Slovenská Jednota, september 1942 (IV/81-105)

1942-09-01 / No. 81

KRÁTKE ZPRÁVy ZO ZAHRANIČIA ♦ V DAMASKU DEMOySľROVALl ľROTI DRAHOTE. Slefani. — V Da­masku bohl demonštrácie pre drahôt n a pre nedostatok potravín. V Reijrate robotníci hrozili stávkou. Oradi/ nútené holil prisľúbif zvi'pšenie platu, abij uspokojihi robotníctvo. — .1/77 ♦ Vláda Kuby zakľočí v prospech svojich občanov. Zahraničný minister Kuby vyhlásil v sobotu popoludní, že vláda lúihy zakročí v prospech práv občanov Kuby, internovaných vo fran­­c.úzskych koncetračných táborocl\ na Pininiske ostrovy. — l.NB. ♦ ROZSUDKY SMRTI V BULHAR­SKU. Vojenský súd v Narve vyniesol v istej pravote rozsudky smrti. Z 26 ob­žalovaných 5 uznal za vinných, začo ich odsúdil na smrť. — DNB. ♦ .ŠT.\TARIUM lR.‘iNE. Iránska vláda nuriadila v celom štáte štatárium, aby umožnila spojencom organizovať vojen­ské potreby v celej tejto oblasti. — Bud. ľud. ♦ Námorná sily Spojených štátov severoamerických bránia pobrežie Bra­zílie a Uruguaya. Podľa zpráv z Monte­­\idca. doznávame, že brazílske uruj’uayské pobrežné oblasti chráni aj a americká flota. —• Bud. Tud. ♦ NEMECKÚ NEMOCNICU BRA­ZÍLSKA VLÁDA PREVZALA. Podlá zpráv z Rio dc .laneiro, nemeckú ne­mocnicu ministerstvo letectva zabralo pre ranených, ktorí sa zúčastnili letec­kých bojov. ♦ Švédsko cez zimu bude pomáhaf Nórom. Hospodárske kruhy, predstavi­telia politickýčh strán, iinansieri a predstavitelia miest zadržali v Stock­holmé konferenciu, aby sa usniesli, ako by najúčelnej.šie pomohli nórskemu občianstvu v zime. V AUSTRÁLII SA ZNE­POKOJUJÚ PRE NOVO­­GUINESKÉ BOJE Vlchy, 30. augusta. . OFI — Ako hlásia z Melbournu, v spo­jitosti s hlásením úradnej zprávy japonské vojnové lode vylodily v zátoke Milne posily, vyhlásil hlavný informátor. Ak bude počasie aj naďalej nepriaznivé, vtedy je možné, že Japonci budú môcť vyložiť na breh ďalšie posily, čo pod­statne môže zmeniť tamojšiu vojenskú situáciu. Informátor pridal, že podľa zpráv z Lae a Salamue. Japonci prevzali iniciatívu a útočili na posunuté anglo­saské pozície. — MTI. V PRAHE ZATKLI 19 ĽUDI _. z Prahy oznamujú, že protekto­­ľálna polícia zatkla 19 osôb, ktoré sú v podozrení, že falsifikovaly stravovacie lístky Polícia zistila, že v Prahe bolo vydaných \iac tisíc kg mäsa na základe falsii'ikova nvch lístkov. GANDHIHO SYN NA SLOBODE Londýn, ,3). augusta. _ Podľa zpráv z Nových Delh, ta­mojší súd oslobodil v sobotu na poludnie (landhiho syna, proti ktorému bolo zavc dené vyšetrujúce pokračovanie. Pre.