Slovenská Jednota, marec 1943 (V/49-72)
1943-03-02 / No. 49
troínik II, (V.) Číslo 55; lA 10 PILZEROV ÚSTREDNÝ ORGAN STRANY SĽOVEN S KEJ N AR ODNE J JEDNOTY Vj-cliáflza každ^ defi okrem pondelka a dfia, nasledujúceho po sviatku. Redakcii treba posielali listy a príspevky na uverejnenie. Veci, tikajúce sa predplatného, predajni, reklamácii. Inzercie a p., treba adresovaf na administrácia 25odpovedný redaktor maJlteT a vydavateľ: JOZEF KELEMEN Hlavný spolnpracovnlk: Dr. EMANUEL BÖHM Predplatné na mesiac 2,50 pengd, na Stvrt ro'ka 7.20 pengd. Predplatné len na nedeľné číslo na rok 8 pengd. — illayná redakcia » administrácia: Budapest,' V., Kádor-iUca ' 6. II. posch, 1. 4. — Telefonná číslo: 1ST—SSé Ríšsky minister zahraničia Ribbentrop v Rime |Duce a Ribbentrop — hovorí komuniké — shodlí ša na tom, že mociios^tl Osi budú bojovať do konečného víťazstva I Tvrdé bo.je na južiioín úseku frontu — Strategieká situácia v Tuntsku — .Mar.šal Göríiig k vojakom vzdiišiici Kliraue = — O vedúcu vcíinoc v Europe — Co inôžc rozliodiuU o štvrtej voľbe Roosevcila? — M ilikíe prezidentsjv.vm kandidá= lom republikánov? — Pomer medzi .\Hglo.sasmi a Sovietskym sväzoín — ,\ová iugcntín.ska vláda — Pred .soslaveiitni fínskej vlády Rím, 1. marca. O pobyte nemeckého ministra zahraničia von Ribbentropa v Ríme (od 24. do 28. februára) vydané bolo úradné komuniké, v ktorom .sa spomína, že porady v Ríme vedené boly v duchu tradicionálneho priateľstva a že bolo rozhodnuté viesť vojnu až do úplného zničenia nepriateľa. Duce a Ribbentrop — uvádza komuniké na konci — shodli sa na tom, že boj budú viesť dí> konečného víťazstva, po ktorom utvorený bude v Europe nový poriadok, ktorý zaistí bezpečnosť a existenciu každého europského národa. — (MTI) Zdravá dedina - zdravý národ Hovorí sa, že ž.ivot na dedine je prirodzený meste naproti tomu neprirodzený, že na íiedine sú prelo índla zdraví, v meste však nie sú lak zdraví. Myslíme, že tomuto obecfiéimi presvedčeniu treba dať zá.sadne za |)ľa\'dn. Kcd si predslavímo život člo\eka dediu.«kého a život človeka mestského a tieto •dva spdsoljy žilia navzájom porovnáme, spozoi'ujenie, že .sú to dve odlišné formy ftidskélio si)olunažívania, dva konirašty. akoju prosliedí prírodnom čiže v akom milieu žije dedinčan a či vidiečan? Dedinský človek, bližšie bo označme rolnikom — veď najväčšie percento dedinsktlid oLyvaleľstva. je l.ohoto povolania — žije S' božej prírode. Vidiecke sidlišle čiže dedina leží uproslred polí, lúk, pastvín, lesov :)I'.'l)o v údolí \ reliov. Pretože tu nejde o sidlišle veľké, vecí s jedného konca na dniliv obyčajne ľahko dovidieť, voľné ]H'úderiie vzducľui nemá 1u prekážok, ako je lo meste. .Skladá sa z radu roľníckych doinko\, kvi ki.uýiii sú priiepené poíažue obďaleč ])ostavenč hospodárske staviská: .stajne, (.ľilie'y, stodola — a lo je všetko. O i.diťiacľ) v íncsiskom sniysle solva možno ho^Ol■iť, rcgiiláčiiého plánu dedina nci)ozná, eesiy okriľíh azda hradskej, ktorá prebieha dedinou, sú z prírodného materiálu, v zime ■f, blila, v lete z prachu (najmä n nás na juhu — bohužiaľ). Tak vyzerá okolie dedí uy-Práca dedinských ľudí vybavuje sa zväčša v pyírode alebo na ^oínonl pric.slore a točí sa’okolo s eči in íľody ; ]ioli, lesov, lúk, cho 'U dobytka alď. Celý lýždeň vykonáva roľník denne od rána do rečera túto prácii. Po práci hľadá prirodzený odpočinok: spánok, be.sedovanio v rodine atď. Radosti a zábavy rnajii ráz rodinný alebo .spoločenský, sú ako pre mladých lak i pre starých a odohrávajú -sa zväčša pod holým nel/oni v lete, v zime pri kozube. Sú občerstvcníin a opravdivým .pobavením, po