Slovenská Jednota, maj 1943 (V/97-122)
1943-05-01 / No. 97
ZO ZAHRANIČIA E ZPRAVY ,,Deutsche Allgemeine Zeitung“ komentuje pod nadpisom „K situácii“ terajšie politické a vojenské rokovania mocností Osi a ich spojencov a pripomína, že' Fűhrer v deň začiatku jari, teda týždeň pred znovudobytím Charkova, potvrdil národu a svetu prekonanie zimnej kríži na východnom fronte, štabiiizóvanie frontu a začiatok opatrení, ktoré v budúcich mesiacoch zaistia opäť úspech až do konečného víťazstva. Časopis ďalej spomína rozhovorov Führern s krátop Borisom, rokovania s Ducetn, ako aj návštevu maršala Antonegea. maďarského krajinského správcu Horthyho a, rozhovor s nórskym ministerským predsedom Quislingom a píše; V nepriátelskom tábore hovoria o diplomatieboj veJkopfeuzfve, V skutočnosti však ide o vela viac. lebo pri všetkých týchto rozhovoroch neišlo o dajaké opatrné veiké gestá a pochynó pokusy dosiahnút dajakých dočasných kompromisov. Vo Führerovom hlavnom stane konaly sa rozhovory vedúcich vojenských osobností cielavedomýcli národov s Führerpm a jeho braimou mocou. Tieto národy už dávno kráŕajú svojho najvnútornejšieho nánodnélio pódia pre. svedčenia po spoločnej cesíe s . nami- Üradné zprávy o rozhovoroch predstaviteľov národov, spojených trojpaktom v neochvejnú bojovú pospolitosť, ktoré sa konaly vo Führerovom hlavnom stane, dosvedčujú pevné odhodlanie dobyť konečného a nekomproniisnÄo víťazstva. ,,Peutsche Allgemeine Zehuag'* ďalej pPe, Že , neľň'iatelia pri nastúpení nového japonského zahraničného núnjš.tra. ktbrý mal posledne ako velvyslanec v Nankingu vynikajúci podiel na japonsliej čínskej politike, právom hovorili, žo toto vymenovanie ešte viac upevňuje japonské vedenie v Cíne, Siame a Indočíne a posilní solidaritu národov oblastí Velkej Východnej Ázie. Pri prípravných rozhovoroch ríšskeho zahraničného ministra s Dncem sa hovorilo o velkoeuropskom priestore a vyhlásilo sa, že v zaistených hraniciach má byť zavedený nový poriadok, ktorého základom bude podlá telegrafickej odpovedi Führera na MussoUnibo. blahoželanie h narodeninám „naše konečné víťazstvo“. Pre všetkých predstaviteľov európskej -budúcnosti jé situácia jasná; Dobyť víťazstva a dosiahnuť spolupráce pri zabezpečenej slobode Tak končí časopis. Nagyar Sz6 „Magyar Sstó“ zaoberá sa pod nadpisom „Maska padla“ prerušením diplomatických vzťahov medzi Moskvou a poľskou emigrantskou vládou. Časopis vyzdvihuje, že o dejinách sa vyskytuje málo príkladov, aby spojená veľmoc vystúpila takým spôsobom proti jed’ nému zo svojich spojencov. Prerušenie diplomatických stykov korení v pevnom postoji poľskej vlády, ktorá sa nedala ovplyvnit boľševickým pokrytectvom, ale hovorila jasnou rečou, kým Sovietska únia nechala padnúť maska a ukázala skutočný obraz boľševickej diplomádé. Cri du peuple Príchod bolševikov do Gibraltáru zaznamenáva celá francúzska tlač. „Cri du peuple“ píše k toron, že červená vlajka na najkrajnejšoro konci Európy je symbolická. Nájdu sa ešte zaslepenci, ktorí veria, že Stalin v prípade víťazstva by zastal pri Rýne? Anglicko