Slovenská Jednota, december 1942 (IV/156-179)

1942-12-01 / No. 156

Roínik I. (IV.) Číslo 156. Budapešť, utorok, 1. decembra 1012 ZA 8; PILIEROV sSbmskáJídiuftá OSTREDNY ORGAN STRANY SLOVENSKEJ NÁRODNEJ JEDNOTYV UHORSKU Vyct)Adxa kittd$ deO ofervm pondelKa a dCa nasledujúi-eho po sviatku. Redakcii treba pa sielaf listy a príspevky na uverejnenie. Veci. týkajúce sa pre'1nlatn.^lio. predajni, reklamácii, tnsercle a p. treb:i adresovať na adrnlnl-strAelu Zodpovedný redaktor tnaJlteT a vydavater; JOZEF KELE.MEN Hlavný spolupraeovnfk; Dp. EMANUEL nOllBI ľredplatná oa meslar l.OO iienad aa S me­siace b 50 pened l•pedptalnl' len na iicdeFné Plslo na rok ö pensfl. — Hlavná re<lakcia a administrácia; RndapeSf. V.. Nádor utca 6. II r*nsch 1.4 — TelefotinO W«lo IS7 -3S4 Polreby slovensKei dediny Naša dedina bola noslteFkou sloven­ského ducha aj’ vtedy, keď mestá ho sfralily. Preto j‘e predurčená byt ohni­skom slovenského národného života i v prítomnosti aj v budúcnosti. Toto po-P slanie sa nijako nezmenšuje ani v dnešných časoch. Dedinský konzer­vativizmus je stálejší, trvácnejší; než mestský charakter, ktorý príliš kráča s duchom času. Pre túto pravdu nemôžme podceňoval dediny a ich zanedbával. Slovenská dedina musí viac, než ino­kedy predtým pocítil, že jej význam sa nezmenšil. Ba čo viac, nesmie ostal len na doterajšej úrovni. Lebo keď budu­jeme zo zdravého materiálu, tu načim hladiel na dedinu nejší stavebný prvok. ako na najpodstat­A ten musí byl úplne zdravý, spolahlivý. V tomto smere nieslo sa všetko úsi­lie našich kullúrnych pracovníkov za povznesenie dediny. Nemôžeme však hádzal dedine príležitostnú pozornosl ako milodar. Naša dedina si nezaslúži, aby sme jej človeku brnkali popod nos frázou „dedinčan“. Slovenský dedinský človek je aj yo svojej skromnosti hrdý a v krpíich, holoSňnch, huni a „bačkô­­roch“ l)il sa o prsia a vyznával smelo svoje národovectvo. l.šiel svorne za vod­cami národa, a keď aj nezbíkol ako slama, no tým zalateišie nosil v srdci svoje národné presvedčenie. Slovenská dedina dávala národu. Preto nabok po­výšenectvo. sta točnost slovenskej dediny treba teraz splatil. Keď hľadíme na dedinu ako na hospodár.>-ku jednotku, treba nám ju vybudoval tak, aby ani lažké časy ne­­poruSily jej produkčnú výkonnosl. Naše dediny sú vo väčšine roľnícke. Roľníci obrába iú zem. aliv dali všetkým ľuďom žlvobvtie. Hoci aj môžeme povedal, že je u nás dosl poľa. nemôžeme sa naň iba pozeral, lebo nám neurodí, keď sa poriadne neobrobí, nepestuje.. Dedič­ným zalažením našich horskj'ch roľní­kov je, že pole majú roztrhané na sto kusov. Tu je potrebná komasácia. Je pravda, že sceľovanie je veľmi chúlosti­vá a lažká práca, ale treba ho urýchlil preto, abv Sa umožnilo roľníkom vzor­­ncišic obrálial zem. Lebo keď on svoj pásik Rrapv porýpe pluhom a v koši vvvlcčie hnojivo, a pritom je rád, že chv'-'labobn ..obrobil“ roličku, nebude mal 7. toho ani pre seba chleba, tvm íTcnc j na predá j. Keď je rola väčšia môže sa na nej voľnejšie pohyboval, oď-ornejšie ju obrobil. Na lo zas treba kuUúrneíších metód * roľníčenia. Odbornými radami získava sa ľud na osvoíe"ie si rnoderneiší^b pro'lriodkov ol-rábania polí h tak rad­­radom treba zdokonalil všetky potrebv v hospodárstve, abv s menšou ná meboti. ba c''lkom bez príslovečného brdľ"čenia snTnžil näš roľník zo zeme čo nnjvečšin úrodu. Keď sa iímomá práca robotnílíov v baniach a v továr­­ňa'-b zT'’’'í‘ní'’ etrO’mi, prečo bv roTnfk nemohol okúsil túto výhodu'i* A viac. než na hocičom inom. má nám záležal na ehlcbe. Preto, keď «lovenský roľník bude aj naďalej krooil hrudu potom, nech vie. že to nebude nadarmo. Slovenská d 'dina príliš trpí na „rázo­­vitosl“. Vtom horšom smysle Lebo ne­­úbľadnosf, tak celková