Slovenská Jednota, august 1942 (IV/57-77)
1942-08-01 / No. 57
KRÁTKE ZPRÁVy ZO ZAHRANIČIA • Podľa hlásenia Giornale ďlíalia cez Nemecko odišly na východný front nové talianske oddiely. — INB • Vojenský zpravodajca časopisu „Times“ píše, že udalosti na východe sú novým dôkazom taktickej prevahy nemeckého vojska. Fakt je, že Nemci majú materiálnu prevahu, ale na druhej strane nemecké generálne štáby presným upotrebenim rozličných druhov zbrani, prevedením útokov a zabezpečením potrebných záloh ukázaly sa byť na výške. Nemecký vojenský stroj i teraz je taký mohutný, ako bol vlani. — DNU • Z japonského cisárskeho hlavného stanú hlásia, že sväzy japonských lietadiel napádaly v dňoch 26—28. júla sever oaustrálske mesto Tronsville. — MTI • Silné B väzy nemeckých bojových lietadiel v nocí na piatok podnikly útok na Birmingham. Na mesto shodených bolo ^ viac tisíc zápalných a výbušných Iwmb, zapríčinené boly rozsiahle požiare. — MTI • V Cyrenaike Taliani urýchlene stavajú cesty, aby bolo uľahčené zásobovanie vôjsk bojujúcich v Egypte. Za 4 mesiace vystavali 100 km ciest. — INB • Vyjednávanie medzi ameriekou vládou a francúzskymi vrclvnostiami na Martinique dosiaľ nebolo skončené, Zásttipca amerického zahraničného ministerstva odvolaný bol- d,o Washingtonu. — Bud. T%d. • Z hlavného stanú generála Mac Mac Arthura hlásia, že japonské oddiely, ktoré boly vylodené pri Bune, priblížily sa na 85 km k Port Moresby. — INB • Na žiadosť britského hlavného veliteľstva ministerský predseda Nahas paša nariadil, aby civilné obyvateľstvo v5'prázdnik) určitú čiastku pobrežia Červeného mora. — INB • Iránsky ministerský predseda Suheäy na štvrtkovom zasadnuti parlamentu, podal demisiu celej vlády. Iránsky parlament mal tajné zasadnutie. — DNB HNUTIA NA PODPOROVANIE TERAJŠEJ POLITIKY ARGENTÍNY Buenos Aires, 31. júla. Stefani — Prezident Castillo prijal organizačný výbor hnutia „Hlasovanie ľudu za mier.“ Cieľom hnutia je, aby asi do októbra odovzdalo žiadosť so 100.000 podpismi, aby vláda udržala doterajšiu politiku. Prezident Castillo vyhlásil vo svojej reči, že Argentína, vytrvajúc pri americkej solidarite, ostane verná 'svojim medzinárodným povinnostiam. S radosťou kon.štatoval, že väčšina národa schvaľuje politiku vlády, spočívajúc na prksnej neutralite. Spomenúc Taliansko vyhlásil prezident, že by bolo nespravodlivosťou popierať, že Argentína môže ďakovať dobrobyt a blaho zväčša Taliansku. svoj Nevieme zabudnúť — povedal prezident —, že Taliansko v ťažkých historických Časoch bolo naším veľkým a nezištným priateľom. —• MTI FRANCÚZSKO NEODOVZDALO PONORKY NEMECKU Vichy, 31. júla. Oŕl — Ministerstvo námorníctva oznamuje: Isté anglické noviny podaly zprávu, podľa ktorej v Toulone a 'Villefranchu je lÓOO nemeckých námorníckych dôstojníkov, aby vystrojili 20—30 francúzskych ponoriek, ktoré bezodkladne odovzdajú Nemecku. Francúzsky admirálsky úrad sa ešte doteraz nikdy neusiloval poprieť fantastické chýry, ktoré rozširuje zahraničný rozhlas. Keď sa však dnes predsa ozva], príčinou toho je vplyv, pod ktorým noviny písaly. Rozumie sa, že tá zpráva je úplne bezzákladná, ako by francúzske ponorky prepustili Nemecku a ako bv boli v Toulone nemeckí námorníci. — MTI \iSlomkáJednotu DEUTSCHE ALLGEMEINE ZEITUNG Známy nemecký denník, „Deutsche Allgemeine Zeitung“ píšuc o