Slovenská Jednota, jun 1943 (V/123-144)
1943-06-01 / No. 123
1- Talianska tla? oďráža ilítoky nerrorej rojny — CKnrcKflI, EísenKower, Mónlgomery a SléxanHer v GißraRari ZA 10 PILIEROV Budapešť, utorok, 1. júna 1943, Bočník II. (V.) Číslo 123. Vychádza každv dcft ol'.rem. pondelka' a dňa, nasledujúceho po sviatku Redakcii treba posielaf^ l'Stv a prls|ievky na uverejnenie Veci. týkajúce sa predplatného predajní, reklamúcii, inzercie » p,, treba arlresovaf na adniinislráciu MtMnmBnMuuMMwiuiLHííuJi.. jnL'iji«(j!iiMBnanna»< STRANY SLOVENSKEJ N ÄROD NEJ JE DNOTY Zodpovedný redaktor majitel a vydavatet: JOZEF KELEMEN Prakilcbé Kresťanstvo | ĽUD. CECETKA „Kresťanstvo, správne pochopené, pô-i Bcbí ako dynamit. Rúca staré a otvára' celkom nové obzory.“ i Tento zaujímavý výrok Tolstojov mi: «akaždým príde na um, keď čítam, dnesi také časté zprávy o lepšiacej sa návšte-i ye kostolov. Zjav, v tvrdých vojnových! časoch azda dosť zvyčajn.ý. Chrámové] kresťanstvo zmohlo sa i za bývalej sve-! tovej vojny. Pod ťarchou chvíle vraca-; jú sa ľudia i dnes húfnejšie k nábožen-j Btvu. Akú hodnotu majú tieto návraty?! Zanechajú hlbšiu stopu v živote, alebo; je ich cena iba chvíľková? Ide tu len; o chrám'ové kresťanstvo, alebo o úprim-; ué' a dôsledné prehodnocovanie hodnôt! ľudského života v precítenom kresťan-! »kom duchu? Obracajú sa ľudia k ná-j boženstvu len pre svoju vnútornú úte-j chu, alebo aj z hlbšej túžby po vlastnej! životnej obrode? Otázky, ktoré nerh.QŽuj byť pre nás v zmätkoch á búrkach sve-i ta ľahostajné. Veď, akúže cenu by malý; tieto úkazy, keby ša človek óbračál lén! v kostole, a pomimo helió by aj naďalej! «hodil-v starom rúchu? Co z dnešnej: horlivosti, keby sa pominula, len čo sa: ©bzor zazori pokojnými časani. Biskup: Otakar ProhásTíka poznačil si do svojho: zápisníka za bývalej svetovej vojny:! jjíovoria, že sa človek i modliť naučí.: Nuž, akože by nekričal, keď sa dostane: pod podošvu zverskosti a ukrutnosti,: ále Boh chráň, aby som vojnu pokladal: za školu nábožnosti.“ Iste pozoruhodné»lová! : Je isté, že kresťanstvo, ktoré by sa: neobmedzilo kn na chránr, ale by za-i plavilo mocným prúdom ducliovnej ob-= rody všetok takzvaný „svetský“ život;: kresťanstvo, ktoré by vyšlo z chrámov: na ulice, z posvätnosti nedele by zasvie-: tilo i na tvrdú osnovu všedných chvíľ,: pôsobilo by skutočne ako spomína Tol-: stoj v citovanom výroku. V stopách ta-: kéhoto — a hádam 1 e n takéhoto kre-: sťanstva — by musel zavládnuť celkom: nový svet. Kedykoľvek čítame alebo po-: cúvame o toan, že sa xlovek stáva pri-: stupnejšíra a vnímavým pre náboženstvo: mali by sme si uvedomiť túto veľkú: pravdu. Potrebujeme praktické, živé a= žité ki-esťanstvo! Ak niá kresťanstvo: naliehavý cieľ, nuž je to azda práve; tento. Neostávať iba pred oltárom, pred: ktorým sa kresťanské kolená už stáro-E čia skláňajú. Neobmedzovať sa v nábo-= Ženstve iba na modlitby, ktoré už toľký: raz odznievajú z úst.Nastúpiť kresťan-: skú cestu v praxi, v živote. Uplatniť: kresťanského ducha v celom našomE „svetskom“ počínaní. Tieto slová sa ne-i dotýkajú významu plniacich sa chrá-: mov, ani častejších a vrúcnejších modli-E tieb. Majú len vyzdvihnúť, že to vše-: tko nie je posledný, ale prvý krok kE opravdivému kresťanstvu. Prvý — a je[ naliehavá otázka, či prídu i ďalšie. Dnes sa mnoho hovorí o kresťanstve. Naozaj, hádam až primnoho. Keby sme posbierali a poukladali vedľa seba všetky výroky, ktoré sa ho dotýkajú, odvolávajú sa naň, alebo niečo v jeho mene proklamujú, azda by sme upadli do pokušenia, zaradiť tento ziav hneď vedľa úkazu plniacich'sa chrámov. No i tu jc potrebná kresCan.ská pokora a íoírim- Qosť. Človek nemá sily priznať .sa k ni«- iba Ic chrámovému artiklu, Hlavný spolupracovník: D r. EMANUEL BÖHM Predplatné na mesiac 2.50 pengd, na štvrť roka 7 20 pengő. Predplatné len na uedelné éfslo na rok 8 pengő. • — Hlavné redakcia ä adminislrúcia: Budapest, V.., Nádor-utca 6, n. posch. l. 4. ■— Telefonni Číslo: 187—384 Nový americký odborník pre operácie v Europe i Vedúci delegácie britských leteckých sll vo Washingtoné — Cranhorne za uskntočnenie svetovej organizácie j Londýn, 31. mája. : TNB. — Americký generálny Stáb za :„znaleu kombinovaných operácií** en jropského ,.frontu‘* vymenoval divíz■neho generála Daniela Noceho. Noce Je :4!)