Slovenská Jednota, november 1943 (V/248-271)

1943-11-03 / No. 248

m a •• í»» Posledité zprávy | Bucl»|)eš£. 2. nowmbra. AÍTI., IjVB;. « ííud. Tud. ozuamuJd:= Predseda Kabncnjií'iMtpolitkkéhq, vý-i baru anicri(du%4) seoálu Coniiaily v r súAoslosti s muďciOvsiuNi k«nfcrcn-r (^#1») elou vyliidsil, tu výfledtik •moskovskej^ 'K\­­tonferem ie umlčí vSetkýeh tých, ktorí § ^ jVOÉílsdi s osobitným nernecko-ruskými mierom. — Časopis „Xeuc Zürcher^ Zeihin«“ zaoberajúc sa s výsledkomi moskovskej koufcreiirie píše, že bola^ otvorená cesta |ire vojenské akcie ai roz'iodnutía. Potom poukazuje na to, E že účasť Liny pri podpisovaní odseku^ zapo;licva sa v jednom zo svojich pbsled­­o odzbrojení Nomecka Je preto vela-£nýcb úvodníkov s úCinkami leteckej vojny významná, že. týmto Rusko bude mu-^v Nemecku. Üvoílnik .srovnáva situáciu „vy­­slef zaujať rozhodnejšie stunavisko fe I íx'nibftrdovaných“ s ptoblémnm nezamest- 4aponškn ak« doteraz. -- V mosfcov-:^'»jl!?***’’ *‘***‘'í »»rahol na davy v tridsiatych skýcb kruhoch vvhlásiU, že pomeríí*» že počet postihnutých rusko^jkponský sa nezmenil. — Spo-í:*’**“* kieckými náletmi ide už tiež na mi­jcnecké oddiely sa vvlodílv v gala-= i najv^šich za-9 * * Th 102kavuiUcicli skusok naro-:Ia , «vStraoa nui­muiiskom saostrovi na ostrove Bou-r: , , r' ' ,^ , , , , ofoSfiarOi» síozif tctaz skWsku‘‘ s vyrieSensm «taz.ky gmnvd e. - Mussolini nariadd mi-H a ntečcncov práve tak, ako msterstvu zahraničia, aby previedlo=,,,p^,,- p,; stvoreni „rafovnej prílcžilosii. Čo CiS ku medzi úradníkmi, ktorí pod-zga týka momeidáinel siluáele, Völkischer porovali Bisdo^llovu vládu a k Mnsso-i; Bcobachler píše: „Niklo nehladii'e, netrpí liniho vláde zachovávajú váhavý po-E zimou a nikto nie Je natrvalo bez prí'stre­­stoj. — Fínske krajné pravičíarske E šla. Ale ten, čo stratil Šesť oblekov, v bu­­kriihy sbierajú podpisy proti „memo-í clúcnosil bude mať len dva obleky, ten, čo randa 33i‘, PodFa Tan nora, ministra E ** horko-ťažko zariadil celú domácnosť, tc­­financii. táto akcia by ešte zaťažila ajíTM* bude nútený poinfteť si s nn'prlmllív­­tak vážna situáciu. Enejšimi vecmi, len, čo stál včera nad žera-Evými rumami svojho príbytku, dnes ešte UllllitmimutfllimitlllllinillUlliimmiiiiilllllimŕ»*''»bže dostať nový dem. Na tejto skutoč­nosti nemôže zmeniť nič ani Jeho nesporné VOLKlSCHER®BEC®ACHTER i^mdlájabíai ^ cáP'*'" ® t ,^Ugòiíianr 3*^'f*^*5* tr*f mmľmlM D’ITALIA &ar Nem­oi b #" právo na náhradu, ktoré sľúbil štát pre po­­stilmutých bombardovaniami a prelo „vy­­boíubardovaný“, čo sa týka hmotného ma­jetku, stal sa chudobným človekom.“ Vôlitischer Beobachter prejednávajúc ta­kéto veci, dochádza potom k tomuto uzá­veru: ,jV'ikto, kto má rozum, nemôže si na­mýšľať a nemôže dúfať, že stratená vojna poskjtne akúkoľvek možnosť na náhradu, nikto nemôže čakať, že režim, kontrolovaný hoTševickýni alebo plulokratickým spôso­bom, ktorý má v teórii nastúpiť po nacio­nálnom socializme, pomôže práve bombar­dovaniami poškOden:'m k uplatneniu ich prúv. k znovuyýstavbe. Toto právo zabezpe­čuje Jedine,.