Slovenská Jednota, november 1942 (IV/132-155)

1942-11-03 / No. 132

KRÁTKE ZPRÁVy ZO ZAHRANIČIA * AMERICKÉ MIMSTEItSTVO VOJ­NOVÉHO NÄMOKNÍCTVA hlási poto­penie jednej lietadlovej lode na Ttehoín oreáne. I>oď t>ola p4)tupeaá 26. októbra, 460 kill severne od íŕiiadalcanaru za leteckého útoku. Meno lode nehlási, ale priznáva, vli'dy bola potouená aj jedna bojová loď „Porter“. — Bern. * Amerieké uiinlNterstvo vojnového náuiornictva v soboUi vyhlásilo, že činnosti na Guaďalcanure.mniošlv Žiadne o zprávy, — Lisabon. * V &TOHHOI.MF. veľkú porornosf viivolala zprúua, íe po odvolaní genc­­rúln Eisenhfiweru, vciiteľn anglicko-ame­­riekej expedičnej annádij, teraz aj Mac- Artluira zavolali do Washiiiqtonu, abij podal hlásenie o položení na Šalamún­­skgch ostrovoíih. Je pravdepodobné, že miesto MOcArthnra poSlú iného americ­kého generála. — Štokholm. * POVSTANIi: V INDII SA STÁLE STUPŇUJE. V Bombay podpálili redak­ciu anglického časopisu Times oť India, v inej štvrti mesta zhorelo skladište na bavlnu. V Kalküle, Dakkc, Kaeaéi. Luk­­uowe a Uimgalorc povstalci previedli niekofko bombardovacích pokusov a zapríčinili veľké škody vo stavbách i na ludskýeb životoch. V Bengálsku rozobrali železníčuii traf, čím ďalšia premávka bola zastavená. Protiansllcká čínnosf sa so dňa na deň zvyšuie, takže anglické úrady maiú stále vllčšle ťaž­kosti. Na niektorých miestach musia použiť i vojenskú pomoc. — Londýn. A Marcel Déat začal akciu pre sdruženic ťrane. nártula. V druhý deň kongresu na rôznych pracovných shôdz­­kacli bolo viac, ako 200 rôznych zástup­cov. — Paríž. P MUŽSKÁ POUČIA v posledmjch dňoch zadržala viac ako Í80 komuni­stických teroristov. Podľa zpráv medzi zatknutými sú aj bývali komunistickí jioslaiuL — Paríž. Welington Koo, čínsky vyslanec v T.ondýne, klorý bo( zavolaný do Cun­­kingu, aby podal hlásenie, v jednej svo­jej reči požadoval, uhy sa otvorenie druhého ľronl\i stalo v Búrme, lebo tamojšie prístavy sú z ohľadu zásobo­vania pre Cínu veľmi dôležité. Od stralv burmskej cesty Cankajšeková armáda nedostáva dostatok vojenuého materiálu. — Washington. * AMERICK.i VL.iDA zakúpila detroidské Fordovc obruče, abij ich mohla závodí/ na autové dopravovať do Spojených štátov. — Washingloii. * CORDELÍ.. HULL, ainerieký mi­nister zahraničia, eel.kom otvorene po­dopiera požiiulavky Židov, podľa ktorýeli si títo v Palestíne mienia vystaviť na­cionalistický štát. •— M a.shiiigtoii. Voľby v SpoSeoých štátocb New York, 2. novembra. INB — V popredí záujmu ameriekej ve­rejnosti sú blízke voľby do kengresui senátu a do vlády. Voľby, ktoré .sa konajú v biitlú­­ei ntorok, do pozadia zallačity všetky iné udalosti, dokonca i vojnovú síliiáclii v Ti­chom oceáne. I.ondýn, 2. novembra. INB — Podľa lomiýnskycti názorov, i)o­­slodiié udalosti pri .Šalamúnskych oslrovocli budú mat veľký vplyv na naslávajúce voľby flo kongresu. Oxi výsledku týchto bojov závi­dí. kt'ľkxi nr.mdátov shall demokratická stra­na. Ne.spokojno.sf americkej verejnosti preja­­>1 .sa vzrastom mandátov rx publikáuskej strany. Ak sa pred voľbami neprihodí nová vojenská pohroma, republikáni získajú naj­viac 20--^30 inajidátoi. Mexiko vyšle vojakov za more New York. 2- novembra. INB. — Podľa zprávy New York Ti­mesu, mexická vláda rozhodla, že vyšle vojakov do zámoria. Mexické ministor­­.