Slovenská Jednota, januar 1943 (V/1-25)

1943-01-01 / No. 1

BofniR II. m Cfsio r. 2A tO PILIEROV ,K.£*. 3 6^7 *2720238700*J Budapešť, pialolč, í. Januára 194S' \SmimláJeé0^ ÜSTRE DN Y ORGÄ N STJRÄNY SLOVENSKEJ NÁRODNEJ JEDNOTY V UHORSKU .Vychádza feaždý deň okrem pondelka a dňa. casicdujúceho po sviatku. Eedakcn treba po- Blelaf listy a príspevky na nverejnenle. Veci, týkajúce sa prednlatnáho. prédajni, reklamácii. Inzercie a p., treba.adresovať na administráciu Zodpovedný redaktor maJlteT a vydavateľ; JOZEF KELEMEN Hlavný apolnpracovnlí; Dr. EMÄNUEL BÖHM Predplatné na mesiac 2.50 pengd, na gJyrf roka 7.20 pengő. Predplatné len na nedané ílslo na rok 8 pengd. — Hlavná redakcia a admln/istrácla; Budapešť, V., Nádor-utca 6. II. posch. 1, 4. — Telefonoé Hslo: 187—^384 Celokrafinská sbierka pre rodiny honvédov Výzva pani Regentky Budapešť, 31. decembra. MTI — Na základe práva obetovania a povinnosti volám každého pravého í Mád’ara k novším obetiam. Vojna, ktorá vyrazila vo všetkých častiach sveta, vstupuje už do štvrtého [roku a naša vlasť už druhý rok so zbraňou berie v nej účasť a prechádza [rôznymi dopusteniami a napriek tomu všetkému ostáva verným bojovníkom za 1 večný život národa a pre osudy národov. Vojnu, ktorú sme mali možnosť po­­[ľitiť v kľude občanov, teraz vyvoláva búrky aj v našom živote a neúprosne |nám berie to, čo nám je najdrahšie. Veľmi mnoho matiek spolu so mnou ísdiela ťažkosť kríža, ktorý nosíme: navštívil nás Všemohúci a my v bolesti sme jjednotné, my najlepšie cítime, čo znamená byť Maďarom. A práve preto, keď je reč o tom, aby sme vyliečili tie rany, ktoré sa dajú liečiť ľudskou silou, máme právo prosiť, ba musíme prosiť! Radi by sme sa iotklí každého srdca a zvlášť chceli by sme sa každému pozrieť do očú a opý­­|.ať sa ho: — Odpovedz! Splnil si aj ty svoju povinnosť pre vlasť, či si zmier- 1 bolesť a starosť tých, ktorí stratili svojich príbuzných, otcov, synov, bra­­ov, podporu rodiny a jej nádej alebo ktorí na poli za česť stratili jediného chle­­odárcu? Ci si zobral bremeno starostí z ramien tých, ktorých hlava rodiny ^■'šte aj teraz bojuje tam vonku pre našu bezpečnosť, za naše životy? Nech odpovedá na túto otázku každý tak, ako mu to káže jeho česť a sve­­’domie. Nie slovami, nie s dorazňovaním súcitu, ale nemo: skutkami. Keď som sa v auguste tohoto roku obrátila s prosbou k spoločností, aby každý podľa možnosti dal potrebné veci pre našich krvných bratov, ktorí bo­ju jp ďaleko v ruských zemiabh, moja prosba bola \yslyšaná. Teraz ešte viacej, ešte vrúcnejšie prosím prh rodiny tých, ktorí narukovali, pre tých, ktorí ostali za tými, ktorí nadľudskou obeťou bojujú. Od 17. januára do 7* februára po celom štáte zariaďujem sbierku väčšiu od všetkých doterajších, na podporu tých, ktorí doma ostali. Z tejto príležitosti prosíme penífize: o3 možných tisf-' ce a stovky, od chudobných filiere, ale prosíme od každého. Chceme zotriejť mnoho sĺz, prúd starostí chceme zastaviť, teda po hra­nice materiálnych možností prosíme podporu spoločnosti. Pomyslíme na to, že tisíce a tisíce rodín uhorskej vlasti nemo, bez reptania za chudobného okraj­­ka chleba v obavách a sebazaprení denne obetuje za maďarskú pravdu, za jej obstanie všetko, čo má. Pomyslíme na vojakov, ktorých zbraň bude zocelená, chrabrosť a hrdinstvo bude zvýšené, keď budú presvedčení, že doma každý sa zapojuje do vydržiavania ich rodín. Boj o obtsanie a pravdu nášho ľudu závisí od tohto boja, preto štát každý filier obetuje na vojnu a po hranice možnosti stará sa o príslušníkov bojujú­cich na fronte. Ale toto ešte nie je všetko! Potrebné je, aby aj spoločnosť samá brala účasť v obetiach. Je potrebné, aby obete boly podelené jednakým spôsobom a tento ľudský boj má len jednu zbraň: hromada filierov a