napredovaní Nemcov a spojeneckých vôjsk v Rusku, hovorí i toto: „My cítime, že v žiadnom prípade to nie je náhoda, keď pod tlakom vojenského stavu utiekajú sa vo Washingtoné a v Londýne k novým rozhovorom. Litvinov bol znovu u Roosevelta a Churchill konferuje každého dňa s iným z mnohých znalcov a vyslancov, ktorí Roosevelta v Londýne zastupujú. Táto zaujatosť je v komentároch časopisov veľmi jasne prízvukovaná. Možno sa preto jasne prikloniť k náhľadu, že Churchill alebo Roosevelt, alebo i obaja spolu shodli sa už na nejakom závere, ak sa niečo jedného dňa naozaj stane. Možno teda nám zistiť ako výsledok všetkého výmenu myšlienok. Keďže sa teraz nechá verejná mienka takto vyzúriť, možno pozdejšie myslieť na jej pomoc ... Starý Cordel Hull povedal, že sa vojna v Amerike nemôže vyhrať. Nepriateľa musíme pohľadať, musíme ísť za nim. To znamená cestu cez more; ale tonáža je už chudobná a cesta cez more je nebezpečná. Séf výroby Nelson povedal pred nedávnom vo Washigtone, že zvýšenie produkcie zbraní a lodí nedáva ešte podklad pre optimizmus. To všetko však neznamená, žeby Američania a Angličania neboli v stave, urobiť pokus niekde shromaždiť vlastné sily za nejakým čiastočným účelom. Potrebné bolo 40 transportných lodí, keď sa pokúsili výzbroj pre 50.000 tisícovú armádu preniesť do Archangelska. Celá táto výzbroj leží už na dne mora. Nemecká zbraň je totiž pripravená na každom mieste. Boj na Barentovom mori nás neodlákal od Donu, Rommel však odlákal Sovietom moc zo Spojených štátov a z Anglicka. BERLINER BöfeSENZEITUNG Známy nemecký publicista Karol Megerle zaoberá sa dnes s britsko-indickým pomerom v časopise „Berliner Börsenzeitung“ pod nadpisom „Historické rozhodnutie". Anglo-americká reakcia na rozhodnutie pracovného výboru indického kongresu, aby Anglicko Indii hneď odovzdalo celú politickú moc a aby sa stiahlo z Indie, dokazuje, ako vyhlasuje Megerle, že v Londýne sú vážne zasiahnutí týmto novým vývojom. S anglickej strany odpovedali na to vyhrážkami a oznámením násilných opatrení a týmto dali výraz tomu, že v Indii nechcú vypustiť zo svojich rúk moc. Pritom ale Anglicko pracuje aj prostriedkami zdánlivého vychádzania v ústrety. A takto britský vicekráľ do svojej vlády prijal troch nových indických členov, ktorí však nemajú nijakej moci a nič nemôžu zmeniť na daných pomeroch. „V indickej verejnosti, tak konštatuje Megerle, tento „ústupok“ prijali ľahostajne a odmietavo. Záujmy Indie a Anglicka nemožno dať dohromady ani teraz, India žiada slobodu, samostatnosť a mier. Chce sa zbaviť anglickýcli utlačovateľov, aby sa nestala bojišťom. Anglicko naproti tomu dice zmobilizovať pre svoju vojnu obrovský indický priestor, jeho národnú silu a jeho bohatstvá. Indický národ však vie, že anglické víťazstvo bude znamenať indickú porážku a že má byť dárcom krvi pre britských pánov, ktorí krvácajú z početných rán, aby Anglicko bolo opäť dosť silné udržať Indiu násilím vo sväzku impéria.“ Naproti tomu však, tak zdôraznil Megerle, mocnosti trojpaktu, ktorých porozumenie pre indický boj o slobodu je známe a ktoré nemajú nijakých teritoriálnych úmyslov v Indii, sledujú s vrúcnym záujmom úsilia indického národa, aby tento z vlastných síl dosiahol svoju slobodu. „Všetky nebezpečenstvá, tak píše Megerle na konci, ktoré môžu Indiu ohroziť zvnútra a zvonka, majú svoj koreň v pobyte Britov v Indii a v ich rozhodnutí učiniť z Indie nové bojište. V tejto otázke medzi požiadavkou indickej slobody a nárokom britskej nadvlády nebude nijakého porozumenia.