Slovenská Jednota, november 1942 (IV/132-155)
1942-11-03 / No. 132
KRÁTKE ZPRÁVy ZO ZAHRANIČIA * AMERICKÉ MIMSTEItSTVO VOJNOVÉHO NÄMOKNÍCTVA hlási potopenie jednej lietadlovej lode na Ttehoín oreáne. I>oď t>ola p4)tupeaá 26. októbra, 460 kill severne od íŕiiadalcanaru za leteckého útoku. Meno lode nehlási, ale priznáva, vli'dy bola potouená aj jedna bojová loď „Porter“. — Bern. * Amerieké uiinlNterstvo vojnového náuiornictva v soboUi vyhlásilo, že činnosti na Guaďalcanure.mniošlv Žiadne o zprávy, — Lisabon. * V &TOHHOI.MF. veľkú porornosf viivolala zprúua, íe po odvolaní gencrúln Eisenhfiweru, vciiteľn anglicko-ameriekej expedičnej annádij, teraz aj Mac- Artluira zavolali do Washiiiqtonu, abij podal hlásenie o položení na Šalamúnskgch ostrovoíih. Je pravdepodobné, že miesto MOcArthnra poSlú iného amerického generála. — Štokholm. * POVSTANIi: V INDII SA STÁLE STUPŇUJE. V Bombay podpálili redakciu anglického časopisu Times oť India, v inej štvrti mesta zhorelo skladište na bavlnu. V Kalküle, Dakkc, Kaeaéi. Lukuowe a Uimgalorc povstalci previedli niekofko bombardovacích pokusov a zapríčinili veľké škody vo stavbách i na ludskýeb životoch. V Bengálsku rozobrali železníčuii traf, čím ďalšia premávka bola zastavená. Protiansllcká čínnosf sa so dňa na deň zvyšuie, takže anglické úrady maiú stále vllčšle ťažkosti. Na niektorých miestach musia použiť i vojenskú pomoc. — Londýn. A Marcel Déat začal akciu pre sdruženic ťrane. nártula. V druhý deň kongresu na rôznych pracovných shôdzkacli bolo viac, ako 200 rôznych zástupcov. — Paríž. P MUŽSKÁ POUČIA v posledmjch dňoch zadržala viac ako Í80 komunistických teroristov. Podľa zpráv medzi zatknutými sú aj bývali komunistickí jioslaiuL — Paríž. Welington Koo, čínsky vyslanec v T.ondýne, klorý bo( zavolaný do Cunkingu, aby podal hlásenie, v jednej svojej reči požadoval, uhy sa otvorenie druhého ľronl\i stalo v Búrme, lebo tamojšie prístavy sú z ohľadu zásobovania pre Cínu veľmi dôležité. Od stralv burmskej cesty Cankajšeková armáda nedostáva dostatok vojenuého materiálu. — Washington. * AMERICK.i VL.iDA zakúpila detroidské Fordovc obruče, abij ich mohla závodí/ na autové dopravovať do Spojených štátov. — Washingloii. * CORDELÍ.. HULL, ainerieký minister zahraničia, eel.kom otvorene podopiera požiiulavky Židov, podľa ktorýeli si títo v Palestíne mienia vystaviť nacionalistický štát. •— M a.shiiigtoii. Voľby v SpoSeoých štátocb New York, 2. novembra. INB — V popredí záujmu ameriekej verejnosti sú blízke voľby do kengresui senátu a do vlády. Voľby, ktoré .sa konajú v biitlúei ntorok, do pozadia zallačity všetky iné udalosti, dokonca i vojnovú síliiáclii v Tichom oceáne. I.ondýn, 2. novembra. INB — Podľa lomiýnskycti názorov, i)oslodiié udalosti pri .Šalamúnskych oslrovocli budú mat veľký vplyv na naslávajúce voľby flo kongresu. Oxi výsledku týchto bojov závidí. kt'ľkxi nr.mdátov shall demokratická strana. Ne.spokojno.sf americkej verejnosti preja>1 .sa vzrastom mandátov rx publikáuskej strany. Ak sa pred voľbami neprihodí nová vojenská pohroma, republikáni získajú najviac 20--^30 inajidátoi. Mexiko vyšle vojakov za more New York. 2- novembra. INB. — Podľa zprávy New York Timesu, mexická vláda rozhodla, že vyšle vojakov do zámoria. Mexické ministor.