Slovenské Pohľady, 1852 (IV/1-9)
1852-08-04 / No. 5
Z poza Bradla, Kýčera Zástava zas vyzerá, A Javorinka šedá Zahanbit sa tiež nedá I Záhorci zpievajú A kamsi sa sberajd. Hej junáci zahoria Ľudia o Vás hovoria, Že ste chlapi do boja — A nemáte pokoja I Pokoja nemáme, Bo Cisára tu máme ! Čo je v našej doline, V mestečku či v dedine, Všetko dvere otvára Vítat pána cisára, Zpievat Mu, Vítat Ho Slávil Fraňa Velkého! 3 5 UK. Pieseň dobrovolníkov. Srdce naše, našu krú Nášmu Pánu Cisáru, A života nášho kvet Národu — to náš je svet: Národu, Cisára Naše srdce, naša krú I! Jeho orol hovorí, Že sme ho na Záhorí, V Budatinskej doline, Pri Prašove, v Žiline I Slávne vpášali Tam kde gule frkaly! Hej orličok orol náš, Pozri že si zas na nás, Máš tu chasu pospolu Známu, zlietni k nej dolu, Sláva Ti orol náš, Srdce naše večne máš! Pod Tebou sme válili Šibenice a valy, Za ktorými sloboda Mrela nášho národa, Oj slavný orol náš Večne naše srdce máš! Jeden starý Dobrovolní k. Pozor! Vo Slovenských.Pohľadoch sa Slovákov pozornost na viacej jich duchovnej ogabalosti sa týkajúce veci obrátila, a môžeme bezpečne povedal, že v pravom čase. Už by sme sa mi Slováci zase len boli učučkali do toho bohu žiali námi tak ľúbeného spánku živorenia, keby vtody, ked nás už driemoty nadchádzaly neboli pozavievali občerstvujúce vetríky „pozorov“ rozohaňajúce zo slovenských čiel ospanlivosti tône. — Vetríkom týmto občerstvení začali mnohí aspoň myslieť o tých národnopotrebných veciach, ktoré sa v Pohľadoch pod menom „Pozorov“ hrmiacim hlasom odporúčali — a už i toto v terajších našich okolnosľach je vela. — My v tomto ohľade takto rozumujeme; z úvah a z myšlení takýchto povstane vola, a z vôle čin. — Keď sa ale v blesku činov zjavíme — ožiari náš národ ligotný pablesk duchovného rozkvetu. A toto je omega všetkých v Pohľadoch sa už zjavivších „Pozorov“. — Zo stanoviska tohoto vychodiac osmelujem sa i ja národ náš slovenský upozornit na jednu okolostojnost, ktorá ač práve vo svojom spôsobe a bytnosti doteraz jediná, prcdca nemálo zasahuje do výšin slovenskej národnosti duchovného rozkvetu;—rozumiem tu umelec* tvo malby, ktoré doteraz na vzdor jeho mnohocennej povahy na povýšenie národnej duchovnej vzdelanosti po zadu zostávalo. — U druhých v blesku slávy sa ligotajúcich národov je ono velmi dôležitého významu , ba viem že sa pohybuje na jednej čiare s vedou. U nás síce ešte ani táto nedosiahla žiadaného stupňa potažmo na literatúru, ale sa aspoň nachádza na členku základu budúcnosti, čo je pre nás v terajších okolostojnosfach možnost a nádeja budúceho rozkvetu. Nie je to tak u nás s umelectvom malby. Toto do teraz temer ani zosobnené nie sáč zostalo zanedbané po kútikoch, a tak ani IJnemohlo sa vyniest na stanovisko významného napoma-