Slovenská Jednota, december 1942 (IV/156-179)
1942-12-01 / No. 156
Roínik I. (IV.) Číslo 156. Budapešť, utorok, 1. decembra 1012 ZA 8; PILIEROV sSbmskáJídiuftá OSTREDNY ORGAN STRANY SLOVENSKEJ NÁRODNEJ JEDNOTYV UHORSKU Vyct)Adxa kittd$ deO ofervm pondelKa a dCa nasledujúi-eho po sviatku. Redakcii treba pa sielaf listy a príspevky na uverejnenie. Veci. týkajúce sa pre'1nlatn.^lio. predajni, reklamácii, tnsercle a p. treb:i adresovať na adrnlnl-strAelu Zodpovedný redaktor tnaJlteT a vydavater; JOZEF KELE.MEN Hlavný spolupraeovnfk; Dp. EMANUEL nOllBI ľredplatná oa meslar l.OO iienad aa S mesiace b 50 pened l•pedptalnl' len na iicdeFné Plslo na rok ö pensfl. — Hlavná re<lakcia a administrácia; RndapeSf. V.. Nádor utca 6. II r*nsch 1.4 — TelefotinO W«lo IS7 -3S4 Polreby slovensKei dediny Naša dedina bola noslteFkou slovenského ducha aj’ vtedy, keď mestá ho sfralily. Preto j‘e predurčená byt ohniskom slovenského národného života i v prítomnosti aj v budúcnosti. Toto po-P slanie sa nijako nezmenšuje ani v dnešných časoch. Dedinský konzervativizmus je stálejší, trvácnejší; než mestský charakter, ktorý príliš kráča s duchom času. Pre túto pravdu nemôžme podceňoval dediny a ich zanedbával. Slovenská dedina musí viac, než inokedy predtým pocítil, že jej význam sa nezmenšil. Ba čo viac, nesmie ostal len na doterajšej úrovni. Lebo keď budujeme zo zdravého materiálu, tu načim hladiel na dedinu nejší stavebný prvok. ako na najpodstatA ten musí byl úplne zdravý, spolahlivý. V tomto smere nieslo sa všetko úsilie našich kullúrnych pracovníkov za povznesenie dediny. Nemôžeme však hádzal dedine príležitostnú pozornosl ako milodar. Naša dedina si nezaslúži, aby sme jej človeku brnkali popod nos frázou „dedinčan“. Slovenský dedinský človek je aj yo svojej skromnosti hrdý a v krpíich, holoSňnch, huni a „bačkôroch“ l)il sa o prsia a vyznával smelo svoje národovectvo. l.šiel svorne za vodcami národa, a keď aj nezbíkol ako slama, no tým zalateišie nosil v srdci svoje národné presvedčenie. Slovenská dedina dávala národu. Preto nabok povýšenectvo. sta točnost slovenskej dediny treba teraz splatil. Keď hľadíme na dedinu ako na hospodár.>-ku jednotku, treba nám ju vybudoval tak, aby ani lažké časy neporuSily jej produkčnú výkonnosl. Naše dediny sú vo väčšine roľnícke. Roľníci obrába iú zem. aliv dali všetkým ľuďom žlvobvtie. Hoci aj môžeme povedal, že je u nás dosl poľa. nemôžeme sa naň iba pozeral, lebo nám neurodí, keď sa poriadne neobrobí, nepestuje.. Dedičným zalažením našich horskj'ch roľníkov je, že pole majú roztrhané na sto kusov. Tu je potrebná komasácia. Je pravda, že sceľovanie je veľmi chúlostivá a lažká práca, ale treba ho urýchlil preto, abv Sa umožnilo roľníkom vzorncišic obrálial zem. Lebo keď on svoj pásik Rrapv porýpe pluhom a v koši vvvlcčie hnojivo, a pritom je rád, že chv'-'labobn ..obrobil“ roličku, nebude mal 7. toho ani pre seba chleba, tvm íTcnc j na predá j. Keď je rola väčšia môže sa na nej voľnejšie pohyboval, oď-ornejšie ju obrobil. Na lo zas treba kuUúrneíších metód * roľníčenia. Odbornými radami získava sa ľud na osvoíe"ie si rnoderneiší^b pro'lriodkov ol-rábania polí h tak radradom treba zdokonalil všetky potrebv v hospodárstve, abv s menšou ná meboti. ba c''lkom bez príslovečného brdľ"čenia snTnžil näš roľník zo zeme čo nnjvečšin úrodu. Keď sa iímomá práca robotnílíov v baniach a v továrňa'-b zT'’’'í‘ní'’ etrO’mi, prečo bv roTnfk nemohol okúsil túto výhodu'i* A viac. než na hocičom inom. má nám záležal na ehlcbe. Preto, keď «lovenský roľník bude aj naďalej krooil hrudu potom, nech vie. že to nebude nadarmo. Slovenská d 'dina príliš trpí na „rázovitosl“. Vtom horšom smysle Lebo neúbľadnosf, tak