štVQ vojehstva oznámilo, že v budúcom roku povolajú k vojsku 183.83Š5 mladých aiužov. OBNOVA ßrt)»k^ čmopU ,,Ohňová'* zoípo4iet'ij, m úvodniku t útokmi hrUskej' tlače proti mini- c ■sterskdntu predsedovi S'edieoei a konUatuje, Se na Londýn via-xané emiprantskó kruhy označujú za zradu, veTh' dielo Xediča, ktorý sa snail o výstavbu krajiny. Naopak •—■ zdôrazňuje Obnova — najväčšou zradou je dielo tých ťudi. ktorí najprv zničili Juhosláviu a, 1ým nj Hrbsko d aj dnes sa cSte snačia nájst zaslepených, aby sabotovali výstavnú snahy srbskej vlády. To je najväčSia, zrada v dejinéch srbslcél.'» národa, ľoiitika Nediča je politikou skutočnej suliby srbskúmu národu. MuS, ktorý dnes stoji na čele srbského národa, slúži s najväčším ôbetovanim iba Srbom. \íbmsiáJedKob CO PH U INI BERLINER BÖRSENZEITUNG jú“ Pod nadpisom „Pfjsledné závory padaglosuje „Berliner Börsenzeitung“ zprávu z Londýna, že sovietsky veľvyslanec Majskij venoval železné mreže pred budovou veľvystlanectva sbierke starého železa. Proti výroku Majského, ktorý pri tom urobil: .gCítim sa šťastným, že môžem touto maličkosťou prispieť k pomoci, ktorú dostane moja krajina“* stavia časopis list Churchillovej manželky poslaný „Timesu“, v ktorom sa hovorí, že moskovský spojenec dostal už iba prostredníctvom sovietskeho iíomoctiého výboru britského Červeného kríža 2 milióny libier a píše: „Smejúci sa tretí — a to srne my — môže sa obmedziť iba nato, že si všimne symbol vznešeného daru, ktorý spočíva v strhnutí závor — závor, ktorý doteraz aspoň naoko ešta oddeFovaly hlavnú londýnsku bunku boFševizmu od britského sveta. Südost Echo „Südost Echo“ píSo o plánovanej ceste nemeckých priemyselníkov do čia, ktorá bude dopredu ustálená zahranidlhší Siis. K cepte nemeckých-- priemyselníkov do Bukureštu dôjde ešte toho roku, zatiaľ, čo -Sofiu navštívia pravdepodobne v januári buducého roku. Nakoľko Rumunsko iba teraz nadhodilo otázku industrializácie krajiny vo svojej hospodárskej tlači, pri čom sa vo všeobecnosti odmieta prílišná industrializácia krajiny, vybudujú nemeckí priemyselníci so svojej strany rokovania na nemecko—rumunskej hospodárskej dohode. Pri tom aa predovšetkým myslí na možné a iste vítané priemyselné spracovanie agrárnych výrobkov a vlastných hospodárskych surovín, zatiľ, čo iwtrebné technickié predmety dá Rumunsku k dispozícii nemecké hospodárstvo. Co sa týka cesty do Bulharska, oznamuje „Siidost Echo“, majú sa k delegácii pridružiť podľa možnosti zástupcovia mnohých nemeckých priemyselných odvetví, lebo ako cieľ návštevy predvídajú sa rokovania so smerodajnými hulhai'skými priemyselnými kruhmi. Pesti U!sRg Z príležitosti 45. narodenín ríšskeho ministra dr. Goebbelsa priniesla budapeštianska tJač články, -v ktorých hodnotí osobnosť dr. Goebbelsa. Pesti Újság konštatuje, že to bol dr. Goebbels, ktorý vytvoril ten systém politickej pro pagandy, ktorý zodpovedá pravde a poriadku, v protive ku klamstvu a štvavej propagande Anglosasov. Ríšsky minister používal stále vysoké merítko politickej morálky a preto verili jeho síovám. Výsledkom tejto viery je jednota nemeckého národa. „Ya“ Brat španielskeho ministra strany, profesor dejín Domingo de Arreso, píše v katolíckom časopise „Ya“ o britskej propagande a jej slobodomurárskych pracovných metódach v Španielsku, ktoré rozhodne odmieta. Arreso hovorí, že nepriatelia Španielska, ktorí sa vydávajú za jeho priateľov, by chceli znepriatelif Falangu a katolícku cirkev, čo je však márne úsilie. Arreso ďalej pripomína, že Španielsko je podľa starej tradície katolíckou krajinou a že aj zakladateľ José Antonio uznáva katolícku orientáciu za pilier národnej jednoty Španielska a že je vteletiá v doktrínu Falangy. Španielsko sa dobre a rado obíde bez takýchto priateľov, ktorí sa cez noc menia 7ia našich nepriateľov. Chcú byt' našimi priateľmi iba s podmienkou, že nám bude 7ia verné časy predpisovať bratskú nenávisť. Nepochopili, čo j c to Falanga a nemajú ani voňatia, čo je to katolicizmus. 