Slovenská Jednota, oktober 1942 (IV/106-131)
1942-10-01 / 106. szám
KRÁTKE ZPRÁVy ZO ZAHRANIČIA • DO OBSADENÝCH VÝCHODNÝCH KRAJOV prichádza čoraz viac nemeckých úradníkov, zamestnancov, obchodníkov a priemyselných vedúcich — oznamuje INB z Jvieva. Vo väčších adminišíratívnych 'centrách javí sa v dôsledku toho nedostatok bytov. Hotely nestačia pojať všetkých ríšskych Nemcov a preto iiapr. v Kieve čoskoro začnú stavať na tento cieľ väčší hotel najmenej s 230 posteľami. Podobné hotely vystavajú v Lucku, Vinníci a Kirovogradc. — Kiev. • Prezident Roosevelt žiadal o povolenie novélio úveru vo výške 2.862 miliónov dolárov na stavbu hydroaviónov. — Washington. • MEXICKÁ VLÁDA vydala, 'nariadenie, v nmyste ktorého v novembri prevedú súpis všetkých 18-ročných mladíkov pre vojenskú službu. — Buenos Aires. • belehradský policajný KAPITÁN vydal nariadenie o povinnej pracovnej službe. V smysle tohoto nariadenia v Belehrade každý muž vo veku 18—45 rokov je povinný konať pracovnú službu, bez ohľadu na svoje zamestnanie a spoločenské postavenie. — Belehrad. | • Kubánska vláda prerušila — podľa zprávy z Ilavanny — diplomatické styky s Fíasicom. Uhorskom a Rumunskom. — New York. • ANGLICKÉ LIETADLÁ v noci na svitaní na; SO. septembra previedly rušivé lety nad .severonemeckým pobrežím, ale bomby neshodily. Podľa doterajších hlásení, nemecké protilietadlové delostrelectyx) sosf.r(:lilp. dpa anylické. lietadlá. — iteríiii. • LITVINOVA, sovietskeho veľvy.slanca vo Washingtoné — ako oznamuje Popolo di Roma — zavolali do Moskvy. Kreml chce aj takýmto spôsobom vyvinúť nátlak na USA v záujme čím skoršieho postavenia druhého frontu. — Milano. • Prezident juhoamerického štátu Paraguay prijal predĺženie svojho prezidentského úraidu. V smysle tohoto rozhodnutia prezident Paraguay, ktorého poverenie bolo by vypršalo r. 1943, podrží svoj prezidentský úrad do r. 1943 — Assuncion. • ARGENTÍNSKY SENÁT dal svolenie k tomu, aby výnimočný stav, vyhlásený v Aryentíne v decembri minulého roku, bol predĺžený o ďalšie dva mesiace. — Buenos Aires. • americky senát rozhodol .sa na §vojom utorkovom zasadnutí, že zakonči svoje zasadacie obdobie a započnt prázdniny bez toho, aby hlasoval o návrhu zákona proti inflácii. — Bern. • Špionážna aféra, ktorú nedávno odhalila švédska polícia, spôsobuje čím ďalej, tým viac rozruchu. Najprv zatkli dvoch vojakov zo švédskeho pluku gardy, ktorí prezradili vojenské tajomstvá Sovietskej únii, zanedlho žatým zatkli potom poddôstojníka jedného iného švédskeho pluku. Zistilo sa, že celá rodina tohoto poddôstojníka bola v styki s vedúcim štokholmskej sovietskej cestovnej kancelárie Intourist. Zatknutý poddôstojník sa už priznal, že vedúcemu sovietskej cestovnej kancelárie prezradil za peniaze vojenské tajnosti, zvlášť čo sa týka švédskej panciernikovej zbrane. — Štokholm. • MINISTER NÁMORNÍCTVA USA Franklin Knox v utorok prišiel do Natalu v Brazílii. Minister Knox chcel •pôvodne navštíviť americké oporné bod,y, postave7ié v Brazílii, ale v zapätí po jeho príchode do Natalu odovzdali mu pozvanie brazílskej vlády, aby navštívil Rio de Janeiro. Doposiaľ ešte nerozhodli, či sa v dôsledku tohoto pozvania zrnení aj plán pobytu ministra Knoxa. .Buenos Airca, ^SbvaiMJeäitíň <0 PISU INI PESTER UOYD V článku „Diplomatický život vo Vatikáne“ píše dr. L. Badics v súvislosti s návštevou Myrona Taylora o význame; ktorý zaujíma vo svete pápež, a hovorí: „2e je položenie pápeža nielen neobyčajné, ale i veľmi