štVQ vojehstva oznámilo, že v budúcom roku povolajú k vojsku 183.83Š5 mladých aiužov. OBNOVA ßrt)»k^ čmopU ,,Ohňová'* zoípo4iet'ij, m úvodniku t útokmi hrUskej' tlače proti mini- c ■sterskdntu predsedovi S'edieoei a konUatuje, Se na Londýn via-xané emiprantskó kruhy ozna­čujú za zradu, veTh' dielo Xediča, ktorý sa snail o výstavbu krajiny. Naopak •—■ zdôraz­ňuje Obnova — najväčšou zradou je dielo tých ťudi. ktorí najprv zničili Juhosláviu a, 1ým nj Hrbsko d aj dnes sa cSte snačia nájst zaslepe­ných, aby sabotovali výstavnú snahy srbskej vlády. To je najväčSia, zrada v dejinéch srb­­slcél.'» národa, ľoiitika Nediča je politikou sku­točnej suliby srbskúmu národu. MuS, ktorý dnes stoji na čele srbského národa, slúži s naj­väčším ôbetovanim iba Srbom. \íbmsiáJedKob CO PH U INI BERLINER BÖRSENZEITUNG jú“ Pod nadpisom „Pfjsledné závory pada­glosuje „Berliner Börsenzeitung“ zprávu z Londýna, že sovietsky veľvysla­nec Majskij venoval železné mreže pred budovou veľvystlanectva sbierke starého železa. Proti výroku Majského, ktorý pri tom urobil: .gCítim sa šťastným, že mô­žem touto maličkosťou prispieť k pomoci, ktorú dostane moja krajina“* stavia časo­pis list Churchillovej manželky poslaný „Timesu“, v ktorom sa hovorí, že moskov­ský spojenec dostal už iba prostredníc­tvom sovietskeho iíomoctiého výboru brit­ského Červeného kríža 2 milióny libier a píše: „Smejúci sa tretí — a to srne my — môže sa obmedziť iba nato, že si všimne symbol vznešeného daru, ktorý spočíva v strhnutí závor — závor, ktorý doteraz aspoň naoko ešta oddeFovaly hlavnú lon­dýnsku bunku boFševizmu od britského sveta. Südost Echo „Südost Echo“ píSo o plánovanej ceste nemeckých priemyselníkov do čia, ktorá bude dopredu ustálená zahrani­dlhší Siis. K cepte nemeckých-- priemyselníkov do Bukureštu dôjde ešte toho roku, za­tiaľ, čo -Sofiu navštívia pravdepodobne v januári buducého roku. Nakoľko Rumun­sko iba teraz nadhodilo otázku industria­lizácie krajiny vo svojej hospodárskej tlači, pri čom sa vo všeobecnosti odmieta prílišná industrializácia krajiny, vybu­dujú nemeckí priemyselníci so svojej strany rokovania na nemecko—rumun­skej hospodárskej dohode. Pri tom aa predovšetkým myslí na možné a iste ví­tané priemyselné spracovanie agrárnych výrobkov a vlastných hospodárskych su­rovín, zatiľ, čo iwtrebné technickié pred­mety dá Rumunsku k dispozícii nemecké hospodárstvo. Co sa týka cesty do Bul­harska, oznamuje „Siidost Echo“, majú sa k delegácii pridružiť podľa možnosti zá­stupcovia mnohých nemeckých priemy­selných odvetví, lebo ako cieľ návštevy predvídajú sa rokovania so smerodajný­mi hulhai'skými priemyselnými kruhmi. Pesti U!sRg Z príležitosti 45. narodenín ríšskeho ministra dr. Goebbelsa priniesla buda­peštianska tJač články, -v ktorých hod­notí osobnosť dr. Goebbelsa. Pesti Új­ság konštatuje, že to bol dr. Goebbels, ktorý vytvoril ten systém politickej pro pagandy, ktorý zodpovedá pravde a po­riadku, v protive ku klamstvu a štva­vej propagande Anglosasov. Ríšsky mi­nister používal stále vysoké merítko politickej morálky a preto verili jeho síovám. Výsledkom tejto viery je jed­nota nemeckého národa. „Ya“ Brat španielskeho ministra strany, profesor dejín Domingo de Arreso, píše v katolíckom časopise „Ya“ o britskej propagande a jej slobodomurárskych pracovných metódach v Španielsku, ktoré rozhodne odmieta. Arreso hovorí, že nepriatelia Španielska, ktorí sa vy­dávajú za jeho priateľov, by chceli zne­­priatelif Falangu a katolícku cirkev, čo je však márne úsilie. Arreso ďalej pri­pomína, že Španielsko je podľa starej tradície katolíckou krajinou a že aj za­kladateľ José Antonio uznáva katolícku orientáciu za pilier národnej jednoty Španielska a že je vteletiá v doktrínu Falangy. Španielsko sa dobre a rado obíde bez takýchto priateľov, ktorí sa cez noc menia 7ia našich nepriateľov. Chcú byt' našimi priateľmi iba s pod­mienkou, že nám bude 7ia verné časy predpisovať bratskú nenávisť. Nepo­chopili, čo j c to Falanga a nemajú ani voňatia, čo je to katolicizmus. 