Slovenská Jednota, december 1943 (V/272-296)

1943-12-01 / No. 272

2 Posledné zprávy MTI, ŤP, INB a Bud. Tud. oznamujú: Podľa londýnskeho zpravódajcu ía­­(soipisu Díé Tat posledné veFkonálety na Berlín sú najdôležitejšou udalosťou posledných dní. Letecká ofenzíva, za­počutá „bitkou o Porúrie“, dosiahla v „bitke o Berlín“ nového vrcholu. Ti­mes píšu o dvoch funkciách bombar­dovaní: Zničenie nemeckého vojnového priemyslu a súčasne prenesenie vojny na územie Nemecka. Podľa londýnskej mienky nastávajúce zimné mesiace sky­­tajú poslednú príležitosť k tomu, aby rozhodnutie o vojne padlo za pomoci týchto veľkonáletov. Ak sa tak nesta­ne. uskutočnenie druhého frontu je ne­vyhnutné. Podľa časopisu „Basler Na­tional Zeitung“ nálety na Berlín v Londýne pokladajú za predohru konfe­rencií. Iba málo mienok vyznieva tak. že v týchto veľkonáletoch treba vidieť predohru invázie. Pričítajú im politic­ký význam s hľadiska spojencov Ne­mecka- — MTI Oznámuje: 30. novem­bra v predpoludňajších hodinách an­glosaské lietadlá preletely v dvoch vlnách ponad západné hranice krajiny smerom severným. — Včera bolo záve­rečné zasadnutie de gaulleistického kongresu v Alžíri. Na zasadnutí bola jédnohlasne rezolúcia o programe poli­tickom a obšírna rezolúcia o progra­me sociálnom. Podrobní! zprávu pri­nesieme zajtra. — V Dánsku došlo k celémii radu nových sabotážnych akcií. Atentáty smerovaly proti rozličným tratiam a proti jednej kodanskej zbro­jovke. — Nad Švédskom poschytalv veľký počet tzv. sabctážnvch zápal­ných balónov. — V Londýne nepo­tvrdzujú zprá^ ® údajných prímero­­vých -jednaniach. Podľa moskovského zpravodajcu agentúiv Exchange Tele­­graoh operácie na Bielej Rusi prebie­hajú za veľmi nenriazniv^ch pove­­triíostných podmienok. V dôsledku v tomto ročnom údobí nezvyklé mierneho počasia súvislá snehová pokrývka od Kyjeva až po Vitebsk sa roztopila P zmenila celý terén v more bahna, aké vzniká iba po jamveh dážďoch. Voisko a prísuny musia zápasiť s mimoriad­ne, ťažkými úlohami. Je možné, že sa zádrhtlú af bňéýáeíé^ Rtiský' jiÔ)«tup za posledn^rch 24 hodín sa zpomalil a ai nemecké panciemiky sotvaže budú môcť pokračovať v svojom útoku y pr’^storu Komstenu. —- Spojenecká smluva medzi Ruskom a Českosloven­skom je, ako hovoria zorávy, už hotová. Pozostáva z piatich hláv a je platná na 20 rokov. V podstate kryje sa s an­­glo-ruskou spojeneckou smluvou. V t“’to dohode mô*u sa pri'’oiiť aj iné 5 štátv. „Poľská klauzúla“ dohodv pred-S pokladá, že čoskoro bude zahladený s konflikt medzi Sovietskym svftzom es Poľskom. Pozoruhodnou je tretia hlavný Pirlnw. ktorá hovorí jasno, že cieľom 5 dohodv je zastavenie n“m“ckej expan-5 zle, smerujúcej na východ. rs Mir« i GI0RNin.E DTTAUA'’* ^ Mroar Smzeí FESTES UOYO Rôzne hlasy hovoria o neďalekej bu­dúcnosti, keď podľa Neue Zürcher Zei­­tungu na základe zpráv zo Štokholmu, T najbližších dňoch má prísť k veľkej politickej udalosti: iste bude uskutočne­ná porada Roosevelt-Churchill-Stalin. Ako je známe, v Londýne už koncom minulého týždňa sa domnievali, že traja vedúci politikovia stretnú sa v jednom predbežne tajnom