významné, vyplýva jasne zo skutočnosti, že jedného z najväčších bojujúcich hlava štátov. USA, považuje za dôležité, napriek vojnovému stavu Spojenými štátmi, medzi Talianskom a poslať zvláštneho posla do Ríma, aby tu mohol viesť osobnú výmenu názorov so Svätou Stolicou. Pochopiteľné je, že sa tieto rozhovory dialy veľmi diskrétnym spôsobom a že i inak skúpa na slovo vatikánska tlač dôrazne opakovala, že návšteva Myrona Taylora nevymykala sa nijak z rámca obyčajného zastupiteľského úradu. Pritom všetkom opytuje sa však každý, či by americký diplomat vo svojom vysokom veku len preto prišiel zvláštnym aeroplánom z Ameriky do Ríma, ahy si tu pohovoril o bežných diplomatických veciach, ked'že prezident Roosevelt má vo Vatikáne riadneho zástupcu v osobe p. Titmana.“ GRINGOIRE Politicko-literárny časopis „Gringoire“ uverejňuje vo veľkej úprave na prvej strane interview, poskytnutý štátnym tajomníkom pri šéfovi vlády Benoist-Mechinom zástupcovi časopisu úlohách legie Tricolore. Minister vyhlao suje, že Francúzsko musí teraz čim skôr dohoniť stratený čas. Légia Tricolore, ktorá, ako známo, bojuje proti boľševizmu, dostáva prihlášky zo všetkých strán a čoskoro bude ťažký správny výber pri odvodoch legionárov. Francúzsky národ treba oboznámiť so smyslom tohto boja, ktorý ešte nechápe. Udelili už 2 kríže Cestnej legie dobrovoľnikom, ktorí sa vyznnmenali v tomto boji proti Sovietom. To je čosi celkom nového. Niektorí z týchto tegiomírov sa zúčastnili bojov o Smolensk. Führer potom, nariadil vrátiť Francúzsku, 2 delá Veľkej armády, ktoré zosta,ly Rusom v r. 1812 za strašlivého francúzskeho vstupu. Dopravujú ich do Paríža, kde ich postavia pred Dómom invalidov. Boľševizmus je veľký nepriateľ Európy a sveta. Francúzsku prikazuje. jeho tradícia, jeho minulosť a aj jeho budúcnosť pomáhať tým, ktorí bojujú proti tejto pliage ľiidstva. GOETEBORGS POSTEN Londýnsky dopisovatef „Goctcborgs Posten" rcfcnijc o vzrastcjúcom sklamaní britskej verejnosti a o novej požiadavke rvchleho zasahovania. Silná sovietska kritika Loitdýna a Wasliinglona je logickým dôsledkom historiekého komuniké z 12. júna. ktoré si sovietska vláda vysvetfovala sko „určitý sľub“. V londýnskych kruhoch nevedia presne konštatovať, kto je vlastne zodpovedný za text tohoto komuniké. Podľa zpráv z rSA dostal sa osudný pasus, žxt spojenci sa dohodli o naliehavej nútno.sti druhého frontu v r. 1942, do komuniké zo sovietskeho podneiit -Londýn a Washinglon ho prijaly iba ncocholne. Napriek iicdoroziimeniii, vyvolanému týmto komuniké medzi spojencami, súdia v londýnskych politických kruhoch, že táto formulácia bola «»právnená. lebo v minulom ťažkom ruku bola pozitívnym propagačným faktorom pre bofševickú vojnovú morálku. V l,ondýne sú však presvedčení, že Churchillovi sa nepodarila presvedčiľ Moskvu o dobrej vôli spojencov a vo verejnosti badať silnú reakciu na starú britskú propagandu, že čas pracuje za spojencov. Skôr sa zdôrazňuje, že Nemci postupom času získavajú, lebo sa môžu vždy lepšie pripravovať na očakávaný útok spojencov. Sovietmi získaný čas, píše časopis „Economist“, bude bezcenný, ak sa neuplatní moc spojencov ešte prv, než s«» nemecké vojsko na východe obráti a prejde s čerstvými silami na západ. Londýnsky dopisovatef „Svensfca Dagbladet“ píše: Zdá sa, že požiadavka druhého frontu má povzbudzovať robotníkov v zbrojárskom priemysle a že je složkou nervovej vojny proti neprialefovi. GARDISTA Nezatajujme: nečestnosť, úplatkárstvo, korupciu, nečestné, neraz