Slovenská Jednota, oktober 1943 (V/222-2247)
1943-10-01 / No. 222
7 2 ZPRAVY ZO ZAHRANIČIA ★ Ríšsky minister dopravy Dorpmttller navštívil pobrežie Čierneho mora. — Sofia. ^ Naiikingská čínska vláda a Siam uznajy Miissoliniho vládu. — Berlín. Anglický maršal letectva Viktor Goddard bol vymenovaný za hlavného velitelá letectva v Indii. — Amsterdam. ♦ INDICKÉHO VICEKRÁĽA MARŠALA WAVELLA na Í6. októbra čakajú v New Delhách. — Bangkok. * ŠVAJČIARSKA SPOLKOVÁ RADA prejednávala záležitosf talianskych utečencov, počtom 21.860, teda na území Švajčiarska je spolu R7.734 utečencov z najrozličenejších štátov. — Zürich. Boje T Talianska POMPEJE A SAN ANGELO OBSADENÉ Bem, 30. septembra. Bud. Tud. — Alžírsky rozhlas oznámil v stredu večer, že Spojenci obsadili San Angelo. Londýn, 30. septembra, Bud. Tud. — Britské oddiely obsadily Pompeje, ležiace na južnom svahu Vezuva. Zürich, 30. septembra. Bud. Tud. — PodFa zprávy časopisu „Neue Zürcher Zeitung“ 29. septembra predpoludním o 11. hodine silné spojenecké letecké sväzy podnikly prudký nálet na Bolognu. Americká, propaganda proti optimizmu Londýn, 30. septembra. INB. — Newyorský zpravodajca časopisu „Daily Express“ referuje o tom, že hlavné velitelstvo americkej brannej moci na tajnej schôdzke vo Washingtoné sa radilo o propagandistickom faženi, ktoré chcú začaf v americkej verejnej mienke proti optimizmu v súvislosti s vojnovou situáciou. Ako časopis zdôrazňuje, v amerických vedúcich kruhoch toto propagandistické ťaženie považujú za potrebné, aby pripravili americkú verejnú mienku na budúce ťažké boje. Podlá newyorského zpravodajcu na konferencii vojenských vedúcich sa shodli v hesle propagandy, že budúci rok budeš vyžado^’af ťažšie krvavé obete. Na porade S zároveň objasnili priestupky v americkom s hospodárskom živote a na poli vojnového S zbrojenia — oznamuje zpravodajca. 5 Wime-o/ny^M nďiOt «^^ßirmnnr G10RNÄ.E D ITALIA' v •« it®íaf A'efflzeí ÍSÁ'> tlapr Nemzet Vojenský spolupracovník časopisu „Magyar Nemzet“ po svojom návrate z dovolenky napísal namiesto obvyklého denného prehradil o situácii na frontoch do rubriky „Vojna“ túto malú úlohu: — Rozhodujúcim prvkom vojnového umenia od praveku bol čas, priestor a sila. Pisateľ týchto riadkov za krásnych hviezdnatých nocí svojej dovolenky obnovil si svoje znalosti o súhvezdiach od Kuriatok po Kosca a od korpulentného Herkulesa po Vzletného Pegaza, medzitým čo sa vzhlbil do tajomstiev nekonečnosti času, priestoru, ako i prírodných síl. Takto našiel vzťah medzi pokojným pozorovaním prírody medzi zúrivo pustmiaelmi bitkami. Príroa da posilnila jeho vieru v Boha a vojna vrhla pred neho aj popri najbrilaiitnejSích hrdinských činoch príznaky ťiidskej chatrnosti. Takéto, vhĺbenie má veťmi blahudámy účinok, lebo vyvoláva v človeku istú životnú ftiozófíii. V prollve s obrovskými, nekonečnými, ťiiAským rozumom ani nepochopitefnými rozuieramí yesmira vidí drobnosti našej obežnice a atumovú maličkosť jednotlivého človeka. August je mesiacom padajúcich hviezd. V terajšej módnej politickej ruvačke mnohí sa cítia byf kométami, hoci sú iba bezvýznamnými padajúcimi hviezdami, kušami meteóritového železa. Príroda a v spojitosti s ňou božstvo požadovaly od svojho prvého stvorenia lásku k človeku, ale na našom zablatenom globe zúri predsa vlna nenávisti cez moria a zemediely. — Hľadiac na udalosti vojny z (ak ďalekej peršpektivy, s udalosťami vojny môžeme sa teraz zaoberať iba v širokej vše, obccnosti. Pred vedúcim tejto rubriky v pňom rade vynára sa otázka, akáže bola vojnová situácia vtedy, keď uprostred augusta započal svoju’ dovolenku, a aký Je situačný obraz dnes. I uvažuje o ministerskom