ako jednotlivých dvorov spe'^trorá kaluž-mi. močariska­mi. bnrami. dáva pečaf falošnej rázo­­vitosti. Netreba robil z našich dedín mestá, pretože povaha dediny vyžaduje svoj vlastnv výzor a usporiadanie. Ale tento sa dá riešil estetickejšie a rázovi­­tosť dediny sa neporuší. Ide tu predo­všetkým o úpravu dvorov a preddomf. Keď jednotlivci pochopia potrebu upra­vil vzhľad svojich dvorov, vtedy ulice a cesty sa iste spoločným úsilím obča­nov skôr napravia. Keď takto slovenská dedina dPstanc primeranú formu, treba sa staral o jej ducha. Lebo dnes nám nestačí, keď sa dedina priznáva k národu. Treba po­vzniesť jej ducha na úroveň, kde ne ochvejne a samostatne zdolá všetky prekážky kultúrneho a národného vý­razu. Osveta na dedine sa musí niesť smerom na upevnenie princípov spolo čenstva, obecnosti. Toto azda chýbalo našej dedine, lebo slrmv pre-orod ná­rodného života nestihla prežil. Tu sú potrební apoštolovia pravdy pre sloven­skú dedinu. Neprestaneme zatiaľ po-I vzbudzovať dedinskú inteligenriu. kým I so všetkou vervou nechvti sa národného apoštolátu. T.ebo nech nikdy nevyriekne meno Slovák ten inteligent, ktorý pre náš ľud noprcložil krížom slamy. Najmä teraz, keď nastáva zimné obdobie osvetovej činnosti na dedine, priložil rukv k dielu! Chceme veril, že osveta .a národná výchova dedinv pri­nesie nápravu tak v obsahu, ako aj v proslriodkoch. A cieľ tejto snahy je najsvätejší; vychoval slovenskú dedinu zdravú, hrdú. Takú slovenskú dedinu, ktorá zveľadí dedič'^tvo otcov a svojou kultúrnou vyspelosťou rázne odpovie na všetky posmešné a podceňujúce pre­zývky. Len vtedy statočne splníme svoje po­­vinno»t' voči sloven* kei de<linc, keď sa vS''možne budeme staral o jej všestran­ný rozvoj. A slovenská dedina nám to odplatí. (-Im-) Kalinln-Toropec ťažnicou bojov na východe Talianska odpoveď na Chnrchillova reé — Pétain nerozi^^noval Berlín: Boje v Tunise sa stupňujú — V CjTenalce ticho pred búrkou? — Laval i^konštruuje svoju vládu — Vylo» - denie Britov na ostrove Réunion — Somálsko verné Pétainovi — Kedy bude rozpustený turecký parlament — Ofen» zívne akcie na strednom úseku východného frontu — Veľká tanková bitka pri Rževe — Turín bombardovaný —= Gaydova odpoveď na anglické plány Z Fiihrerovho hlavného stanú hlásia Nemeckej tlačovej kancelárii: Vo východnom Kaukaze stroskotalo viac sovietskych útokov, pri čom ne­­priateP utrpel ťažké straty. Na kalmyckej štepy nemecké motorizované sily prenikly proti zadným Ií> niám Sovietov. Medzi Volgou a Donom naše oddiely opäť odrazily prudké útoky nepriatePa. « V Stalingrade bola iba miestna bojová činnosť. Naše protiútoky y ohybe Dona boly úspešné. V strednej časti \-ýchodného frontu, ako i v oblasti Ilmenského jazera všetky útoky nepriatePa boly zmarené. Zničili sme 135 tankov. V Cyrenaike nemecké a talianske oddiely odrazily výpady nepriatcPských pancierníkov. Od 7. novembra do 25. potopili sme spola 165.000 bmflo reg. ton obsahu. 23 obchodných lodi v pristavneh Severnej Afriky m v pobrežných vodách. D’alcj sme tak ťažko poškodili 11 obchodných lodi s obsahom 100.000 ton, že tirlo sa práv* depodobne potopily. Okrem toho sme poškodili 05 loďi s 398.000 tonovým obsa­hom. Z nepriateľských vojnových lodi poškodili sme 2 bojové lode a 3 materské lie­tadlové lode, a z týchto jednu veľmi ťažko. Zničili sme 5 torpédoborcov a sprie­vodný konvoj, ako i 5 krížnikov. Poškodili sme 28 križnikov, torpédoborcov o inú sprievodnú loď. (MTI.) r-šej vlády podali nž v piatok demisiu, aby aj týmto urahčili sostavenic novej vlády. Členovia vlády už od piatka majú nepretr­žite porady. Na poradách rokovalo sa v prvom rade • zmenách vo verejnej správe a Jednalo sa tiež o možnom zni.