-^ piSe V. B.. ■—naeionálne­­.sueiaiistické vedenie, ale uskutočnenie toho všetkého viazané je k vybratej vojne —s konštatuje V. B. Prelo práve tak ako svoj­ho času záujmy nezamesluaných, teraz prá­ve tak najväč.šle a najvlastnejšie záujmy bombardovaniami poškodených viažu sa k ^iľazslvu. Völkischer Beobachter pokračuje: A prelo osud poškodených boínhardova­­n'ami Je spätý eSle viac s osudom Ríše ako osád kohokoľvek iného, ■ Ten, čo by pod dojmom ťažkých zážitkov a pod vplyvom monnmláliiych strádaní pochy’ľoval o vi­­ťazstve — uvažuje sa V článku — vzdal by sám a rozmil .samovražedne vlastnú bu­dúcnosť.“ Vôjkischee Beobachter v ďalšom upozor­ňuje Nemcov, že aj po priaznivoín skončení vojny obmedzenia budú musieť zostať ešte dlhší čas v platnosti, lebo prvoradou úlohou zo.stane opatrovanie a zii.sobovaníe po.ško­­denýeb bombardovaniami. XOVEMBBA 194$ formuje zainteresované vlády. Rusi vychá­dzali vHali z chápania, píše horeSpohdent, že rada samostatne rozhoduje a má ďalcho­­siahie plné moci. Podľa ich chápania je stredomorská rada aj základným kameňom pre neskorSiu iľpoločnost národov. To stôl v protiklade k chápaniu Londýna, ktorý vychádza zo zásady, že Stredozemné m.ore je vlastne anglickou záujmovou oUas'oii. Že vžak stredomorská komisia má teraz jednať miesto vlád, alebo nahradiť ich mocenský dosah, to si nepredstavovali v Londýne a iste ani vo Washingtoné. V tejto súvhlorti nadhodia pravdepodobne aj v Moskve otáz­ka, kompetencie stredomorského výboru a I ňasf Vg'dnskébo na poradách v Kremlu stí I niôžB prijať ako dôkaz pre túto domnienhm V Jednom porýnskom časopi.se zaujíma sa Aké rozhodnutie padne v Moskve u tomto PESTER IIOYD pozoruhodným spôsobom stanovisko otázke, na an.ký .spôsob by mala byt Europa k organizovaná po tejto vojne. Tento stav za­sluhuje si tým väčšiu pozornosť, liako'kô časové stal sa v istú dobu, keď aj konferen­cia Spojencov v Moskve, na ktorej podľa viac alebo menej autoritickych zpráv zo spojeneckých prameňov uvažuje sa titž o podobných otázkach. Nemecké pozorova­nie vychádza z pochopu, že Europa v minu­losti prešla dvoma štáéiaini: prvým bolo obdobie liegeínonLstického .systému Eraii­­cúzska od imčiatku Stref.oveku a druhé ob­dobie európskeho vývoja v XIX. storočí ve­dené bolo britskou vládnou ideou o rovno­váhy síl. Versaill.ská smluva v tomto ohľa­de bola miešaninou oboch princípov, ale už pred touto vojnou definitívne zlyhala. Ne­mecký časopis je presvedčený o tom, že Europa inu.sí leda dospieť k novémn .spo­ločnému životu, l'odía jeho náhľadu nová svetová Vojna v septembri 1939 počala sa v určitom smyslc ako europská občianska vojna, ktorá sa však medzičasom zamieša­ním Sovietov a USA vyvyiiula „v europskú obrannú a zaisťovaciu vojnu“. I keď niekto­ré eiiropské národy nie sú ešte dosť rozhod­né, jednako sú si stále ve^'omejšie spotoč­­iiýeli záujmov. V tomto nememkom stave prichádza teda k výrazu pochop, že sa Eu­ropa dá zriadiť len ako vyššie záujmové spoločenstvo, v ktorom ným vývojom vyhranené by národy, dejin­v jasné indivi­duality, mohly mat zaistené svoje životné práva. Budúcnosť pripadá leda federatív­nej Europe, ktorá by bola