celková ako jednotlivých dvorov spe'^trorá kaluž-mi. močariskami. bnrami. dáva pečaf falošnej rázovitosti. Netreba robil z našich dedín mestá, pretože povaha dediny vyžaduje svoj vlastnv výzor a usporiadanie. Ale tento sa dá riešil estetickejšie a rázovitosť dediny sa neporuší. Ide tu predovšetkým o úpravu dvorov a preddomf. Keď jednotlivci pochopia potrebu upravil vzhľad svojich dvorov, vtedy ulice a cesty sa iste spoločným úsilím občanov skôr napravia. Keď takto slovenská dedina dPstanc primeranú formu, treba sa staral o jej ducha. Lebo dnes nám nestačí, keď sa dedina priznáva k národu. Treba povzniesť jej ducha na úroveň, kde ne ochvejne a samostatne zdolá všetky prekážky kultúrneho a národného výrazu. Osveta na dedine sa musí niesť smerom na upevnenie princípov spolo čenstva, obecnosti. Toto azda chýbalo našej dedine, lebo slrmv pre-orod národného života nestihla prežil. Tu sú potrební apoštolovia pravdy pre slovenskú dedinu. Neprestaneme zatiaľ po-I vzbudzovať dedinskú inteligenriu. kým I so všetkou vervou nechvti sa národného apoštolátu. T.ebo nech nikdy nevyriekne meno Slovák ten inteligent, ktorý pre náš ľud noprcložil krížom slamy. Najmä teraz, keď nastáva zimné obdobie osvetovej činnosti na dedine, priložil rukv k dielu! Chceme veril, že osveta .a národná výchova dedinv prinesie nápravu tak v obsahu, ako aj v proslriodkoch. A cieľ tejto snahy je najsvätejší; vychoval slovenskú dedinu zdravú, hrdú. Takú slovenskú dedinu, ktorá zveľadí dedič'^tvo otcov a svojou kultúrnou vyspelosťou rázne odpovie na všetky posmešné a podceňujúce prezývky. Len vtedy statočne splníme svoje povinno»t' voči sloven* kei de<linc, keď sa vS''možne budeme staral o jej všestranný rozvoj. A slovenská dedina nám to odplatí. (-Im-) Kalinln-Toropec ťažnicou bojov na východe Talianska odpoveď na Chnrchillova reé — Pétain nerozi^^noval Berlín: Boje v Tunise sa stupňujú — V CjTenalce ticho pred búrkou? — Laval i^konštruuje svoju vládu — Vylo» - denie Britov na ostrove Réunion — Somálsko verné Pétainovi — Kedy bude rozpustený turecký parlament — Ofen» zívne akcie na strednom úseku východného frontu — Veľká tanková bitka pri Rževe — Turín bombardovaný —= Gaydova odpoveď na anglické plány Z Fiihrerovho hlavného stanú hlásia Nemeckej tlačovej kancelárii: Vo východnom Kaukaze stroskotalo viac sovietskych útokov, pri čom nepriateP utrpel ťažké straty. Na kalmyckej štepy nemecké motorizované sily prenikly proti zadným Ií> niám Sovietov. Medzi Volgou a Donom naše oddiely opäť odrazily prudké útoky nepriatePa. « V Stalingrade bola iba miestna bojová činnosť. Naše protiútoky y ohybe Dona boly úspešné. V strednej časti \-ýchodného frontu, ako i v oblasti Ilmenského jazera všetky útoky nepriatePa boly zmarené. Zničili sme 135 tankov. V Cyrenaike nemecké a talianske oddiely odrazily výpady nepriatcPských pancierníkov. Od 7. novembra do 25. potopili sme spola 165.000 bmflo reg. ton obsahu. 23 obchodných lodi v pristavneh Severnej Afriky m v pobrežných vodách. D’alcj sme tak ťažko poškodili 11 obchodných lodi s obsahom 100.000 ton, že tirlo sa práv* depodobne potopily. Okrem toho sme poškodili 05 loďi s 398.000 tonovým obsahom. Z nepriateľských vojnových lodi poškodili sme 2 bojové lode a 3 materské lietadlové lode, a z týchto jednu veľmi ťažko. Zničili sme 5 torpédoborcov a sprievodný konvoj, ako i 5 krížnikov. Poškodili sme 28 križnikov, torpédoborcov o inú sprievodnú loď. (MTI.) r-šej vlády podali nž v piatok demisiu, aby aj týmto urahčili sostavenic novej vlády. Členovia vlády už od piatka majú nepretržite porady. Na poradách rokovalo sa v prvom rade • zmenách vo verejnej správe a Jednalo sa tiež o možnom zni.