mieste a podobné domnienky širia sa teraz aj v Moskve. V každom prípade je nápadné, že ruská tlač už takmer dva dni nenapísala ani slova o činnosti a osobností Stalinovej. Večerník časopisu „Basler Nachrichten“ dostal nepriame potvrdenie, že sa kon­ferencia už behom niekoľkých dní za­­počne. A súčasne sa zo Štokholmu ozna­muje, že aj dr. Beneš odišiel z Moskvy na miesto stretnutia. Berliner Lokalan^eigpr NaM nepriatelia sa radi dávajú uspá­vať nádej (M,. íe dnešné Nemecko je na tom duchovne horšie, ako Nemecko z ro­kov 1800 a v svojej propagande nasta­vujú vtedajšie Nemecko na úkor teraj­šieho Nemecka, A hol to práve Goethe, čo nás VAÍili ,íe v ťažkej situácii každý sa musí snažiť práve o to, aby zachránil, čo sa ešte zachrániť dá. Terajšie boju­júce Nemecko je totiž — píše B, L, — ešte vždy Goetheho Nemeckom, hoci sa aj veľmi zmenilo a obrátilo, sa za nový­­"ini ■ povinnosťami. Ndjv&Sšop, sflOti meckej duše' je ešte vždy to, že ponad súčasné chvíle, nech už budú ony ako­koľvek trpké, vidi väčšie ciele, ktorí usmerňujú celý jeho život. A iba v tom­to Nemecku možno vyriešiť veľký pro­blém nášho veku medzi dymiacimi zho­reniskami, alebo tieto problémy nebudú nikdy vyriešené. Ak na bojisku utrpi zranenie dajaký Mueller, alebo tam padne, nepadne preto, že je istým člo­vekom, majúcim meno Mueller, ale pad­ne preto, že je Nemcom. Ak sa Berlin mení v zrúcaniny, netrpí teraz preto, lebo raz musi zaniknúť všetko, čo na tejto Zemi bolo postavené, ale prett, le­bo ako nemecké mesto a hlavné mesto Ríše, podujima tohto utrpenia. V tomto nemeckom duchu korení aj odvaha Ber­línčanov. Tajomstvom ich odporovacej sily je, že sú dobrými Nemcami a ich nemeckosť je nezničiteľná, nezávisle na všetkých utrpeniach prítomnosti, ZORA Celá bulharská tlač sa rozhorčuje nad teroristickým útokom Anglosasov na Sofiu. „Zora‘‘ vyzdvihuje z vyhlásenia ministerského predsedu Božilova na za sadnutí Sobranja v stredu večer, že Anglosasi ľahkomyseľným spôsobom bombardovali autoritu krajiny. Bulhar­ský národ nie je však ochromený v svo­jej viere v budúcnosť. Na inom mieste robí časopis Anglosasom výčitku, že za­príčinili terajšiu situáciu. Balkánsky pakt bol namierený proti Bulharsku. Bulharsko nemohlo zmeniť vývoj udalo­stí ani po mníchovskej konferencii, ani po poľnom ťažení na Balkáne roku IQJíl. Keď však Bulharsko je nútené jedmi' pod tlakom leteckého teroru, tak bude účinok každovádne iný, než aký očaká­vajú Spojenci. iOIMAL DE GEime Náš dopisovateľ zo Štokholmu nám telefonuje: Bombardovania Berlína vy­­vovaly nepredstaviteľné škody. Výpove­de svedkov, ktorí prišli z Berlína lieta­dlom'a iné informácie hovoria otvorene Cez kosý pohľad slnka cez mrázik jesenný strapatých astier vonka dych náhle zbelený v tíšinu padám zasa tratím sa bezmenný list 8 ktorým vietor hrá sa, hvizd bledej ozveny Jeseň JÁN KOSTRA Keď tichý vetrík vanie a darmo hľadá zas komu to umieranie • tak pridusilo hlas t pod modrým zvonom ticha blázon sa budí zas — so smrťou si on tyká a zve ju medzi nás VIKTOR TITULU Bado^lSovho | Talianska | EMANUEL ZRIEKOL SA| „CISÁR ABESÍNIE A KRÁL’| ALBÁNSKA“ i Neapol, 30. novembra. INB. — V Bari v pondelok večer za-2 S hlásili, že kráľ Viktor Emanuel nebude | viacej užívaf titul „eisár Abesínle a 2 kráľ Albánska.