zriadená podľa Spoločného plánu. Takáto Europa, so -svo­jimi 350,009.900, bola by sebestačná voči Sovietskej únii so 130,000,000 a Spojeným štátom so 120,000.000. Toto je po prvýkrát, že sa v nemeckej tlači dáva výraz v ja.snej forme priznanie k federatívnemu európske­mu systému. Basler Naclirlclifen „ľinsler Nachrichten“ prinášajú od svojho londýnskeho korešpondenta dlhši článok o zásadnom chápaní v stredomorskej rade. Toto grémium bolo utvorené po Budoglio­­vej kapitulácii na želanie sovietov, nakolko sovieti neboli spokojní s činnosťou Amgotu. Anglicko chápalo pôvodne stredomorská ra­du ako poradný výbor, ktorý sleduje situá­ciu v priestore Strodozemného mora n in­ohiade, niet pochybnosti vzhľadom ná do­siaľ došlé zprávy, že anglosaskí účastníci na konfereiicit príjmu ruské politické tézy. I Hamburger r remdeQb’aít j „IIiimbiirs.'e.r Fremdenblalt“ vyzdvihuje I vo svojom čísle z 25. okl. ochotu .An'gíicka I a Sj'ojeiiých štátov neo;lporovať na moskov­­í skej konferencii iizemným nárokom sovie­­! tov v Europe. Politická expanzia sovietov, pí.še časopis, po odpadnutí železného prolt­­tiaku nemeckej brannej moci na výclípde by sa stala suverenným právom Sóvietstí^­­ho svázu, o ktorom nem^ nijakú chúf vô­bec rokovať s Anglo-Američanmi a nepri­stupovať na nijaké smluvné záväzky. Erilo­­via sú viazaní svojím paktom s Moskvou, a preto je logické, že všetky anglické hlasy súhlasia s vyradením územných otázok t terajšej výmeny náhľadov. Časopis cituje zprávu „Exchange Telegraphu“ z Moskvy, podľa ktorej Soivetsky sväz, Anglicko Amerika sa dohodly na spoločnej politike a voči satelitským štátom, aby im raz navžíy zncinožnily zahrávať si s myšlienkou, že by mohly pri Spojených šlátoch a Veľkej Británii neskoršie hľadať ochranu proli Sovietskemu sväzu, alebo opačne a traja zahraniční ministri sa horlivo usilujú preci­zovať túto líniu voči Rumunsku, Maďarsku, Bulharsku a Fínsku. „H.amburger Fremdén­­blatf o tom píše, že baltické štáty a vaft- Sia čiastka Poľska sa môžu aj tak už po­važovať za na papieri oficióznou fonj^pou anektované sovietmi. Grécko a bývalá Juho­slávia SÚ už expanzívne ciele. dlho znánie^ako sovictj|ke Inými slovami Ang’.o­­.ômeričania plne súhlasia s programom so­vietskej expanzie vo východnej a juhový­chodnej Europe. - Wilheltngtrasse o moskovské! dohode Berlín, 2. novembra. Č •— V súvislosti so skončením moskov­skej konťcfeuc’e, pofažne o jej výsledkoch; ani nemecká tlač, ani zprávy rozhlasu, aňi jediným slovom nepodávajú komentáre. Berlín, 2. novembra. INB — Súhrn , stanoviska s Wilhelm­­strasse, ktoré vyplýva z moskovských po­rád. dá sa vyjadriť jedinou vetou; Zúčastne­né velmoci sa v Moskve nevedely dorož­­*«miéf.