šcni ministerstva na ochranu národa, ako aj ministerstvu ná­morníctva a letectva. Aj okruh |)úsoliuosti ministerstva kolúnii sa za terajších okolna­­sti značne zmenšil. Najddiežltrjšim bodom porád bolo postavenie Africkej fnlangy, le­bo pod dojmom terajších udalosti postave­nie tejto složky je steicsnepfm Irancúzskc­­bo odboja. Ministerský predseda v sobotu mal dlhšiu poradu aj so štátnym laromni­­kom vojenských záležitosti, generálom Drl­­donxom a prijal aj vedúcich leteckého od­­delenia, Lachala a Gervu. ,Vichy, 30. novembra. INB — Po búrlivých iidídostiacli, ktoré sa v piatok sbéhly vo Vichy, v sobotu iiž panoval naproslý pokej. Na prisTusnom mieste dfementtijú zp»rňvu,' ktorá sa rozštrl­­la v cudzine, že maršal Pŕlain mieni- re-­­zignoval. Podnet k lýmío-, zprávam dala čkolnosf, že maršal nebol účastný na pora­dách’vlády. Vo Vichy zdôrazňujú, že mar­šal nechce nič podobného pre' iesf n f \ po- ■ radách sa nezúčastnil len preto, lebo e vel­­mi zaujatý. Na kompetentných miestach ešte k tomuto vylilásili, že Laval % Pétain i naďalej spolupracujú v tom naj'enšom porozumení a aj v samej vláde prevláda tento duch. _______________ Sovietske ofen^lTae akcie na strednom frontovom liseku Berlín, 30. novembra. INB — Podľa vojenských zpráv, do­šlých do hlavného mesta Riše, tak v so­botu, ako aj v nedeľu boje na východnom fronte pokračovaly. Sovieti opäť posilnili svoje oddiely a pokračovali v rozhorčenom boji. Nemecké a spojenecké oddiely svoje pozície všade zachovalý a útoky nepria­teľa svojimi odbojmi odrazily. Sovietske oddiely utrpely veľké krvavé í hmotn' straty. Boje sa rozáírily aj na prostrednú časť frontu. Sovietske veliteľstvo naria­dilo ofenzívu aj tu, hoci na tejto časti až dosiaľ bol pokoj. Za posledných 48 ho­dín Sovieti na tejto časti stratili 180 tan­kov. Aj pri Rževe sa v. sobotu strhol veľ­ký panciemíkový boj, pri ktorom sa roz­sypal celý vojenský panciemíkový sbor. Aj medzi Donom a Volgou Sovieti opäť útočili proti nemeckým pozíciám, ale tie­to útoky sa zastavily v paľbe nemeckej obrany. Na juh od Stalingradu tiež úto­čili, ale tuná nemecké oddiely použily modernú zbraň, ohňostroje. Nemecké le­tecké výzvedné oddiely hlásia, že na ju­hovýchod od Voronežu sovietske oddiely tiež pripravujú ofenzúvu. Spojenecké le­tecké oddiely využijúc toho. previedly silné letecké útoky proti skladištiam i do­pravným cestám. Pred rekonšfrnkcion Lavalovei vlády IVepravdivé zprávy o Pétainovej rezignácii Vichy, 30. novembra. INB — Francúzsky ministerský predseda Pierre Laval, v krátkom čase opäť odíde do Paríža, kde vstúpi do styku s rôznyini po­litickými osobnosfami a vlasteneckými sku­pinami za účelom sostavenia novej vlády. V politickýeh kruhoch vo Vichy počilajá s tým, že Laval sa spojí aj s Marcelom Dča­­tom a Doriotom, klorí sú mámi polilikovla známej pravice. Niektorí členovia dnieraj­ V Tiireckn oŕakAvaiú rozpustenie parlampiitn Ankara, 28. novembra. Stefani — Rozchýruje sa, že v polovici decembra bude rozpustený par’ament. Terajšie zákonodarné obdob'e malo by sa skončiť iba v júni 1943, ale nakoľko v júni treba už predložiť nový rozpočet, rozhodli sa, že už v decembri rozpustia parlament a umožnia vyvoliť nový, ktorý bude mať dosť času prejednať roznočet na budúci rok. Vedenie tureckej ľudo­vej strany na piatkovom zasadnutí tento plán už prejednalo. — MTIl De Gaulle ide do Washingfonu Lisabon, 29. novembra. Stefani — Londýnske spravodajstvo potvrdzuje, že de Gaulle v krátkom čase odcestuje do Washingtonu. Chce osobne jednať s Rooseveltom lebo dúfa. že t'mto spôsobom sa mu podarí, aby bolo prijaté jeho stanovisko v Darlanovej otázke. — (MTI) VŠIMNITE SI Zmiznuté ostrovy 'Perla — jeden z drahokamov ih'iez'ioHnv a hndb'f m Čo Ii> o mede Ako uskiadnit zemiaky v domácnosti

Next