Slovenská Jednota, oktober 1943 (V/222-2247)

1943-10-01 / No. 222

7 2 ZPRAVY ZO ZAHRANIČIA ★ Ríšsky minister dopravy Dorpmttl­ler navštívil pobrežie Čierneho mora. — Sofia. ^ Naiikingská čínska vláda a Siam uznajy Miissoliniho vládu. — Berlín. Anglický maršal letectva Viktor Goddard bol vymenovaný za hlavného velitelá letectva v Indii. — Amsterdam. ♦ INDICKÉHO VICEKRÁĽA MAR­ŠALA WAVELLA na Í6. októbra čaka­jú v New Delhách. — Bangkok. * ŠVAJČIARSKA SPOLKOVÁ RADA prejednávala záležitosf talianskych ute­čencov, počtom 21.860, teda na území Švajčiarska je spolu R7.734 utečencov z najrozličenejších štátov. — Zürich. Boje T Talianska POMPEJE A SAN ANGELO OBSADENÉ Bem, 30. septembra. Bud. Tud. — Alžírsky rozhlas oznámil v stredu večer, že Spojenci obsadili San Angelo. Londýn, 30. septembra, Bud. Tud. — Britské oddiely obsadily Pompeje, ležiace na južnom svahu Ve­­zuva. Zürich, 30. septembra. Bud. Tud. — PodFa zprávy časopisu „Neue Zürcher Zeitung“ 29. septembra predpoludním o 11. hodine silné spojenec­ké letecké sväzy podnikly prudký nálet na Bolognu. Americká, propaganda proti optimizmu Londýn, 30. septembra. INB. — Newyorský zpravodajca časopisu „Daily Express“ referuje o tom, že hlavné velitelstvo americkej brannej moci na taj­nej schôdzke vo Washingtoné sa radilo o propagandistickom faženi, ktoré chcú za­­čaf v americkej verejnej mienke proti opti­mizmu v súvislosti s vojnovou situáciou. Ako časopis zdôrazňuje, v amerických ve­dúcich kruhoch toto propagandistické ťaže­nie považujú za potrebné, aby pripravili americkú verejnú mienku na budúce ťažké boje. Podlá newyorského zpravodajcu na konferencii vojenských vedúcich sa shodli v hesle propagandy, že budúci rok budeš vyžado^’af ťažšie krvavé obete. Na porade S zároveň objasnili priestupky v americkom s hospodárskom živote a na poli vojnového S zbrojenia — oznamuje zpravodajca. 5 Wime-o/ny^M nďiOt «^^ßirmnnr G10RNÄ.E D ITALIA' v •« it®­íaf A'efflzeí ÍSÁ'> tlapr Nemzet Vojenský spolupracovník časopisu „Ma­gyar Nemzet“ po svojom návrate z dovolen­ky napísal namiesto obvyklého denného prehradil o situácii na frontoch do rubriky „Vojna“ túto malú úlohu: — Rozhodujúcim prvkom vojnového umenia od praveku bol čas, priestor a sila. Pisateľ týchto riadkov za krásnych hviezd­natých nocí svojej dovolenky obnovil si svoje znalosti o súhvezdiach od Kuriatok po Kosca a od korpulentného Herkulesa po Vzletného Pegaza, medzitým čo sa vzhlbil do tajomstiev nekonečnosti času, priestoru, ako i prírodných síl. Takto našiel vzťah medzi pokojným pozorovaním prírody medzi zúrivo pustmiaelmi bitkami. Príro­a da posilnila jeho vieru v Boha a vojna vrh­la pred neho aj popri najbrilaiitnejSích hr­dinských činoch príznaky ťiidskej chatrno­­sti. Takéto, vhĺbenie má veťmi blahudámy účinok, lebo vyvoláva v človeku istú život­nú ftiozófíii. V prollve s obrovskými, neko­nečnými, ťiiAským rozumom ani nepocho­­pitefnými rozuieramí yesmira vidí drobno­sti našej obežnice a atumovú maličkosť jednotlivého človeka. August je mesiacom padajúcich hviezd. V terajšej módnej poli­tickej ruvačke mnohí sa cítia byf kométa­mi, hoci sú iba bezvýznamnými padajúcimi hviezdami, kušami meteóritového železa. Príroda a v spojitosti s ňou božstvo poža­­dovaly od svojho prvého stvorenia lásku k človeku, ale na našom zablatenom globe zúri predsa vlna nenávisti cez moria a ze­­mediely. — Hľadiac na udalosti vojny z (ak ďa­lekej peršpektivy, s udalosťami vojny mô­žeme sa teraz zaoberať iba v širokej vše, obccnosti. Pred vedúcim tejto rubriky v pňom rade vynára sa otázka, akáže bola vojnová situácia vtedy, keď uprostred au­gusta započal svoju’ dovolenku, a aký Je situačný obraz dnes. I uvažuje o