nechá Moskvu usadiť sa na skale, ktorá je mu príliš drahá. Albion odovzdáva kľúč svojho EWpfru majstrovi Krcmlu, ktorý ho iste žiadal. Nájdu sa ešte slepí, ktorí si namýšíajú, že Churchill by v danom prípadé ból schopný Francúzsko ohrániť proti moskovským netvorom? Možno .si predstaviť, že anglický premier má radšej Francúzsko ako Gibraltár? Hrôza Stalinovej vlády objavuje sa aj na Stredozemnom mori. Z Maroka vidieť červenú vlajku na Gibraltáré. Symbolické vylodenie sa boľševikov na Gibraltáré dáva príčinu k premýšľaniu. Keby nemecké oddiely na východe nedržalti front, nebolo by sa na Veľkťi noc v Nôtre Dame v Paríži spievalo Alleluja, ale na troskách katedrály by viala červená vlajka. * Kalif španielskeho Maroka Malej Hasan priSiel z Tetuanu do Algecirasu, kde ho privítal -generál Barron Kaliť pokračoval odtiaf v ceste do Sevilly, kde má schôdzu s generálom Fran' com. — Madrid. odovzdá všetku — Bagdad. boly od" * V miKU treba dopravné prostriedku. . * VOĽBY V LIBANONE ložené. -- Ankara. * Prezident Roosevelt zaviesť chce po vojne povinnú vojenskú výchovu mládeže, Washington, * FtNSKY VYSLANEC GRIPPEN^ 3ERG prišiel do Štokholma. Je nádej, .hovoria v Helsinkách, Je sa ma podarí adržcif dobré stuky medzi Finskom a švédskom. Hehinktj. + JAPONCI podnikli všeobecnú ofenzívu na fronte tiahnúcom sa pozdĺž hraníc provincie Šausi, Hopei a Honan. — Tokio, ^ * Prerident republiky Paraguay generál Mornigo prišiel do Rio de .fanéira, aby vrátil pávštevu prezidentovi Vargasovi, ^ Buenos Aires, * BULHARSKÁ MINISTERSKÁ RADA mala v streda poradu, ktorá trvala 5 hodín. — Sofia. * NEMECKÁ KULTÜRNA DELEGÁCIA odcestuje dňa 3. mája do Bulharska, —• Sofia. * Konferencia pre utegenecké otázky na Bermudc bola skončená, bez toho, bv boly donesené konkrétne riešeíe nia. Amsterdam. * Na konferencii sionistických robotníkov v New Yorku žiadali utvorenie ifidovskej svetovej vlády s právami clepa spojeneckých národov. New York, ♦ Z PRILEZíTOSTI h’ARODENtN japonského cisára boly v Tokiu veľké vojenské oslavy, w Tokio. svo1ej''ISover^týzw^*^k *nen!^ckóinu=«HiiniiiuiiuiiiMiuiUMini»iiH''»»''«»i«»«HH«»H'H'»H""'HinM'»»HiiniinummniiiifiiiiuMHiiHi!iunniiiiiiiiiiiimiiimiiim...... ľudu zmienil sa aj o cudzích robotni-= koch, ktorí pracujú pre spoločnú curop-| skú vec —- hlási INB. — Berlín. = Iba toľko rec., TEOFIL GAZDÍK l'Falc často, Často biedne poblúdim tom svete, čo je ako chyža, šs: dvier ktorej prúdi stále hustý dym Ha v oblakoch sa vetry krížia. Ja nie som, nie som tiodixý: každá vec mi padá z rúk už pod úvrntím. Však prosím, Pane, Pane, povedz Poďl Len toľko. Pane, iba toľko rec a ja sa v Tebe navždy stratím sta v oceáne Sirom malá loď. (Z Kultúry eís. 3.) ,,1Tbe Statist** o utopistických povojnových plánoch Ženeva, 30. apríla, š DNB -- Britský týždenník, „The temer vždycky s pravým poludním -i'ňir,,utopistickými povojnovými plánmi“.