-iseda súdu, ua základe vypočutia svedkov, vy riekol, žc .syn Gandhilio je slobodný, lebo proti nemu sa nevyskytly žiadne obťažu­júce okolnosti. ANGLICKY FILM O DIEPP­­SKOM PRISTANÍ Londýn, 31. augusta. ISB. Vo všetkých anglických kinách započaly prcrnictáf dieppské pristanie, ktoré bolo snímané anglickými a americký­mi lotoľiportérmi s lodí a íia pevnine Snímky ukazujú priechod cez Kanál la Manche, zahmlenie loďstva, pobrežné lode a výstup na pevninu, paľbu delostrelectva a hoj s Ictiii'ini. \ r\ 'SbmláJedHoíi •v CO PISU INI REGCEuM/UYAItaRaÁG Sjednotená anglosasko-sovietska pro­paganda chce stoj čo stoj priniesť do súvislosti bitku pri Stalingrade Rževe. Najnovšie táto propaganda ho­a vorí, že Nemci skôr vytihnu z Rževa ako Rusi zo Stalingradu. Túto propa­gandu musíaie nazvať slabou, lebo pre Rusov ■ a ich anglosaských spojencov bolo by len slabým potešením, keby za cenu zaujatia Rževa mali stratiť Sta­lingrad. Strategický význam Rževa a Stalingradu nemožno porovnať, a keby aj Nemci museli skutočne zaujatím Stalingradu vzdať sa Rževa, .urobili by skvelú výmenu. Význam Stalingradu nemožno ani v ten istý deň spomínať s dôležitosťou Rževa. Týmto nechceme tvrdiť to, že Ržev je bezvýznamným bodom východného frontu, lebo ne­mecké prejavy, zaoberajúce sa bitkou pri Rževe, poukázaly na význam tohto frontového úseku, ale poukázaly aj na to, že keby bolo všetko to pravdou, čo hlási Moskva a Londýn o pouličných bojoch v Rževe, o prelomení nemec­kého frontu do hlbky 60 km, o zaberaní viac ako 600 zahraných ^ sovietskych obcí a iné — tieto sovietske úspechy aj tak celkom blednú popri tých ohrom­ných výsledkoch, ktoré dosiahla ne­mecká bojisku, letná ofenzíva na obrovskom rozprestierajúcom sa medzi voronežským hlavným predmestím a Kaukazom. r o ním, ktoré počalo u nich už roku 1930. Ako je všeobecne známo, „plán ví­ťazstva“, vypracovaný prezidentom, počíta do konca roku 1943 s výrobou 18.3 tisíc aeroplánov, 120.000 tankov, ,5u.000 diel a s výstavbou 23 miliónov tón obchodných lodí. I keď sa tento program zdal zpočíatku fantastickým, prezident mohol po niekoľkých mesia­coch práce vyhlásiť, že cieľ bol do­siahnutý, dokonca í prekonaný. Preto bolo vidieť koncom júna vo Washing­toné spokojné tváre a preto bolo počuť i optimistické proroctvá, i keď sa vo­jenské zvesti tomu protivily. r^ÉPSZAVA Turecká tlač zaoberá sa zovrubne si­tuáciou, vyvíjajúcou sa na južnom úseku východoeurofského frontu n po­­okazuje na to, že vojnové operácie čo­raz blížia sa k tureckým hraniciam. Turecké noviny zdôrazňujú, že Tu­recko, ktoré s na/pätou pozornosťou sleduje^ vývoj vojenských udalostí, rozhodne vydrží pri stanovisku neutra­lity. Vojenské pokyny, predovSetkým presunutie vôjsk zo západu na východ možno iba tak vysvetliť, že Turecko chce obhájiť svoju neutralitu a do konca vojny vyhnúť sa konfliktu: s predpokladMm, že nenapadnú krajinu. Turecké noviny konštatujú, že v za­hraničnej tlači pretriasanú otázku, čo bude so sovietskou černomorskou flo­tou, neznačí pre Turecko zápletku, lebo Turecko - prísne vydrží pri montreu-x-^ skej doflode. Po návrate prezidenta re­­pnbliky inonua z prehľiaaky sisla sa turecká vláda na mimoriadnej schô­dzke. Mienka je tá, že na tejto schô­dzke pretriasali udalosti kaukazského frontu