‘»FreťO'. haló potrebné zítireVcŕnŔ ko­­muHýiké vliať do táktej rozsiahlej, lonny, V M-Oskve istotne stály na prvom, miešt«’otáz­ky vojenské. Je však otázne, či sa podari­lo tieto prajné vj'riešif. PodTa mienky na Wiltielmslrasse jedine sa d<>hodli ohladom Talianska a Rakúska. Co «a týka Talian­ska. záverečné komuniké pripomína, že je potrebné dať príležitosť talianskemu náro- CÜI, aby sa mohol slobodne vyjailrif. Ak do tfhp príde, dodávajú na Wilhelmslrasse, v tom prífade veľmi nepriaznivé vj^hlady sa ukazujú pre vlády emígrant.ské, lebo ak má mať rozhodujúcu silu národná vôľa, v tom pri; ade ťažko sa dá predstaviť, že by sa našla emigrantská vláda, ktorá by mohla počítať na blahdvôľu svojho národa. Co sa týka Rakúsku, hovoria uá Wilhelmstrasse, že je toto jediný štát, o ktorom sa Spojen­ci dohodli .jednomyselne, že ho totiž oslo­bodí,!. Co sa tvka Fínska. Poľska a Balt­ských štátov a ich .slobody v záverečnom koninniké niet žiadnej poznámky o tom.;;. *iiiliiliiiniltllllllliimillMiiliililimiiiiiiiiiiiiimiiiiMiiiiiiimiiiiiiiiiiiiiiiuiiiimiiiiiiiiiiiiiiliiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiitiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiMiiif!iiniiiiilUii<ni Konečne moskov.ské záverečné komuniké £ zívovu ukázalo, aké sú veľké roztržky me-3 dzi Anglosasmi a medzi Rusmi. 5 Rokovania o štátnom | , -Fro.vsvíatoic, „uusiciea nynuae j prístenky, popod Šindľové strechy predsedať ministerský predseda. 5» zamrzmit.P helma malvch oblockov. Lavffita FasC'isa „Lavoro Fascista“ oh;'aIúva grófa C'ana, žc tento svojím po::tojom vo VeT ej faii­­stickej rade, kde hlasoval preli Du'emu, zradil dôveru národa výhradne pre svoj vlastný pirospech. Časopis kladie Ciana do ketegorie fašistov rázu Bottaiho a grófa V'olpiho di Mi.surata. ktorí sa môžu označiť za „nečeslných“, lebo sa svojej zrady do­pustili ,,so špekuláciou na možnosti, ktoré im ich vysoké úrady poskytovaly“. Táto narážka má sa podľa mienky verejnosti vzťahovať na to, že Giann chcel sa stať ná­­slup’com Diiceho piše Lavoro Fascista. . ZEM KOPNIE L. O. VOZpoét© = zimu budú mnohí do smrti spomi-Budapešf, 2. novembra, s liať. (H. M.) Po viac ako týždňovom rokovaníE Rozbesnila .sa tak, že nebolo pamät­­o rozpočte na rok 1944 parlameutárny takých psích Čias, Zavalila vrchy bor tohto týždiia skončí svoju prácu, bpoje-^j^ doliny, zaľahla hory a domky ako ťaž­né výboí^ snemovni dlaň. Severák spechoril sa cez Dum­kedy pnde na pretras rozpočet >'un>edslya. 5^ ^ V štvrtok bude -Síl rokovať o rozpočte inim 3 ^ stersiva zíísobovania, v piatok bude pred-= tko, CO mu stalo V ceste. Zarúbal chod­­melom pojednávania rozpočet ministe, ské-S niky, cesty a pirte. Poplienil mladú ho­ho predsedníctva a ministerstva zAliranicia, = ru na Pôlči a stovky štíhlych smrekov iko aj menšie rozpočty mimominist.erských | polámal v driekoch. Zem prašťala v ob­­íesortov.. v sobotu rozpočet ministerstva 3 yuciach bielej záľahy ako krehká diev­­financií, čím sa aj skonči rokovanie o Štát- v objatí.zunMca. nora rozpočte na roV, 1944 pred vybornpx , snemovni. f Snehový usust vyvrátil z tundamentu Polom spojené výbory snemovní podľa r Beloňovu drevenicu pod Supinskou ska­­obyčajov a štatútov vypracujú svoje hláse-s lou. Mladej matke cestou Z ponického nie. ktoré predostrú pred snemovne. Po pri š chotára zamrzlo dieťa v zrebnej plachte jatí tohto hlásenia snemovne sa shiu «a ple-3 j-rusec. Sajbänia museli v ovčiar­­nňrnu M'.hôdzku. aby prejeduaiy ľľ‘'‘>osiie obťažkaným ovciam zažíhať ohne, lý