Slovenská Jednota, november 1943 (V/248-271)
1943-11-03 / No. 248
m a •• í»» Posledité zprávy | Bucl»|)eš£. 2. nowmbra. AÍTI., IjVB;. « ííud. Tud. ozuamuJd:= Predseda Kabncnjií'iMtpolitkkéhq, vý-i baru anicri(du%4) seoálu Coniiaily v r súAoslosti s muďciOvsiuNi k«nfcrcn-r (^#1») elou vyliidsil, tu výfledtik •moskovskej^ 'K\tonferem ie umlčí vSetkýeh tých, ktorí § ^ jVOÉílsdi s osobitným nernecko-ruskými mierom. — Časopis „Xeuc Zürcher^ Zeihin«“ zaoberajúc sa s výsledkomi moskovskej koufcreiirie píše, že bola^ otvorená cesta |ire vojenské akcie ai roz'iodnutía. Potom poukazuje na to, E že účasť Liny pri podpisovaní odseku^ zapo;licva sa v jednom zo svojich pbsledo odzbrojení Nomecka Je preto vela-£nýcb úvodníkov s úCinkami leteckej vojny významná, že. týmto Rusko bude mu-^v Nemecku. Üvoílnik .srovnáva situáciu „vyslef zaujať rozhodnejšie stunavisko fe I íx'nibftrdovaných“ s ptoblémnm nezamest- 4aponškn ak« doteraz. -- V mosfcov-:^'»jl!?***’’ *‘***‘'í »»rahol na davy v tridsiatych skýcb kruhoch vvhlásiU, že pomeríí*» že počet postihnutých rusko^jkponský sa nezmenil. — Spo-í:*’**“* kieckými náletmi ide už tiež na mijcnecké oddiely sa vvlodílv v gala-= i najv^šich za-9 * * Th 102kavuiUcicli skusok naro-:Ia , «vStraoa nuimuiiskom saostrovi na ostrove Bou-r: , , r' ' ,^ , , , , ofoSfiarOi» síozif tctaz skWsku‘‘ s vyrieSensm «taz.ky gmnvd e. - Mussolini nariadd mi-H a ntečcncov práve tak, ako msterstvu zahraničia, aby previedlo=,,,p^,,- p,; stvoreni „rafovnej prílcžilosii. Čo CiS ku medzi úradníkmi, ktorí pod-zga týka momeidáinel siluáele, Völkischer porovali Bisdo^llovu vládu a k Mnsso-i; Bcobachler píše: „Niklo nehladii'e, netrpí liniho vláde zachovávajú váhavý po-E zimou a nikto nie Je natrvalo bez prí'strestoj. — Fínske krajné pravičíarske E šla. Ale ten, čo stratil Šesť oblekov, v bukriihy sbierajú podpisy proti „memo-í clúcnosil bude mať len dva obleky, ten, čo randa 33i‘, PodFa Tan nora, ministra E ** horko-ťažko zariadil celú domácnosť, tcfinancii. táto akcia by ešte zaťažila ajíTM* bude nútený poinfteť si s nn'prlmllívtak vážna situáciu. Enejšimi vecmi, len, čo stál včera nad žera-Evými rumami svojho príbytku, dnes ešte UllllitmimutfllimitlllllinillUlliimmiiiiilllllimŕ»*''»bže dostať nový dem. Na tejto skutočnosti nemôže zmeniť nič ani Jeho nesporné VOLKlSCHER®BEC®ACHTER i^mdlájabíai ^ cáP'*'" ® t ,^Ugòiíianr 3*^'f*^*5* tr*f mmľmlM D’ITALIA &ar Nemoi b #" právo na náhradu, ktoré sľúbil štát pre postilmutých bombardovaniami a prelo „vyboíubardovaný“, čo sa týka hmotného majetku, stal sa chudobným človekom.“ Vôlitischer Beobachter prejednávajúc takéto veci, dochádza potom k tomuto uzáveru: ,jV'ikto, kto má rozum, nemôže si namýšľať a nemôže dúfať, že stratená vojna poskjtne akúkoľvek možnosť na náhradu, nikto nemôže čakať, že režim, kontrolovaný hoTševickýni alebo plulokratickým spôsobom, ktorý má v teórii nastúpiť po nacionálnom socializme, pomôže práve bombardovaniami poškOden:'m k uplatneniu ich prúv. k znovuyýstavbe. Toto právo zabezpečuje Jedine,.