Slovenské Pohľady, 1852 (III/1-26)
1852-03-31 / No. 13
<06 šírom, krásnom, ale — dlhým neštastlm strápenom Slovenska. Od počiatku mesiaca tohoto cestuje po Slovensku Jeho Excelleneia Pobočník Veličanstva cis. kŕ. Generál Kellner, aby videl na svoje oči stav biedy nášho ludu n mohol zvestoval Jeho Milosti Cisárskej kde je pomoc najpotrebnejšia. Šlapaje tohoto Hodnostára vysokého poznačené sú Sypárnami naplnenými zbožím, strovou a múkou, týmito zbraňami najostrejšími tam proti hladu, tu proti zmyjain u hadom úžerníkov. Jeho Excellencia sa dozveduje a pomáhá, a jako vodca ráta silu nepriatela možnú i skutočnú a dla toho hotuje varty, stavá bašty, necháva reservy. Stá a stá vozov naplnených zbožím, tým chlebom vezdejším stretáme po hradských, a všetko to pohybuje Milost Cisárska, a všetko to skoro prúdi sa hore — tam do krajov milých, rodných, kde prostota rastie a vernosl kvitne, ale kde čas a osud smrtelne za dlhé stoletia, brázdu smrti orával do národa nášho. Už je rozostavený tábor na Slovensku — proti nepriatelovi hroznému, proti hladu a zahynutiu vela — vela krajanov našich. A tábor teRto nestává zedník a merač , ani general a vojak : ale otcovské srdce Cisárovo. A tisíce Slovákov ostane pri živote i tejto hrozivo nad nami zavisnuvšej jari. Jaký osud hrozil národu nášmu, zdála sa veštil už i sama príroda ; mrazy, fujaky, zima vánočuia a hromničnia zavítala nám na miesto* slúk, škrivanov a lastovičiek. Dreva nieto k zábreve , vlci žerú stáda a rodina nejedna už o Jozefe nevie aká je chul sladkého chlebíčka. Jan ďaleko, ďaleko Petoŕ Pavel — a nejedna stodola pustá, a vrabci po strechách na nejednom dvore zrnká hladajú. A kdo sa tu zo Slovákov uvaruje chýrov hučiacich mu do uší z rokov osudných hladu a moru hladového ? Lež tu stojí milovaný, Milostivý Panovník! On nekŕmi národy svoje sluhami, — ani nesedí za zeleným stolom v Prešporku snem krajinský: na to miesto cestuje Generál Kellner po krajoch hrobami posiatych od roku 1847 a za ním povstávají sypárne, dary to Milosti Cisárskej. My nevieme tu hovořit viace . Národ náš — cíl a cil zas sám časov premenu, a hrň sa kolo svojho Panovníka v bi.ede Tvojej na Teba mysliaceho. Idú chýry, že Jeho Veličanslvo Slovensko návštevou svojou oblažil ráči; a toto sa najochotnejŠie ponáša z úst do úst, lebo skutočnosl slubných týchto chýrov je liché, sladké pranie verného národa nášho 1 Nebolo veselia dávno na Slovensku podobného tomu, ktoré by přítomnost Jeho Veličanstva stried národa Slovenského spôsobila; národ tichý, neklamný, spolehlivý vyronil by v prostote svojej slzu lásky viery, vernosti pred Panovníkom svojím a nejeden bojovník z dobrej vôle čo pod zástavami Jeho bojuvával, zrástol by v pohlade Cisára svojho na zemi svojej na obra nezmoženého. — Daj Boh — aby tieto chýry tak sa uskutočuily, ako skutočné sú znaky Milosti Cisárskej ku národu nášmu v nebezpečenstve hladu postavenému 1 PreŠpOľOk d. 25 Brez. Znajúc že sotvá zpráva táto bude môcl hneď do prvších čísel Pokladov priši, k tomu zas, že treba trocha sa usádlit, aby človek verný nestranný nákres predmetu podal, píšem o pár dní neskôr akoby to dopisuvatelstvo do časopisov požaduvalo. Pišem o distriktualnom dňa 15 a 16 v Prešporku držanom evanj. a. v. konvente. Boly to dni pamätné. Kdoby sa nazdal že to teraz tak išlo, ako v 0- ktobri, velice by sa klamal Nitranský seniorát bol neistý a mal z čiastky odchodné inštrukcie od predošlých *); Oravci sa ani •) Kdo čitil naán zpráva o minulom Scnioralnom konvente Nitránskom v Slov. Polil. čís. 10 uverejnenú, nebude sa tejto anomálii z jednej čiastky až tak velmi divil, bár z druhej pri čítaní článku tohoto dvojnásobne vytýkal bude tie papierové reprKsentacic, a to posielanie do konventu Senioralnelio ludi, ktori alebo nie sú v stave pochopil o čom sa rokuje, alebo sú na tolko zlostní, že schválne v odpornom zmysle hlasujú. Príklad na toto poslednie máme tento : My neukázali, ani nikoho so zastupitelstvom svojim neposlali **_). Tieto dve chyby bolyby skoro naše dobré, naše sväté právo pochovaly. — Ale nestalo sa