ministerskom pracovnom kruhu v krajine i na fronte. Časopis, ďalej vyzdvi­huje, že vedúci nemeckého zbrojárskeho priemyslu, ktorí sa soskupili okolo ríšske­ho ministra Speera, nezaoberali sa s ďale­kými plánmi, ale s nateraz najsúrnejšfmi a najuskuločnitelnéjšíiixi otázkami frontu ríše. Na konferencie pojednávali o nepria- a telských leteckých náletoch a o možnosti ich obmedzenia. Časopis doslovne píše to to: Čo sa na tomto poli robí a už od za­čiatku zdá sa byt účinným, o tom nemožno ešte otvorene hovoriť. Naše skutky prekva­pia i priatefa i nepriateľa. Jedno Je však isté; toto prekvapenie príde a na naše po­mery bude mat celkom iste priaznivý vplyv. V prúde sú ďalekosiahle plány prípravy, ab\' sme sa voči nepriatefskému a leteckému útoku mohli účinne postaviť odpor. Časopis ďalej poukazuje na to. na že zbrojársky priemysel, ktorý bol následkom bombardovaní poškodený, velmi rýchlo dokonale opravia. V spojitosti s faktom, že a nepriatelské letecké útoky premenily i ob­lasti, hlbšie vo vnútri krajiny, na vojenské pole, zpráva konštatuje, že s hfadiska vo­jenského 0 politického je žiaduce, aby sa každý nepriatefský útok ďalekosiahle ob­medzil. E dosiahnutiu tohto cieľu potrebné je ohromné vypätie síl nemeckého zbroj-ir­­.skeho priemyslu, ktorý musí vyrobiť čím väčší počet nemeckých obranných zbraní, bez toho, aby' tým neobmedzovali dôležité armádne a námornícke požiadavky. Teda hlavným problémom zbrojárskeho priemy­slu je protiletecké zbrojenie. Účastníkom konferencie vysvetlili, čo bolo hlavnou prí­­činpu/jdolergjších .obranných, .úspechov,, Ne­mecká technika a priemysel vynžily tieto pokroky tak, že skonStruovaly a vyrobily výtečné zbrane. Zbrane však splnily svoje pravé poslanie len y nik.ách najlepších vo­jakov-víťazov. Títo mužovia v dostatočnom počte stoja k dispozírii nemeckej vzdušnej obrany, a hrajú konečnú úlohu v znemož­není neprialelských leteckých útokov. Ča­sopis ďalej poznamenáva, že vedúcich zbrojárskeho priemyslu polom olwznámili s najnovšími nepriaterskými zbraniami. ako áj š novými nemeckými zliranianii. ktoré slúžia k tomu cieľu, aby zdolaly terajšie ne­priateľské letecké útoky, ktorými sa nepria­teľ snaží zlomiť europskú silu. BERLINER BÖRSENZEITUNG z príležitosti konferencie, pripravenej ríšskym ministrom, na ktorej /.účastnily ja vediice osobnosti nemeckého zbrojárskeho priemyslu, časopis Berliner Börsenzeilung -rský arcibiskup pred| ^o|ím odchodom z JDv^kvy požehnaný 5 | pátriái ijqju Sergejom | DNB. - p1.dl^tľ' | "vodajskej služby yorly^ anglickej zpra-s čil svoju moskovskú ^rcibiskup skon-2 patriarcha Sergej arcibislí?”®'^^’ ^ chodom požehnal. Podťa .®”'§ anglickej zpravodajskej služby = z príležitosti svojej moskovskej nadviazal veľmi srdečné styky s ruskej cirkvi a pripravil návštevu rušil § cirkevnej delegácie v Anglicku. \ Ttchost slov večerných DOBROSLAV PIAĽSKt Tichosť slov m túli k zemi Jak hlas stálic Cesta k nočným .slovám Je príliS ďaleká Z nej rastie prislub sväzkov V ktorom raz človek Nájde Človeka Vadia bez lásky V tôni hviezdnych zrakov Sú jak nemi Ubitá túžbou mnohorakou Tichosť slov sa túli K zemi Budapešť. 30. septembra 1 chuť. Nie MTI. — Švédski novinári v streiu = pohýbať perom, 7^ bylinka nevie predpoludním navštívili Vyšehrad i = to bol, čo narobil ne7l ” p7 Ostrihom. Popoludní vrátili sa do hlav-Eboh ich osláv, toľko ného mesta. Večer prijal ich István Be-] ktorými sa spravodlivo de, šéf zahraničného tlačového oddele-azačo ich celá štvrť začaiľ*''^^^ ma. r OKTÓBRA 194? Massolini hlavou republikAnsko - fašistic­kého Talianska Rím, 30. septembra. DNB — Mussolini v toiw okamihu, keď prevzal funkciu šéfa itov€iio repu­blikánskeho fašistického štátu, vydal