ktorom ľudia idú s novými silami po svojej práci. Úplne odlišné sú životné podmienky v meste. Tu niet príroduélio ])roslredia ale všetko je umelé ľudskou rukou vytvorené. Dom pri dome, barak vedľa baraku, všetko tesne pri sebe a na sebe naslavahé, takže ani vánok vzduchu nemá kade preniknú f. Miesto .stromov čnejú do nelnes fabrické komíny. Miesto vzduchu dýcha človek autami rozvírený prach, ulice a čmud lovární. Kamenné ulice a asfaltová dlažba pália v zime mrazom, v lete žiarom. Prácu svoju konajú inešfania v celkom inom prostredí než dedinčania: obsluhujú špinavé stroje v dusnej a začniudenej dielni alebo , zákazníkov za pultom v pádimicej obchodnej miestnosti alebo sa hrbia nad kopami papierov vo vlhkých kanceláriách. Po tejto práci hľadajú zotavenie v novom hluku a dyme kaviarní a zábavných miestností, meniac tmavú noc v biely deň. Život , na dedine je oproti mestskému zdravší, pretože podmienky sú tu- prirodzené, v meste je okolie umelé, ľudským umom a rukami vylvorené. Tiež sociálne prostredie, ktoré, má nepriamy vplyv na^zdravie a životnú silu (vitalitu) človeka, je odlišné na dedine a v meste. Tieto rozdielne danosti prostredia prírodného (milieu) a sociálneho spôsobujú, že ľudia dedinskí sú zdravší telesne i duševne, . dožívajú sa dlhšielio veku a početnejšie sa rozmnožujú, ako ľudia v meste. L‘udiu sa rodia na dedine a umieľajú v meste — tento, poznatok bádatélov 'iiimiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiimiiiiiiiiiiiiiiimmiiiiiiiiniiininiiiiiiiiiDiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiimiiiiiiiiiiiiiiiiiii Nemecké protiútoky medzi Doncom a Dneprom Bočný manéver nemeckých pancierových jednotiek Berlín, 1. marca, i INB. — Podľa mienky tunajších vo- Sjeiiských kruhov, boje na južnom úseku ivýchodného frontu, medzi Doncom a S Dneprom sú v znamení nemeckých proti= útokov a výsledok týchto prejavil skôr, než to v zahraničí očakávali. sa V E nedeľu oznámený nápad na Kramatorfekaju a Lozovaju charakterizuje význam S E nemeckých protiútokov. Nemecký postup dokazuje, že iniciatíva v tejto oblasti je znovu v nemcc- Ekých rukách, čo sa najlepšie vidí v účin- Ených operáciách nemeckej pancierovej Ezbrane. Pancierové jednotky bočným iúdeiom vrazily klin do sovietskych po- Estaveiií. Táto okolnosť prispela k tomu, iže nemecké vojsko zadalo nepriateľovi idrtivú porážku uplynulého týždňa. V § priebehu týchto operácií nemecké hlavné veliteľstvo vrhlo do boja pancierové jednotky, ktorých pohyblivosť zapríčiňuje sovietom veľké straty. Bern, 1. marca. Bud. Tud. — Podľa hlásenia švajčiarskych časopisov, vedúci sovietskej propagačnej služby Ale.xandrov vystríhal svojich zahraničných poslucháčov od prílišného optimizmu. ^^0 svojej reči Alexandrov vyhlásil medziiným, že Nemecko nie je porazené. Skutočnosť sa musí vziať do úvahy. Mnsíme vybojovať ešte mnohé tvrdé bitky. Zdôraznil potom, že rozhodná chvíľa prišla, lebo boj vstúpil do rozhodujúceho štádia. Napokon vyhhlásil, že sovicti musia využiť terajšiu priaznivú s.'íuáciu. popnlácic veľmi dobro vyslilmjc zdra\',ilné podmienky dediny a mesía v ich konočiiom výsledku. Rozdielnosti prírodného a spoločeilského prostredia lia dedine a v mesto sú vS.