a vjdyv týchto na turecký štát. Ďalej turecká tlač zaoberá sa násled­kami, ktoré môže mať dnešný f ront a hovorí, ße Irak a Irán, ktorých britské vojská sú pod velením generála Wil­­sona, pripravujú sa na každú možnosť, lebo Irán môžu Nemci zo Svojich po­­.zícii- dosiahnuť lietadlom za hodinu. joumí D£ mm ..'ijmíí, V-' :ý'; Behom prvých šiestich mesiacov roku 1942. zbrojárský pi’iemysel Spo­jených amerických štátov dosiahol veľmi pozoruhodné rozmery. Započatý v roku 1938. prezidentom Rooseveltom, zbrojenie sa dostalo do tempa iba v júni roku 1940. a to ako pre apatiu tak i pre opozičnosť amerického obyvateľ­stva. A len v ,rokju 1941. tento nápor začal byť racionálne organizovaný. „Arzenál demokrácií“ našiel sa takto pred nesmiernou úlohou: dohoniť pred­nosť, ktorú získaly zeme Osi zbroje­Britské oddÄely y Iráne horúčkovité pracujú na posilnení hraničných pev­ností. Angličania slúbili, že irackej vláde poskytnú viac sto tan-liov, bom­bardovacích lietadiel a stíhačiek, ďalej britská vojenská komisia prevezme výcvik irackej armády. Magyar Hí rlap kl«t Bt 4 y t » t * € I t > t » vo svojom, čísle z 27. augusta píše na­sledovné: Gróf Ján Eszterházy, vodca Maďarov na Slovensku, dnes popo­ludní položil dva vence na rakvu vitéza Štefana Horthyho. Jeden veľký veniec položil v mene Maďarov na Slovensku. Na stulie venca stál nasledovný nápis: Od hodného syna, slávneho otca bo­lestne sa lúči Maďarstvo Slovenska. Druhým venconn vzdal svoju osobnú úctu pred hrdinom. Na stuhe impo­zantného venca stálo: Tvoju pamiatku zachováme! — S pietou a láskou: Ján Esterházy. LTTALIA Významný mcsaCnÍK ..LTtalia dcl mon­­do“, vydávaný aj v piatich dalšich sveto­vých rečiach, prináša v júlovom čís*c na viacerých stranách s obrázkami podrobný prehľad liospodárskcho života Slovcn.ska. V prvom článku o troch rokoch zahranič­ného obchodu Slovenska poukazuje na úradné údaje « ňom zo štatistických zpráv a tiež z iných prameňov podáva hlavnú charakteristiku slovenského zahraničného obchodu. Vo vlastnom komentári uvádza tento taliansky časopis, žc trojročná bilan­cia slovenského zahraničného obchodu uka­zuje, ako Slovensko aj na poli hospodár­skom vybojovalo si právo žlf. D’alcj uvedený časopis prináša na zákla­de slovenských štatistických dát prehľad o stave dobytka na Slovensku, potom o slo­venskom drevárstve a nábytkovom priemy­sle, údaje o tlastaej produkcii a slovcii­­skom baníctve, napokon prehľad o poľno­hospodárskom priemysle na Slovensku. V tejto zprávc sú podrobnejšie údaje o slo­venskom liehovarníckom priemysle. Vhod­ne upravené obrázky z bratislavského prí­stavu, z Tatier, obrázok Strcčiit: a ukážky národopisného svojrázu doplňi.jú drobné prehľady. Časopis vychodí aj nemeckej pod menom Italien und die) (Roma, Mia Po 22). Okrem Clápkov jednaní má pravidelné prehľtuly o h«l dárskoni živolc jednotlivých štátov. Básnikovi P. S. JANO F. KAJANOVIC