túto výzvu k Talianom: Manifestom, ktorý bol schválený mi­nisterskou radou 26. septembra 1943, vznikol nový republikánsky fašistický štát, ktorý na najbližšom ustanovujú­com národnom shromaždení dostane ko­nečné potvrdenie ústavných funkcií. Do­vtedy preberám funkciu hlavy nového republikánskeho fašistického štátu. Pod­pis: Mussolini. MTI. Z Ďalekého východu Američania obsadili ostrov Naiiom<;a Honoluln, 30. septembra. Bud. Tud. — Velitelstvo americkej floty oznamuje, že americkí - námorníci obsadili ostrov Nanomca. Nanomea je najse-vernej­­šfm ostrovom súostrovia Etice a je britským inajetkom. Wilhelmstrasse o emi­grantských vládach Berlín, 30. septembra. ’ MTI. — Partizánske boje, odohráva­júce sa na území bývalej Juhoslávie a, skutočnosť, že kráľ Peter so svojím sprievodom opustil Londýn, dávajú pod­net k tomu, aby zahraničný úrad na dnešnej tlačovej konferencii pretriasal otázku o pomere emigrantských vlád k Sovietom. Na Wilhelmstrasse pouka­­žujú na to, že podľa konštatovania jed­ného švédskeho časopisu, jednotlivé emi­grantské vlády pod vplyvom talian­skych a východných udalostí prehlásily pred londýnskymi vládnymi kruhmi po­žiadavku, aby americké a anglické od­diely obsadily oblastí juhovýchodoeurop- Ské, kým ich neobsadia sovietske od­diely. Švédky časopis, odvolávajúc sa na posudok dobre informovaných lon­dýnskych kruhov, konštatuje, že tieto tendencie stretly sa s pochopením, ale anglické a americké kruhy v súvislosti s touto otázkou sú ochotné urobiť zá­krok len so súhlasom Moskvy. K tomuto na Wilhelmstrasse pripojujú, že tieto nádeje a táto šepkaná propaganda, kto­ré sú v juhovýchodoeuropských štátoch už dávnejšie v prúde, natoľko sú bezzá­­kladné, keďže Ánglicko a Amerika v zá­ujme týchto krajín nevedia nič urobiť, pripadne by narazily na záujmy Ruska. j;,iiiiiintiMiiiiiiiiiiitiiiiiiiuiiuiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiitniHiiiiiiiiiniiiiuiiiiiiiiiiiiiiniiiiiiiiiiiimiiiiiiiMiiiiinimiiiiiiiiiimiiiiiiiiimniiiiniiiiiiiiiimmitiiiiiiii = Ne. Švédski novinári na Vy-ltohTÄ^ __ . „ . = L-mír. 1‘;trneho semienka, ako co le šehrade a v Ostrihome= ^^j^ktoi- i ,kmínom“. prezývať KMIN „Tetka-kmín“ žena energická s boli naším miláčkom, neoblomnou vôľou. Ale keď ich pred viazanicou rokov Pánboh povolal do svojho kraja, bez slova pro­testu pobrali sa, a my (vtedy ešte deti), ronilj’^ síhe slzy ako hrachy, a navždy sa lúčily s „tetkou kmínkou“ a jej roz­právkami. Tetka boli magnetom našich detskýdli sŕdc, čo istejšie búšily pod jej ochra­nou, tetka boli večne nevyčerpateľným zdrojom skúseností, ktoré rozťaho\'ané jej výkladom do najmenších podrobno­stí, zdalo sa nám niečím neuveriteľným. Čo však lahodilo našim zvedavým ušiann Tetkina sukňa, samý „rázporok““, bola nám akýmsi ochranným pláštiko'm, kýtn oči priam odtŕhaly slová s jej úst, ktoré vedely rozprávať toľko zaujíma­vého a vždy nového. Hrnuly sme sa za nimi ako kurence za kvočkou, so stálym žobranením: — No, tetuška, rozprávajte už! A tetuška, kdežeby mohli toľkým žia­dostiam odoprieť. Ich srdce bolo mäk­ké a každá prosba bola splnená siaho­dlhým výkladom o príhodách z vlastné­ho života. Zato niekedy, to asi kvôli au­torite, váhali chvíľu-dve, — No a o čom vám budem? — pre­kvapili nás zrazu. Vtedy sme už vedely, že naša prosba zvíťazila a zvýskly srna od radosti. — O kmínovi? — spýtali sa už len tak pre meno, lebo vedeli, že to je náš koníček. — Nie o kmínovi, o zlodejovi, — skú­sila som raz opraviť tetku. Zagánili na mňa: Ty ma nebudeš na staré kolená učiť, nebudem vtedy; alebo o kmínovi, alebo ništ! — Hovorte, hovorte už! Výstava slovenských meišinových výtvarníhi« v Košiciach v dhoch 3.-10. októbra 1943.

Next