-^ piSe V. B.. ■—naeionálne.sueiaiistické vedenie, ale uskutočnenie toho všetkého viazané je k vybratej vojne —s konštatuje V. B. Prelo práve tak ako svojho času záujmy nezamesluaných, teraz práve tak najväč.šle a najvlastnejšie záujmy bombardovaniami poškodených viažu sa k ^iľazslvu. Völkischer Beobachter pokračuje: A prelo osud poškodených boínhardovan'ami Je spätý eSle viac s osudom Ríše ako osád kohokoľvek iného, ■ Ten, čo by pod dojmom ťažkých zážitkov a pod vplyvom monnmláliiych strádaní pochy’ľoval o viťazstve — uvažuje sa V článku — vzdal by sám a rozmil .samovražedne vlastnú budúcnosť.“ Vôjkischee Beobachter v ďalšom upozorňuje Nemcov, že aj po priaznivoín skončení vojny obmedzenia budú musieť zostať ešte dlhší čas v platnosti, lebo prvoradou úlohou zo.stane opatrovanie a zii.sobovaníe po.škodenýeb bombardovaniami. XOVEMBBA 194$ formuje zainteresované vlády. Rusi vychádzali vHali z chápania, píše horeSpohdent, že rada samostatne rozhoduje a má ďalchosiahie plné moci. Podľa ich chápania je stredomorská rada aj základným kameňom pre neskorSiu iľpoločnost národov. To stôl v protiklade k chápaniu Londýna, ktorý vychádza zo zásady, že Stredozemné m.ore je vlastne anglickou záujmovou oUas'oii. Že vžak stredomorská komisia má teraz jednať miesto vlád, alebo nahradiť ich mocenský dosah, to si nepredstavovali v Londýne a iste ani vo Washingtoné. V tejto súvhlorti nadhodia pravdepodobne aj v Moskve otázka, kompetencie stredomorského výboru a I ňasf Vg'dnskébo na poradách v Kremlu stí I niôžB prijať ako dôkaz pre túto domnienhm V Jednom porýnskom časopi.se zaujíma sa Aké rozhodnutie padne v Moskve u tomto PESTER IIOYD pozoruhodným spôsobom stanovisko otázke, na an.ký .spôsob by mala byt Europa k organizovaná po tejto vojne. Tento stav zasluhuje si tým väčšiu pozornosť, liako'kô časové stal sa v istú dobu, keď aj konferencia Spojencov v Moskve, na ktorej podľa viac alebo menej autoritickych zpráv zo spojeneckých prameňov uvažuje sa titž o podobných otázkach. Nemecké pozorovanie vychádza z pochopu, že Europa v minulosti prešla dvoma štáéiaini: prvým bolo obdobie liegeínonLstického .systému Eraiicúzska od imčiatku Stref.oveku a druhé obdobie európskeho vývoja v XIX. storočí vedené bolo britskou vládnou ideou o rovnováhy síl. Versaill.ská smluva v tomto ohľade bola miešaninou oboch princípov, ale už pred touto vojnou definitívne zlyhala. Nemecký časopis je presvedčený o tom, že Europa inu.sí leda dospieť k novémn .spoločnému životu, l'odía jeho náhľadu nová svetová Vojna v septembri 1939 počala sa v určitom smyslc ako europská občianska vojna, ktorá sa však medzičasom zamiešaním Sovietov a USA vyvyiiula „v europskú obrannú a zaisťovaciu vojnu“. I keď niektoré eiiropské národy nie sú ešte dosť rozhodné, jednako sú si stále ve^'omejšie spotočiiýeli záujmov. V tomto nememkom stave prichádza teda k výrazu pochop, že sa Europa dá zriadiť len ako vyššie záujmové spoločenstvo, v ktorom ným vývojom vyhranené by národy, dejinv jasné individuality, mohly mat zaistené svoje životné práva. Budúcnosť pripadá leda federatívnej Europe, ktorá by bola zriadená