až zločinecké obohacovanie sa na úkor celku, rozšírily sa ti nás strašidelnou mierou. Nik nemôže byť a iste ani nie je proti obohacovaniu sa, práve naopak, je žiaduce, aby zbohatlo čo možno najviac slovenských ľudí, ale čestne, svedomitou prácou a úsilím — a nie protizákonnými machináciami, úplatkárstvom! Pre takýchto by vskutku bolo treba postaviť stip hanby. Tam niekde — spomeňme len Bratislavu — pred palácom Baťu alebo Manderlu, na najživších miestach, kde ich každý bude vidieť, kde ich každý spravodlivý bude môcť Posledný bocian (Venované Ike.) Už prešlo zase krásne plodné leto zmizol nž úsmev z líca mladej devy, mrak čierny zaľahol na ružové rána, mladistvé sny rozdríily revy ... Zatichla už pieseň vyostrenej kosy, zatíchla rovina, vymrely salaše, posledný bocian už dvíha svoje krídla bo do dna už tam vypil horkosť svojej [čaše. Bičovaný búrkou zlomeného žitia vyhľadáva život... teplé rodné kraje, kolíska to dávnu svojich milých predkov kde mu osud viacej života dopraje. Tak sbohom, sbohom rodné polia, lúky sbohom rodné chaty, hniezda i komíny, odchádza už bocian, sniesol svoje krídla zanechal už kanál, močidlá, bariny ,.. Samo M. 1. OKTÓBRA 1942 odsúdiť. Deň strávený pri stipe hanby pred tvárou celého národa by iste viac pomohol, ako mesiac v Have alebo hoc aj státisícové tresty. Iste by to bol aj najúčinnejší a najodstrašujúci príklad 1 pre ostatných. Lenže — tu sme vari pri koreni zla — nestačilo by pranierovať pri stipe hanby iba malých a stredných hriešnikov, rovnako, ba hádam predovšetkým by bolo treba pranierovať hriešnikov veľkých, bez ohľadu na ich postavenie, čo ako vysoké. Veď v neposlednej miere práve tí, čo stoja vysoko, a tam sa previňujú, práve tí zapríčiňujú previnenia menších, ktorí si myslia: „Keď taký veľký pán môže kradnúť, dať sa podplácať, prečo by som nemohol aj ja?“ RAZON Bývalý britský minisler vojny íloare Ra lischa dochádza v článku, uverejnenom braziskom časopise „Razon" k zisteniu, že n britské námorné panstvo sa otriasa. Kým systém lodných sprievodov ukázal sa vo svetovej vojne záchrancom najvySSej núdze. tak píše ďalej, sú pomery v tejto vojne zásadne iné. Po zavcienl systému lodných sprievodov v roku 1917, lodné straty rapídne poklesly, dnes však stále stúpajú. Prv bola ochrana lodného sprievodu vecou rutiny, teraz naproti tomu predstavuje značnú vojenskú operáciu. Príznačné je, že britská admiralita pred nedávnom musela priznal o súvislosti s transportom lodného sprievodu na 'Maltu, stratu lietadlovej lode, 2 krížnikov a jedného torpédoborca. „Co sa stalo," pýta sa íloare Bélisha, „že je hutné také vypätie síl? Či to nestojí zle s našim námorným pánstvom. keď také transporty, ktoré boly vo svetovej vojne ešte samozrej ■ mostou, teraz sa predstavujú ako víťazstvo* Okrem nasadenia leteckej zbrane, tak odpovedá Belischa, sám na svoju otázku, novú vojnu chnrakierizuje to. že mocnosti Osi majú dôležité základne o Stredozemnom mori a v Nórsku. Doteraz sa nepodarilo zahnať ľtommela z jeho strategických pozícii v .Ajrikc. Práve tak sa nepodarilo Nemcov z Nórslta, odkial blokujú zatlačiť lodné sprievody do Sovietskeho sväzu. Obsadenie Nórska, tak súdi Dclischa, bolo „strategickým majstrovským ťahom". Nemci všade zriadili letištia, ktoré rozhodne sosilujú údernú silu ncmcckci leteckej zbrane. Narvik, Tromsoc a Trontheim sú námornými základňami a ohrozujú súčasne vojensky dôležité spojovacie línie do Sovietskeho sväzu. Dosah nepriatela, tak končí íloare Belischa, je prelo podstatne väčší a vojna na mori ukazuje inú tvárnosť ako v roku 1917, KOSICE A OKOLIE Ko.