Slovenské Pohľady, 1926 (XLII/1-12)
1926-11-01 / No. 11
(101—105). Nebude od veci vypísať z neho pojmy, priemernému prvákovi sotva známe, aby sme videli, aké nemožnosti predkladá tu sostaviteľ čítanky 10—11-ročným čitateľom. Na 4’/2 strane textu nachodíme i takéto pojmy: Kiachta, Novgorod, Lipsko, dav, toiletta, Colchicum autumnale, mdlý odlesk letný, sústredne, starohorskí pútnici, bazár, procesia, požehnaním obťažená babka, prozaicky, predmestie, massa, strieborná huta, politická atmosféra, „švarcgelb“, štafáž, Urpín, historické trosky, lamento, bitka pri Králové Hradci, lýra savojská, nápadník (miesto „dedič“), srbské gusíe, patrón, pyramída, diplomacia, muštrovaf, morálna hodnota, dolnozemská slanina, odbyt, starí Gréci, lavína, voskovník, saharská púšť, podustva.fecher, Jupiter fulminans, program, komédia, dvojgrošník, elita, dějiště, Meluzína, doktor Faust, premierminister, Mefisto, bohovaf, saframentský, olympické hry, principál, stavec, baba (pôrodná), kolomastika, gummi elasticum, Napoleon, armáda, berezinský most, povážska Margita, delta, stolica (administratívny pojem), semitický, pohlavie, kontingent kupcov, kazabajka, havannah-brunastý, jobka, serbianka, vizitka, Archimedesove čiary, paletotty, beduiny, mantilky, tuniky, pedále, vypasamantovaný, senectus ipsa est morbus, hypochondrický. Mohli by sme sa nacitovaf i z iných článkov (na pr. zo 7., 19., 26., 38., 43. atď.), ale i z doterajšieho už vidno, aké veku a vedomostiam neprimerané, tedy neporozumiteľné pojmy hmýria sa v prváckej čítanke. V. Royova báseň hovorí prváčikovi úryvkami o dejoch srdca, o samote, oceáne, rozkoši a láske! Divná vec: ani nie tak dávno, žiačik ešte plátěné kormidielce nosil, a tu už aby rozumel samote, rozkoši, láske! Nehodí sa do prváckej čítanky ani Vajanského báseň „Tatry a more“, ani Š. Krčméryho báseň „Oravský hrad“, ani J. Škultétyho článok „Bábkové čiže lútkové divadlo“, hoci je o bábkach, žiak nemá z neho mnoho, veď je to kultúrno-historický článok! Poučné články z učiva reálnych predmetov majú byť v súlade s ich osnovou, predpísanou pre prvú triedu. Ďaleko ešte prvákovi do organickej chemie, ešte ďalej do nauky o buňkách, ale v čítanke, v článku 100(195—196) už mu mútia mozog buňkami, bielkovinami, tukmi a uhľovodíkmi. Zo zoologie v 1. triede učia sa o ssavcoch a vtákoch, o ostatných vstavečnatých a o nižších zvieratách v II. triede, ale čítanka i tu predbehuje, jej 78.článok(147—152) už poučuje o okúnoch, úhoroch, rakoch, jednodňovkách, a to česky; žiak nepozná ešte vecí samotných, neučil sa ešte o nich v prírodopise, a už má rozumieť českému článku o nich. České články čítanky nie sú lepšie od slovenských. Keď slovenské sú obťäžené objektívnymi príčinami neporozumiteľnosti, takou príčinou pri českých článkoch je už i sám text. Zo žiakov, ktorí z dedín prišli do strednej školy, mnohí ešte ani nepočuli, ani nečítali česky. I osnova sama preháňa, keď hneď v prvej triede vyžaduje také „správné a výrazné“ čítanie českých článkov, ako slovenských, a keď vyžaduje rozumieť českému článku, i keď ho len jeden žiak číta a ostatní počúvajú. Nejde to tak ľahko! Žiak má zpočiatku dosť roboty, kým sa naučí čítať český text; najsamprv na čítanie sústreďuje myseľ. Musí privykať hláskam ř, ě, ň, strednému 1, odvykať mäkčiť pred e, privykať (i ústa priúčať) množstvu úzkych samohlások, nezvyčajných prípon atď. Keď prebŕdol cez tieto ťažkosti, len potom začína preobliekať hláskoslovné rozdielné slová, a až potom vyjasnieva sa mu smysel čítaného, obsah — ak neprekážajú svojou častotou neznáme slová. Tedy očakávalo by sa, že prvé české články, ktoré slovenský žiačik prvý raz v svojom živote číta, budú ľahkého obsahu a ešte ľahšieho slohu, s krát 697