pengov, ktorú dalo dobré srdce. Táto sbierka je viac, ako dobročinnosť, viac, ako prejav ľudskej spolu­patričnosti. Len teraz vidíme, nakoľko miluje nášho národa každá vrstva náš­ho obyvateľstva, každá čiastka svoju rodinu a tú veľkú pospolitosť, ktorej členmi sme a s ktorou spolu žijeme, alebo padáme v tomto štáte. Dajte! Uhorská spoločnosť túto príležitosť nech posvätí na stupeň naj­krajšieho sviatku obetavosti! Dajte, aby príslušníci tých, ktorí naj viacej obe­tujú, — ich deti, boly privinuté do ochranného náručia večnej Hungárie! Dajte, aby budúce pokolenia s požehnaním spomínaly na dnes žijúcich, ktorí vedeli aj sily lásky a dobroty zmobMizovať! Dajte pré to Uhorsko, za ktorého príchod sa modlíme! Budapešť, 31. decembra 1942. . HORTHY MIKLÓSNB. DO ĎALŠEJ PRÁCE DR. EMANUEL BÖHM, PREDSEDA SSNJ Vstupujeme do nového roku. Dobrý: jiospodár predloží si svoje účty, spraví: f i obraz o tom, či dobre šafáril a čo ne-ž jj. tihol zvŕšiť. do konca pracovného obia rozhodne sa presadiť, previesť ob : v: asledujúcom roku. Podobne Strana slo-: enskej národnej jednoty kladie si za = [•ovinnosť predložiť širokej slovenskej; ' lospolitosti výsledky tejto práce a na-: načiť smernice, ktorými sa bude ubierať: 'roku 1943. : Dejiny sveta a tým i národov vytvá : a.'ú sa nielen na boji'káeh, kde nem’lo ; 'dne zápasia n'čivé zbrane o príma, ale: i na domácom fronte, uvnútra všetkých: ilfátov. E Sloven^^kí vedúci činitelia vedomí sú si: [lijto skutočnosti, nem"šk"li sústrediť E 'O,i u pôzormsť na všei^ko ťo, čo bv sa: alo dotknúť slovenskej pospolitosti po ; t'vne alol'o n'^TOtivne. E Hneď v dňoch novemI-’'ov''ch r. 1938 E |iósp;'jali všetkv spoločn ' n'tkv v j"'Ino E ■ Iné ocero-.-é lano, utoré si podržali vr: [■'oHch rnkácb. : Navonok preiavHi túto snehu hneď; B'očhtkom r. 1939 svolarv'm sjazdu vše- E J, .ých vtedy tu žijsicich Slovákov, bvva- E tieieh na okolí Nových Zámkov. Jelšavy: ? Košíc. : k* Na tomto sjazde mala slovenská po-; Hiolitosť jasne prejaviť svoj smer a po-E oj ku všetkým otázkam, týkajúcim sa­­j,ovenskei pospolitosti. K sjazdu však E ^edošlo. Z pripravovaného sjazdu Slová- E )v vyrástol však predsa jeden poži-E vny fakt, a to politický týždenník, kto-: ■mu dal do vena meno šrachetný a ne-; l'aavný pracovník za slovenskú vec. istý; 'achovný z okolia Košíc. Tento národo-ž ííc ukázal tým. že tento jedinv názovš ■ aže jasne vyzdvihnúť smer nášho sna : ■ nia: E Slovenská Jednota. Takto bol symbolický navonok, ale aj­­dušiach nás všetkých veFmi dobre vy ■ ihnutý smer, ktorým sa máme uberať. E Prípravný výbor sjazdu spontánnym po tleskom prijal návrh a schválil ho. CieF bol teda jasný! Spoločnou nerozbornou mysFou bojovať, napredovať, konečne ví­ťaziť. Na 8, pozdejšie 4 stranách týždenne začali sme hlásať naše požiadavky. Druhý fakt, ktorý vyrá’^tol z príprav sjazdu, boly sekretariáty Strany v Ko­šiciach a v Nových Zámkoch. V Nových Zámkoch za istý čas viedol sekretariát brat Jozef Fiačan a v Košiciach brat Ctibor Bobula. Cinosť týchto sekretariá tov sa sFubne vyvíjala a tvor'la ozajstn ohniská rodolásky. odkiaF sa šírila brat ská spolupráca. Koncom roku 1939 sekre íarláty zariikly. V anríli r. 1940 po mojom odchode z košického slovenského gýmnážia prijal om na všeobecnú žiado'=;ť slovenských ’•■niteFov ponuku prevziať reorganizácSr Slovenskej Jednoty v Nových Zámkoch. Prvou mojou snahou bolo nahradiť ekretariáty redakciami Slovenskej Jed ncív tak v Nových Zámkoch ako i v Ko­šiciach. Úmysel sa vydaril a tak obe ohniská znovu začaly svoju prácu. Nezlomná vôFa všetkých nás a nc ustále žiadosti z radov našej drahej po­Espolitosti viedla nás k rozšíreniu týždeň-; E nika r/ denník a ďalej utvoriť Stranu.: = ktorá by si osvojila vec hájenia práv: = Slovákov. E = Začali sme so zi'ýšenou činnosťou