pracovnom kruhu v krajine i na fronte. Časopis, ďalej vyzdvihuje, že vedúci nemeckého zbrojárskeho priemyslu, ktorí sa soskupili okolo ríšskeho ministra Speera, nezaoberali sa s ďalekými plánmi, ale s nateraz najsúrnejšfmi a najuskuločnitelnéjšíiixi otázkami frontu ríše. Na konferencie pojednávali o nepria- a telských leteckých náletoch a o možnosti ich obmedzenia. Časopis doslovne píše to to: Čo sa na tomto poli robí a už od začiatku zdá sa byt účinným, o tom nemožno ešte otvorene hovoriť. Naše skutky prekvapia i priatefa i nepriateľa. Jedno Je však isté; toto prekvapenie príde a na naše pomery bude mat celkom iste priaznivý vplyv. V prúde sú ďalekosiahle plány prípravy, ab\' sme sa voči nepriatefskému a leteckému útoku mohli účinne postaviť odpor. Časopis ďalej poukazuje na to. na že zbrojársky priemysel, ktorý bol následkom bombardovaní poškodený, velmi rýchlo dokonale opravia. V spojitosti s faktom, že a nepriatelské letecké útoky premenily i oblasti, hlbšie vo vnútri krajiny, na vojenské pole, zpráva konštatuje, že s hfadiska vojenského 0 politického je žiaduce, aby sa každý nepriatefský útok ďalekosiahle obmedzil. E dosiahnutiu tohto cieľu potrebné je ohromné vypätie síl nemeckého zbroj-ir.skeho priemyslu, ktorý musí vyrobiť čím väčší počet nemeckých obranných zbraní, bez toho, aby' tým neobmedzovali dôležité armádne a námornícke požiadavky. Teda hlavným problémom zbrojárskeho priemyslu je protiletecké zbrojenie. Účastníkom konferencie vysvetlili, čo bolo hlavnou príčinpu/jdolergjších .obranných, .úspechov,, Nemecká technika a priemysel vynžily tieto pokroky tak, že skonStruovaly a vyrobily výtečné zbrane. Zbrane však splnily svoje pravé poslanie len y nik.ách najlepších vojakov-víťazov. Títo mužovia v dostatočnom počte stoja k dispozírii nemeckej vzdušnej obrany, a hrajú konečnú úlohu v znemožnení neprialelských leteckých útokov. Časopis ďalej poznamenáva, že vedúcich zbrojárskeho priemyslu polom olwznámili s najnovšími nepriaterskými zbraniami. ako áj š novými nemeckými zliranianii. ktoré slúžia k tomu cieľu, aby zdolaly terajšie nepriateľské letecké útoky, ktorými sa nepriateľ snaží zlomiť europskú silu. BERLINER BÖRSENZEITUNG z príležitosti konferencie, pripravenej ríšskym ministrom, na ktorej /.účastnily ja vediice osobnosti nemeckého zbrojárskeho priemyslu, časopis Berliner Börsenzeilung -rský arcibiskup pred| ^o|ím odchodom z JDv^kvy požehnaný 5 | pátriái ijqju Sergejom | DNB. - p1.dl^tľ' | "vodajskej služby yorly^ anglickej zpra-s čil svoju moskovskú ^rcibiskup skon-2 patriarcha Sergej arcibislí?”®'^^’ ^ chodom požehnal. Podťa .®”'§ anglickej zpravodajskej služby = z príležitosti svojej moskovskej nadviazal veľmi srdečné styky s ruskej cirkvi a pripravil návštevu rušil § cirkevnej delegácie v Anglicku. \ Ttchost slov večerných DOBROSLAV PIAĽSKt Tichosť slov m túli k zemi Jak hlas stálic Cesta k nočným .slovám Je príliS ďaleká Z nej rastie prislub sväzkov V ktorom raz človek Nájde Človeka Vadia bez lásky V tôni hviezdnych zrakov Sú jak nemi Ubitá túžbou mnohorakou Tichosť slov sa túli K zemi Budapešť. 30. septembra 1 chuť. Nie MTI. — Švédski novinári v streiu = pohýbať perom, 7^ bylinka nevie predpoludním navštívili Vyšehrad i = to bol, čo narobil ne7l ” p7 Ostrihom. Popoludní vrátili sa do hlav-Eboh ich osláv, toľko ného mesta. Večer prijal ich István Be-] ktorými sa spravodlivo de, šéf zahraničného tlačového oddele-azačo ich celá štvrť začaiľ*''^^^ ma. r OKTÓBRA 194? Massolini hlavou republikAnsko - fašistického Talianska Rím, 30. septembra. DNB — Mussolini v toiw okamihu, keď prevzal funkciu šéfa itov€iio republikánskeho fašistického