3. NOVEMBRA J942 Petit Párisién „Každý útočník v Maroku, ktorý s'a deyinnieva, že sa mu dostane priaznivého prijatia, bude musieť rátať s trpkýmsklamaním“ — vyhlásil generálny rezident Maroka, generál Nogues osobitnému zpra'-'odajcovi časopisu „Petit Parimén“ pri príležitosti pobytu admirála Darkma v Oranie, „Naše pobrežia sú. práve lak opevnené, ako pobrežia západnej .‘ífriky a naše vojsko je dobré. Domoradei na najmenšiu výzvu sa dostavia zo svojich dedín. Maš'oko, tak podtrhol generálny rezident, sa bude brániť e rozhorčenou energiou, a io na rozkaz maršala a zo záujmu a silnej vôle Maročanov. Admirál Darlan mjt jlresvediil o neotrasiteľnom postoji dokarských Francúzov. Francúzski Maro- ČHmia sa hudú chovať takisto rozhodne a táto rc'zhodnosť nemôže byť ovplyvnená nijakou propagandou. Lodné straf y Angliea^a Lisabon, 2. novembra. Anglický námornícky úrad oznámil, žc •Anglicko od vypuknutia vojny stratilo 423 vojnových lodí, medzi ktorými je 7 bojových lodi, 40 ťažkých krížnikov a mnoho ľahkých krížnikov, torpédoborcov a ponoriek. — MTI. Anglickí komunisti zastavia agitáciu s drulitfm frontom? Stockholm, 2. novembra. INB. — Podľa londýnskej zprávy Göteborg.s Handels og Sjofrata Tidningen, v politických kruhoch anglického hlavného mesta prišli na to, že „rodinné pletky“ Spojencov nemožno pretriasť pred širokou verejnosťou!’’ I V uplynulej svetovej vojne panovaly podobné názorové rozdiely; to nie je teda nič neobvyklého. Podľa názoru londýnskeho zpravodajcu švédskych novín, komunisti sú údajne ochotní dočasne zastaviť svoju agitáciu pre uskutočnenie druhého frontu. Známy komunista Dutt na stĺpoch Daily Workeru napísal politický Článok, v ktorom zdôrazňoval, že teraz po začatí ofenzívy v Egypte všetko možné ti-eba urobiť, aby bol docielený úspech. PERUANSKY KRISTUS VENTURA CAKCIA CALDERON V kláštore karnielilov v Lime nachádza sa obraz, predstavujúci v slastnej bolesti iimixTajúcclio Krista. História jelio vzniku je )t>gundárna. Táto strašná kigenda zaujala iiinohých a ' ktorýsi francúzsky .spisovateľ opísal ju v skvi^lej novele, v ktorej úiny.selne preložil miesto deja do rozprávkovej Alexandrie, aby týcii, xNi pátrajú po jxňvode obrazu, priviedol na falošnú stopu, .la teda odhaľujem zaujímavý umelecký zločin môj- 1)0 kraja. Miguel de ^antiago bol bezpochyby veľkým maliarom. Stačí pozrieť na jeho „Umierajúceho stane sťa prikovaný. Krista“ a človek zaMaľoval len prelo, lebo dútal, že maľovanie odvráti ho od temných snov. Opovrhoval slávou a najkrajší svoj vek .strávil v debatách s veľkými priateľini-mníxdimi kláštora Santo Domingo, v ktorýeh kláštore bol život svieži u ve.selý, ako v 'tmiezcle lásky. Zvláštne veci zohrievaly duš<! Iveh čia»,' Krása Nepoškvrnenej l'anny .,v prvom fyzickom okamiliu jx’J 1elesného jc.stvosani.i“, alebo zas spôsob, ako najlepšixi pripraviť čokoládu — pýchu ítarých kláštorov. Don Miguel de Santiago vyskúšal všetkých štrnásť klasických možnosti prípravy tohoto posilňujúceho nápoja, sediac pohoillne v širokom kresle v čarovnej hre svetiel, odrážajúcich sa od vodnej hladiny kláštornej studne, obkťúčený mníchmi v čiernych i bielych habitoch. Ktorýsi pre[)iqty mních nakreslil na stenu kláštora hnijúcu ženu, aby sa vyčerpá a .skazí. dokázal, že každé telo Slarý a šedivý