3. NOVEMBRA J942 Petit Párisién „Každý útočník v Maroku, ktorý s'a deyinnieva, že sa mu dostane priaznivé­ho prijatia, bude musieť rátať s trpkým­­sklamaním“ — vyhlásil generálny rezi­­dent Maroka, generál Nogues osobitné­mu zpra'-'odajcovi časopisu „Petit Pari­mén“ pri príležitosti pobytu admirála Darkma v Oranie, „Naše pobrežia sú. práve lak opevnené, ako pobrežia zá­padnej .‘ífriky a naše vojsko je dobré. Domoradei na najmenšiu výzvu sa do­stavia zo svojich dedín. Maš'oko, tak podtrhol generálny rezident, sa bude brániť e rozhorčenou energiou, a io na rozkaz maršala a zo záujmu a silnej vôle Maročanov. Admirál Darlan mjt jlresvediil o neotrasiteľnom postoji do­­karských Francúzov. Francúzski Maro- ČHmia sa hudú chovať takisto rozhodne a táto rc'zhodnosť nemôže byť ovplyv­nená nijakou propagandou. Lodné straf y Angliea^a Lisabon, 2. novembra. Anglický námornícky úrad oznámil, žc •Anglicko od vypuknutia vojny stratilo 423 vojnových lodí, medzi ktorými je 7 bojových lodi, 40 ťažkých krížnikov a mnoho ľahkých krížnikov, torpédoborcov a ponoriek. — MTI. Anglickí komunisti zastavia agitáciu s drulitfm frontom? Stockholm, 2. novembra. INB. — Podľa londýnskej zprávy Göte­­borg.s Handels og Sjofrata Tidningen, v politických kruhoch anglického hlavného mesta prišli na to, že „rodinné pletky“ Spojencov nemožno pretriasť pred širo­kou verejnosťou!’’ I V uplynulej svetovej vojne panovaly podobné názorové rozdie­ly; to nie je teda nič neobvyklého. Podľa názoru londýnskeho zpravodajcu švéd­skych novín, komunisti sú údajne ochotní dočasne zastaviť svoju agitáciu pre usku­točnenie druhého frontu. Známy komu­nista Dutt na stĺpoch Daily Workeru na­písal politický Článok, v ktorom zdôraz­ňoval, že teraz po začatí ofenzívy v Egyp­te všetko možné ti-eba urobiť, aby bol do­cielený úspech. PERUANSKY KRISTUS VENTURA CAKCIA CALDERON V kláštore karnielilov v Lime nachádza sa obraz, predstavujúci v slastnej bolesti iimixTajúcclio Krista. História jelio vzniku je )t>gundárna. Táto strašná kigenda zaujala iiinohých a ' ktorýsi francúzsky .spisovateľ opísal ju v skvi^lej novele, v ktorej úiny.sel­­ne preložil miesto deja do rozprávkovej Alexandrie, aby týcii, xNi pátrajú po jxňvode obrazu, priviedol na falošnú stopu, .la teda odhaľujem zaujímavý umelecký zločin môj- 1)0 kraja. Miguel de ^antiago bol bez­pochyby veľkým maliarom. Stačí pozrieť na jeho „Umierajúceho stane sťa prikovaný. Krista“ a človek za­Maľoval len prelo, lebo dútal, že maľovanie odvráti ho od tem­ných snov. Opovrhoval slávou a najkrajší svoj vek .strávil v debatách s veľkými pria­­teľini-mníxdimi kláštora Santo Domingo, v ktorýeh kláštore bol život svieži u ve.selý, ako v 'tmiezcle lásky. Zvláštne veci zohrie­­valy duš<! Iveh čia»,' Krása Nepoškvrnenej l'anny .,v prvom fyzickom okamiliu jx’J 1e­­lesného jc.stvosani.i“, alebo zas spôsob, ako najlepšixi pripraviť čokoládu — pýchu íta­­rých kláštorov. Don Miguel de Santiago vyskúšal vše­tkých štrnásť klasických možnosti prípravy tohoto posilňujúceho nápoja, sediac poho­­illne v širokom kresle v čarovnej hre sve­tiel, odrážajúcich sa od vodnej hladiny kláštornej studne, obkťúčený mníchmi v čiernych i bielych habitoch. Ktorýsi pre­­[)iqty mních nakreslil na stenu kláštora hnijúcu ženu, aby sa vyčerpá a .skazí. dokázal, že každé telo Slarý a šedivý