=/n«m vlasy na oč'acli a nevidím Časopis poukazuje na to, že širokým ma-=jjj Tvoje svetlo s Kríža. sám britského obyvateľstva smerodajné= miesta e-šté nikdy neukázaly ’listinu za-5 viazanosti, ktoré podnikdy v mene oby-s vateľstva. Mnoho z týchto zaviazanosti. | ako na príklad aj Atlantická charta sú 5 tak labilné, že potrebujú presnejšej defj-H nicie. aby sa mohly správne oceniť pre-s ”nritrÍTvnnftf.í TVTnfihfi z týchto p0VÍn*Ä vzaté povinnosti. Mnoho _ _ _ _ hostí, najmä systém nájmu a pôžičky,| sotva možno vysvetliť. Vieme iba toľko, s -že britskí exportéri v dôsledku systému| nájmu a pôžičky odrazu bo'U_ vylúčení zog svojich iberoamerických a aj Iných _zá-g Jožkom pôjdeme narezať morských trhov. Súčasne však mimoxiad-jj^j^.,^ mohli stanv- postaviť“, ne sa zväčšila aj propaganda pre avyšo-s vanie odbytu severoamerických tovarovs , v týchto krajinách. Situácia britského ho-s ..Nuž nedbám! Tu mas sekeru, #podár»tva severoamerickou ■ vývoznou| raz-dva zpät. Jofko, popoháňaj ba trošku, ofenzivou bola príliš sťažená. Britský »á-|nedi mi nezaspí niekde v lege!“ rod síce nie je tak hlúpy, aby veril, Že| 0oj.ajjt8, hneď priletíme“, potvrdil geba^vet - najmä však USA ^ by niečo po-; núkol zadarmo. Preto treba anglickému-" „ „ . , , , národu konečne ujasniť, ako bude a Zatiaľ čo Uco g Jožkom shaňali kolíčky, vyzerať bilancia britských národných dé-Sna upevnenie slanú, zatíaľ Stevo popomáhal ehodkov po vojne, s akým národným dô-|sloíi{ batožinu aj ostatným, chedkom možno potom rátať a taktiež; „Doniesli ste aj múku, ma.sť, papriku aký stav budú vykazovať britské tevárne oj, to bude obed! Zeinlafcóv už máhritská lodná doprava a britsk-^O c 0^ Večer sme bolí pre ne až tam plpod tým lesíkom. A tu je čo? Konzerva? sciu do skladišfa. Tu S.Ú azda neskazí.“ ^ Vzal, čo uniesť mohol, ostatné mtt ptíate-poisťovníctvo a finančníctvo. Britskému; národu treba vysvetliť čo bude mať ‘ ^ J ‘ vojne a až potom mu treba hovoriť o tom s * ““F® ako budú spravodlivo rozdelené jestvu-|ien nič neske júce majetky. 1 MÁTA X943. National Tídende „National Tidcnde“ píše o zpráve švédskej tlače, že výbor zástupcov všetkých strán, utvorený islandskou vládou pre vypracovanie novej ústavy, predostrel návrh na vyhlásenie Islandu za republiku. Keď Island v r. 19ií oznámil dánskej vláde, že si želá zrušenie spolkového pomeru s Dánskom, zdalo sa, že vyčká s definitívnym riešením, až bude opát možno rokoval o tejto veci s tlánskou vládou, ako to ustanovuje spolkový zákon. V povedala dánska vláda tomto smysle odIslandu notou z 31. mája 1941 a s poľutovanim sa teraz dozvedá o návrhu islandského ústavného výboru na novú štátnu formu Islandu, ktorá má byt zavedená bez rokovania s dánskou vládou. Islandská vlád. aneberie nijaký odhľad na želanie dánskej vlády, aby táto vec bola definitívne upravená až po vojne. PUEBLO Časopis „Pueblo“ uverejňuje krátky obsah knihy „One world“ od Wen» della MTllkieho, ktorý v nej označuje Atlantickú chartu a Stalinove vyhlásenia o reštaurácii východnej Európy v povojnovom čase za málo šťastlivé, ale hovorí, že rozhodne nie je možno obnoviť hospodársku a vojenskú svrehovanosf tzv. východných štátov, lebo by ohrozovala mier. O Sovietskom sväze Willkie píše, že sa tvrdí, žc boľševizmus