“ Odteraz bude užívaf len 2 titul „kráľ Talianska“. Kráľ sa k tomuto | kroku rozhodol na návrh Bádoglioyej = vlády. mala starý Malá famosf Lande-Fleuri 2 zvon a starého farára. _ -, i- * 2 Farár abbé Corentin bol ešte poriadny Londýn, . novem r . hoci už mal na cbrbáte päfasedem-INB. — Barijský rozhlas v pondelok | desiat krížikov. Ma) detskú tvár, vrásčitú, zahlásil že v Neapoli utvorila sa „modrá! ale ružovú, ktorá vykukovala z rámca bie­­strana“ s monarchMickým pragramom.l>y;h vlasov A medzi svojimi ovečkami bol Nová strana bude podporovať nástupcu ^ tróna Umberta. i w TNB — l.inerailsurKa aeiuonram-fca . t j,. c i ■ u. á svätenia za kňaza, rozhodli sa farníci, strana grófa Sforzu a Benedetta Croce- sjjjy venujú nejaký väčší dar, aby toto ho rozpadla sa skôr. ako by. sa úradne 2 bileum, ako sa patrí, oslávili, bola utvorila. V tábore stúpencov strany i Traja členovia patronátneho výboru vy­vyskvtlv sa rozpory v názoroch ý otázke | konali potajomky sbierku vo všetkých do­­^ . -moch a keď sobrah stovku, priniesli ju fa­monarchie. Gróf Sforza v svojom pre ^ j-^jovi, prosiac ho, aby odišiel do mesta a jave nápadná odtrhlíkov a za ozpadnu-s^j,y gj jgjjj vybral zvon, ktorý sa mu náj­de strany diixtPV. . čini vodpovednými monar-2 lepšie bude páčiť. I. DECEMBRA 194S­ o známych štvrtiacih. Bombardovania malý istý cieľ, t. j. vládnu štvrť, cen­trum ned’aleko nádraží, zverinec popu­lárnu štvrť .Steglicz, priemyselné oblasti severnéhr Berlína boly napadnuté v pon­delok. Berlínčania očakávali nálet aj v stredu, lebo boli presvedčení, že An­gličania cneť; zničiť Berlín. Teraz sa ho­vorí v Londýne, že 25 náletov postačí», aby bol zničený Berlín ako administra­tívne centru:n, bez ktorého Reich by mohol tažko existovať. Mnohá ulice ni© sú prístupné pre premávku, lebo sú ohrožene /rúcaninami, zvlášť v štvrti nádraží Potsdam a Anhalt, ktoré bóly ťažko poškodené. >Taky odchádzajú však predsa z Potsdamu. Zo sevemeh® Berlína chj-^bujű bližšie zprávy, ele aj tu prisío k velkym pohromám. Obrana liola stažená pre veľkú hmlu. Svedkovia hovoria o nepiestajných požiaroch, kto­ré ešte vždy trvajú. Popisujú strašné "cén,>: mnoho osôb bolo popálených za živa na horiacom asfalte, do ktorého sa zaborov£ilv nohy. Po meste vidieť st:"!© rady ľudí bez prístrešia, ktorých počet oresahuje 100.009. ale nikde niet paniky^ Plyn niet vo veľliej čiastke mesías tleklrickó osvellsnie je v poriadku, alô telefonické snojenie zvlášť s cudzinou je •jrerušenéi Život je dezorganizovaný a obed v ľudom pi.dávajú putujúce kuchy­ne v chrožených štvrtiach. V Londýne hovoria, že majú k disnozícii 40,000 ton bômb na zničenie Berlína. Švédski do­pisovatelia zlsťu.jú, že v Anglicku čaka­­!ú veľmi silnú nemeckú odvetu proti Londýnu. V Londýne sa mvslí, že Neméi tiudú používať magnetické bomby, ako čo používali v útokoch proti spojerec­­kým konvojom. V Londýne sú tsi m’en­­kv. že bitka o l’erlín je určitým druhoip ultimátuma Reô-hu. Medzfspo’eneckd komľsfa pre Taliansko PRVÉ PLENÁRNE ZASADNUTIA Alžír. 