chvala Bohu. Poslucháčstva bolo plno; konvent sa začal. Za zapisovatelov boli vyvolení tí čo predtým, z ktorých ale p. T. hneď sa osvedčuval, že on nezná ako notár slovensky, a tak aby sa slovensky ani nehovorilo ; p. Šim. vyslanec Prešporský zas mu z toho ohladu nadržuval, že p. c. kr. Komissár nezná slovensky a tak že by to velká indiskrecia bola slovensky hovoril. Ale p. Kommissár sa osvedčil že on slovensky dobre zná, a tak celej tejto otázke bol koniec, okrem že vyslanec jedueho najvätšieho seniorátu slovenského slovenčinu len convenienciou, nie ale právom nazval. ***) Už odtialto vidno kde sme prišli, kadenáhle sa o otázke tejto, skoro v čisté slovenskom distrikte, ktorý počituje 115,522 slovenských, 18,962 nemeckých a len 3,478 maďarských duší s 68 slovenskými, 10 nemeckými, 2 maďarskými a 6 miešanými cirkvami, na taký spôsob hovoril mohlo. Po prečítaní Protokollov predošlého konventu stali vyslanci miestneho prešporského seuioratu, kde oproti predošlému konventu a tomu uzavretí protestuvali, že sa Prešporská javská Cirkev o generálnom konvente nič nehovorila vo svojom konvente miestnom, a jej Vyslancovia si dovolili hlasoval za generálny konvent; toto by ešte ostatne ušlo, ale čo sa nemôže odpustil tým dvom vyslancom Myjavským na Senioralnom konvente, to je: že Myjava obecala svoju pomoc Modranským školám celkom zretclno a výhradne, a vyslanci tí, voláky Samuel Jurenka mlynár, a Samuel Valášek (nie ten Mučedlník Komárňanský, Jan) hlasovali a pomoc menom Myjavy Prešporským verejno dávali, Toto je už len predca niže všetkej statočnosti vyslaneckej. Pre Boha — Slováci pozorujte si; lebo keď už Myjava naša takýchto ludí si bude vysielal na konventy, čo máme čakal od tých Cirkví, ktoré stonajú v putách agitátorov Maďaronskych. Myjava by si už len mohla inakších ludí poslal na Senioralny konvent! Ludi, čo i budú vedet i bndú chciet poctivo a statočno jej vôlu predniesl. Je tam výtečný muž, p. Notár Semien, sú tam aj ini mužovia, takže veru Myjava nie je utisknutá na takých, čo si z nej verejne žarty robil dovolujú hlasujúc Cirkvi 10,000 duši počitujúcej na zdarí oproti tomu, čo ona ustanovila. A tých p.p. Vyslancov nech potiahne na zodpovedania. — O jednej Cirkvi sa práve povesí roznáša, že svojmu kňazovi nechce útraty na cesty do Sen. Konventov nahrádzal; no — to je ešte len duch ! A nie je to Cirkev ani najchudobnejšia Bukovská, ani Cirkev dáka kopaničiarska; je i majetná i do počtu tých vzdelaných sa pripočitujúca. Ak ti povesí neklame, radíme tejže Cirkvi aby zavčasu chybu túto proti duchu svätému napravila: lebo známy je osud Zafyry pre mrzké milovanie zysku zahynuvšej. «) Poslal Slavný Seniorát Oravský M. J. H. plnoinocenstvo svoje, ktoré, ale o jeden den sa obneskorilo na Počte, ako sme oznámili v čisle predošlom. Red. ••*) To bol ako vidíme Vyslanec svetský niti^ánskclio Seniorátu pán Zel... Z diserecie neustanovil Seniorát v akej reči by mali jeho Vyslanci hovoril na distriktualnom konvente, majúc tolko dúvery do svedomitosti svojich Vyslancov, že nebudú dačo podnikal proti právu jeho, bár hovoril môžu, ako najlepšie vedia, najme ked sú v distrikte i Nemci i Maďari. A tu počuje teraz Seniorát — i čisto - slovenský i čistú povědomost práva svojho majúci, tu počuje ako jeho Vyslanec svetský humpluje právo jeho a za holú, formálnu Convcnienciu ho vyhlasuje. Toto chovanie sa pána Z. zasluhuje postavené byl ku boku chovania sa p.p. Samka Jurenku mlynára, a Sam. Valáška! Seniorát Nitranský o ničom nie je lepšie presvedčený ako práve reči svojej na distriktualnom konvente, a jestli o tomto neznal p Zel. .. lutujeme ho velice. Ostatne toto môže byl hodná lekcia SI. seniorátu Nitranskému o tom, akých mužov si má posielal na distriktualny konvent. Pán Z. sa dokázal ako nespôsobný k zastupovaniu slovenských Cirkvi Seniorátu Nitránskcho. A potom: čiara pacta—boni amici, na potom nech Seniorát rozkáže i to v akej reči hovoril, a ako za reči tej práva hovoril majú jeho Vyslanci, aby budúcne sa neopovážil dakdo miasl pochopy slušnosti, a pochopy práva. Red.