“ Mw Nemzet Kým sa o tom hovorilo, že prípadne v krátkom čase postavia druhý front, bolo treba myslieť, že každý taký pokus ako sa zdá — väzí v určitej diaľke. Teraz však tak sa chovajú Anglosasi, ako by chceli urobiť dlhotrvajúce a veľkorysé opatrenia do začiatku pokusov, takže sa človek v očuvenom podozrení už pýta, či nie preto sľubujú druhý front v pomerne pozdnom čas,e lebo pj-áve týmto chcú vzbudiť také myšlienky, ako by už v jer seni chceli pristúpiť k tomu. Tieto správy a tajenka nimi vyvolaných kombinácií je hodne nepriehľadná pre veštcov, lebo tu možno to povedať, že nech dá j^nglosaská propaganda kladnú alebo zápornú odpoveď v otázke druhého frontu, v oboch prípadoch človek si myslí, že — azda bude. Sú dni, kedy sa zdá istým jej uskutočnenie, iba to nemožno uhádnuť, kedy. Teraz však ešte jedna novšia neznáma sa dostala do rovnice, lebo podľa New-York Timesu ani to nie je isté, či vystúpia na breh v západnej Europe. Je možné, že po stopách Wavella by chceli africký front rozšíriť do takých rozmerov, aby sa právom mohol nazývať druhým frontom. J.4N ClERNY: Žatevná (19W Cueiiäii kosa sen .sa sype po zálmmni ba aj v „ríte“ sype sype sype sa mi zlaté zrno v ťažkej dlani Zlaté zrno v íažkej'’dlani srdca bôľ mi pieseň raní iver iver čo tn býva či som kedy o ňom snivalt Či som kedy o ňom snival chvila zlatá ako niva zlaté detstvo bielych vášni“? — Kradmé ste mi niekam zašlý ..« Kradmé ste mi niekam zašlý v zrne zostal život prázdny v zrne čo sa perli sype iskri v dlani pri záhybe rozpaluje srdca roľii ako hviezda kosa bôľu. í. AUG Ľ STA lOtó mmXl DE GE^'EVE Nebezpečenstvo* s tej strany by sa zväčšilo zrútením Ruska pod tlakom -Nemcov samých, alebo Nemcov a Japoncov spolu, vyhlasujú informované v Londýne. Preto sa stále viacej kruhy súri otvorenie druhého frontu, a to ako v Anglicku, tak i v Spojených štátoch severoamerických a v Austrálii. Avšak ak obecenstvo takto verejne uvažuje o tejto otázke, dávajúc výraz vlastnému citu, ktoré nemožno brať v pochybnosť, informované kruhy nepúšťajú sa takmer do žiadnych komentárov. Všetko, čo môžeme povedať, a je to len prostý dojem, je fakt, že podľa všetkej pravdepodobnosti Angličania a Američania rozhodli sa asi, zvlášť od poslednej návštevy Molotova v Londýne a vo Washingtoné, tento druhý front vytvoriť ešte v roku 1942, prv než bude pozde. Napriek opačnému zdaniu, spojenci pravdepodobne majú k dispozícii pozoruhodné zásoby a dobre vyzbrojené, ktoré prenesú na miesta, kde budú chcieť s prostriedkami, aké budú chcieť a v dobe, keď budú chcieť. Nemci o tom zaiste vedia, a to je práve príčina, hovorí sa, prečo sa robia tak veľké nápory v Rusku. BERLÍNSKY TURECKÝ VEĽVYSLANEC O NEMECKOTURECKOM PRIATEĽSTVE Istanbul, 31. júla. Nový turecký veľvyslanec v Berlíne Safed Aridzan, ktorý odcestuje v sobotu do Berlína, zástupcovi Nemeckej tlačovej kancelárii medziiným povedal nasledovné : — Teším sa tomu, že môžem ísť do Nemecka, lebo som o tom presvdčený, že ma tam srdečne a priateľsky príjmu. Naše priateľstvo k Nemecku je pevné a úprimné. Celou svojou silou budem sa o to snažiť, aby som toto priateľstvo prehĺbil a rozšíril. 