podľa Spoločného plánu. Takáto Europa, so -svojimi 350,009.900, bola by sebestačná voči Sovietskej únii so 130,000,000 a Spojeným štátom so 120,000.000. Toto je po prvýkrát, že sa v nemeckej tlači dáva výraz v ja.snej forme priznanie k federatívnemu európskemu systému. Basler Naclirlclifen „ľinsler Nachrichten“ prinášajú od svojho londýnskeho korešpondenta dlhši článok o zásadnom chápaní v stredomorskej rade. Toto grémium bolo utvorené po Budogliovej kapitulácii na želanie sovietov, nakolko sovieti neboli spokojní s činnosťou Amgotu. Anglicko chápalo pôvodne stredomorská radu ako poradný výbor, ktorý sleduje situáciu v priestore Strodozemného mora n inohiade, niet pochybnosti vzhľadom ná dosiaľ došlé zprávy, že anglosaskí účastníci na konfereiicit príjmu ruské politické tézy. I Hamburger r remdeQb’aít j „IIiimbiirs.'e.r Fremdenblalt“ vyzdvihuje I vo svojom čísle z 25. okl. ochotu .An'gíicka I a Sj'ojeiiých štátov neo;lporovať na moskoví skej konferencii iizemným nárokom sovie! tov v Europe. Politická expanzia sovietov, pí.še časopis, po odpadnutí železného prolttiaku nemeckej brannej moci na výclípde by sa stala suverenným právom Sóvietstí^ho svázu, o ktorom nem^ nijakú chúf vôbec rokovať s Anglo-Američanmi a nepristupovať na nijaké smluvné záväzky. Erilovia sú viazaní svojím paktom s Moskvou, a preto je logické, že všetky anglické hlasy súhlasia s vyradením územných otázok t terajšej výmeny náhľadov. Časopis cituje zprávu „Exchange Telegraphu“ z Moskvy, podľa ktorej Soivetsky sväz, Anglicko Amerika sa dohodly na spoločnej politike a voči satelitským štátom, aby im raz navžíy zncinožnily zahrávať si s myšlienkou, že by mohly pri Spojených šlátoch a Veľkej Británii neskoršie hľadať ochranu proli Sovietskemu sväzu, alebo opačne a traja zahraniční ministri sa horlivo usilujú precizovať túto líniu voči Rumunsku, Maďarsku, Bulharsku a Fínsku. „H.amburger Fremdénblatf o tom píše, že baltické štáty a vaft- Sia čiastka Poľska sa môžu aj tak už považovať za na papieri oficióznou fonj^pou anektované sovietmi. Grécko a bývalá Juhoslávia SÚ už expanzívne ciele. dlho znánie^ako sovictj|ke Inými slovami Ang’.o.ômeričania plne súhlasia s programom sovietskej expanzie vo východnej a juhovýchodnej Europe. - Wilheltngtrasse o moskovské! dohode Berlín, 2. novembra. Č •— V súvislosti so skončením moskovskej konťcfeuc’e, pofažne o jej výsledkoch; ani nemecká tlač, ani zprávy rozhlasu, aňi jediným slovom nepodávajú komentáre. Berlín, 2. novembra. INB — Súhrn , stanoviska s Wilhelmstrasse, ktoré vyplýva z moskovských porád. dá sa vyjadriť jedinou vetou; Zúčastnené velmoci sa v Moskve nevedely dorož*«miéf.