Slovenský Ľud, júl-december 1922 (II/27-51)
1922-12-07 / No. 49
ROCWIK II. CISL0 49. CENU 20 HUL kosice 7- dec Biwbra 102Jt, SLOVENSKÝ ĽUD VYCHODÍ KAZDY ŠTVRTOK. Zodpovedný redaktor: Pri zasielaní menej alio ÍO výtiskem Kčs 2-80 Vydáva „PATRIA“, spoločnosť s in- » io Kčs 2 70 cením obrne azeftým. - - \ VINCENC NAV ARA. štvrtročne za jeden výtisk. Predplatné na'jednotlivé čísla Kčs 3*— «Hvrt ročne Gunaris, bývalý grécky ministerský predseda, v minulých dňoch bol popravený Republika — monarchia. Dňa 28. októbra 1918 vystúpilo pre Slovákov a Čechov slniečko slobody nad obzor, aby nás svojimi hrejivými papršleky zohrialo a oblažilo. Od toho dňa máme národnú slobodu, čo je najväčšie šťastie, ktoré národ môže dosiahnuť. Máme to, za čo naši predkovia stoletia bojovali a umierali, súc toho vedomí, že vo svojej vlasti po starých otcoch zdedenej neboli pánmi, ale veľké nesnesitelné krivdy snášaf museli od cudzincov — Maďarov. Pred štátnym prevratom rozkazovali nám králi. Boli to povestní Habsburgovia, Nemci, ktorí nenávideli všetko to, čo bolo slovenské, české, alebo slavianske vôbec. Panovala nad nami 1 osoba, 1 bohatý kráľ s pýšnym nádherným dvorom pánov a dám. Mali veľké kaštiele, chodili na poľovačky, radovánky vyhľadávali. ale užitočnej práce pre nás nekonali. A čo my Slováci ? My ľud biedny, hladom umierajúci, otrhaný, bosý, nevzdelaný mlčky sme trpeli. To bola vtedy vláda jedného kráľa, vláda monarchistická, a to absolutná. Pozdejšie dovolil kráľ síce vládu s parlamentom, v tej však boli len Maďari, ktorí nám utláčali. Právo voliť do snemu dali obyčajne len malému počtu obyvateľstva, len tým, o ktorých vedeli, že budú hlasovať na stranu vládnu, na stranu kráľa. My Slováci ostali sme i naďalej tým úbohým potlačovaným ľudom, na ktorý mohol každý napľuť. Keď sme sa hlásili o svoje práva, zatvárali našich najlepších vedúcich ľudí do žalára, školy nám vzali, naše hospodárstvo podkopávali, hradské do slovenských krajov nedbanlivo oprávali. Slovák nesmel byt štátnym úradníkom, ten smel iba pracovať, dane platiť, vojakov dávať a 1111 č a f. To sa dialo vtedy, keď nám rozkazovali Maďari, keď nám rozkazoval 1 kráľ, človek vierolotnný, polohlúpy, ale vládnul vraj z milosti božej ! Tomu my neveríme? či môžme ozaj veriť, že všetko to konalo sa z milosti božej, a na rozkaz boží, že by Boh prenasledoval pravdu a ne-vinných Slovákov'ä odmeňoval násilie, krivdy a tyranstvo ? Všetko má svoj koniec, tak i naše utrpenie. Prevratom f. 1918 ztriäsli sme, so seba putá pýchjr, nadutosti maďarsko—nemeckej a utvorili sme Československú republiku, o stvorení, ktorej vetkú zásluhu má náš pán president Masaryk, v našej mysli nezapomenutelní legionári, a iní slávni mužovia z našich radov. Pred prevratom v čele ríše Rakúsko-Uhorskej stál kráľ. Moc kráľovská sa dedila, keď kráľ lebo cisár zomrel nikoho sa vláda nespytovala, kto je najmúdrejší, ale nastúpil vždy bez ohľadu 11a schopnosti najstarší Habsburgovec. Kráľ taký, bárs neschopný; vymenovával a prepúšťal ministrov a iných vyšších úradníkov, podpisoval všeliaké srnluvy, vypovedal vojnu, tak ako v r. 1914 bez súhlasu ľudu. To bola, ako bola už spomenuté, monarchia. Ináč je v našej Československej republike. Pamätáte všetci, že sme mali v r. 1920 voľby. Hlasovali všetci ľudia, chlapi i ženy od 21. roku počnúc. Tými voľbami vyvolili sme zo seba zástupcov, ktorí teraz v národnom shromáždění zasedajú a zákony vynášajú. Na nás preto je, aby sme zo seba vybrali a volili len takých zástupcov, ktorí by nás skutočne poctivé zastupovali, a ktorí by boli opravdovými Slovákmi, bez ohľadu politickej príslušnosti. V. Hrobčický. Adventr Prichádza, blíži sa k nám pamiatka narodenia najväčšieho hlásateľa lásky. Blížia sa Vianoce, ktoré sú sviatkom radosti a — lásky. A my očakávame ten deň. Nadhodí sa ale tu otázka, že ako, s akým srdcom očakávame tie Vianoce. Aby totiž naše očakávanie dôstojné bolo, musíme to urobiť s čistým srdcom. -Nesmieme nenávisťou horieť vtedy, keď poskýtajú nám bratskú, pomocnú ruku. Nesmieme bičom šľahať vtedy, keď podávajú nám dar, ktorý je znakom dobroprajnosti. V dobe adventnej musíme sa trošku zlepšiť, napraviť. Lebo' keď aj v tejto dobe zostaneme tvrdošijnými a zlomyselnými, — sme nehodnými na lásku, ktorá ticho a prívetivo dochádza k nám. ' Áno, bratia moji! v téjto dobe adventnej držte si za povinnosť: preukázať istú Jásku k druhým. So svojimi nepriateľmi usilujte sa smieriť, a tým, ktorí sň na to utisnutí, neodoprite vašu pojnocnú ruku. Kto bude z vás takým, že za lá-> sku odplatí kyjom a za dobré slovo odplatí s nadávkou? Ja som presvedčený, že vy — čitatelia moji — na skútok lásky odpoviete tiež podobným činom, a tak každý z vás bude sa usilovať pred Vianocami vykonať nejaký šľachetný skutok. Kto aj v tejto dobe len s hriešnými" my4 šlienkami a skutkami bude sa zaoberať — ten zneužíva adventnú dobu a nie je hodný na vianočnú radosť. Vianoce teda prichádzajú, ozajstne ich ale len vtedy budeme môcť zasvätiť, keď sa pripravíme nato aj duševne, keď miesto nadávania pozřeme na to, že kde by sme mohli pomôcť a potom aj pomôžeme! Buďme na tom, aby na Vianoce každý sa mohol radovať, nech k tomu slúži doba adventná. Advent! Prichádza náš najväčší učiteľ, aby nás potešil, a jeho potešujúce slovo takto zneje: „Milujte sa“. — Keď si nevšimnete jeho slová, samí budete príčinou svojho neutešiteľnélio osudu.