-ročný a údajne už dvadsať rokov za■oberá sa skúšaním korábov, hodiacich !.sa na vylodenie. : Amsterdam, 31. mája. i DNB. — William Lawrie Welsh, an!glieký maršal letectva došiel do Wa ;.shingtonu, aby prevzal vedenie tamoj!šc| delegácie anglických leteckých síl, !— oznamuje britská zpravodajská [služba. — MTI, : Štokholm, 31. mája. I DNB. — V tvôndýnc panuje mienka, :že Chiirchill vo Wa.shingtone wkónaí ;„tvrdšiu robolu“, ako ío vySvjfá z jeho [reči, • ktorú mal pred kongresom — oznamuje ,.Nya Dagligt Allehanda“ z Londýna. Ako prírvukuje časopis v istých londýnskych kruhoch je obava, že Churchill svojím opätovným zdôrazňovaním dôležitosti vojny proti .laponskú „diplomatickým spôsobom“ chcel vyjadriť len to, že útok proli Europe nemôžu previesť s takou silou, ako to plánovali v Casablance. — MTI. Politika oporných bodov USA Ženeva, 31. mája. DNB. ‘—> Z Londýna oznamujú: Podľa časopisu „Daily Mail“ Thomas Eliot, vedúci filiálky anglického úradu vojnovej tlače vyhlásil, že Spojené Štáty po vojne na dlhšf fas získajú isté šfŕafégické oporné hody. Píemftže byť ó löm rcé, že Spojeué Štáty si robia nárok na „veiké územia z krajfn Iných". — MTI. ukazuje vo veľmi zaujímavých vetách na to, že keby medzi Anglickom a Ruskom po vojne nenastalo dorozumenie, britská a sovietska obranná moc by sa stretla na brehoch Labe alebo Odry. Článok sa končí nádejou, že štátnickou múdrosťou vyhnú sa tomuto stretnutiu. 1>ally Herald o politike anglickej robotníckej strany Londýn, 3t mája. Bud. Tnd. — Výkonný výbor anglickej : „Labour Party“ vydal ■ prehlásenie komu[nistiebej strane v súvislosti so žiadosťou, :aby sa mohla pripojiť h „Labour Party“. ‘Prehlásenie zdôrazňuje, že anglická komunistická strana má sledovať priklad Kom- I interný a má sa rozpustiť. Toto by napomohlo k utvoreniu veťkej spojenej lavigiar;skej politickej strany. Ženeva, 31. mája. DyB. — 2 Londýna oznamujťi: Ako oznamuje „Daily Herald“ výkonná komisia robotníckej strany oznámila smeniice svojej budúcej politiky s odôvodnením, že tieto smernice „sú výzvami k panujúcim vrstvám Anglicka“. Terajšia vojna poskytuje nepopieratelný dôkaz toho — hovorí úvod — že britský kapitalizmus zameškal prilízitost, aby vybudoval takú „pospolitosť, ktorá je hodná anglického ľudu“. Robotnícka strana zasadzuje sa za to, aby v Anglicku položili základy. ' ktoré vedú k pretvoreniu na „socialisticky Commonvreabll“. Program, obsahujúci vnútropolitické o zahraničnopolitické návrhy, medzi iným znie: Za udržanie .svetového mieru musia brať zodpovednosť Spojené štáty. Sovietska únia a Čína spolu s l)ritským Goinmonweahltom. .\vSak jednon zo základných podmienok pre vybojovanie konečného víťazstva je, aby konečne pripravili potrebné sociádne zmeny. Podľa programu India má bj'f sanio.statným domíniom. Svetový obchod treba oslobodiť od každého obmedzovania. Na poli vnútropolitickom program žiada podporu Beveridgeovho plánu. Konečne sa už musí vyriešiť otázka zaludňovanla, ktorá vrhá tmavý tieň na každý britský plán, tý,kajúci sa budúcnosti. Pri vychovávaní anglickej mládeže v budúcnosti nesmie sa robiť rozdiel medzi chudobnými a bohatýjni. V produkcii na žiadon pád nesmie byť smerodajná ziskuchtivosť. Poľnohospodárstvo treba napomáhať štátnymi prostriedkami. Konečne žiada zoštátnenie dôležitých priemyselnýcli odvetví, ako aj zoštátnenie Anglickej Baftky. — MTI. * Štokholm, 31. mája. INB —• Podľa štokholmskej mienky z nedeľného úvodníka londýnskeho časopisu „Observer“, v