rozp-oret. ,,,, .1 >., = abv vlhké jahňatá inepmiu'zly. Starý l.e-V pohlickvch kruhoch sa prerlpoklnlu, ze _ , A { \ pred plenárnou- schôdzkou sncmcouí pred E nar,_ ktoiy siel do hor na drevo, stratd seda parlamentu András Tasuady-Nagy sro- = sa 1 8 vlaciami a chudomravyni koni­­lá sirauv na spoločnú poradu, kde sa chce = kom. Našli ho 0 niekoľko dni zaviateho dohodnúť o technike zasadaní pléna. Táto E v prieslope pod závozom. Hladné diviaky predporada e'^te ni? je svolaná, ale v dohre 3 yychádzaly v húfoch z hôľ a obhrýzály informovaných politických kruhoch .sa pred-^ g^jgpy plotov'okol stavísk. Nodami sku­­pc'kladá,.'le Tasnády-Nagy ju svolá, 5 čaly vetry, šialene 'sa svíjaly popod za-Pi^.vsviatok, »DhMčiek'-^ jiebude __,zas^at^ prístenky, popod............. zamrzmité beľmá, malých oblôčkov. 'Na príboj skej zvonici pukol zvon. Na Rovni vylomil víchor staré z)hrdza­­velé muky. Jednej noci sa rozhorelo nebo nad Podkonickými holiami polárnou žiarou. Ľuďom v roztratených chotároch za­lomil srdcia strach ... . Potom zima zrazu vo svojom besnení ochabla ako milenec, ktorý sa vyvášnil. Pod belasým zvonom predjarného neba rozja.saly sa zlaté lúče slnca.. stopily sne­hy a nemilosrdne rozrazily ľady na vo­dách. Ľady sa pohly nadol ako kŕdle bielych husí. Vysoké mutné vody opadly a rozmoknutá zem sa začala tužiť k no­vému rodeniu. Preteplený vzduch vo­ňal novými neznámymi vôňami. Za dedinou osihotene stál domec Ma­teja Magmu. To .stavisko sa vUi.stiie ani noniohlo zvať domcom. Z bývalej roz­siahlej gazdovskej budovy ostaly len oborené múrané boky prednej izby, ktorej strecha bola pobitá jedľovými krajnicami. Ostatok stayiska po všetkom ohni trčal do neba ako čierna doráňaná päsť. Tvrdý život žil Magna, ZipozoľaveJ po samú šiju, pokým sa nahotíobil svo­jimi veľkými rukami toľko, aby si- mo­hol vystaviť osamotené teplé hniezdo. Roky sa chlapsky bil so životom, kým orikúpil k dedičným íliačko.n zeme nr.j- I’.rajšie rob z celej dediny. Z trch;’-o ľhotára si priviedol do svojho mr.'; ‘.u pokornú ženu, ktorá mu po rokocli po­vila zdarného syna. Syn rástol alio i dý topoľ n radosť Itola dívať ra n.aň, í;cT prvý raz viedol do polí rujné vrané ’ Spojení láskou a tvrdou robotou cd rv:­­tu do mrku, žili si v trojici cr.".m no tichým šťastným žitím. S dedinou ca skoro nestýkali Magma hol sarn;): r, ktorý žil len svojim zemiam, synovi a žene. Potom sa však zazdalo životu, žc vari prištedrou rukou rozhodil pohodu po­nad Magnovo žitie. Svetom saroshrrcla veľká vojna, v ktorej mu zamordovali kdesi v cudzine jeho syna. 0 rok mu do­­bolela v náručí pokorná žena. Anľ to však nebolo životu dp.sť. Poslal na Mrg­­im oheň, ktorý vyžral celé jeho krásne stavi.-íko do základov. Múrané prístavky, maštale, ovčiarne, .Šopy, v.šetko vy.lo navnivoč. Navnivoč vyšly i biele ovce, krásny rožný statok a vrané kone. Potom UŽ išlo všetko u Magmu delu vodou, akq vývrať dolu mutnj'mi vinami jarnej riavy. Ešte posledný raz mu srdce zavalil tupý bôľ vtedy, keď mu páni z mesta ro.zpredali všetky Zeme. Ostalo mu len zhorenisko s dvorcom a kus záhurrraia. Celé krásne gazdovstve

Next