Slovenské Pohľady, 1852 (IV/1-9)
1852-08-18 / No. 7
horievajúcn závist a neprajnosť ukázala sa už len ako mdlá a nemohúca. Prítomné since - zaháňalo bleskami svojimi tieto tmavé príšery. Na príklad! Pozostalí po búrkach, regrutacii a iných života povolaniach bývalí dobrovolníci shromáždili sa pod zástavou, ktorá prvá zapchnutá bola na Žilinskom námestí po bitke Budatín- Zilinskej dňa 2. Jan. 1849, aby sa poklonili Pánovi svojmu za ktorého krev vylievali: a čo sa nestalo? Táto zástava mala z jednej strany skoro takú pohrdu zakúsiť; ako z nedorozumenia jedna kostelná zástava skúsila; ale stál pri nej mučedelníckym útrpením preslulý náš Jan Valášek a ten rozvinul rozstrielanej zástavy vetché beky, a zahrmel, že pod touto zástavou v nesnadnějších ako sú tieto časoch národ slovenský věrnost svoju dokázal a pod ňou že svoju úctu vyjavuje sám vätšiemu, ba Najvyššiemu Pánu! A slpvo toto včas povedané zachránilo i čest zástavy svätej i uspořilo mnohé hádam vyšetrovania úradom, lebo neprajnost umlkla a zástava ovenčená lipovým vencom, ktorý si zaslúžila v ohni a bójach pred vrahom nesklonenú hlavu svoju klonila úctivo pred Panovníkom Najjasnejším. Sviatok národní uvítania J. cis. kŕ. apoštolského Veličnnstva v Trnave bol vonkoncom čistý a neporušený, ples a rozkoš a radost srdečná národa slovenského. Už dňa 12. ráno schádzali sa ludia z dalších strán Horno- Nitranskej Stolice a obživovali ulice, námestia a /.namenitejšie strany najme kde okrasy sa chystaly mesta Trnavy. Okolo lOhodiny zajačala trúba pred bránami mesta a vyše 60 konníkov od Bradla a Javoriny, z Myjavy, Brezovej, Vrboviec, Turej-Lúky a z Podbranča, z obcí to pát do šest mýl vzdialených od Trnový stálo tu, aby vo chvíli vtiahlo do príbytkov. Okolo jedonáctej vtiahli v krásnom poriadku Jo mesta pod vodcovstvom Samuela Valáška a so zástavníkom Sam. Jurenkom. Na to celý den hrnuli sa vozi a vozíky týchže ďalších strán, tak že hostince preplnené boly hostmi; dobrotivost a pohostinnost mešťanov Trnavských ale skvelo sa objavila, prijavšia krajanov svojich ochotne do hospód súkromných. Včasné ráno dňa 13. hrnuli sa do mesta z bližších osad páni a panie, mešťania a sedliaci, kňazstvo i zemianstvo, úradníci i vojaci, mládenci a panny. Na každej tvári žiarila túžba, radost a nedočkavé očakávanie. Horlivější Slováci mali už od včerajška povyvesované zástavy na domach so slovenskými nápisami, a okolo týchto boli hromady zvedavých divákov a radostných chválorečníkov; tieto prechádzky trvaly takto až do 8. hodiny ranej dnes. Tu sa rozniesla povést, že Jeho Velič, o 9. příst ráči, hrnulo sa teda všetko von, lebo na miesta pohodlné, skädial prichádzať malo J. Veličanstvo. Konníci slovenskí vyjazdili von z mesta a v poli čakali na Panovníka. Musíme poznamenať ale, Že tito neboli žiadne maškari preobliekané, súc vo svojom národňom, rozumie sa že sviatočnom obleku, všetci na koííach pekných a ohnivých. Slováci ostatní, ktorí t nie len tak vozpust na diváky, ale v akomsi celku a slávne chceli uvítať Cisára a Pána svojho zaopatrili si zástavy, a pod tými sa shromáždili pri hornej bráne, kde bola vystavená prvá slávobráná. Na hlavnej černo* žltej zástave bol tento nápis: Sláva Tvoja naše šťastie Nech sa množí a nech rastie! Po boku jej boli dve čiervenobiele zástavy, a pred týmito išla zástava hore pripomenutá dobrovolnicka, nesená od bývalého poručníka dobrovolníckého D. Ydoviaka; tamtie try niesli p. J. Hergot z Linča, a mládenec Sipkovský z Brestován obe červenobiele; čiernožltú s nápisom ale p. J. Janiš z Brezovej. Okolo týchto zástav stal si dlhý rad našich Brezovských, Myjavských a Vrbovčanských mešťanov opatrení faklami horiacimi a zástavkami malými černožltými a červenobielynrt, čo velmi krásne sa vynímalo. Leopoldské delá bolo očut hrmeť — po makj chvíli duneli i mažiare Trnavské, a vo chvíli hučala Sláva J. Veličenstva po chotári Trnavskom. Na cese rozpostavení koníci prví pozdravili J. Veličanstvo rdečným Sláva Jeho Veličanstvu! a so Slávou IJo doprevoili až po pripomenutú čestnú bránu. Brána táto obrtená bola čelom k ceste fraštáckej, po ktorej prichodí ráčilo J. Veličanstvo, a spočívala na dvoch zelenovenčných stĺpoch s modrozlatýini hlávkami, nad ktorýmrna bielom plátne s červenými strapcami okolo, nasleduci sa skvel nápis latinsky: AVe saLVeqVe TIrnaVIae! Ita ECIt qVIVis ple IMperatorI sVo Regíne ApostoLICo. Nad týmto nápisom stal olejovými pvami malovaný J. Veličanstva obraz, na ktorého j?t sa vypínaly dve modré váže tunajšieho hlavnieho hrámu. Nad obrazom roztáčal kriedla dvojhlavý orol® jeho bokoch dve červeno-biele zástavy a nad ním čerŕhá. Po oboch stranách čestnej brány vypínaly sa dvřáele červenými kolami vyozdobené pyramidy. Brána ma bola záhradným kvietim bohaté posiata. Po túto^stnú bránu doprevadili konníci Jeho Veličanstvo, <*ré od obcí tu shromážděných od Magistrátu meské na ktorého čele p. Mešťanosta stál od diovčeniec a ŕdu množstva prijaté bolo a tak do mesta kvietim.alúnami a zástavami ozdobeného slávne vníst ráčil Tu nebolo konca jasotu a radosti, kvieťa a vence sjX sa pod koč i do koča J. Veličanstva a „Sláva“ boľ^fik radostí stály. Klobúkami, ručníkami, zástavkamphyvovali množstvá. Na ceste touto hlavňou ulicou pravilo J. V. priozdobenie krásne na Benediktýnskc^aštori, kde prj p0<dobizni Jeho Veličanstva tento *s sa skvel, a síce z pravého boku : SaLVe eXoptafe nobls Franť'0 Josephe AVgVsta IMperator AVstrlae DIUqľraesIs popULo 5 0