šcni ministerstva na ochranu národa, ako aj ministerstvu námorníctva a letectva. Aj okruh |)úsoliuosti ministerstva kolúnii sa za terajších okolnasti značne zmenšil. Najddiežltrjšim bodom porád bolo postavenie Africkej fnlangy, lebo pod dojmom terajších udalosti postavenie tejto složky je steicsnepfm Irancúzskcbo odboja. Ministerský predseda v sobotu mal dlhšiu poradu aj so štátnym laromnikom vojenských záležitosti, generálom Drldonxom a prijal aj vedúcich leteckého oddelenia, Lachala a Gervu. ,Vichy, 30. novembra. INB — Po búrlivých iidídostiacli, ktoré sa v piatok sbéhly vo Vichy, v sobotu iiž panoval naproslý pokej. Na prisTusnom mieste dfementtijú zp»rňvu,' ktorá sa rozštrlla v cudzine, že maršal Pŕlain mieni- re-zignoval. Podnet k lýmío-, zprávam dala čkolnosf, že maršal nebol účastný na poradách’vlády. Vo Vichy zdôrazňujú, že maršal nechce nič podobného pre' iesf n f \ po- ■ radách sa nezúčastnil len preto, lebo e velmi zaujatý. Na kompetentných miestach ešte k tomuto vylilásili, že Laval % Pétain i naďalej spolupracujú v tom naj'enšom porozumení a aj v samej vláde prevláda tento duch. _______________ Sovietske ofen^lTae akcie na strednom frontovom liseku Berlín, 30. novembra. INB — Podľa vojenských zpráv, došlých do hlavného mesta Riše, tak v sobotu, ako aj v nedeľu boje na východnom fronte pokračovaly. Sovieti opäť posilnili svoje oddiely a pokračovali v rozhorčenom boji. Nemecké a spojenecké oddiely svoje pozície všade zachovalý a útoky nepriateľa svojimi odbojmi odrazily. Sovietske oddiely utrpely veľké krvavé í hmotn' straty. Boje sa rozáírily aj na prostrednú časť frontu. Sovietske veliteľstvo nariadilo ofenzívu aj tu, hoci na tejto časti až dosiaľ bol pokoj. Za posledných 48 hodín Sovieti na tejto časti stratili 180 tankov. Aj pri Rževe sa v. sobotu strhol veľký panciemíkový boj, pri ktorom sa rozsypal celý vojenský panciemíkový sbor. Aj medzi Donom a Volgou Sovieti opäť útočili proti nemeckým pozíciám, ale tieto útoky sa zastavily v paľbe nemeckej obrany. Na juh od Stalingradu tiež útočili, ale tuná nemecké oddiely použily modernú zbraň, ohňostroje. Nemecké letecké výzvedné oddiely hlásia, že na juhovýchod od Voronežu sovietske oddiely tiež pripravujú ofenzúvu. Spojenecké letecké oddiely využijúc toho. previedly silné letecké útoky proti skladištiam i dopravným cestám. Pred rekonšfrnkcion Lavalovei vlády IVepravdivé zprávy o Pétainovej rezignácii Vichy, 30. novembra. INB — Francúzsky ministerský predseda Pierre Laval, v krátkom čase opäť odíde do Paríža, kde vstúpi do styku s rôznyini politickými osobnosfami a vlasteneckými skupinami za účelom sostavenia novej vlády. V politickýeh kruhoch vo Vichy počilajá s tým, že Laval sa spojí aj s Marcelom Dčatom a Doriotom, klorí sú mámi polilikovla známej pravice. Niektorí členovia dnieraj V Tiireckn oŕakAvaiú rozpustenie parlampiitn Ankara, 28. novembra. Stefani — Rozchýruje sa, že v polovici decembra bude rozpustený par’ament. Terajšie zákonodarné obdob'e malo by sa skončiť iba v júni 1943, ale nakoľko v júni treba už predložiť nový rozpočet, rozhodli sa, že už v decembri rozpustia parlament a umožnia vyvoliť nový, ktorý bude mať dosť času prejednať roznočet na budúci rok. Vedenie tureckej ľudovej strany na piatkovom zasadnutí tento plán už prejednalo. — MTIl De Gaulle ide do Washingfonu Lisabon, 29. novembra. Stefani — Londýnske spravodajstvo potvrdzuje, že de Gaulle v krátkom čase odcestuje do Washingtonu. Chce osobne jednať s Rooseveltom lebo dúfa. že t'mto spôsobom sa mu podarí, aby bolo prijaté jeho stanovisko v Darlanovej otázke. — (MTI) VŠIMNITE SI Zmiznuté ostrovy 'Perla — jeden z drahokamov ih'iez'ioHnv a hndb'f m Čo Ii> o mede Ako uskiadnit zemiaky v domácnosti