Don í Miguel však na lo nedbal a napriek od­t tiQViiraniu svojicli priateľov oženil sa s Li­mánkon, V lom kraji byt maulelom bývalo už .»amo v .sebe niečo tak nepríjemné a tvrdé, že staré porekadlo nazýva Limu ra­jom žien, peklom manželov a očistcom so­márov. Tieto bibijeiké zvieratá bolo totiž číisto vidaf, ako kráčajú naložené tehlami, alebo potravi))ami, hnané otrokmi, ktorí nemilosrdne fali polonahými remeňmi da id) páliacich rán. A manželia, podobní týmto tvorom, sbáňuli sa po šperkoch, holi (iretažení obx'bodmi a predsa vždy trestaní. Z ľúbostnej histórie maliara a Dony Má­rie de Berragan od počiatku v^žiarovalo zvláštne šfa.sfie. Nepoznali ranné ľúbostné dx)staveu)čka, trikrát denne opakujúce sa ceremónie pozdravovania, keď sa dáma v koči ulxxrala do katedrály, zahalená v širo­kou) plášti, lá.skavo dovoľujúc *i zazrieť .aspoň jedno oko, pri čom obdivovatelia strácali hlavu. Nie, on sa) jednoducho .s ňou oženil. Pri spoločných prechádzkach, ná­vštevách, x-ycliAdzkach do hôr na pútiach k pu.slovníkom, kde prosili o trvalú lásku — prešli čoskoj'o zakázanými pôžitkami. Prvý raz sa poSkricpili pre krátku sukjiu za onýf.h čias nosily ix’i) ženy až tmd kolená. prišiel čas, keď Don Miguel zu­­))oval už žalovať Matke Ustavičnej Pomoci na svoju ženu. A tak jedného odpoludnia našiel .sa zas ako v uplynulých dňoch na ceste do kláštora Santo Domingo. Spre­vádzal ho krásny mladý šlachlic z xlobrej rodiny, ktorý prejavoval obdivuhodné na­danie pre uásleniiú n)albu. Najviac sa mu darily madony. Don Miguel vyvolil ho čo­skoro za svojho najobriíbenejšieho žiaka a často si ho žartom doberal, drasticky a kruto, ako bol zvyklý, pre jeho zamatové oči a ľanovo-biele vlasy, ktoré často malo­­vávali na obrazoch Kristovi. Istý kupec ž mesta obje(3))al raz u Don Migiiela portrét Ukrižovaného. Maliar bol celý zúfalý, že nevedel nájsť pre svoj obraz vhodný mo­del. Nakoniec vyvolil si svojho iniláčka žiaka Don Carlosa de Bambaren. Aby mo­hol pokojne tvoriť, )naľoval Don Miguel v kláštore. \ úzadí ohro)nnej sály, ktorá kedysi slú­žila mnícho)n za jedáleň, upravili kmene dvocii zle orezanýel) 'chleljovníkov v po­­xlobu kríža a mladý )naliarsUy žiak ochotne dal sa k nemu priviazať v zápästí a člen­koch mól). Aby vál)a tela bola i))cnšia, pod­opreli nohy podstavconi. Ako n)ajster Bclasguc, alel)o ako Herrera slarší, ktorých hnev navšetko urobil ich slávnymi, i Don Miguel de .Santiago maľo­val v stave akejsi slaslnej predluehy, so stndenxim zalrpklosfoii a ni];o’,.ojoe sial).d po všetko))), čo bolo na dosah ruky. po­chytil špongiu, kord, aIel)o pero klobúka, aby zápasil s plátnom až do vyčerpania. R.az sa )i)u dokonca podarilo, že keď proti prvému náčrtku NepeSkvrncnej • l)odiI šte­tce, na plátne zoslal n)u zvláštny jeniný ľa­­rebný tón aznrovo. belasej farby. Teraz však chcvl namaľovaf hnii)ý)n ná- UOSODI farieti zo .sadze a dy)nu nevinnú či­­stot)i, na reliéfe blbokých a pohnúiveb tie­ňov cl)cei zachytiť opustenosť človeka, sln)ch noci bez rána. — Vlom zrazu zba­dal úsmev svojho modelu, ktorxímu hrať Krista pôsobilo zjavne radosť. I hrome sa nahneval. —- Pri dušiach v očistci, — zúril majster — nemysli, že maľujem ako talianski ma­liari. ktorýeh Ukrižovaný zdá sa ako by sa klonil nad balkónom a ako by .sa jeho hru'f nadýmala ako vejár. vrheli légií, čvarga sveta Spomeň si, že vy­pínii a nn teba ľiádzali svoju špinu, pretože evanjelisfi z posmrtnej piety a z hanblivej lásky nám všetko nenapísali. Žiak, priviazaný na kríži, sa trošku usmial a v predstierauej slabosti naklonil

Next