‘»FreťO'. haló potrebné zítireVcŕnŔ komuHýiké vliať do táktej rozsiahlej, lonny, V M-Oskve istotne stály na prvom, miešt«’otázky vojenské. Je však otázne, či sa podarilo tieto prajné vj'riešif. PodTa mienky na Wiltielmslrasse jedine sa d<>hodli ohladom Talianska a Rakúska. Co «a týka Talianska. záverečné komuniké pripomína, že je potrebné dať príležitosť talianskemu náro- CÜI, aby sa mohol slobodne vyjailrif. Ak do tfhp príde, dodávajú na Wilhelmslrasse, v tom prífade veľmi nepriaznivé vj^hlady sa ukazujú pre vlády emígrant.ské, lebo ak má mať rozhodujúcu silu národná vôľa, v tom pri; ade ťažko sa dá predstaviť, že by sa našla emigrantská vláda, ktorá by mohla počítať na blahdvôľu svojho národa. Co sa týka Rakúsku, hovoria uá Wilhelmstrasse, že je toto jediný štát, o ktorom sa Spojenci dohodli .jednomyselne, že ho totiž oslobodí,!. Co sa tvka Fínska. Poľska a Baltských štátov a ich .slobody v záverečnom koninniké niet žiadnej poznámky o tom.;;. *iiiliiliiiniltllllllliimillMiiliililimiiiiiiiiiiiiimiiiiMiiiiiiimiiiiiiiiiiiiiiiuiiiimiiiiiiiiiiiiiiliiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiitiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiiMiiif!iiniiiiilUii<ni Konečne moskov.ské záverečné komuniké £ zívovu ukázalo, aké sú veľké roztržky me-3 dzi Anglosasmi a medzi Rusmi. 5 Rokovania o štátnom | , -Fro.vsvíatoic, „uusiciea nynuae j prístenky, popod Šindľové strechy predsedať ministerský predseda. 5» zamrzmit.P helma malvch oblockov. Lavffita FasC'isa „Lavoro Fascista“ oh;'aIúva grófa C'ana, žc tento svojím po::tojom vo VeT ej faiistickej rade, kde hlasoval preli Du'emu, zradil dôveru národa výhradne pre svoj vlastný pirospech. Časopis kladie Ciana do ketegorie fašistov rázu Bottaiho a grófa V'olpiho di Mi.surata. ktorí sa môžu označiť za „nečeslných“, lebo sa svojej zrady dopustili ,,so špekuláciou na možnosti, ktoré im ich vysoké úrady poskytovaly“. Táto narážka má sa podľa mienky verejnosti vzťahovať na to, že Giann chcel sa stať náslup’com Diiceho piše Lavoro Fascista. . ZEM KOPNIE L. O. VOZpoét© = zimu budú mnohí do smrti spomi-Budapešf, 2. novembra, s liať. (H. M.) Po viac ako týždňovom rokovaníE Rozbesnila .sa tak, že nebolo pamäto rozpočte na rok 1944 parlameutárny takých psích Čias, Zavalila vrchy bor tohto týždiia skončí svoju prácu, bpoje-^j^ doliny, zaľahla hory a domky ako ťažné výboí^ snemovni dlaň. Severák spechoril sa cez Dumkedy pnde na pretras rozpočet >'un>edslya. 5^ ^ V štvrtok bude -Síl rokovať o rozpočte inim 3 ^ stersiva zíísobovania, v piatok bude pred-= tko, CO mu stalo V ceste. Zarúbal chodmelom pojednávania rozpočet ministe, ské-S niky, cesty a pirte. Poplienil mladú hoho predsedníctva a ministerstva zAliranicia, = ru na Pôlči a stovky štíhlych smrekov iko aj menšie rozpočty mimominist.erských | polámal v driekoch. Zem prašťala v obíesortov.. v sobotu rozpočet ministerstva 3 yuciach bielej záľahy ako krehká dievfinancií, čím sa aj skonči rokovanie o Štát- v objatí.zunMca. nora rozpočte na roV, 1944 pred vybornpx , snemovni. f Snehový usust vyvrátil z tundamentu Polom spojené výbory snemovní podľa r Beloňovu drevenicu pod Supinskou skaobyčajov a štatútov vypracujú svoje hláse-s lou. Mladej matke cestou Z ponického nie. ktoré predostrú pred snemovne. Po pri š chotára zamrzlo dieťa v zrebnej plachte jatí tohto hlásenia snemovne sa shiu «a ple-3 j-rusec. Sajbänia museli v ovčiarnňrnu M'.hôdzku. aby prejeduaiy ľľ‘'‘>osiie obťažkaným ovciam zažíhať ohne, lý rozp-oret. ,,,, .1 >., = abv vlhké jahňatá inepmiu'zly. Starý l.e-V pohlickvch kruhoch sa prerlpoklnlu, ze _ , A { \ pred plenárnou- schôdzkou sncmcouí pred E nar,_ ktoiy siel do hor na drevo, stratd seda parlamentu András Tasuady-Nagy sro- = sa 1 8 vlaciami a chudomravyni konilá sirauv na spoločnú poradu, kde sa chce = kom. Našli ho 0 niekoľko dni zaviateho dohodnúť o technike zasadaní pléna. Táto E v prieslope pod závozom. Hladné diviaky predporada e'^te ni? je svolaná, ale v dohre 3 yychádzaly v húfoch z hôľ a obhrýzály informovaných politických kruhoch .sa pred-^ g^jgpy plotov'okol stavísk. Nodami skupc'kladá,.'le Tasnády-Nagy ju svolá, 5 čaly vetry, šialene 'sa svíjaly popod za-Pi^.vsviatok, »DhMčiek'-^ jiebude __,zas^at^ prístenky, popod............. zamrzmité beľmá, malých oblôčkov. 'Na príboj skej zvonici pukol zvon. Na Rovni vylomil víchor staré z)hrdzavelé muky. Jednej noci sa rozhorelo nebo nad Podkonickými holiami polárnou žiarou. Ľuďom v roztratených chotároch zalomil srdcia strach ... . Potom zima zrazu vo svojom besnení ochabla ako milenec, ktorý sa vyvášnil. Pod belasým zvonom predjarného neba rozja.saly sa zlaté lúče slnca.. stopily snehy a nemilosrdne rozrazily ľady na vodách. Ľady sa pohly nadol ako kŕdle bielych husí. Vysoké mutné vody opadly a rozmoknutá zem sa začala tužiť k novému rodeniu. Preteplený vzduch voňal novými neznámymi vôňami. Za dedinou osihotene stál domec Mateja Magmu. To .stavisko sa vUi.stiie ani noniohlo zvať domcom. Z bývalej rozsiahlej gazdovskej budovy ostaly len oborené múrané boky prednej izby, ktorej strecha bola pobitá jedľovými krajnicami. Ostatok stayiska po všetkom ohni trčal do neba ako čierna doráňaná päsť. Tvrdý život žil Magna, ZipozoľaveJ po samú šiju, pokým sa nahotíobil svojimi veľkými rukami toľko, aby si- mohol vystaviť osamotené teplé hniezdo. Roky sa chlapsky bil so životom, kým orikúpil k dedičným íliačko.n zeme nr.j- I’.rajšie rob z celej dediny. Z trch;’-o ľhotára si priviedol do svojho mr.'; ‘.u pokornú ženu, ktorá mu po rokocli povila zdarného syna. Syn rástol alio i dý topoľ n radosť Itola dívať ra n.aň, í;cT prvý raz viedol do polí rujné vrané ’ Spojení láskou a tvrdou robotou cd rv:tu do mrku, žili si v trojici cr.".m no tichým šťastným žitím. S dedinou ca skoro nestýkali Magma hol sarn;): r, ktorý žil len svojim zemiam, synovi a žene. Potom sa však zazdalo životu, žc vari prištedrou rukou rozhodil pohodu ponad Magnovo žitie. Svetom saroshrrcla veľká vojna, v ktorej mu zamordovali kdesi v cudzine jeho syna. 0 rok mu dobolela v náručí pokorná žena. Anľ to však nebolo životu dp.sť. Poslal na Mrgim oheň, ktorý vyžral celé jeho krásne stavi.-íko do základov. Múrané prístavky, maštale, ovčiarne, .Šopy, v.šetko vy.lo navnivoč. Navnivoč vyšly i biele ovce, krásny rožný statok a vrané kone. Potom UŽ išlo všetko u Magmu delu vodou, akq vývrať dolu mutnj'mi vinami jarnej riavy. Ešte posledný raz mu srdce zavalil tupý bôľ vtedy, keď mu páni z mesta ro.zpredali všetky Zeme. Ostalo mu len zhorenisko s dvorcom a kus záhurrraia. Celé krásne gazdovstve