Don í Miguel však na lo nedbal a napriek odt tiQViiraniu svojicli priateľov oženil sa s Limánkon, V lom kraji byt maulelom bývalo už .»amo v .sebe niečo tak nepríjemné a tvrdé, že staré porekadlo nazýva Limu rajom žien, peklom manželov a očistcom somárov. Tieto bibijeiké zvieratá bolo totiž číisto vidaf, ako kráčajú naložené tehlami, alebo potravi))ami, hnané otrokmi, ktorí nemilosrdne fali polonahými remeňmi da id) páliacich rán. A manželia, podobní týmto tvorom, sbáňuli sa po šperkoch, holi (iretažení obx'bodmi a predsa vždy trestaní. Z ľúbostnej histórie maliara a Dony Márie de Berragan od počiatku v^žiarovalo zvláštne šfa.sfie. Nepoznali ranné ľúbostné dx)staveu)čka, trikrát denne opakujúce sa ceremónie pozdravovania, keď sa dáma v koči ulxxrala do katedrály, zahalená v širokou) plášti, lá.skavo dovoľujúc *i zazrieť .aspoň jedno oko, pri čom obdivovatelia strácali hlavu. Nie, on sa) jednoducho .s ňou oženil. Pri spoločných prechádzkach, návštevách, x-ycliAdzkach do hôr na pútiach k pu.slovníkom, kde prosili o trvalú lásku — prešli čoskoj'o zakázanými pôžitkami. Prvý raz sa poSkricpili pre krátku sukjiu za onýf.h čias nosily ix’i) ženy až tmd kolená. prišiel čas, keď Don Miguel zu))oval už žalovať Matke Ustavičnej Pomoci na svoju ženu. A tak jedného odpoludnia našiel .sa zas ako v uplynulých dňoch na ceste do kláštora Santo Domingo. Sprevádzal ho krásny mladý šlachlic z xlobrej rodiny, ktorý prejavoval obdivuhodné nadanie pre uásleniiú n)albu. Najviac sa mu darily madony. Don Miguel vyvolil ho čoskoro za svojho najobriíbenejšieho žiaka a často si ho žartom doberal, drasticky a kruto, ako bol zvyklý, pre jeho zamatové oči a ľanovo-biele vlasy, ktoré často malovávali na obrazoch Kristovi. Istý kupec ž mesta obje(3))al raz u Don Migiiela portrét Ukrižovaného. Maliar bol celý zúfalý, že nevedel nájsť pre svoj obraz vhodný model. Nakoniec vyvolil si svojho iniláčka žiaka Don Carlosa de Bambaren. Aby mohol pokojne tvoriť, )naľoval Don Miguel v kláštore. \ úzadí ohro)nnej sály, ktorá kedysi slúžila mnícho)n za jedáleň, upravili kmene dvocii zle orezanýel) 'chleljovníkov v poxlobu kríža a mladý )naliarsUy žiak ochotne dal sa k nemu priviazať v zápästí a členkoch mól). Aby vál)a tela bola i))cnšia, podopreli nohy podstavconi. Ako n)ajster Bclasguc, alel)o ako Herrera slarší, ktorých hnev navšetko urobil ich slávnymi, i Don Miguel de .Santiago maľoval v stave akejsi slaslnej predluehy, so stndenxim zalrpklosfoii a ni];o’,.ojoe sial).d po všetko))), čo bolo na dosah ruky. pochytil špongiu, kord, aIel)o pero klobúka, aby zápasil s plátnom až do vyčerpania. R.az sa )i)u dokonca podarilo, že keď proti prvému náčrtku NepeSkvrncnej • l)odiI štetce, na plátne zoslal n)u zvláštny jeniný ľarebný tón aznrovo. belasej farby. Teraz však chcvl namaľovaf hnii)ý)n ná- UOSODI farieti zo .sadze a dy)nu nevinnú čistot)i, na reliéfe blbokých a pohnúiveb tieňov cl)cei zachytiť opustenosť človeka, sln)ch noci bez rána. — Vlom zrazu zbadal úsmev svojho modelu, ktorxímu hrať Krista pôsobilo zjavne radosť. I hrome sa nahneval. —- Pri dušiach v očistci, — zúril majster — nemysli, že maľujem ako talianski maliari. ktorýeh Ukrižovaný zdá sa ako by sa klonil nad balkónom a ako by .sa jeho hru'f nadýmala ako vejár. vrheli légií, čvarga sveta Spomeň si, že vypínii a nn teba ľiádzali svoju špinu, pretože evanjelisfi z posmrtnej piety a z hanblivej lásky nám všetko nenapísali. Žiak, priviazaný na kríži, sa trošku usmial a v predstierauej slabosti naklonil