde sa Ferko objavil, bol som nevdojak aj ja. Pri jeho nešťastnej náture nikdy sa nepozabudol vyfarbiť tak, že nás ľudia zapľúvali ešte po mesiaci. Dôseidok toho bol, že na zábavy, na slávnosti a na dobročinné podniky mali sme zakázané chodiť už vyše roka. Podľa toho zábavy aj vyzeraly. Všetok pomocný personál sa stal zbytočným. Poriadatelia nemali koho vyhadzovať, lekár nemal koho po zábave ošetrovať a miestne noviny boly prinútené písať nemastné a neslané referáty o garderóbach miestnych krasotiviek. V hostincoch a v kaviarňach to začínalo byť ešte prísnejšie. Hostinskí nás nechávali stáť ako koly v plote, hoci sme peniazmi štrgali vo vrecku dosť hlasne. — Kam sa len podieť? —= rozmýšľali sme v zúfalstve. Deň bol krásny, každý mal prácu, len my sme sa ponevierali po mestečku. Bolo to na hanbu. Niet preto divu, že som sa s radosťou chopil Ferkovho návrhu, aby sa šlo na výlet. Taký výlet človeka osvieži, príležitosť, na neplechy nedá a potom tá svätá pravda: príroda zjemňuje človeka. 1 pobrali sme sa hore na Kľak. Keď sme sa s veľkou biedou vyštverigali na vrcholec, Ferka schytilo rozčarovanie. Výška Kľaku je, vraj, k smiechu, stromy sú tu, vraj, a aj skaly ako všade inde a hovoriť o dobrom vzduchu by bolo malomeštianctvo. K vôli tomuto sme sa, vraj, nemuseli sem pachtiť celé štyri hodiny. Co sa v chate dalo, to sme obrátili hore nohami. Aj na triangulačný hoď sme sa pár razy vyškriabali. Podperili sme sa chvojinou, Vyrevúvali sme, kamene sme spúšťali do dolín, oheň kládli, ale času boló akosi neustále , dosť. A zábavy už vyčerpané všetky. Zmorení nudou sedeli sme na previse a nohami sme hompáľali nad priepast’oü. A tak, ako naučila bieda čerta muchy chytať, nás naučila inteligentne sa zabávať. Chytili sme sa do topografie. Na vlas rovnako sme poznali okolité dediny a Jnteligentná zábava nás po piatich minútach prestala zaujímať. — Rozoberme — hovorím — chatu. I tak je len z drevených polien. Ľahko si ju poskladajú tí, čo prídu po nás. Ferko mal iný nápad. —• Dnes — hovorí — za každú cenu sa musíme, dostať do Rajca. Mám tam — hovorí — milú. — Zišlo by sa — prisviedčam. — Roboty tu už aj tak žiadnej nemáme a výletovať. akq sa ukázalo, nevieme. Pustili sme sa vesele dolu horou krikom, že nám len stačil dych. Už sine s mali výjsť na hradskú, keď sa v tom Ferko svalil. Nikdy by si, vari nebol mohol nájsť lepšieho miesta okrivieť. — Nohu — kričí a narieka —^ mám vytruštenú v kolene. Skoč po doktora! — Skočiť — hovorím —- veď by som skočil, len že vo Fačkove doktora nemáš a môže byť, že ani noha nie je celkom vytrúšten'á. Do Rajca sa už len nejako dostaneme. Veď chlapec bol Ferko takto dobrý. Poslúchol. On mňa chytil okolo hrdla, ja jeho okolo pása a pekne sme, si to šibali o troch nohách. Vše sme sa zastavili a obzerali sme koleno. To prekrásne zapuehlo. Pred Rajcom už bolo veľké, ako poriadna dyňa. Až tu sme zbadali, že nebolo priam múdre nechať vykasanú nohavicu. Koleno navrelo a nohavica sa svinúť dolu akosi nedala. Párať ju zas nedovolil Ferko. — Budeme svetu na posmech —ho- VOHĽADY