Slovenské Pohľady, 1916 (XXXVI/1-12)
1916-08-01 / No. 8-10
4ö8 V ceste stopí vosk zrenica spanilá, Brká s mládencom ku skale prirúti. — Komu myšlienka nebeská pripäla Perá holubie, ten sa až ku tvári Kráse vyšvihne, ale v tom požiari Čarovné strašnom pohoria mu kriela: Leží mládenec studenej u peny, Hlava na skale, od pádu omdlený, Nad ním nežne bdie obloha belavá, Zora milotou mäkko ho bozkáva. — Skaly studenej tvrdý chlad vo snení Trhne mládencom... pred očmi zrumení Sa mu krásy žiar. .. túžene vyženú Nové perute: mládenec zaberá Znovu ku kráse.. . a zasa bez pera Padá ku Hronu na skalu studenú... 48. Od hronských kde vzdychov starý Urpín šuští, Svetlý vták sa skrýva v ľaliovej húšti; A keď letí krajom: divotvorná krása! Na mládencov Hrona sladké bôle striasa; Za mesačných nocí zlaté sny im kradne, K potôčku ich pudí prosiť vlnky chladné; Za ranného svitu pri zrosenej ruži Bolesť milostná sa úpenlivo, túži. Svetlý vták len seje po srdciach bôľ velký — A niet pod Urpínom na ňho jednej strelky.. . Preletí on od vôd Hrona do Liptova: Chorieť počnú Tatier svitni šuhajkovia; Čo len jedna stane nad dedinou chmára, Už sto horiacich sŕdc sa k nej prihovára; Voňavý ten vetrík samé vzdychy nosí, Ponáhly ten potok chodí pre ponosy; Putuje sa za tmy bájnej ku mesiačku, Svetlý vták bôľ.seje... ale najšvárnejší Z mládenčekov Tatier nádejou sa steší: Čo mu v srdci horel, vezme plameň vatry: Už svetlému vtáku srdce láska jatrí... — Na blízku zem snesú vtáka svetlé perá: Je to nevídanej krásy slávy dcéra. 49. Nebo v zrenici svetlé bez tieňa; V zračnej paničke hviezdy kmitanie; V žmurku zálečnom zora zbrieždená; V smavom pohľade zlaté kmitanie. V líčkach ľalia lupne rozvíja,