by mohol zničiť terajší demokratický režim. Kým však demokratické «ustanovizne neoslabujú krajinu, netreba .sa vraj obávať Sovietskeho sväzu. Minister obchodu vrdtil sa z Bnlharsfca. Budapešť, 30. apríla.' Minister obchodu Ferenc Zsindely po trojdňovej ceste v Bulharsku v stredu večer v pozdných hodinách vrátil m do hlavného, mesta. Minister vo štvrtok predpoludním za* čaí svoje úradovanie. (Rm.) KEĎ ŠTUDENTI PRACUJÚ.. ŠTEFAN TOMAJKO (Dokončenie) lia podávali a ukladal do ,|amy, ktorú pre tento účel šikovne pripravili. Z ďalekej dediny už prichádzaly prvé vojr^', idúc do mesta, aby tam niečo speňažili. Veď teraz je čas zarobiť gl ten grajciarik-dva. Nevesty a dievky cupkaly pod veľkými kartvami mlieka, aby si kúpUy za ..utŕžené“ fertušku alebo lajblíCok na zimu. Každý sa pozeral so zadivením na pracovníkov: „Vari lep nespali tu s-on pánkovia?!“ „Prečo nie? Veď je ešte teplo, Načim však rodotknúf, že tejto noci triaška nás nechcela opustiť, avšak s-ysnali sme sa. Mohlo to ujsť.“ Ženy obdjvovaJy vené. kotlík vyčistený ohnisko vzorne upraa niektoré pokukovaly aj dp namastený; postanov pekne uprataných. Točily ilú* hlavami, ako by kolíčkov, zahovoril ale ie si ani očiam neverily: „Veď klo to kedy chýral, spať von bez strechy!“ Dievčatá však len 5 cestj’. lak cez plece sa pozeraly, obze-raly sl toto všetko, bližšie prísť sa hanbilv. „Veď sa ony osmelia“, podotkol mlčanlivý Jurko, keď dievčatá zašlý za zákrutu, ..len nech nás viackrát vidia, počujú...“ zabrnkal na mandolíne, ktorú v-j-balil niekde zpod batoha. ,,Aj mandolínu máte? Keď Laco počuje... ale kde je tak dlho? Slnko už páli a oni sa nevracajú. Aby nad ním vždy strážil; keď nedohliadneš na neho, nuž ti dačo vyvedie» vj'strojí a potom ty drž chrbát pred matkiným hnevom. Darmo Je, taká nátura! Božil by, všade by len nos strkal, ale Ui čo by bolo trelia spraviť, to ani za Jóba nie. Veď viete .. už aj pracovať by sme mohli začať. Nedohliadajú na nás, to ju pravda, ale presvedčiť sa, či pracujeme, zaiste prídu. Takto však nemôžeme nechať všetko. Musíme prv postaviť. Nedaj, Bože, môže prísť búrka a čo si potom počneme?“ Takto sa ako by sa bol strachoval Števo. I^aco však, prqiadol. .Ani cľiýrú, ani slychu o ňom. Jožko tiež neprichádzal. „Azda sa im len neprihodilo nedorúbali sa,alebo ich snáď had niečo ... niekde neuštipol? Veď uiyšlim, že tu ani hadov vôbec nieto“, mrzel sa Síevo už po stý rdz„Chlapci viete čo? Vezmite lopaty, čakany a fúriky, ja zatiaľ pohl.idám tvch darebákov. Začnite už. lebo môže prísť inžinier R čo by nám ten povedal teraz na ostatok?“ Chlapci poslušní rozkazu Števovmu, vzali z kopy ktorýčo: lopatu, čakana, polom poukladali všetko do fúriV.pv a sa hore cfsťoii, aby už konc.’‘ne rokraŕovali v práci včera zanecľ,a;'p'- Oko niektorého zablúdilo na pole pod iC''' oin. kde Števo naťahoval nohy, aby č-m ‘!;ör dosiahol svojho e.iela. Keď rri'ic! Vr, l-ustého, čierneho lesa, zapískal po vala*-ky, len sn. lak horou ozývalo, ale odpovede ssi nedočkal. Zlosť, miešaná s obavou o darebákov sovrela Števos-e srdce. „Acb, Bože! )