ktorom sa zaoberajú so Stalinovým listom, napísaným pustení Kominterny, dá sa vyčítať o rozanglické napomenutie Sovietskej únii v záujme vymedzenia europských záujmo-vých sfér. Autor úvodníka vidí dve možnosti budúceho vývoja pomeru medzi Veľkou Britániou a Ruskom. Londýn a Moskva, alebo sa dohodnú na vymedzení mocenských a záujmových sfér, alebo toto rozhodnutie sveria vojne. Časopis potom píše: Jediným prostriedkom k mod^uému organizovaniu mieru je uskutočnenie takej mocenskej skupiny, ktorá by bola dosť silná k tomu, aby obránila mier proti každému. Takáto mocenská .skupina môže sa utvoriť po terajšej vojne z Veľkej Británie, Ruska a Spojených štátov. Zásadnou otázkou so stanoviska Ruska a V. Británie je: „Ci budú hľadať mier a bezpečnosť v dorozumení, alebo svoju zábezpeku chcú zorganizovať proti sebe?“ K druhému prípadu pisateľ článku pripomína bojovú pohotovosť Anglicka a po alebo — síce vysokému, no nesplniteľnému ideálu, ale urobiť z neho vedúcu silu svojich skutkov a všetkého konania. Bez tohto rozhodnutia má naše kresťanstvo iba nepatrnú cenu. Niet naliehavejšej úlohy pre kresťana a pre kresťanský svet, ako manifestovať za kresťanstvo živým príkladom. Každá povídirica po čase sa prežénie nad hlavami úxkosťo« skľúčenéhú ľudstva, Bič prestane šľahať, po nivočení príde čas obnovy a nového budovania. Co ostane z dnešnej horlivosti návštevníkov chrámov? Akou silou uplatní sa v svete slovo lásky a milordenstva? V akom znamení vj^^kročí človek na svoju ďalšia cestu? Bolo by naozaj málo, ostávať pri otázíkach. Nás sa dotýkajú, nám patrí na ^povijdaťl MTI o Benešovi Lisabon. 31. má.ja. M TI. — Beneš sa stretne s Hodžom a chce ho získať, aby vstúpil do československej vlády. Okrem toho bude rokovať s Perdieroih. Svabdom a Smaltom. Beneš prevedie zmeny- na washingtonskom vyslanectve. Pravdepodobne mie sto Hurbana vymenuje Masaryka. Beneš v svojich memorandoch vj'kaznje, že v Europe po vojne bude všade chaos, len v Československu poriadok, teda bude ústredím, odkiaľ bude môcť vyjsť tvorivá reorganizácia. Co sa týka československého štátu, Bentó v. svojich mepjorandoch tvrdí, že nebude ani kapitalistickým, ani komunistickým, ale búde pokračovať strednou cestou. Oxford, 31. mája. Bud. Tud. — Lord Cranborne, predseda Hornej snemovne, v svojej reči v Oxforde vyhlásil, že v záujme udržania povojnového mieru treba vybudovať silnú organizáciu, ktorá by rozšírila svoju činnosť na celý svet. Táto organizácia by mala zahrňovať všetky mocností, najmä však tie, pod dozorom ktorých budú tie surovin3% bez ktorých nebude možné viesť vojnu. Táto svetová organizácia bude mudeť mať po ruke veľkú vojenskú moc. Podľa Cranborna Nemecko, Taliansko a Japonsko nemohly by bvť členmi tejto organizácie, kým by „miesto slov skutkami" nedokázaly, že sledujú zásady slobody a spravodlivosti". Pre leteckú vojnu rozhorčenie v Berifne „PRÍDE DEN NEMECKEJ POMSTY“ Berlín, 31. mája. INB — Berlínska tlač sa dosiaľ málo zaoberala s najnovšími anglickými preja^■mi, ktoré ohlasujú stupňované letecké útoky prod Nemecku. Len sobotňajšie večerníky začínajú komentovať tieto prehlásenia a dôrazne priklincujú, že anglické tvrdenia o tom, že letecké útoky proti civilnému obyvateľstvu začalo Nemecko, bezpodstatiiené. Podľa dát je dokázané, .sú že iniciátormi boli Angličania. Adolf Hitler hneď na začiatku vojny vydal výzvu záujme elcminovanla civilnej leteckej voj- v nj', a-však táto výzva na druhej strane nenašla ozveny, ba riedia k tomu, že anglická letecká- sila začala svoje prvé bombové útoky proti nemeckému civilnému obyvateľstvu, — hovorí nemecká tlač. Komentáre nemeckých časopisov sú vélmi ostré a odvolávajú sa na to, že Nemecko síce vie dlho čakať, ale raz potom siahne po odplate. Intelektuálni pôvodcovia a prevádzači leteckého teroru môžu sí byť istí v tom, že práve tak ako r. 1940, aj teta» nride deň a«3»«ckej ponttx,