ák len všeobecným rámcom, pravda, musíme zdôrazniť, veľmi dôležitým, v ktorom rámci sa odoliráva život človeka ako jcdnollivca, ako člena rodiny a pospolilosli. Tenlo rámec je v obidvocli prípadoch ako sme lo opísaly, odlišný, záleži však nemálo na tom, ako si jednotlivec, pofaž.ne rodina alebo celá dedinská pospolilost zariadi podmienky svojho užšieho životného prostredia, čiže aké zdravotné okolie si \ylvpri: ako si upraví najbližšie prostredie svojho bývania, na akom mieste a z akého materiálu si vystavia svoj dom, ako si zariadi svoj byt, ako dbá o hygienu svojho bývania, o čisfotu svojim tela, šatstva a ^šelkýcI1 predmetov, ktoré slúžia k polrebe človeka. Keď však si špeciálne všímame našu dedinu a zpod lohoto zorného uhla podrobíme ju presnejšiemu .skúmaniu, prídeme k záveru, že naša dedina je v hygienickom ohľade na nízkom stupni. Životná clinf a plodnosť dedinského ľudu je veľká, nepomeme väčšia,, ako v mestách — čo je tiež následok vyššej mravnosti dediny — avšak iľclská ľmiiliiosľ, bloľc.j príčinou sú ncl)ľiaziii\é zdravotné podmienky a nedo.sUiločná individuálna slarcsllivosf o zdiMiie, je tu tiež vyššia ako v meste. Ako vyzerá slovenská dedina po stránke zdravotnej slarosiiivôsti čiže hygieny? V mnoltýdi našich osadách neupravený lerčn nielen že kazí estetický vzhľad obce, ale je aj priamym nebczpetcnslvoni pre zdravie obyvateľov, Neregulovaný potok, tečúci uprostred dediny dodáva jej možno niekde rázu divokej romantiky, svojimi vedľajšími mlákami je však hniezdom chorôb. V niektorých obciach je uprostred dediny veľká mlálca, ináč sa to nazvať nemôže, udržovaná čiastočne dažďovou vodou. Tak.áto mláka je síce dobrým kúpališfoín pre kŕdle husí a kačíc, svojimi nezdravými výparmi však otravuje a nečisfuje chorobnými zárodkami vzduch a je takto parenišfom rbzličných nemocí. V lete zasa hajná komárov živia sa v icli okolí a znepokojujú obyvateľov. Tieto' vodné nádrže uprostred dediny treba vysuší E a zasýpaf a dažďovú vodu odvádzať na iiié miesto vedia pasienkov, lúk atď. Reguláciou vodných tokov by získala dedina nielen na estclickom vzhladc, ale i po stránke zdravotnej, ú.; .'dr. B’u3apeSF, uforoE, 2. marca 1945 Boje V Cfnč Sanghaj, l.-niarca. INB — Podľa zpráv z Cunkingu, Japonci začali všeobecný ústup v južnej čia.sťr e Kvantungu, na železnici Kanton. — Hankau. ' Číňania zaujali Lukau, .kt€irý::,ležua?í 40 km severozápadne od Kantona, Japonci ustupujú smerom na'Sansui. Japonské zadné oddiely vedú rozhorčené boje s čínskymi vojskami, ktoré ohrozujú Daunkai, kľúčové postavenie Japoncov v tejto obla.sti. ATTLEE: „Stojŕnie pred ťaáškými úlohami^* Amsterciam, 1. iiiaica. DNB —• Attlee mal pred puslúchiémí v Lancastre reč, v ktorej medziiným povedal: Stojíme pred ťažkými bójami a naším údelom budú do istého času slzy, pot a krv. Práve preto úvahy o povojnovom svete nesmú zoslabovať iiáše nápory. R víťazstvu potrebujeme jednotu. Rozdielnosť v názoroch o usporiadaní budúceho sveta nesmú vplývať na naše odhodlanie. — Pamätajte len na to, povedal Attlee, že vít’azstyo^nie je dosiaľ naše a že hlavné úlohy stoja ešte pred nami. — Nik si nevie predstaviť, ako to skutočne bude vypatbiť po vojne. .A čo sa týče Beveridgeovho plánu, vláda ho nielen zásadne schválila, ale í vypracovala podrobnosti na jeho reaK- zovanie. Berlín o reči amerického veľvys-’ lanca Hayesa Berlín, 1. marca. ' Reč amerického veľvyslanca v Madride Hayesa, v Berlíne považujú za propagandistický manéver. Veľvyslanec sa nezmienil — hovoria v Berlíne — o ťažkostiach, ktoré Španielsku zapríčiňuje anglo-americká blokáda. Španielsku boly sľúbené benzín a bavlna, ale Hayes nepovedal, odkiaľ dostane Španielsko uhlie. — (INB). Knox o ponorkách Buenos Aires, 1. marca. í Stefani — Podľa washingtonskej zprániiiiister námorníctva Knox na tlačovej konferencii vyhlásil, že ponorkové., nebezpečie je bezixtchýby veľké. Všetko možné sa učiní pre zdolánie ponorkového ňebezpeeia, ale toto sa nesmie brať ako nepatrnosť ' a je nepochybné, že budú aj ďalšie straty;.'—MTI,.. -