or-: = ganizovať slovenský politicý život. Pred-; E poklady k založeniu Strany boly nám- E jasné. Strana mala prevziať na seba vše-E E tky problémy slovenskej menšiny do svo E = jich rúk. Boh dal nám sily. My sme mali: E odvahy a mimoriadnu chuť k práci. Zvo • Elali sme preto všetkých vedúcich činíte ■ EFoy tedy v počte 54, Fudí to s pevným: E predsavzatím slúžiť národu. Pozreli sme; = si vted^v smelo jeden druhému do očí.: E chlapsky a môžem dnes s kFudným sve ■ Edomím ústáliť, že od tých čias som ne-E E zažil krajšieho pocitu. Z hĺbky duše vy-E S valil sa ako horúci, tok lávy spoločný: sprísFub, že sa nedáme žiadnymi pro-: E striedkami odstrašiť, znechutiť, ale vy • E ♦ŕváme dochlapá. ; E Takto posilnení rozišli sme sa z Bu ; E dapešti do svojich krajov, a započali sme E E horúčkovitú organizačnú práca: všetky E E predprípravy k založeniu Sírany, ktoref: = meno a poiem znášal sa už v našich: E mysliach. Strany, ktorá má reprezento- = = vať nás, Slovákov. E Nepoznali sme únavy, lebo išlo svätú — o národ. Takto to vyzeralo medzi nami, v na sich dušiach a navonok prejavili sme svoju vôFu niekoFkorakým spôsobom. V prvom rade chceli sme informovať vtedajšieho ministerského predsedu, dnes už nebohého p. grófa Telekiho o našich úmysloch. Preto sme sa všetci spontánne obrátili k nemu s pamätným spisom, ktorom sme žiadali povolenie činnosti po v litickej strany. Po tomto zhotovili Memorandum, ktoré bolo určené p. sme mi­nisterskému predsedovi Bárdossymu a v o vec E ňom poukázali sme na všetko to, čo šmeE E uznali za dobré k dosiahnutiu všeobecnej = “ konsolidácie našich pomerov. E E Netajíme, toto Memorandum malo za E E následok, že pán min. predseda BárdossyE E bol ochotný pristúpiť na našu požiadav-E E ku a dal súhlas k tomu, aby sme sa zor-E Uznali sme za dobré sústrediť celú agendu do Budapešti, ako centra, nakoľko sa odtiaľto prirodzeného celá práca, spojená s organizačnými snahami omnoho ľahšie prevádzať. Otvorili dala sme. generálny sekretariát Strany slovenskej národnej jednoty v Budapešti, dňa 1. septembra r. 1941. Obvodné sekretariáty v Košiciach za vedenia p. obv. tajomníka Júliusa Grobona, v Nových Zámkoch ža vedenia obv. tajomníka p. Jozefa Hle­­díka a v Békešskej Cabe za vedenia ná­rodovca, obv. tajomníka p. Andreja Ke­­repeckého. Neskoršie otvorili sme ob­vodné sekretariáty v Sobranciach za ve­denia obv. tajomníka p. Štefana BUšku, ktorý sa dobrovoľne zriekol učiteľského miesta v Ostrove, aby sa mohol venoväť celou svojou silou záležitostiam Strany. V Báčke stal si na čelo národného hnu­tia osvedčený nracovnik obvodný tajom­ník p. Pavol Žihlavský z Pivnice. V No­vohrade agilný a nebojácny p. obv. ta­jomník Artuŕ Lipták. Dňa 1. marca 1942 sišiel sa v Buda­pešti Prvý výkonný výbor Strany, ktorý bol veľmi pečlive pripravený a zo vše­tkých krajov štátu, v ktorých Slováci bývajú, nadšenými ná^^odovcami navští­vený. Prvý výkonný výbor položil pevné základy Strany slovenskej národnej jed­noty. Na ňom previedlv sa voľby funkcio­nárov Strany a vytýčily sa smernice, ktorými sa bude Strana v budúcnosti uberať. S uspokojením konštatovali sme. že naše rady r,astá. Enizácie. Priznávame sa. že toto povoÍe-5i E nie nás nijako nestihlo nepripravených š E Všetko bolo pripravené. Bolo nám jasné E i E že ide o vážnu záležitosť, my sme ju sE. E tou najväčšou pečlivosťou previedli, “ Každý z nás pracoval za desiatieb. E ganizovali. Zásadný súhlas tu bol, bolo E ale menovite rady politických, kultúr- E potrebné pristúpiť k prevedeniu orga- E nych, sociálnych a hospodárskych pra­­= T._j í x..L *"covnikov. Všetci sa prihlasovali dobro­voľne. Nebolo treba nikoho nutkať. Spon­tánne a oduševnene zapojovali sa do práce, konali prácu svedomitú, v ktorej i teraz sotrvávajú. Na tomto mieste po-

Next