Tichučko ako zvonov jemné Zbiiky do praslíc zhavranelej noci zuni nežný hlas básnika a poza buky vplúžia .sa lúče pozlátenej luny topí sa alej v zahorenej pritme ťslnko si oči vypálilo v zorách) a pieseň Uško vyrozpráva v rytme jak pália slzy bledé líca v horách hoc v hrdzu premenil sa noci náter n blankyt zahalily šedé mraky zastonal šum lip zabľabotal ďatcl na polkruh ohnuly sa nízke kriaky a ty si kráčaš smútkom v siných očiach zvon tvojich veršov spicim na úbočiach. 1. SEPTEMBRA 1942 BOL SOM NA PÜSTI.. ANDREJ LÚCANSKÝ: Držím v ruke list, ktorý bol podaný na pošte kdesi vo Francúzsku. Kto mi to len odtiaľ píše. Obraciam ho so strany na stranu, usilujúc sa takto uhádnuť meno pisateľovo. Ale veru neviem sa rozpamä­tať. Nedočkavo trhám modrú obálku a prvé, čo oči moje hľadajú, je podpis. Ó, ja hlupák! Že mi to neprišlo hneď na rozum! Pravdaže od nich! Kto iný by mi odtiaľ písal, keď nie oni! Karol a Eva! Karol, môj starý dobrý priateľ, s ktorým som sa v detstve ihral a jeho sestra Eva, ktorú som v detstve za vrkoče ponaťaho­­val. Dávno je už tomu, čo sa vysťahovali do Francúzska, majúc tam akéhosi prí­buzného. Kedysi mi písavali, ale teraz v poslednom čase nemám od nich žiadnej zprávy. No, ale také! Ohromné niečo! Pravda­­bude to dáka zlá novina? Hľadám prvú stranu listu a oči moje sa smädno vpí­jajú do riadkov. No ,ale také! Ohromné niečo! Pravda­že pôjdem. Už zajtra, ba nie, ešte dnes ... Hej, Marienka! Chytrože sa sem! Tu máte peniaze a utekajte, čo vám sila stačí na poštu! Áno, áno! Hneď teraz! Halóóóó! Marignka! Veď sa už vráťte, keď na vás kričím! Zabudol som vám po­vedať, že načo máte ísť. Tu máte napí­saný telegram, podajte ho! Sbalil som si rýchlo veci, aby som bol ešte včerajším rýchlikom odcestovJ Bol som veľmi roztržitým. A kdeže by f nie? Veď priatelia ma volali k sebe si parníkom u| pôjdeme až dovolenku. — Že vraj bime výlet po mori a púšť. Pred očami sa mi v obrazotvor*^ zjavil Gibraltár, Tanger, Maroko, Beduíni s ťavami, muezína na me — — nepriehľadná plocha krásne, púšti, s čarovnou oázou as — morgánou... * bo. dne Pokiaľ sme plávali parníkom .rpgy francúzskeho pobrežia, boli sme I ^ spokojní. Hlavne Karol a Eva vali si plavbu na vlniacom sa, a^^^ý nom mori. Mňa tešilo, že zanedll*em brehy Španielska a potom bude p mieste — v Gibraltári, kde Karolovho strýca, dôstojníka vra” anglickej posádky. . ^ V Biskre, neďaleko zálivu, z> hrozná búrka. Zrazu sa sotr mraky sa ponad nami rozti Sk pohadzoval parníkom, ani k život Hrôzou .sa mi postavily vl , .' Parník hádzal sa sem i tan , na veľký vodný kopec, aby c *’®bríi sol do peniacej sa hĺbky. Pe ‘Jove. obluda nás oblizovala, hro: povzn chvíľke, že nás smetie s ’ vždy Tu som videl, že táto vysív , sta má aj svoje tmavie s °' som si všímať rozbúrené I lúdok sa mi sťahoval á > ^osti i iá| rroc Jednota je ešte v stroji • už sa na ňu sto rúle strojil

Next