šice, ako najväčšie mesto horného Uhorska, je najmä v posledných rokoch vyhľadávaným miestom početných návštevníkov. Naše mesto si tejto pozornosti aj zaslúži, lebo má veľa zaujímavých pamiatok z dávnej i nedávnej minulosti a jeho okolie je tiež nie skromné na prírodné krásy. Už vo Fuggerovskej medzinárodnej cestovnej sieti sú Košice význačnou spojkou západu s východom, severu s juhom. V dnešných časoch sú prvotriednou železničnou, autobusovou a leteckou stanicou. Mesto leží 210 m nad morom v milom údolí Hornádu, ktoré sa pri upätí Hradovej postupne rozširuje a niže mesta prechádza v šíru rovinu. Podobne ako Athény, právom môžeme ho nazvať mestom vetrov, lebo niekedy štyri-päť dní zúri drsný severný vietor, až kým jeho zúrivosť nczoslabne v tichučký prievan. Klima Košíc je zdravá, yľúdna, nemocným výhodná, lebo časté vetry očisťujú a osviežujú vzduch. Najviac vetrov je vo februári a v marci. Priemerná ročná teplota je 10.4” C. Najstudenejší je mesiac január (—3” C) a najhorúcejší je júl (20—22” C). Množstvo ročnej srážky je 587 mm. Srážkových dní je priemerne ročne 140. Slnko svieti najviac v júli (280 hodín) a najmenej v decembri (52 hodín). Ročný počet slnečných hodín prevyšuje 1960. Najkrajším mesiacom Košíc je máj, keď na stromoch v mnohých uliciach ukážu sa svieže zelené lístky a rozsiahle ovocné sady na jeho okolí hýria pestrosťou farieb rozkvitnutých ovocných stromov. má Skvelá historická minulosť nášho mesta svoje začiatky v predhistorickej dobe. Nálezy z doby kamennej a bronzovej, pevnosť Caetov IV. storočie pred Kristom), ešte i dnes viditeľné ostatky bášt obchodníckej osady rímskeho vojvodcu Cassavia Longina na Hradovej, povesť jazdeckej stráže Uhrov počas sťahovania národov, to všetko dáva nám tušiť veľkosť Horných Košíc (Cassovia Superior); ktoré sa stratily bez stopy v mori vojnových storočí. Priekopníci stálej mestskej kultúry dolu v doline, v Dolných Košiciach (Cassovia Inferior) boli Sasi a Thiiringerovia, ktorí pre časté živelné pohromy boli nútení vysťahovať sa z ich vlasti. Me.sto sa vyvinulo na základe privilégií veľkých panovníkov z rodu Anjou (Karol Robert, Ľudovít Veľký a Matej Korvin), ktorí zaistili pre mesto právo na zastavenie tovaru (Stapelrecht) a právo hrdelné (ius gladii). Silnými baštami a dvojitým múrom opevnené mesto (Civitas libera regia) je čoskoro druhé v poradí vážených miest a nasleduje hneď po Budíne, Cechové truhly a umeleckými predmetmi zaplnené siene tunajšieho múzea svedčia o tom, že cechy v Košiciach žily čulý politický a kultúrny život a z nich menovite: maliari, sochári, zámočníci, mäsiari, zvonolejári, klenotníci, krajčíri, hrnčiari, kováči atď. Príslušníci toho istého cechu mali svoje ulice a ešte i dnešné názvy niektorých ulíc; ako Mäsiarskej, Kováčskej, Hrnčiarskej svedčia o tom, že v týchto uliciach žili mäsiari, kováči, hrnčiari atď. Po stránke vývoja moihli by sme terajšie mesto rozdeliť na dve nerovnaké čiastky, a to: na mesto vnútorné, ktoré kedysi bolo obohnané silnými mórami asi v miestach terajšej Zbrojníckej, Hradbovej, Baštovej a Vodnej ulice, a na rozlohou väčšie mesto vonkajšie, ktoré sa rozrástlo do šírky len v tomto storočí, najmä však po prvej svetovej vojne. Niektoré kúty vnútorného mesta sú ešte i dnes kusom stredovekého života. .Te to Mikulášova temnica s katovou baštou, ktorá podľa najnovších objavov bola pod-