'V tomto mi budú po'máhať i nápory tunajšieho veľvyslanca Nemeckej ríše. — MTI. NEMECKA ODPOVEĎ ANGLICKÉMU LETECKÉMU MARŠALOVI HARRISOVI Berlín, 31. júla. Z príslušných nemeckých miest hlásia: V berlínskych politických kruhoch vzaly na vedomie reč anglického leteckého maršala Harrisa, ktorý — ako je už známe — vydal rozkaz, aby odtiaľto nemecké civilné obyvateľstvo bolo v stupňovanej miere bombardované. S nemeckej strany vyhlasujú za charakteristické, že Angličania, ktorí sami uznávajú, že so zbraňou v ruke túto vojnu nemôžu vyhrať, bojom proti ženám a deťom chcú zvíťaziť. Harris, ktorý teraz už nie o vojne, ale celkom otvorene o vraždení hovorí, môže byť presvedčený o tom — vyhlasujú v berlínskych kruhoch —, že príde deň, keď za toto bude zodpovedať. —■ MTI. KARTY ľak sa to veru často stáva.. * Mlynár Števo z dolnôlio mlyna šiel so ženou v ľahkom kočiari do väčšej susednej dediny do kostola. Keď prišli k hostincu, ktorý bôl blízko kostola, tiahlo mlynára doň a povedal, že si Ide niečo zabryzmiť. Ale žena ho odhovorilu, že sa to nepatrí. Pri kostole vysadli z koča, mlynárka sosadla a on zamieril na chór. Cestou sa dozvedel od kostolníka, že omša začne asi za ätvľf hodinku. Hneď sa rozhodol, že si aspoň na ded zájde do krčmy. Hostinec bol pekný, jeho majiter. Žigmund, bol apoln aj mäsiarom a mal okrem toho ešte avi 30 honov zeme, t dome okrem šenku ešte dve izby. V zadnej spával s rodinou a predná bola ime vzácnejších hostí. Sotva vstúpil mlynár do hostinca, Žigmund ho radosťou vítal. Tykali si. Tiež iij občania ho dobre poznali a pýtali sa, kedy Im zomlle obilie. V druhej izbe vítali ho horár Kameň, obecný cestár a bohatý Chlebár. Všetcia sa mu potešili, ako by boli práve na nebo čakali. — Som tu so starou, prišli sme do kostola — iMliodll mlynár. — čo — durdil sa horár — ty si prišiel so starou? Ale iď! To si ani nebudeme môcť hodiť. — Dlho nie ~ škrabol sa za uchom mlynár. — Tak eí to dajme aspoň pred kostolom .— navrhoval horár. — Nie je už veľa času — vyhováral sa mlynár. — Kým' zazvoní druhý raz, dáme si aj tri kolá — povie horár. Hostinský doniesol karty aj víno. Kázeň mal starý pán farár, nuž rozhodil sa, že budú hrať aj céz kázeň. Hra im však nešla. Každého to ťahalo aj clo kostola aj ku íkartám. Nuž taký jo začiatok. Chlebár vytiahol ijcňaženku a strieborniaky sa rozkotúľaly po stole. Ako na povel, každý chytil karty. Hralo sa. A hralo sa veselo. Karty majú tú vlastnosť, že čas uteká pri nich ako voda. To môžu dokázať aj naši' štyria kamaráti. Umienili si, že budú brať len cez kázeň, ale čas im tak ubehol, že naraz počuli len zvoniť. Cestár sa strhol: — čo to ! Mlynár zodvihol hlavu a mrzuté i)ovedal: — Ten náš pán farár to odbavuje veľmi nakrátko. Sotva začne, už aj prestane. Ešte nie je štvrť na deväť a už zvonia. ,— Necl'aijmo karty a poďme — povedal cestár. —. Äno, išli by sme tam ako blázni — odpovedal horár. — Pozeral by sa celý kostol na nás, prečo Ideme tak neskoro. Dávajte ďalej 1 nle A jirall pekne ďalej. Zronili na pozdvlhovaale oní nič... Náraz záčall aa ľudia hrnúť z kostola. .Schovali karty. Teraz šlo mlynárov! o to. aby pán réebtor neprezradil, že nebol ná chóre. Šikovne sa vytiahli z krčmy. Jllynár s horárom stáli u kočiara. Cb-skoro uzrel mlynár pani učltcľovú, akO'Sá rozpráva .« jeho starou. Po-