30, novembra. Bud. Tud. — Spojenecký poradný výbor pre Taliansko mal v pondelok prvé žasadiiutie. Zasadnutia zúčastnili sa za Anglicko minister MacMillan, za USA Miirphy, za Rusko Vlšinský a ža fran­cúzsky alžírsky výbor MassigU. Na za­sadnutí pjrejcdnali program najbližších porád. ZVON JULES LEMAITRE Hneď druhého dňa zrána sa vydal abbé Corentin na cestu, aby kúpil zvon. Mal pred sebou cestu peši asi na dve míle až k hradu Rosy-les-Roses, odkiaľ by sa mohol odviesť až do mesta Pont-ľArcheveque. Bolo pekne. Život stromov, vtáctva aj ra­stlín, nech už užitočných alebo ozdobných, šumel na slnku po obidvoch stranách ce­sty. . A starý farár, majúc už plnú hlavu bu­dúcej hry zvonkov, kráčal rezko, chváliac Boha ako svätý František za radosť všetké­ho stvorenia.^ Keď sa blížil k Rosy-les-Roses, uvidel ve­dia cesty komediantský voz, od ktorého bol odpriahnutý koník. Staré zviera ležalo ne­ďaleko odtiaľ na boku, majúc všetky štyri nohy natiahnuté a stuhnuté. Starý muž a žena, oblečení do čudných handár, sedeli na okraji priekopy a plaka­li nad svojím starým inŕtvym koníkom. Pälnásfročaé dievča vyliezlo z priekopy a á mi-Neapol, 30. novembra. 2 Pretože sa blížil čas, ked abbé Corentin , J 1 «*!„i.z2uial osláviť päťdesiate výročie svojho vy-Liberahsücká demokratická = _____________, ju-bežalo k farárovi, volajúc: „Smiliijte sa, pán farár, majte s mami zľutovanie, prosím vás.“ Jej hlas bol drsný a pri tom aj m3kký,.,a svoju prosbu modulovalo ani cigánsku pie­seň. Dieťa, ktoré malo pleť, ako vyrobená koža, bolo oblečené iba do špinavej košele a červenel sukne. Ale malo široké, čierne, zamatové zrenice a pery malo ani zrelá višne. Jej žltomedené ruky boly tetovaná modrými kvetmi a vlasy boly podchytené a spútané medeným krúžkom, rozhodeným na obidvoch stranách vejárovito chudej tvári, ako to často vidíme u egyptských fi­­gúr. _ Abbé zvolnil svoje kroky, vytiahol .ž-pe­ňaženky dva sous. Ale stretnúc s^ s oČapiä tohto dieťaťa, zastavil sa a začal sa vypy­tovať. Vysvetľovala mu; „Môj brat je vo väzení, lebo o ňom ho­voria, že ukradol sliepku. On nás živil a teraz sme už nejedli dva dni.“ ,,.Ia viem žonglérske kúsky a moja mama vie hádať z ruky. .Ale dnes nám nedovoľujú živiť sa týmto remeslom po dedinách a me­stečkách, lebo sine už veľmi chudobní. . -A teraz sme ešte k tomu stratili koňa. Co leia s nami bude?“ „A čo,“ hovorí abbé, „tak prácu by st© niekde tu v kraji nenašli?“ , „Ľudia sa nás boja a hádžu na nás ,ksi'< mením. A potom, veď my sme sa ani praí. covať nenaučili. Vieme iba všelijaké kúsky. Keby sme mali koňa a troclíb peňazí, abji sme sa mohli oblieknuť, ešte by sme •»» dobre uživili... Ale takto nám už nepozo­stáva nič iného, než umrieť.“ Abbé vložil svoj biely peniaz razpäf d® kapsy. „Máš rada Pána Boha?“ opýtal sa Jej. „Mala by spra ho rada, keby nám pomo­hol,“ odpovedalo diéta. Kňaz cítil vo svojom opasku farchti, kto­rú mu pôsobil vačok s peňazmi, ktoré ma sverili farníci. Žobráčka nespúšťala svoje oči so svätélh® kňaza. On sa opýtal: |

Next