štátu, vydal túto výzvu k Talianom: Manifestom, ktorý bol schválený ministerskou radou 26. septembra 1943, vznikol nový republikánsky fašistický štát, ktorý na najbližšom ustanovujúcom národnom shromaždení dostane konečné potvrdenie ústavných funkcií. Dovtedy preberám funkciu hlavy nového republikánskeho fašistického štátu. Podpis: Mussolini. MTI. Z Ďalekého východu Američania obsadili ostrov Naiiom<;a Honoluln, 30. septembra. Bud. Tud. — Velitelstvo americkej floty oznamuje, že americkí - námorníci obsadili ostrov Nanomca. Nanomea je najse-vernejšfm ostrovom súostrovia Etice a je britským inajetkom. Wilhelmstrasse o emigrantských vládach Berlín, 30. septembra. ’ MTI. — Partizánske boje, odohrávajúce sa na území bývalej Juhoslávie a, skutočnosť, že kráľ Peter so svojím sprievodom opustil Londýn, dávajú podnet k tomu, aby zahraničný úrad na dnešnej tlačovej konferencii pretriasal otázku o pomere emigrantských vlád k Sovietom. Na Wilhelmstrasse poukažujú na to, že podľa konštatovania jedného švédskeho časopisu, jednotlivé emigrantské vlády pod vplyvom talianskych a východných udalostí prehlásily pred londýnskymi vládnymi kruhmi požiadavku, aby americké a anglické oddiely obsadily oblastí juhovýchodoeurop- Ské, kým ich neobsadia sovietske oddiely. Švédky časopis, odvolávajúc sa na posudok dobre informovaných londýnskych kruhov, konštatuje, že tieto tendencie stretly sa s pochopením, ale anglické a americké kruhy v súvislosti s touto otázkou sú ochotné urobiť zákrok len so súhlasom Moskvy. K tomuto na Wilhelmstrasse pripojujú, že tieto nádeje a táto šepkaná propaganda, ktoré sú v juhovýchodoeuropských štátoch už dávnejšie v prúde, natoľko sú bezzákladné, keďže Ánglicko a Amerika v záujme týchto krajín nevedia nič urobiť, pripadne by narazily na záujmy Ruska. j;,iiiiiintiMiiiiiiiiiiitiiiiiiiuiiuiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiitniHiiiiiiiiiniiiiuiiiiiiiiiiiiiiniiiiiiiiiiiimiiiiiiiMiiiiinimiiiiiiiiiimiiiiiiiiimniiiiniiiiiiiiiimmitiiiiiiii = Ne. Švédski novinári na Vy-ltohTÄ^ __ . „ . = L-mír. 1‘;trneho semienka, ako co le šehrade a v Ostrihome= ^^j^ktoi- i ,kmínom“. prezývať KMIN „Tetka-kmín“ žena energická s boli naším miláčkom, neoblomnou vôľou. Ale keď ich pred viazanicou rokov Pánboh povolal do svojho kraja, bez slova protestu pobrali sa, a my (vtedy ešte deti), ronilj’^ síhe slzy ako hrachy, a navždy sa lúčily s „tetkou kmínkou“ a jej rozprávkami. Tetka boli magnetom našich detskýdli sŕdc, čo istejšie búšily pod jej ochranou, tetka boli večne nevyčerpateľným zdrojom skúseností, ktoré rozťaho\'ané jej výkladom do najmenších podrobností, zdalo sa nám niečím neuveriteľným. Čo však lahodilo našim zvedavým ušiann Tetkina sukňa, samý „rázporok““, bola nám akýmsi ochranným pláštiko'm, kýtn oči priam odtŕhaly slová s jej úst, ktoré vedely rozprávať toľko zaujímavého a vždy nového. Hrnuly sme sa za nimi ako kurence za kvočkou, so stálym žobranením: — No, tetuška, rozprávajte už! A tetuška, kdežeby mohli toľkým žiadostiam odoprieť. Ich srdce bolo mäkké a každá prosba bola splnená siahodlhým výkladom o príhodách z vlastného života. Zato niekedy, to asi kvôli autorite, váhali chvíľu-dve, — No a o čom vám budem? — prekvapili nás zrazu. Vtedy sme už vedely, že naša prosba zvíťazila a zvýskly srna od radosti. — O kmínovi? — spýtali sa už len tak pre meno, lebo vedeli, že to je náš koníček. — Nie o kmínovi, o zlodejovi, — skúsila som raz opraviť tetku. Zagánili na mňa: Ty ma nebudeš na staré kolená učiť, nebudem vtedy; alebo o kmínovi, alebo ništ! — Hovorte, hovorte už! Výstava slovenských meišinových výtvarníhi« v Košiciach v dhoch 3.-10. októbra 1943.