Slovenské Pohľady, 1852 (III/1-26)

1852-05-05 / No. 18

Číslo 18 Dna 5. Mája 1852. Diel III Slov. Pohlady vychodia každú středu na jednom hárku, pri konci každého mesiaca na poldruha. Redaktor býva v Hlbokom, poslednia počta: Senica. — Predpláca sa u Exped. v Trnavě (Pekařská ulicač. 199)na celý ročník s poč­tou 6 zl. na polr. 3 zl., na na literátům, umenie a život. Redaktori JF. M. Hurban. štvrt roka 1 zl. 30 gr. str. Bez počty s odbera­ním. si vlastným u Expe­dície o 10 hod. r., celor. 5 zl., polroč.2zl. 30-gr. štvrtroč. 1 zl. 15 gr. str. Za 1 riadok ohlasov v „ Obchodníku“ sa piati 3 gr. str., keď je viac razí tlačený 2 gr. str, ...................................... POZOR! V Hlbokom dňa 1. Mája. Pána Dra. Radlin­ského literárno-cirkevný článok v prítomnom čísle Slov. Pohľadov nami uverejnený, je nám od p. Púvodcu s istou bojazlivosťou poslaný, ako by sme my na tolko úzko­prsí a chúlostiví boli, že by sme spôsobní boli zatvoril časopis náš pred náhladmi jeho cirkevno-slovanskými, tak že odosielajúc nám rukopis hneď nás aj splnomoc­nil vynechal z neho všetky tie úvahy jednotu cirkev­­ftiu vo Slovanstve z hlädišla a stanoviska rímsko-kato­­líckeho rozoberajúce a podal len časí literárnu. My ctíme vysoko túto útlocitelnosl, akou sa p. Doktor chová k nám ako ku cirkvi katolíckej sa nepriznávajúcemu, ale spolu sa Jemu tuná osvedčujeme, že nemal z holá žiadnej príčiny obával sa, že by sme v tomto orgáne narodňo-literárnom nedovolili hocktorému mužovi ná* rodniemu jeho náhľady literárno-národnie vyslovil. My pevne veríme, že každá myšlienka ľudská, každá idea kresíanstvom ku spáse človečenstva splodená jedine sil­ným jej zastupovaním ze strany Povolaných k idei a myšlienke tej a verejným, vážnym jej i z odchod­ných stanovísk posudzovaním k zralosti a k životoplatnej jasnotě privedená byí môže. Násilenstvo je cudzá moc v ríši ideí ľudských. Y tomto smysle sme sa hneď pri zakladaní SI. Pohladov vyslovili a otvorili časopis tento napospol náhľadom a pohľadom genia slovanského, ho­toví kedy kolvek prijal i nám samým odporujúce mienky. Strany ale jednoty cirkevnej, to hádam volno nám bude poviedol, niesme práve my poslední medzi tými, ktorí v týchto veciach v literatúre našej písali, a už aj preto len vítaná nám môže byl a skutočne i vítaná je nám každá Vedomcov slovanských mienka a vedecký náhľad na jednotu kresťanskú na pospol a menovito na jednotu cirkevniu vo Slovanstve, Že i pri tomto nebudú chy­bel upodozrievatelia, to je vec istá a pri nás už veru i dost často skusovaná; nuž ale my si z toho nič nero­bievame. Horšie úmysly nám už nikdo nebude môcl po­medzi riadky naše strčil, ako nám ich tie tri kategorie naších odporníkov strčily, z ktorých jedna nás pre cir­­kevnie naše spisy hneď z katolicismu hneď, z atheismu, druhá pre národnie pôsobenie naše hneď z baženia po královstve (v Kálnici vraj zakladanom), hneď z rebel­­lanstva, hneď z otrockosti, tretia pre vedecko-literárne SI. ťohlady, Diel 111. náhľady z vraždy a mordu obviňovala. To je naše šte­­stia, že sa tieto zlobné kunšty na nrfjvyšší stupeň už dostaly; lebo horšie sa už ohováral nedá. A tak teda keď sa aj pochlapia tí naši dobrí priatelia, najviac to bude, ak dosiahnu tú výšku pomluvy, z ktorej sme my už nejednoho dolu šmarili, a na ktorej sa istotne ne­udržia i tí budúci „Audaces Calumniatores.“ Ani z tejto teda strany sa nemal čo p. Radlinský obával, že by sme my jeho článok do Pohladov neprijali. Ak sa jednota krestanská vážne a naozaj žiada, a naozaj pre ľudstvo je potrebná tu je predo všetkým iným potrebno, aby sa mienky a náhľady, zásady a úvahy zo všetkých strán ešte jedon raz v historii kresťanstva střetly a vyměnily. Na pokusoch týchto nieje nedo­statku v histórii, len toho pokusu ešte nebolo, ktorý by bol výsledkami takými korunovaný býval, aké sa žiadaly. Únia krestanská musí byl složená zo všetkých k unii takej náležal majúcich živlov, prerobených i čistotou, dogmaticko - morálnej idei Krestanskej i nadobudnutými skúsenostiam*! v behu žitia kreslansko-ľudského. Prose - litism a apostatstvo nemá významu v celku, zavše ostáva len udalosťou medzi kulisnami velikého žitia cirkevno­­kroslanského, najviac ak pokoj duši jednotlivej opatrí, v objectivnosti, na svete ničoho ďalej nevykonajúc. Je­dnota Kresťanská musí prijať to, čo už pred ňou prijalo človečenstvo ako spôsobné k napomáhaniu v ňom úlohy Kristovej. Nevinná zbroj modlitby, nevinná zbroj mú­drosti, nevinná zbroj viery, lásky a nádeje musí byť iste zbrojou i budúcich tých bojovníkov unie krestan­skej. Lež ako je zbroj táto nevinná, tak nieje aj do­statočná k dovŕšeniu diela toho. Stránka vedecká, po­mery časové pri otázke tejto niesu-už tak nevinné veci, z tejto strany hrozí už viac nedorozumenia, viacej nebez­pečenství. Toto nech majú myslitelia stále pred očima a v mene božom nech veria, rozumujú, žijú a jednajú tak, aby sa m o h 1 o priblížiť k nám to královstvo. božie, o ktorom prorokoval Syn človeka: a bude jedon ovči­nec a jedon pastier. Jednotu túto v cirkvi na svete predísť musí jednota cirkve v národach. Slovania dobre robia, keď počínajú od seba, dom vlastný zriadil dla proroctví Kristových sa usilujúc; to samé nech urobia i druhé národy. .Pán Radlinský vy­slovil mienku svoju ako kresťan obradu rímskeho; nás by to tešilo, keby sme mohli podať i mienku kresťana

Next